Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

17Co/736/2013

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Emílie Zimovej a členov JUDr. Gabriely Janákovej a Mgr. Ivana Kubínyiho v právnej veci navrhovateľky: A. F., nar. XX.XX.XXXX, trvale L.. F. XXX/XX, J., zast. JUDr. Gabrielom Olšovským, advokátom, so sídlom Prievidza, Ul. Švéniho č. 6 proti odporcovi: Y. V., nar. XX.XX.XXXX, bytom Š. F. XXX/XX, J., zast. JUDr. Zlaticou Hammerovou, advokátkou so sídlom Prievidza, Šumperská 27/3, o zaplatenie 100.000 Eur s príslušenstvom, na odvolanie navrhovateľky proti rozsudku Okresného súdu Prievidza zo dňa 15. júla 2013, č.k. -175, takto

rozhodol:

Rozsudok okresného súdu v napadnutej časti p o t v r d z u j e .

Odporcovi náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

odôvodnenie:

Napadnutým rozsudkom okresný súd zaviazal odporcu zaplatiť navrhovateľke 4.000 Eur s 9 % úrokom z omeškania ročne od 23.07.2012 do zaplatenia, v lehote dvoch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia. V prevyšujúcej časti návrh zamietol. Odporcovi náhradu trov konania nepriznal. V rozhodnutí konštatoval, že navrhovateľka sa podaným návrhom domáhala proti odporcovi zaplatenia 100.000 Eur s odôvodnením, že dňa 30.04.2010 došlo k dopravnej nehode, následkom ktorej došlo k smrteľnému zraneniu jej manžela A. F., kde odporca bol uznaný vinným zo spáchania prečinu usmrtenia podľa , , pričom ona ako poškodená bola so svojím nárokom na náhradu škody odkázaná na občianske súdne konanie. Navrhovateľka tvrdila, že odporcu požiadala písomne o jej odškodnenie i jej detí, na čo odporca nereagoval. Uviedla, že v dôsledku tragickej dopravnej nehody prišla o manžela a jej dve deti, ktoré boli v čase nehody maloleté, prišli o otca, čo výrazne zasiahlo do ich bežného života; obe deti stratu otca znášali mimoriadne zle. Okrem psychickej traumy u nej i detí, stratou otca ako živiteľa všetky náklady na domácnosť zostali na nej, pričom sa jednalo o sumu 7850 eur mesačne. Právne svoj nárok uplatnila podľa . Odporca k návrhu uviedol, že nepopiera svoju vinu na dopravnej nehode, pri ktorej došlo k usmrteniu manžela odporcu, je mu to ľúto, avšak pokiaľ si navrhovateľka svoj nárok uplatňuje ako nárok na ochranu osobnosti podľa , tento sa mu javí vzhľadom na okolnosti, v ktorých navrhovateľka s nebohým manželom žili, ako neprimerane vysoký.

Súd po vykonanom dokazovaní dospel k záveru, že nárok navrhovateľky je dôvodný sčasti. Po zhodnotení výsledkov dokazovania dospel k záveru, že úmrtím manžela navrhovateľky v dôsledku zavineného protiprávneho konania odporcu došlo k čiastočnému zásahu do práv na ochranu súkromia a rodinného života navrhovateľky. Konštatoval, že i keď z výsledkov vykonaného dokazovania vyplynulo, že navrhovateľka so zomrelým manželom nemali medzi sebou vytvorený plnohodnotný manželský

