Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

4Co/424/2014

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Petra Tutka a sudcov JUDr. Ladislava Cakociho a JUDr. Adriany Murínovej v právnej veci žalobcu Prima banka Slovensko, a.s., so sídlom v Žiline, Hodžova č. 11, IČO: 31 575 951, zastúpeného Advokátskou kanceláriou Antovszká, s.r.o., so sídlom v Bratislave, Bárdošova 2/A, IČO: 36 866 881, proti žalovanému C. G., nar. XX.X.XXXX, naposledy bývajúcemu v F., R.. Z. Č.. XX, toho času na neznámom mieste, zastúpenému opatrovníkom G. G., zamestnankyňou Okresného súdu F. A., o zaplatenie 143,30 eura s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Košice I zo dňa 19. júna 2014 č.k. -51 takto

rozhodol:

P o t v r d z u j e rozsudok v zamietavom výroku a vo výroku o trovách konania.

Náhradu trov odvolacieho konania účastníkom nepriznáva.

odôvodnenie:

Súd prvého stupňa napadnutým rozsudkom uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi 71,36 eura s úrokom z omeškania vo výške 8,50 % ročne zo sumy 71,36 eura od XX.X.XXXX do zaplatenia do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku. V prevyšujúcej časti žalobu zamietol a vyslovil, že žiaden z účastníkov na náhradu trov konania nemá právo.

Rozhodol tak o žalobe, ktorou sa žalobca voči žalovanému domáhal zaplatenia 143,30 eura s úrokom z omeškania vo výške 8,50 % ročne zo sumy 71,36 eura od XX.X.XXXX do zaplatenia a náhrady trov konania s odôvodnením, že z dôvodu podstatného porušenia zmluvy č. XXXXXXXXX, uzavretej so žalovaným dňa XX.X.XXXX, na základe ktorej poskytol žalovanému ako dlžníkovi povolené prečerpanie na jeho osobnom účte, od nej dňa XX.X.XXXX odstúpil, pretože žalovaný vykonával bezhotovostné i hotovostné platobné operácie na ťarchu svojho osobného účtu tak, že prečerpal sumu 71,36 eura, predstavujúcu nepovolený debetný zostatok, čím mu vznikol nárok aj na sankčný úrok z omeškania vo výške 71,94 eura.

Vychádzal zo zistenia, že žalovaný prostredníctvom svojho osobného účtu, zriadeného s poskytnutým povoleným prečerpaním na základe zmluvy o spolupráci pri poskytovaní bankových produktov a služieb, uzavretej so žalobcom dňa XX.X.XXXX pod č. XXXXXXXXX, vykonával bezhotovostné a hotovostné platobné operácie na ťarchu svojho osobného účtu tak, že podľa výpisu z účtu č. XXXXXXXXXX zo dňa XX.X.XXXX prečerpal na svojom účte sumu 2.149,72 Sk (71,36 eura), predstavujúcu nepovolený debetný zostatok. Žalobca preto listom zo dňa 1.1.2008 žalovanému oznámil, že na svojom účte prečerpanú sumu 71,36 eura nedoplnil a následne dňa XX.X.XXXX od zmluvy odstúpil z dôvodu podstatného porušenia zmluvných podmienok.

Vec právne posúdil podľa a , a o spotrebiteľských úveroch a o zmene a doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 71/1986 Zb. o Slovenskej obchodnej inšpekcii v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o spotrebiteľských úveroch“), článku 169 ods. 1 Zmluvy o fungovaní Európskej únie, Smernice Rady č. 93/13 EHS z 5.4.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách (úradný vestník Európskych spoločenstiev L 095, 21/4/1993, str. 29-34), a , , a , , , , a , a nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 87/19995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia (v znení účinnom do 31.12.2008). Konštatoval, že vzhľadom na spotrebiteľský charakter posudzovaného zmluvného vzťahu, je potrebné popri ustanoveniach , upravujúcich daný zmluvný typ, aplikovať i ustanovenia , od ktorého je v zmysle možné odchýliť sa len v prípade, ak by to bolo v prospech spotrebiteľa. Pretože civilnou sankciou za porušenie povinnosti zaplatiť dlžnú sumu riadne a včas je úrok z omeškania, ktorého výška musí zodpovedať nariadenia vlády Slovenskej republiky č. dospel k záveru, že dohoda o sankčnom úroku nad rámec povolený zákonom je neplatná v zmysle , a preto nárok žalobcu v časti ním požadovaného tzv. sankčného úroku nie je dôvodný. Na základe uvedeného potom uzavrel, že odstúpením, resp. odo dňa nasledujúceho po účinnom odstúpení žalobcu od zmluvy, vznikol žalobcovi nárok na zaplatenie bezdôvodného obohatenia zo zrušenej zmluvy vo výške 71,36 eura a úroku z omeškania.

