Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_2T-98-2013.pdf
PDF · 113.97 KB
Case nature
Area
Subarea
2T/98/2013
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Martin v senáte zloženom z jeho predsedu Mgr. Miroslava Mazúcha a prísediacich Dušana Laššáka a Jarmily Ďuranovej na hlavnom pojednávaní 03.12.2014 v Martine takto
rozhodol:
Obžalovaný
B. T.Á., nar. XX.XX.XXXX E. C., trvale bytom X. T., G. Y. Č.. XXX/X,
u z n á v a s a z a v i n n é h o , ž e
dňa 26.04.2011 v Martine uzatvoril ako predávajúci s G. B., L.. XX.XX.XXXX ako kupujúcim kúpnu zmluvu, predmetom ktorej bol predaj nehnuteľnosti a to jednoizbového bytu č. XX na šiestom nadzemnom podlaží, vchodu č. XX nachádzajúcom sa v dome súpisné číslo XXXX v Martine na ulici C.. O.. Š. zapísaného na LV č. XXXX v katastrálnom území C., pričom mu zamlčal a v zmluve neuviedol, že na byt je záložné právo uzatvorené v prospech M. J. D., a.s. J. na základe zmluvy o poskytnutí spotrebného M. Úveru zo dňa 26.04.2010 v prospech predávajúceho a neupozornil ho na to, že záložné právo v prospech M. J. D., a.s. nevyplatí ihneď po obdržaní kúpnej ceny, pričom podľa doložených dokladov dňa 10.11.2010 prevzal prostredníctvom sprostredkovateľa C. G., nar. XX.XX.XXXX sumu 6.000 € ako zálohu, dňa 20.04.2011 doplatok zálohy vo výške 4.600 € potvrdený na celkovú sumu 10.600 € príjmovým pokladničným dokladom a dňa 29.04.2011 prevodom na jeho účet č. XXXXXXXXXX/XXXX vedený v D., a.s. J. prevzal doplatok kúpnej ceny vo výške 20.900 €, avšak takto získané peniaze nepoužil na vyrovnanie záložného práva M. J., ale tieto použil pre svoju potrebu, čím G. B., znemožnil zavkladovanie jeho vlastníckeho práva na predmetnú nehnuteľnosti na D. T. E. C., čím mu svojím konaním spôsobil celkovú škodu vo výške 31.500 €,
t e d a
na škodu cudzieho majetku seba obohatil tým, že uviedol iného do omylu a spôsobil tak na cudzom majetku značnú škodu,
č í m s p á c h a l
zločin podvodu podľa § 221 ods. 1, ods. 3 písm. a/ Tr. zák.
Z a t o s a o d s u d z u j e
Podľa § 221 ods. 3 Tr. zák. s použitím § 36 písm. j/, § 38 ods. 3 Tr. zák. na trest odňatia slobody vo výmere 3 (tri) roky.
Podľa § 51 ods. 1 za podmienok uvedených v § 49 ods. 1 Tr. zák. výkon trestu odňatia slobody obžalovanému podmienečne odkladá a zároveň určuje probačný dohľad nad jeho správaním v skúšobnej dobe vo výmere 15 (pätnásť) mesiacov.
Podľa § 51 ods. 2, ods. 4 písm. c/ Tr. zák. obžalovanému ukladá podľa svojich síl a schopností nahradiť poškodenému spôsobenú škodu.
Podľa § 287 ods. 1 Tr. por. obžalovanému ukladá povinnosť nahradiť poškodenému G. B., nar. XX.XX.XXXX E. C., trvale bytom C., A.. X. Č.. X/X škodu vo výške 31.500 €.
Podľa § 288 ods. 2 Tr. por. poškodeného G. B., nar. XX.XX.XXXX E. C., trvale bytom C., A.. X. Č.. X/X so zvyškom nároku na náhradu škody odkazuje na občianske súdne konanie.
odôvodnenie:
Prokurátor Okresnej prokuratúry Martin podal 08.07.2013 obžalobu na B. T. pre skutok právne posúdený ako zločin podvodu podľa § 221 ods. 1, ods. 3 písm. a/ Trestného zákona na tom skutkovom základe, ako je uvedené vo výroku podanej obžaloby prokurátora.