vzťah, keďže v čase smrti manžela mala navrhovateľka mimomanželskú známosť, z vykonaného dokazovania vyplynulo, že navrhovateľka napriek tomu so zomrelým manželom vytvárala rodinné zázemie pre ich, v tom čase maloleté deti, viedli spoločnú domácnosť a spoločne sa starali o potrebu a výchovu oboch maloletých detí. Smrť manžela navrhovateľky zasiahla do jej života nečakane a tragickým zásadným spôsobom a nenávratne pretrhla dovtedajšie citové väzby v rámci ich rodiny, najmä vo vzťahu medzi zomrelým manželom a ich vtedy maloletými deťmi. Navrhovateľka stratila možnosť realizácie ďalšieho prípadného rozvoja rodinného života so svojím manželom a ich maloletými deťmi, preto podľa názoru súdu žiadna forma morálneho zadosťučinenia podľa by v danom prípade nepostačovala na to, aby bola primerane vyvážená a zmiernená vzniknutá nemajetková ujma na strane navrhovateľky, ktorej právo na ochranu osobnosti bolo porušené zásahom s neodstrániteľnými následkami. Preto, keďže k zásahu do tohto práva na ochranu rodinného života došlo smrťou manžela navrhovateľky zásadným spôsobom, konštatoval, že prisúdenie určitej finančnej čiastky navrhovateľke z titulu náhrady nemajetkovej ujmy je opodstatnené. Pri určovaní výšky tejto nemajetkovej ujmy však nemohol zohľadňovať zásahy, ku ktorým došlo smrťou manžela navrhovateľky vo vzťahu k vtedy maloletým deťom, pretože deti navrhovateľky sú samostatným subjektom a nositeľom práv a povinností a pokiaľ smrťou ich otca došlo k zásahu do ich práv na ochranu osobnosti, bolo potrebné uplatňovať si tieto nároky osobitne vo vzťahu k nim, a preto ich súd nemohol zohľadňovať pri určovaní výšky nemajetkovej ujmy vo vzťahu k navrhovateľke. Vzhľadom ku skutočnosti, že z výsledkov vykonaného dokazovania a samotnej výpovede navrhovateľky vyplynulo, že smrť manžela vo vzťahu k navrhovateľke nezasiahla do jej citového a osobného života výrazným spôsobom, keďže samotná uviedla, že ona je iný typ človeka, ako sú jej deti a zo smrti sa dostala skôr ako obe dcéry, a to približne za polroka, a keďže intímne a emocionálne vzťahy medzi navrhovateľkou a nebohým manželom boli podľa vykonaného dokazovania už pred smrťou manžela navrhovateľky výrazne narušené, ako i s prihliadnutím na skutočnosť, že problémové správanie oboch dcér sa prejavovalo už pred smrťou manžela navrhovateľky, čo nesporne vyplynulo z predložených správ zo Základnej školy R.. M. a R. S.koly T. Y. v J., ako i z lekárskej správy J. X. v F., súd za primeranú výšku náhrady nemajetkovej ujmy vo vzťahu k navrhovateľke považoval sumu 4000 Eur a v prevyšujúcej časti návrh navrhovateľky ako neopodstatnený zamietol. Prihliadol pritom i ku skutočnosti, že k porušeniu práva, následkom ktorého bola smrť manžela navrhovateľky, došlo v danom prípade protiprávnym konaním odporcu, ktoré bolo nedbanlivostným protiprávnym konaním, ktorého sa v predchádzajúcom období nikdy nedopustil. Právne svoje rozhodnutie odôvodnil ust. , , . O trovách konania rozhodol podľa v spojení s tak, že prevažne úspešnému odporcovi náhradu trov konania nepriznal, vzhľadom na predmet uplatneného nároku a okolnosti danej veci, ako i s poukazom na skutočnosť, že výška plnenia priznaného v danom súdnom konaní závisela od úvahy súdu.

Proti rozsudku podala v zákonnej lehote odvolanie navrhovateľka prostredníctvom právneho zástupcu. V odvolaní zaujala stanovisko k odporu odporcu proti vydanému platobnému rozkazu, ako aj k návrhu odporcu a jeho zástupcu na pripustenie spoločnosti Generali do konania ako vedľajšieho účastníka. Prízvukovala, že dňa 30.04.2010 došlo k dopravnej nehode, následkom ktorej došlo k smrteľnému zraneniu jej manžela, ktorá vec bola spoľahlivo a úplne preukázaná. Vecou sa zaoberal aj Okresný súd v Trenčíne, ktorý uznal odporcu vinného zo spáchania prečinu usmrtenia podľa , s poukazom na , ktorá vec bola súdom spoľahlivo a úplne preukázaná. Listom zo dňa 02.05.2012 odporcu žiadala o zaslanie jeho písomného návrhu na odškodnenie jej a jej detí, prípadne na uvedenie jeho návrhu termínu vzájomného rokovania o odškodnení, ale odporca neprejavil žiadnu snahu, žiadny záujem stretnúť sa a žiadnu ľútosť, takže slová zástupkyne odporcu o ľútosti odporcu nepovažuje za hodnoverné. Tvrdenie zástupkyne odporcu o údajnom spolupodieľaní sa na dopravnej nehode zo strany jej manžela označila za drzosť a hrubú aroganciu, čoho dôkazom je znalecký posudok a následne písomné vyjadrenie profesora H.. O. X. z 09.07.2013, na základe ktorého niet pochýb, kto nehodu spôsobil a že jednoznačne uznaný vinným zo spôsobenia smrti jej manžela bol odporca. V kontexte uvedeného je potom vyjadrenie odporcu, že mu je to ľúto nedôveryhodné, neúprimné a arogantné. Pokiaľ sa jedná o rozsudok prvostupňového súdu, uviedla, že pokiaľ súd v závere písomného vyhotovenia svojho rozsudku uvádza, že po zhodnotení výsledkov vykonaného dokazovania dospel k záveru, že úmrtím manžela navrhovateľky došlo k čiastočnému zásahu do práv na ochranu súkromia rodinného života navrhovateľky, slovo „čiastočný“ nie je možné použiť a je potrebné ho vynechať. Čiastočný zásah nie je zrozumiteľný, určitý a jasný a súd v danom prípade má len konštatovať, či došlo alebo nedošlo k zásahu a ak konštatuje, že došlo len k čiastočnému - mal uviesť mieru. Z toho sa potom odvíjalo aj samotné určenie výšky