O trovách konania rozhodol podľa a vzhľadom na 50 % pomer úspechu a neúspechu účastníkov vyslovil, že účastníkom náhradu trov konania nepriznáva.

Rozsudok v jeho zamietavej časti napadol včas podaným odvolaním žalobca z odvolacích dôvodov v zmysle a . Navrhol ho zrušiť a vec vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Poukazom na , , článok VI. bod 4, čl. VII. bod 2 a 3 zmluvy o bežnom účte, na znenie čl. I. bod 2 a 6, čl. III. bod 15, 23, 27 a 36 všeobecných obchodných podmienok, účinných v čase uzatvorenia zmluvy (ďalej len „VPP“) uviedol, že žalovaný porušil zmluvu a všeobecné obchodné podmienky, ktoré sa stali jej súčasťou tým, že jeho účet dosiahol debetný zostatok, ktorý nadobudol charakter nepovoleného debetu v zmysle čl. III. bod 23 VPP, v dôsledku čoho v súlade s čl. III. bod 36 VPP listom zo dňa XX.X.XXXX odstúpil od zmluvy a vyzval žalovaného na jeho úhradu v lehote do troch dní odo dňa doručenia odstúpenia. Dňa XX.X.XXXX vyrovnal zostatok zatvoreného účtu, pričom suma 71,36 eura predstavuje nevyrovnanú výšku debetného zostatku, pozostávajúcu z úrokov, poplatkov za vedenie účtu a iných poplatkov spojených s transakciami na účte žalovaného a sankčný poplatok (zmluvná pokuta) vo výške 71,94 eura bola vyčíslená z istiny 71,36 eura, teda nevyrovnanej výšky debetného zostatku, poníženej o úhrady započítané na istinu za obdobie odo dňa nasledujúceho po vyrovnaní nevyrovnanej výšky debetného zostatku, t.j. od XX.X.XXXX do dňa podania žalobného návrhu. Majúc za to, že oprávnenosť svojho nároku voči žalovanému preukázal aj v časti uplatneného sankčného úroku, citujúc , čl. 6 odsek 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd a poukazom na a i judikatúru Ústavného súdu Slovenskej republiky () tvrdil, že prvostupňový súd svojím rozhodnutím zasiahol do jeho základného práva na súdnu ochranu tým, že nesprávne posúdil prejednávanú vec. Zároveň uplatnil trovy právneho zastúpenia v odvolacom konaní za podanie odvolania.

Žalovaný sa k odvolaniu žalobcu nevyjadril.

Odvolací súd prejednal odvolanie bez nariadenia pojednávania ( ), pričom miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku oznámil na úradnej tabuli súdu v súlade s ust. a a po prejednaní veci v rozsahu vyplývajúcom z a a z hľadísk uplatnených v odvolacích dôvodov, rozsudok v jeho napadnutej zamietavej časti ako vecne správny potvrdil.

Rozsudok v časti, v ktorej žalovaný bol zaviazaný zaplatiť žalobcovi sumu 71,36 eura s úrokom z omeškania vo výške 8,50 % ročne zo sumy 71,36 eura od XX.X.XXXX do zaplatenia, nebol odvolaním napadnutý (, ) a preto v tejto časti nebol predmetom preskúmavania.

