Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_12Er-1373-2012.pdf
PDF · 76.93 KB
Case nature
Area
Subarea
12Er/1373/2012
Uznesenie
Okresný súd Komárno v exekučnej veci oprávneného: Všeobecná zdravotná poisťovňa, a.s., so sídlom Mamateyova 17, Bratislava, IČO: 35 937 874, pobočka Komárno, Malá Jarková 18, proti povinnému: neb. T. F., nar. XX.XX.XXXX, zomr. XX.XX.XXXX, naposledy trvale bytom H. XXX/XX, V. - W. L., o vymoženie 257,94 Eur a trov exekúcie, takto
rozhodol:
Súd exekúciu vedenú u súdneho exekútora JUDr. Ladislava Szabóa, Exekútorský úrad so sídlom Komárno, Palatínova č.41, pod sp. zn. 12Er/1373/2012 (EX 3198/2012) z a s t a v u j e .
Súd súdnemu exekútorovi náhradu trov exekúcie n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
Okresný súd Komárno na návrh oprávneného vydal dňa 17.09.2012 poverenie č. 5401*077312, v konaní vedenom pod sp. zn. 12Er/1373/2012 pre súdneho exekútora JUDr. Ladislava Szabóa (EX 3198/2012). Exekučné konanie sa začalo dňa 27.08.2012.
Dňa 01.12.2014 doručil súdny exekútor tunajšiemu súdu podnet na zastavenie exekúcie z dôvodu, že povinný zomrel dňa XX.XX.XXXX a následne bolo uznesením Okresného súdu Komárno č.k. 4D/50/2014-15 zo dňa 05.09.2014 dedičské konanie pre nemajetnosť poručiteľa zastavené. Na základe toho navrhol exekúciu zastaviť v zmysle § 57 ods. 1 písm. h) zákona č. 233/1995 Z.z. z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie a súčasne uviedol, že si trovy exekúcie neuplatňuje.
Podľa §-u 243b ods.1 Exekučného poriadku exekučné konania začaté pred 1. novembrom 2013 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. októbra 2013, ak odseky 2 a 3 neustanovujú inak.
Podľa §-u 243b ods.2 Exekučného poriadku ustanovenia §36 ods.8 až 13, §46 ods.3 až 7 a §60 ods.2 sa použijú aj na konania začaté pred 1. novembrom 2013.
Podľa §-u 243b ods.3 Exekučného poriadku o odvolaní proti výroku o náhrade trov konania v rozhodnutí podľa §57, ktoré bolo podané pred 1. novembrom 2013, sa rozhodne podľa predpisov účinných do 31. októbra 2013; to neplatí, ak ide o odvolanie podané proti rozhodnutiu vyššieho súdneho úradníka, o ktorom doposiaľ nerozhodol sudca.
Podľa § 37 ods. 1 Exekučného poriadku účastníkmi konania sú oprávnený a povinný; iné osoby sú účastníkmi len tej časti konania, v ktorej im toto postavenie priznáva tento zákon. Ak súd rozhoduje o trovách exekúcie, účastníkom konania je aj poverený exekútor.
Podľa § 20 O.s.p. každý môže pred súdom ako účastník samostatne konať (procesná spôsobilosť) v tom rozsahu, v akom má spôsobilosť vlastnými úkonmi nadobúdať práva a brať na seba povinnosti.
Predpokladom občiansko-procesnej spôsobilosti účastníka (spôsobilosti samostatne, osobne či prostredníctvom zástupcu, vykonávať procesné práva a plniť procesné povinnosti) podľa ustanovenia § 20 Občianskeho súdneho poriadku je občiansko-procesná subjektivita upravená v § 19 Občianskeho súdneho poriadku.
Podľa § 19 O.s.p. spôsobilosť byť účastníkom konania má ten, kto má spôsobilosť mať práva a povinnosti; inak len ten, komu ju zákon priznáva.
Citované ustanovenie § 19 Občianskeho súdneho poriadku upravuje jednu z hlavných procesných podmienok, a to občiansko-procesnú subjektivitu účastníkov, t.j. spôsobilosť byť účastníkom občianskeho procesu. Jej predpokladom je hmotnoprávna subjektivita vo význame spôsobilosti mať práva a povinnosti podľa hmotného práva. Občiansky zákonník rieši otázku právnej subjektivity fyzických osôb v § 7.
Podľa § 7 ods. 1 prvej vety Občianskeho zákonníka spôsobilosť fyzickej osoby mať práva a povinnosti vzniká narodením.
Podľa § 7 ods. 2 prvej vety Občianskeho zákonníka smrťou táto spôsobilosť zanikne.
Z citovaných zákonných ustanovení vyplýva, že spôsobilosť fyzickej osoby mať práva a povinnosti a z nej aj vyplývajúca spôsobilosť fyzickej osoby byť účastníkom konania, zanikajú smrťou. Na základe toho, povinný stratil procesnú subjektivitu aj procesnú spôsobilosť a nemôže ďalej vystupovať v exekučnom konaní ako jeho účastník.