prisúdeného nároku navrhovateľa. Prvostupňový súd teda nesprávne aplikoval výsledky dokazovania či už v oblasti spolužitia manželov alebo správania sa a výchovy detí a úplne nesprávne a nevyberavé a neadekvátne útoky odporcu a jeho zástupkyne na manželský život nebohého a navrhovateľky označila za nekomentovateľné, ale dôkladne svedčiace o postoji k veci. Zopakovala, že v dôsledku tragickej nehody musela spolu s deťmi výrazne obmedziť a znížiť náklady, redukovať mnohé potreby, čím znížili a výrazne obmedzili aj svoju životnú úroveň, ktorá pred dopravnou nehodou bola určite vyššia. Vzhľadom na uvedené žiadala, aby odvolací súd rozsudok prvostupňového súdu zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie, resp. rozhodol vo veci v súlade s jej návrhom, pričom mala za to, že návrh podala v podstate aj za deti, hoci ich priamo za účastníkov konania neoznačila, pretože ich chcela pred súdnym konaním a najmä správaním a postojom odporcu a jeho právnej zástupkyne uchrániť.

Odporca prostredníctvom právnej zástupkyne v písomnom vyjadrení k odvolaniu žiadal rozsudok prvostupňového súdu ako vecne správny potvrdiť. Uviedol, že z vykonaného dokazovania, predovšetkým z výsluchu samotnej navrhovateľky vyplynulo, že navrhovateľka so svojím nebohým manželom nemali medzi sebou vytvorený plnohodnotný manželský vzťah, nakoľko v čase smrti manžela mala navrhovateľka mimomanželskú známosť intímneho charakteru a podľa jej slov boli s manželom rozídení. Z výsluchu navrhovateľky vyplynulo, že smrť jej manžela nezasiahla do jej citového a osobného života výrazným spôsobom. Na rozdiel od tvrdenia navrhovateľky v podanom odvolaní, v konaní bolo preukázané problémové správanie u oboch dcér navrhovateľky už pred smrťou manžela, čo vyplynulo z vykonaného dokazovania. Rovnako tak bolo preukázané, že nebohý manžel navrhovateľky navštevoval pohostinské zariadenia a mal viacero dlhov, ktoré ku dňu smrti poručiteľa existovali. Z podaného odvolania nevyplývajú žiadne konkrétne skutočnosti, že by smrť manžela navrhovateľku citovo zasiahla, alebo by utrpela ujmu na duševnom zdraví, pričom nebolo preukázané, že by táto skutočnosť navrhovateľku obmedzila v spôsobe života. Napriek vyššie uvedeným skutočnostiam rozhodnutie prvostupňového súdu považuje za objektívne a s týmto rozhodnutím sa po jeho odôvodnení stotožnil, preto dňa 04.09.2013 zaslal navrhovateľke sumu vo výške 4.000 Eur, ktorú si požičal od svojich dcér. Výšku priznanej nemajetkovej ujmy považoval za primeranú tiež s ohľadom na skutočnosť, že protiprávne konanie, ktorého sa dopustil a ktoré ľutuje, bolo posúdené ako nedbanlivostné, pričom v predchádzajúcom období sa nedopustil žiadneho podobného konania, resp. žiadneho protispoločenského konania. Bol toho názoru, že s ohľadom na okolnosti, za ktorých k porušeniu práv postihnutej osoby došlo, predovšetkým na skutočnosť, že intímne a emocionálne vzťahy navrhovateľky a jej manžela pred jeho smrťou boli výrazne narušené, je priznaná nemajetková ujma primeraná.