Podľa ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

Odvolací súd sa stotožňuje so správnymi skutkovými a právnymi závermi, ku ktorým dospel súd prvého stupňa v prejednávanej veci ako aj s dôvodmi napadnutého rozsudku, na ktoré v celom rozsahu poukazuje. Súd prvého stupňa úplne zistil skutkový stav veci, vzal do úvahy všetky rozhodujúce skutočnosti, ktoré vyplynuli z tvrdení účastníkov a boli vykonanými dôkazmi preukázané, resp. vyšli počas konania najavo a vykonané dôkazy správne vyhodnotil vo vzťahu k uplatnenému nároku.

Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia a k jednotlivým odvolacím námietkam žalobcu odvolací súd uvádza:

Z obsahu spisu vyplýva, že medzi žalobcom (v čase uzavretia zmluvy vystupujúcim pod obchodným menom Dexia banka Slovensko, a.s.) a žalovaným bola dňa XX.X.XXXX uzatvorená s poukazom na a nasl. zmluva o spolupráci pri poskytovaní bankových produktov a služieb, a to na dobu neurčitú, ktorej súčasťou sa stali všeobecné obchodné podmienky. Žalovaný podľa žalobcu porušil zmluvu a všeobecné obchodné podmienky tým, že jeho účet dosiahol nepovolený debetný zostatok vo výške 71,36 eura, v dôsledku čoho žalobca odstúpil od zmluvy.

V posudzovanej veci je z odôvodnenia rozsudku zrejmé, že dôvodom, prečo súd prvého stupňa žalobu v prevyšujúcej časti zamietol, je jeho právny názor, že dohoda o sankčnom úroku nad rámec povolený zákonom je neplatná v zmysle a preto nárok v časti žalobcom požadovaného tzv. sankčného úroku nie je dôvodný. S týmto záverom žalobca nesúhlasí. Sankčný úrok (zmluvná pokuta) vo výške 20 % ročne mu podľa neho prislúcha, pretože dostatočne a zrozumiteľne vyplýva zo všeobecných obchodných podmienok. Na tomto mieste odvolací súd upozorňuje, že podľa žalobného petitu (č.l. 1 spisu) žalobca výslovne uplatnil voči žalovanému okrem istiny aj úrok z omeškania vo výške 8,5 % ročne zo sumy 71,36 eura od XX.X.XXXX do zaplatenia. Je tak zrejmé, že odvolaním žiadané sankčné úroky už podľa svojho pomenovania mali byť sankciou a žalobca si uplatňuje tieto za nedodržanie zmluvných podmienok.

Odvolací súd zdieľa názor súdu prvého stupňa, podľa ktorého dojednanie o tzv. sankčnom úroku je možné považovať za obchádzanie zákona, keď zákon jasne definuje úroky z omeškania v limitovanej výške. Naviac zákon takýto pojem ani nepozná, tento sa skôr charakterovo približuje zmluvnej pokute, pri ktorej dojednaní však zákon požaduje písomnú formu. Samotný žalobca označoval tento nárok rôzne (v žalobe sankčný úrok z omeškania, v odvolaní i zmluvná pokuta), z čoho je zrejmá nejednoznačnosť a z toho vyplývajúca neurčitosť takéhoto dojednania (všeobecné obchodné podmienky hovoria o sankčnom poplatku), keď je nevyhnutné jednoznačne rozlišovať inštitúty ako zmluvná pokuta, úroky, či úroky z omeškania. V danom zmluvnom vzťahu o to viac, že sa jedná o vzťah spotrebiteľský, so zvýšenou právnou ochranou žalovaného ako spotrebiteľa, ktorého môžu platne zaväzovať len také zmluvné podmienky, ktoré sú dostatočne jasné, určité a zrozumiteľné. Odvolací súd týmto žiadnym spôsobom nespochybňuje právo dodávateľa upraviť zmluvné podmienky aj vo forme všeobecných obchodných podmienok ( ), tieto však musia byť dojednané jasne, určite a zrozumiteľne tak, aby spotrebiteľovi jasne, určite a zrozumiteľne deklarovali obsah jeho práv a povinností, vyplývajúcich zo zmluvného vzťahu. Žiada sa tiež doplniť, že žalobca od označenej zmluvy odstúpil, odstúpením od zmluvy sa táto zrušuje s účinkami od začiatku (ex tunc) a tým zanikajú práva a povinnosti zo zmluvy. Ustanovenie má v tejto súvislosti reštitučný charakter a každý zo zmluvných subjektov je povinný vrátiť druhému, čo od neho podľa zmluvy dostal. Od okamihu odstúpenia od zmluvy má žalobca voči žalovanému nárok len na vydanie bezdôvodného obohatenia a tento jeho nárok nezahŕňa ďalšie sankčné poplatky, či sankčné úroky.