Obžalovaný a prokurátor na hlavnom pojednávaní neprejavili záujem o uzavretie dohody o vine a treste. Obhajca obžalovaného po prednesení obžaloby uviedol, že jeho klient popiera spáchanie skutku, pretože nedošlo k naplneniu objektívnej ani subjektívnej stránky trestného činu podvodu. Jeho klientovi sa kladie za vinu, že znemožnil prevod, čo je však v rozpore s právom, pretože je možný aj prevod zaťaženej nehnuteľnosti. Pri hodnotení veci je potrebné prihliadať na to, že obe strany boli povinné pri uzatváraní zmluvy a prevode nehnuteľnosti zachovať potrebnú mieru opatrnosti. Splnomocnenkyňa poškodeného k nároku na náhradu škody uviedla, že poškodený trvá na uplatnenom nároku na náhradu škody voči obžalovanému tak, ako si ho už uplatnil v prípravnom konaní. Navrhla, aby súd pri uznaní viny obžalovanému uložil povinnosť nahradiť škodu v celkovej výške 37.500 €. Výška škody pozostáva zo zaplatenej kúpnej ceny vo výške 31.500 € a čiastky 6.000 €, ktoré poškodený vynaložil na opravu bytu, ktorý je stále vo vlastníctve obžalovaného.
Obžalovaný B. T. následne vyhlásil, že je nevinný zo skutku uvedeného v obžalobe.
Obžalovaný na hlavnom pojednávaní, zhodne ako v prípravnom konaní, vypovedal, že 26.04.2011 uzatvoril s G. B. kúpnu zmluvu, predmetom ktorej bola kúpa nehnuteľnosti, 1 - izbového bytu. Pri podpise zmluvy bol aj C. G., B. bratranec, ktorý zabezpečoval celý obchod. Pri uzavretí zmluvy podpísal príjmový doklad vystavený 20.04.2011 na sumu 10.600 €, ktorá mala slúžiť ako záloha na byt. Tieto peniaze však reálne neprevzal, lebo už 10.11.2010 sumu 6.000 € prevzal C. G. s tým, že za rozdiel vo financiách mu sľúbil urobiť kuchynskú linku. Uvedené doklady podpisovali iba formálne. Nevedel sa vyjadriť k tomu, prečo v zmluve o prevode nehnuteľnosti nebolo uvedené vecné bremeno v prospech M. J.. Zmluvu totiž pripravoval W.. S. N., od ktorého predmetný byt kúpil v roku 2010. Zmluvu o prevode nehnuteľnosti nečítal, len ju podpísal. B. ju však čítal a neprejavil žiadne námietky. G. B. mu 29.04.2011 previedol na jeho účet ďalšie finančné prostriedky vo výške 20.900 €, ktoré mali slúžiť ako doplatok za byt. Tieto finančné prostriedky chcel použiť na zaplatenie úveru v M. J., ale G. ho presvedčil, že B. s vyplatením jeho úveru počká. Na žiadosť G. peniaze z banky vybral, odovzdal mu ich, ale písomný doklad o tom nemá. Podľa jeho vedomostí ich G. použil na stavbu svojho rodinného domu. B. sa s ním skontaktoval a chcel riešiť vzniknutý problém, ktorý spočíval v tom, že katastrálny úrad nepreviedol vlastnícke právo. G. mal problém vyriešiť do konca apríla 2012. Nakoľko bol presvedčený o tom, že ide o rodinnú vec a že sa problém vyrieši, ďalej sa o to nestaral. Svoj úver sa však snažil do vyriešenia problému, podľa svojich možností splácať a aj naďalej ho spláca. S C. G. chcel v roku 2010 rozbehnúť stavebnú firmu a preto spísal kúpnu zmluvu na predmetný byt s jeho ujcom W.. S. N.N. a taktiež zmluvu o úvere s M. J., ktorá mu poskytla finančné prostriedky vo výške 19.419 €, ktoré použili s C. G. na rozvoj firmy D., s.r.o. Úver stále spláca, je mu ľúto vzniknutého problému. B. nechcel nijako poškodiť. Momentálne ale nemá finančné prostriedky na vyplatenie celého úveru M. J.. Na hlavnom pojednávaní doplnil svoju výpoveď tým, že vlastníkom predmetného bytu bol rok alebo dva. Úver v M. J. si bral ihneď, ako bol byt na neho prepísaný. V čase, keď bol vlastníkom bytu, tak úver splácal a úver taktiež spláca v súčasnosti. Zostatok úveru bol v apríli 2014 asi okolo 17-18.000 € a ak