Krajský súd preskúmal vec v napadnutej časti, t.j. vo výroku, ktorým bola v prevyšujúcej časti žaloba zamietnutá a zistil, že rozsudok okresného súdu je potrebné podľa v napadnutej časti ako vecne správny potvrdiť. Vo veci rozhodol bez nariadenia pojednávania podľa , podľa ktorého nie je potrebné nariaďovať pojednávanie odvolacieho súdu. Výroku, ktorým bol odporca zaviazaný zaplatiť navrhovateľke 4.000 Eur s príslušenstvom sa odvolací súd nedotýkal, nakoľko proti tomuto výroku odvolanie nesmerovalo, a preto nadobudol právoplatnosť ( ).

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým sa končí konanie vo veci samej možno v zmysle ust. odôvodniť len okolnosťami uvedenými pod písmenami a/ - f/ citovaného zákonného ustanovenia.

Navrhovateľka vo svojom odvolaní výslovne neoznačuje ani jeden z tam uvedených dôvodov, ale z jeho obsahu je zrejmé, že súdu prvého stupňa vyčíta nesprávne hodnotenie dôkazov a nesprávne právne posúdenie veci, čo je dôvodom na odvolanie podľa a

Pokiaľ ide o odvolací dôvod podľa , jeho nedostatok spočíva predovšetkým v nesprávnom postupe súdu pri hodnotení výsledkov dokazovania. Za skutkové zistenia, ktoré nemajú oporu vo vykonanom dokazovaní, sa rozumie taký výsledok hodnotenia dôkazov súdom, ktorý nezodpovedá postupu, vyplývajúcemu z ust.

Dôvod na odvolanie podľa je daný v prípade mylnej aplikácie právnej normy na zistený skutkový stav alebo použitie právnej normy, ktorú na skutkový stav vôbec nemožno použiť.

V danej veci odvolací súd nezistil opodstatnenosť týchto odvolacích dôvodov.

Podľa v platnom znení, fyzická osoba má právo na ochranu svojej osobnosti, najmä života a zdravia, občianskej cti a ľudskej dôstojnosti, ako aj súkromia, svojho mena a prejavov osobnej povahy.

Podľa , , fyzická osoba má právo najmä sa domáhať, aby sa upustilo od neoprávnených zásahov do práva na ochranu jej osobnosti, aby sa odstránili následky týchto zásahov a aby jej bolo dané primerané zadosťučinenie. Pokiaľ by sa nezdalo postačujúce zadosťučinenie podľa odseku 1 najmä preto, že bola v značnej miere znížená dôstojnosť fyzickej osoby alebo jej vážnosť v spoločnosti, má fyzická osoba tiež právo na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch. Výšku náhrady podľa odseku 2 určí súd s prihliadnutím na závažnosť vzniknutej ujmy a na okolnosti, za ktorých k porušeniu práva došlo.

V zmysle citovaného ust. má fyzická osoba právo na ochranu svojej osobnosti, najmä života a zdravia, občianskej cti a ľudskej dôstojnosti, ako aj súkromia, svojho mena a prejavov osobnej povahy. Ustanovenie fyzickej osobe dotknutej v jej osobnostnej sfére dáva mimo iné právo požadovať z tohto dôvodu zodpovedajúce zadosťučinenie (morálne alebo prípadne aj majetkové). tak v za určitých kvalifikovaných podmienok poskytuje možnosť priznať postihnutej fyzickej osobe zadosťučinenie v peniazoch, zároveň však súčasne nevymedzuje prípadnú hranicu (či minimálnu alebo maximálnu) pre určenie jeho výšky. Hovorí iba o tom, že zadosťučinenie musí byť primerané. Určenie výšky zadosťučinenia v peniazoch sa preto stáva predmetom voľnej úvahy súdu. Súd je pri tom povinný vychádzať z úplne zisteného skutkového stavu a opierať sa o celkom konkrétne a preskúmateľné hľadiská. Tými sú predovšetkým zistená závažnosť nemajetkovej ujmy a zistené okolnosti, za ktorých k neoprávnenému zásahu do osobnosti fyzickej osoby došlo.