Pokiaľ žalobca v odvolaní namietal, že zo strany súdu došlo k porušeniu jeho práva na súdnu ochranu, tým, že prvostupňový súd jeho vec nesprávne právne posúdil a svoje rozhodnutie dostatočne neodôvodnil v zmysle , ani túto odvolaciu námietku nepovažuje odvolací súd za dôvodnú.

Podľa v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa navrhovateľ (žalobca) domáhal a z akých dôvodov, ako sa vo veci vyjadril odporca (žalovaný), prípadne iný účastník konania, stručne a výstižne vysvetlí, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, z ktorých dôkazov vychádzal a akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil. Súd dbá na to, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.

Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom zriadeným zákonom.

Citované zákonné ustanovenia sa chápu aj z hľadiska práv účastníka na súdnu ochranu podľa , ktorého súčasťou je aj právo na súdne konanie spĺňajúce garancie spravodlivosti, a je ich potrebné vykladať a uplatňovať aj s ohľadom na príslušnú judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva (porovnaj napr. rozsudok vo veci Garcia Ruiz proti Španielsku z 21. januára 1999, sťažnosť č. 30544/96, Zbierka rozsudkov a rozhodnutí 1999-I), Ústavného súdu Slovenskej republiky (napr. uznesenie z 3. júla 2003, sp. zn. ), z ktorej možno (o.i.) vyvodiť, že do práva na spravodlivý proces nepatrí právo účastníka konania, aby sa všeobecný súd stotožnil s jeho právnym názorom, návrhmi a hodnotením dôkazov. Právo na spravodlivý proces neznamená ani právo na to, aby bol účastník konania pred všeobecným súdom úspešný, teda aby bolo rozhodnuté v súlade s jeho požiadavkami a právnymi názormi. Do obsahu základného práva podľa a práva na spravodlivý proces podľa citovaného čl. 6 ods. 1 dohovoru nepatrí ani právo účastníka konania vyjadrovať sa k spôsobu hodnotenia ním navrhnutých dôkazov súdom, prípadne sa dožadovať ním navrhnutého spôsobu hodnotenia vykonaných dôkazov, resp. toho, aby súdy preberali alebo sa riadili výkladom všeobecných záväzných právnych predpisov, ktorý predkladá účastník konania.

Porovnajúc odôvodnenie preskúmavanej časti rozhodnutia prvostupňového súdu s vyššie uvedenými kritériami, je zrejmé, že súd prvého stupňa sa nimi dôsledne riadil, keď toto zo všetkých relevantných hľadísk dostatočným spôsobom právne aj vecne odôvodnil. Primeraným a presvedčivým spôsobom sa vysporiadal i s argumentáciou žalobcu. Ako už bolo uvedené, žalobca výslovne žalobným petitom mimo istiny žiadal priznať úroky z omeškania, ktoré mu súd prvého stupňa v súlade s návrhom a v zákonom prípustnom rozsahu priznal. Odvolací súd v napadnutom rozhodnutí nezistil žiadnu takú vadu rozhodnutia, ktorá by mala za následok jeho nepreskúmateľnosť a nezákonnosť.

Z uvedených dôvodov napadnutý rozsudok v jeho zamietavej časti bolo potrebné ako vecne správny podľa potvrdiť, vrátane rovnako vecne správneho závislého výroku o náhrade trov konania.

O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd postupom podľa v spojení s ust. Žalobca v odvolacom konaní úspech nemal a úspešnému žalovanému v jeho priebehu žiadne trovy nevznikli a ani si ich neuplatnil. Preto odvolací súd o trovách konania rozhodol tak, ako je uvedené v enunciáte tohto rozhodnutia.

Uvedené rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.