by ho predčasne splatil, musel by zaplatiť zmluvnú pokutu 900 €. Úver je na 25 rokov. Mal vedomosť o zriadení záložného práva k bytu v pospech M. J.. B. sa ho na to však nepýtal a nikdy sa s ním o tom nerozprával. Pri podpise zmluvy sa však s B. rozprával a bol tam prítomný aj G.. Pred podpisom zmluvy sa stretli v B. spoločnosti a od neho išli zmluvu podpisovať na mestský úrad. Prvú aj druhú zmluvu o prevode nehnuteľnosti si pred podpisom prešiel, detailne ich však neštudoval. Z katastrálneho úradu mu prišlo rozhodnutie, že prevod vlastníckeho práva nebol realizovaný, pretože je na byte ťarcha. Preto to oznámil G. a ten povedal, že je s B. dohodnutý. B. ho kontaktoval prvýkrát v jeseni 2011 a bol veľmi netrpezlivý. Dúfal, že celú situáciu vyrieši G.. Ten mu však nedvíhal telefóny. B. sľúbil, že úver bude splácať, lebo peniaze z banky si zobral on a použil ich. Obžalovaný ďalej vypovedal, že v súčasnosti byt využíva B., resp. jeho mama. Taktiež hradia poplatky. Pripustil, že podpisoval záložnú zmluvu na uvedený byt a potom, ako uzatvoril kúpnu zmluvu s N., dostal rozhodnutie z katastra, že byt je zavkladovaný. Pred podpisom kúpnej zmluvy s B. bol vytiahnutý nejaký list vlastníctva. B. zaslal na jeho účet finančné prostriedky vo výške 20.900 €. Tieto peniaze však odovzdal G.. Doklad o tom nemal. V tejto veci mal predstavu, že z tých peňazí, ktoré B. zaplatil ako kúpnu cenu, sa vyplatí úver v banke. V tomto smere sa o tom s G. rozprávali. V banke sa bol informovať aj na predčasné splatenie úveru. V prípade, že by úver prestal splácať, tak banka by byt predala.
Svedok G. B. na hlavnom pojednávaní, zhodne ako v prípravnom konaní vypovedal, že s B. T. uzatvoril zmluvu, ktorého predmetom bola kúpa 1 - izbového bytu. Zmluvu pripravil jeho ujec W.. S. N., ktorý sa zaoberá predajom nehnuteľností. Z tohto dôvodu predpokladal, že zmluva bude pripravená v 100% stave. Zmluvu prečítal a nemal k nej žiadne výhrady. V podmienkach zmluvy bolo uvedené, že byt kupuje za 31.500 €, pričom najskôr vyplatí zálohu 10.600 € a neskôr zvyšnú sumu vo výške 20.900 €. Bolo dohodnuté, že zvyšnú sumu má poukázať na účet obžalovaného T.Á. do 60 dní. Zálohu vyplatil T. 20.04.2011 a zvyšnú sumu poukázal do troch dní po podpise zmluvy, pretože sa mu podarilo vybaviť hypotéku. O skutočnosti, že na predmetný byt je záložné právo zo strany M. J. sa dozvedel až na základe rozhodnutia T. Ú. E. C.. S obžalovaným T. sa snažil riešiť vzniknutý problém a dostal od neho prísľub, že sa to vyrieši. Sľub však nebol splnený a T. je stále vlastníkom bytu. Pokiaľ sa týka vyplatenia finančnej hotovosti vo výške 6.000 € z 10.11.2010 uviedol, že to bola záloha za kupovaný byt, ktorá bola vysporiadaná príjmovým pokladničným dokladom 20.04.2011, keď doplatil 4.600 €. Zálohu vyplatil bratrancovi C. G., pretože si myslel, že byt je jeho, ale až pri odovzdaní financií zistil, že byt je T.. Peniaze aj napriek tomu dal C. G., pretože vedel, že pri predaji bytu vystupujú spolu s obžalovaným, majú spoločnú firmu a dobre sa poznajú. G. mu neskôr na vzniknutý problém povedal, že to nie je jeho vec. Na hlavnom pojednávaní vypovedal, že G. mu dal nejaký starý znalecký posudok, ale nevenoval mu pozornosť. Kúpu bytu financoval zo svojich finančných prostriedkov, ktorými zaplatil zálohu a doplatil ju z hypotekárneho úveru, pri ktorom zakladal byt svojej mamy (teda iný byt, ako kupovaný). Nad založením kupovaného bytu neuvažoval, pretože jeho hodnota bola nedostatočná na poskytnutie potrebného úveru. K článku 3 kúpnej zmluvy, kde je uvedené, že kupujúci berie na vedomie zriadenie záložného práva v Č., a.s. vyplývajúce z hypotekárneho úveru poskytnutého kupujúcemu uviedol, že N. ho len upozornil na to, že je zriadené záložné právo v prospech spoločenstva vlastníkov bytov. V tej dobe ešte nebolo úplne jasné, z čoho bude kúpu bytu financovať a preto si zamýšľal zobrať úver v Č. J.. Preto asi zostala v zmluve o tom zmienka. Tento úver si však nakoniec nezobral a za poskytnutý úver ručil bytom svojej mamy. Predmetný byt si nepreveroval podľa listu vlastníctva, pretože sa spoliehal na to, že prevod prebehne v poriadku a všetko zastreší pán N.. Pri podpise zmluvy bol T. aj G. a podpisy overovali na Mestskom úrade v C.. Z katastra mu potom bolo doručené rozhodnutie, kde bol vklad zamietnutý. G. a neskôr aj T. mu sľubovali, že sa všetko dá do poriadku. G. mu potom oznámil, že ukončil spoluprácu s T. a že všetko je iba záležitosť T., aby si to s ním vyriešil. S G. sa skontaktoval ako s prvým, pretože to bol jeho bratranec. Pri predaji však vystupovali spoločne a prezentovali, že je to ich spoločný byt. Preto nepripisoval dôležitosť tomu, s kým to bude riešiť. V súčasnosti o predmetný byt neprebieha žiadne civilno - právne konanie. Obžalovaný T. ho uviedol do omylu, pretože mu zatajil, že na predmetný byt je záložné právo v prospech M. J.. Obžalovaný T. mu na to povedal, že o tejto skutočnosti nevedel. Obžalovaný, G. ani N. mu nikdy nepovedali, že na byt je záložné právo v prospech M. J.. Pripustil, že nebol dostatočne opatrný, lebo tam boli rodinné vzťahy a preto sa spoliehal, že všetko bude v poriadku. Požadoval, aby príjem finančných prostriedkov podpísal T., pretože ten bol vlastníkom bytu. T. podpísal kúpnu zmluvu, príjmový pokladničný doklad na 10.600 € mu T. podpísal ako vlastník bytu. T. prevzal na svoj účet doplatok kúpnej ceny. S T.Á. sa stretol pri podpise kúpnej zmluvy. T. aj s G. mu hovorili o tom, že majú aj iného kupca, ale že ak sa dohodnú, keďže je ich rodina, tak mu byt predajú. Podľa jeho názoru sa G. ani T. nečudovali, keď im oznámil, že mu prišlo rozhodnutie z katastra, že je na byte zapísané záložné právo a hovorili mu, že T. úver vyplatia z tých peňazí, ktoré im dal ako kúpnu cenu.
T. mu potvrdil, že záložné právo vyplatí v príslušnej banke. Vylúčil, že by mal pred podpisom zmluvy vedomosť o tom, že by na byte bolo záložné právo v prospech M. J..
