Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (11)Rozsudok_4C-190-2014.pdf
PDF · 72.98 KB
Case nature
Area
Subarea
4C/190/2014
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Stará Ľubovňa samosudkyňou JUDr. Janou Srokovou v právnej veci navrhovateľa: E. I., nar. XX. X. XXXX, bytom D. P., X. XX, občan SR, zast. JUDr. Rastislavom Stašákom, advokátom, Advokátska kancelária, 17. novembra 14, Stará Ľubovňa proti odporkyni: E. C., nar. XX. X. XXXX, bytom D. P., X. XX, občianka SR v konaní o zrušenie vyživovacej povinnosti, takto
rozhodol:
Súd z r u š u j e vyživovaciu povinnosť navrhovateľa I. E., nar. XX.X.XXXX voči odporkyni C. E., nar. XX.X.XXXX, stanovenú rozsudkom Okresného súdu Stará Ľubovňa, spis. zn.: 4P/184/2010 zo dňa 29.9.2010, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 13.10.2010, a to počnúc dňom 1.7.2014.
Súd nepriznáva navrhovateľovi náhradu trov tohto konania.
odôvodnenie:
Navrhovateľ sa návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa 25.9.2014 domáhal zrušenia jeho vyživovacej povinnosti k dcére C., nar. XX.X.XXXX.
Svoj návrh odôvodnil tým, že rozsudkom tunajšieho súdu č.k. 4P/184/2010 zo dňa 29.9.2010 bol zaviazaný prispievať na výživu svojej dcéry mesačne sumou 150,-Eur, ktoré mal uhrádzať k rukám jej matky. V súlade s týmto rozsudkom svoju vyživovaciu povinnosť riadne plnil aj po tom, čo dcéra nadobudla plnoletosť, keďže sa venovala sústavnej príprave na výkon povolania. Zároveň uviedol, že podľa jemu dostupných informácií dňa 28.5.2014 dcéra ukončila 5-ročné štúdium na Hotelovej akadémii v Kežmarku a počnúc dňom 1.7.2014 začala pracovať v zahraničí, kde pracuje doposiaľ, a teda je schopná sama sa živiť.
Odporkyňa vo svojom písomnom vyjadrení uviedla, že súhlasí v celom rozsahu s návrhom svojho otca. Ďalej uviedla, že po skončení školy sa hneď zamestnala, takže je schopná sama sa živiť.
Súd nariadil vo veci pojednávanie, na ktoré predvolal účastníkov a zároveň ich poučil o ich procesných právach a povinnostiach. Na pojednávanie sa nedostavili účastníci konania, súd preto v zmysle § 101 ods. 2 O.s.p. pojednával v ich neprítomnosti.
Vo veci súd vykonal dokazovanie výsluchom právneho zástupcu navrhovateľa, oboznámením sa s návrhom na začatie konania, písomným vyjadrením odporkyne k podanému návrhu a ostatným spisovým materiálom a zistil nasledovný skutkový stav.
Právny zástupca Navrhovateľa vo svojej výpovedi pred súdom uviedol, že naďalej trvá na obsahu podaného návrhu a na dôvodoch v ňom uvedených.
Na základe vykonaného dokazovania súd zistil, že rozsudkom tunajšieho súdu č.k. 4P/184/2010-47 zo dňa 29.9.2010 bolo výživné na C. E., nar. XX.X.XXXX zo strany jej otca zvýšené za obdobie od 01.09.2010 do budúcna na sumu 150,- eur mesačne. Rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 13.10.2010.
Odporkyňa dosiahla dňa XX.XX.XXXX plnoletosť. V máji 2014 maturitnou skúškou ukončila štúdium na Hotelovej akadémii v Kežmarku a následne od júla 2014 začala pracovať v zahraničí, kde pracuje doposiaľ.
Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.
Zákon o rodine v § 62 ods. 1 definuje vyživovaciu povinnosť rodičov k deťom ako ich zákonnú povinnosť, ktorá trvá dovtedy, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.
Plnenie vyživovacej povinnosti rodičov voči deťom je v zmysle citovanej právnej úpravy obmedzené na obdobie, kým dieťa nie je schopné samo sa živiť. Kedy nastane takýto právny stav závisí vždy od okolností konkrétneho prípadu, pričom medzi rozhodujúce faktory na strane dieťaťa patrí jeho vek, zdravotný stav, štúdium, schopnosť sa zamestnať, schopnosť vykonávať prácu a napr. aj odôvodnené záujmy a potreby.
Podľa ustálenej súdnej praxe nie je oprávnené dieťa schopné samé sa živiť za situácie, že sa pripravuje sústavne na budúce povolanie riadnym štúdiom a z toho dôvodu je samé odkázané na krytie jeho odôvodnených nákladov zo strany povinných rodičov.
Súd mal v predmetnom konaní preukázané, že odporkyňa je plnoletá, nepokračuje v ďalšom štúdiu a od júla 2014 pracuje v zahraničí.
Zo znenia zákona jasne vyplýva, že vyživovacia povinnosť k deťom trvá do času, kým deti nie sú „schopné“ samé sa živiť.
Vzhľadom na uvedené skutočnosti a citované zákonné ustanovenie a s poukazom na to, že odporkyňa „je schopná“ sama sa živiť, súd návrhu v celom rozsahu vyhovel.
O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p. teda podľa zásady úspechu, avšak navrhovateľ ako úspešný účastník náhradu trov konania nežiadal, preto súd vyslovil, že náhradu trov konania nepriznáva.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie, ktoré sa podáva do 15 dní od doručenia tohto rozsudku na súde, proti rozhodnutiu ktorého odvolanie smeruje.
1. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
2. Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým
zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zák. č. 233/1995 Z.z.