V predmetnej veci je nepochybné, že v posudzovanej veci došlo k neoprávnenému zásahu do súkromia navrhovateľky chráneného , ktorého súčasťou je i rodinný život, keď z objektívneho pohľadu je strata jedného z členov tohto spoločenstva celkom neodstrániteľnou ujmou, ktorá postihuje jeho zostávajúcich členov, takže náhrada nemajetkovej ujmy v peniazoch podľa je primeraným prostriedkom obrany proti neoprávnenému zásahu. Tak, ako bolo uvedené vyššie, určenie výšky zadosťučinenia v peniazoch je predmetom voľnej úvahy súdu, ktorým pri určení jeho výšky vychádza zo zisteného skutkového stavu danej veci a prihliada najmä na závažnosť nemajetkovej ujmy a okolností, za ktorých k neoprávnenému zásahu došlo.

V preskúmavanej veci odvolací súd zistil, že súd prvého stupňa pri svojom rozhodnutí vychádzal zo skutkových zistení, ktoré mali oporu vo vykonanom dokazovaní, pričom v odôvodnení svojho rozhodnutia vyhodnotil dôkazy jednotlivo, ako aj vo vzájomnej súvislosti, v súlade s ust. , pri ktorom odvolací súd nezistil logicky ani faktické rozpory. Z vykonaného dokazovania bolo preukázané, že napriek tomu, že navrhovateľka spolu so zomrelým manželom sa síce spoločne starali o potrebu a výchovu oboch maloletých detí, keď určitým spôsobom viedli spoločnú domácnosť, intímne a citové vzťahy medzi navrhovateľkou a jej bývalým manželom boli značne narušené, pretože navrhovateľka mala už počas života jej manžela intímnu známosť s inou ženou, ktorá dokonca bývala v ich spoločnej domácnosti. Vzťah s manželom samotná navrhovateľka komentovala tak, že sú rozídení a v konaní pred súdom navrhovateľka taktiež uviedla, že sa zo smrti manžela dostala skoro, skôr ako maloleté deti, približne po pol roku od jeho smrti. Súd prvého stupňa potom správne tieto okolnosti vyhodnotil tak, že prisúdenie určitej finančnej čiastky navrhovateľke z titulu náhrady nemajetkovej ujmy je opodstatnené, ale navrhovateľkou uplatnená suma 100.000 eur je neprimerane vysoká a navrhovateľke priznal nemajetkovú ujmu vo výške 4.000 Eur. Súdom prvého stupňa stanovenú výšku 4.000 Eur považoval aj odvolací súd za primeranú okolnostiam danej veci. Mal za to, že súd prvého stupňa pri určení jej výšky

správne prihliadol k zisteným skutočnostiam, najmä k tomu, že intímne a emocionálne vzťahy medzi navrhovateľkou a nebohým manželom boli výrazne narušené, ako aj ku skutočnosti, že problémové správanie oboch dcér, o ktorom navrhovateľka tvrdila, že bolo dôsledkom smrti otca, preukázateľne existovalo už pred smrťou manžela navrhovateľky. Súd prvého stupňa napokon správne prihliadol i k okolnostiam, za ktorých k neoprávnenému zásahu došlo, k tomu, že smrť manžela navrhovateľky bola spôsobená nedbanlivostným protiprávnym konaním odporcu. Odvolací súd považoval za správny aj záver prvostupňového súdu, že pokiaľ matka svoj nárok uplatňovala najmä s poukazom na skutočnosť, že smrťou otca došlo najmä k zásahu do práv na ochranu osobnosti vtedy maloletých detí, pochádzajúcich z manželstva, tieto deti sú samostatným subjektom práva a samostatným nositeľom práv a povinností, a preto si musia tieto nároky voči odporcovi uplatniť samostatne.

Z uvedených dôvodov odvolacie námietky navrhovateľky neboli opodstatnené, a preto odvolací súd rozsudok prvostupňového súdu v napadnutej časti potvrdil.

O trovách konania rozhodol podľa a tak, že odporcovi, ktorý bol v odvolacom konaní plne úspešný náhradu trov odvolacieho konania nepriznal, nakoľko si ich neuplatnil postupom podľa ,

Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom krajského súdu jednohlasne.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e p r í p u s t n é .