Svedok W.. S. N. vypovedal rozdielne v prípravnom konaní a na hlavnom pojednávaní. Svedok v prípravnom konaní vypovedal, že na žiadosť T. a B. vypracoval na deň 26.04.2011 zmluvu, ktorej predmetom bol predaj 1 - izbového bytu. Zmluva obsahovala vecné bremeno, ťarchu v prospech Spoločenstva vlastníkov bytov a Štátneho fondu. Na inú ťarchu si nespomínal. Nemal vedomosť o tom, že na byt by mala byť ešte nejaká iná ťarcha. Predávajúci - obžalovaný B. T. aj jeho synovec C. G. mu to zatajili. O uvedenej ťarche sa dozvedel až po podpise zmluvy. Viackrát telefonicky kontaktoval T. aj G., aby vyplatili ťarchu a mohlo byť zrušené bremeno na byt v katastri. Dostal od nich prísľub, ale neurobili tak. Ďalej vypovedal, že v minulosti bol vlastníkom predmetného bytu, ktorý predal T. 26.04.2010. Peniaze za predaj bytu mu boli vyplatené v hotovosti. Po nahliadnutí do kúpnej zmluvy, zriadení záložného práva a návrhu na vklad zo dňa 26.04.2010 vypovedal, že na týchto zmluvách a listinách sú jeho podpisy. Ako vecné bremeno pri jednotlivých zmluvách považoval vyplatenie úveru z M. J. a že to prechádza na nového vlastníka, t.j. Č. J., v ktorej B. vybavoval úver. Preto to takto zahrnul aj do kúpnej zmluvy B.. Vtedy si to ale riadne neuvedomil a preto toto nezahrnul ani do bodu 7 kúpnej zmluvy B.. Z jeho strany však nebol žiadny úmysel uvedenú skutočnosť B. zatajiť. Na hlavnom pojednávaní 09.04.2014 vypovedal rozdielne. Myslel, že B. vedel o záložnom práve, lebo sa s T. a G. dohadovali na podmienkach zmluvy. Nepočul však, že by sa rozprávali aj o záložnom práve. G. mu sám hovoril, že keď prídu peniaze po podpise kúpnej zmluvy od B., tak vyplatí ťarchu na byt. Keď to neurobil, tak sa s ním skontaktoval B. a požiadal ho, aby G. a T. posúril. Záložnú zmluvu v prospech M. J. podpisoval sám. Bolo to asi ešte v čase, keď bol vlastníkom tohto bytu. Prokurátor navrhol prečítať časť predchádzajúcej výpovede svedka, v ktorej vypovedal, že nemal vedomosť o záložnom práve v prospech M. J. pred podpisom zmluvy, predávajúci mu to zatajil a o ťarche na byt sa dozvedel až po podpise kúpnej zmluvy. K rozporom vo výpovediach vysvetlil, že o ťarche vedel aj pred podpisom kúpnej zmluvy a myslí si, že o ťarche vedeli T. aj B.. Myslel si, že ako bratranci sú dohodnutí, ťarcha sa vyplatí a nenastane žiadny problém. Z tohto dôvodu je prekvapený, že v súčasnosti ťarcha nie je stále vyplatená. Do zmluvy uviedol ťarchy v prospech Spoločenstva vlastníkov bytov a Štátneho fondu rozvoja bývania, pretože tieto dve ťarchy sú štandardným obsahom každej zmluvy. Znalecký posudok pri jeho predaji bol vypracovaný ešte predtým, ako ho previedol T.. Po predaji bytu už sa nevypracovával žiadny znalecký posudok.