Podľa § 57 ods. 1 písm. g) Exekučného poriadku exekúciu súd zastaví, ak exekúciu súd vyhlásil za neprípustnú, pretože je tu iný dôvod, pre ktorý exekúciu nemožno vykonať.
Podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku exekúciu súd zastaví, ak majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie.
Podľa § 58 ods. 1 Exekučného poriadku exekúciu súd zastaví na návrh alebo aj bez návrhu.
Podľa § 58 ods. 2 Exekučného poriadku ak súd rozhoduje podľa § 57 ods.1 písm. k), nariadi pojednávanie; ak rozhoduje podľa § 57 ods.1 písm. a) až j), môže nariadiť pojednávanie, ak je to nevyhnutné pre objasnenie veci.
Keďže povinný stratil spôsobilosť byť účastníkom konania, ako aj spôsobilosť vykonávať procesné práva a plniť procesné povinnosti, ide o dôvod, pre ktorý nemožno v exekúcii voči nemu pokračovať.
Ak v priebehu exekučného konania vznikne viacero dôvodov na zastavenie exekúcie, exekučný súd zváži po preskúmaní skutkového stavu veci, podľa ktorého zákonného dôvodu exekúciu zastaví, pretože v jednotlivých prípadoch má každý samostatný „zastavovací“ dôvod rôznu intenzitu a vplyv na zastavenie exekúcie v porovnaní s ostatnými dôvodmi. Nie je sporné, že ak sa v priebehu exekúcie zistí, že povinný nemá ani taký majetok, ktorý by postačoval na úhradu trov exekúcie, je takéto zistenie dôvodom zastavenia exekúcie podľa ustanovenia § 57 ods.1 písm. h) Exekučného poriadku. Podľa exekučného súdu iný dôvod zastavenia exekúcie tu však nie je ani v prípade, že absencia majetku postačujúceho aspoň na úhradu trov exekúcie sa zistí až po smrti zomrelého povinného; z hľadiska ďalšieho postupu v exekúcii stále ide o nedostatok tých istých materiálnych hodnôt bez ohľadu na to, či povinný žije alebo zomrel. Zastavenie exekúcie z dôvodu, že exekučný súd ju vyhlási za neprípustnú, pretože je tu iný dôvod, pre ktorý ju nemožno vykonať, preto neprichádza do úvahy. V prípade smrti nemajetného povinného nemožno exekúciu vykonať nie preto, že povinný zomrel [smrť povinného bez ďalšieho nespôsobuje neprípustnosť exekúcie (§37 ods.2 Exekučného poriadku), a nie je dôvodom zastavenia exekúcie], ale preto, že tu nie je ani taký majetok, ktorý by postačoval na úhradu trov exekúcie. K ustanoveniu §57 ods.1 písm. g) Exekučného poriadku súd poznamenáva, že inými dôvodmi, pre ktoré exekúciu nemožno vykonať, a pre ktoré exekučný súd vyhlási exekúciu za neprípustnú a zastaví ju, súd teda dôvody neuvedené v predchádzajúcich ustanoveniach § 57 ods.1 Exekučného poriadku (Rozhodnutie NS SR sp. zn. 6M Cdo 8/2011 zo dňa 29.2.2012).
Vychádzajúc z uvedeného exekučný súd uzatvára, že ak došlo k zastaveniu konania o dedičstve z dôvodu, že poručiteľ nezanechal majetok (§175h ods.1 OSP), súd zastaví exekúciu nie preto, že je tu iný dôvod, pre ktorý exekúciu nemožno vykonať (§57 ods.1 písm. g/ Exekučného poriadku), ale preto, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie (§57 ods.1 písm. h/ Exekučného poriadku).
Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti a vychádzajúc z citovaných ustanovení exekučného poriadku súd rozhodol tak, ako je to uvedené vo výroku tohto rozhodnutia.
Podľa § 196 Exekučného poriadku za výkon exekučnej činnosti podľa tohto zákona patrí exekútorovi odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času.
Podľa § 200 ods. 1 druhej vety Exekučného poriadku oprávnený a exekútor majú nárok na náhradu trov potrebných na účelné vymáhanie nároku.
Podľa § 200 ods. 2 Exekučného poriadku ak súd rozhodne o zastavení exekúcie, rozhodne aj o tom, kto a v akej výške platí trovy exekúcie.
Súdny exekútor uviedol, že si voči povinnému trovy exekúcie neuplatňuje, preto mu ich súd nepriznal.
Vzhľadom na vyššie uvedené rozhodol súd tak, ako je to uvedené vo výroku tohto uznesenia.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie do 15 dní od jeho
doručenia na tunajšom súde. V odvolaní sa má popri všeobecných
náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,
v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu
považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§205 ods.1 OSP).
Odvolanie proti uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené ( § 205a)
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho posúdenia veci.