Svedok C. G. na hlavnom pojednávaní, zhodne ako v prípravnom konaní vypovedal, že začiatkom roka 2011 sa zúčastnil pri podpise zmluvy, ktorej predmetom bola kúpa 1 - izbového bytu. Byt predával jeho spoločník B. T.B. a kupujúcim bol jeho bratranec G. B.. Pri podpise zmluvy vyplatil B. T. zálohu vo výške 6.000 alebo 7.000 €. Pred podpisom zmluvy bratrancovi G. B. oznámil skutočnosť, že na byte je ťarcha v prospech M. J.. Byt rok predtým kúpil spolu s T. za účelom prenájmu, avšak neskôr potrebovali v spoločnej firme financie a preto byt predávali. Zvyšné finančné prostriedky za predmetný byt boli pravdepodobne poukázané na účet B. T.. Mohli byť následne použité v spoločnej firme. Z akých dôvodov obžalovaný T. nevyplatil svoj úver v M. J., viaznuci na byt, zo zaplatenej kúpnej ceny nevedel. V súčasnosti má vedomosť iba o tom, že obžalovaný T. spláca úver a preto nehrozí exekučné konanie. Po predložení dokladu o prevzatí zálohy vo výške 6.000 €, ktorý mu vyplatil G. B. uviedol, že pravdepodobne túto zálohu použili s B. T. do spoločnej firmy. Na hlavnom pojednávaní doplnil, že na zvyšok finančných prostriedkov od B. čakali 5 mesiacov. Mal vedomosť o tom, že úver viaznuci na byte vyplatený nebol. Nevedel uviesť, z akého dôvodu v kúpno - predajnej zmluve medzi T. a B. nie je uvedené záložné právo v prospech M. J.. Predloženie listu vlastníctva B. je len jeho domnienkou, nebol si istý, či B. list vlastníctva predložili.
Podľa kúpnej zmluvy z 26.04.2010 (č.l. 88 spisu) sa stal obžalovaný B. T. vlastníkom 1 - izbového bytu č. XX vo vchode č. XX nachádzajúcom sa v dome, súpisné číslo XXXX v C., na A.. C.. O.. Š. XX. Byt kúpil od W.. S. N.N. za 24.896 €. Dňa 26.04.2010 uzavrel B. T. zmluvu s M. J., D. a.s. o úvere č. XXX/ XXXXXXSU na účelový spotrebný úver v sume 18.100 € na dobu 25 rokov, pričom zabezpečenie úveru bolo záložným právom na predmetný byt, ktorý v tom čase bol ešte vo vlastníctve W.. S. N. (č.l. 92 spisu). Obžalovaný B. T. 26.04.2011 uzatvoril kúpnu zmluvu na predmetný byt s G. B. za 31.500 € (č.l. 59 spisu). V písomnom vyhotovení zmluvy nie je žiadna zmienka o tom, že by byt bol založený v prospech M. J. pri M. hypoúvere poskytnutom rok predtým B. T.. Predloženými listinnými dokladmi obžalovaného B. T. je preukázané, že obžalovaný od januára 2013 až do augusta 2014 riadne spláca hypotekárny úver v prospech M. J..
Podľa § 221 ods. 1, ods. 3 písm. a/ Trestného zákona, zločinu podvodu sa dopustí ten, kto na škodu cudzieho majetku seba obohatí tým, že uvedie iného do omylu a spôsobí na cudzom majetku značnú škodu. Podstata podvodu podľa § 221 Trestného zákona spočíva v tom, že páchateľ uvedie inú osobu do omylu, využije jej omyl, alebo jej zatají podstatné skutočnosti. Táto osoba v dôsledku svojho omylu, alebo nedostatku znalostí podstatných skutočností vykoná určitú majetkovú dispozíciu. Touto dispozíciou vznikne na cudzom majetku škoda a zároveň sa tým páchateľ, alebo niekto iný obohatí. Omylom rozumieme nezhodu, rozpor predstáv určitého človeka so skutočnosťou. Mýliaca sa osoba o rozhodnej skutočnosti buď vôbec nevie, ale má o nej nesprávnu, či nedostatočnú predstavu. Omyl sa spravidla týka toho, čo má oklamaný dostať. Páchateľ uvedie inú osobu do omylu aktívnym konaním, ktoré má povahu určitej ľsti, keď páchateľ predstiera existenciu určitých okolností, ktoré sú v rozpore so skutočným stavom veci. O využitie omylu ide v prípade, keď je omyl vyvolaný inými okolnosťami, než konaním páchateľa, ktorý k omylu neprispel, ale páchateľ o omyle vie a preto ho zneužije. Zamlčanie podstatných skutočností spočíva v opomenutí, keď páchateľ úmyselne neuvedie inému známe rozhodné okolnosti (napríklad údaje o skutočných vlastnostiach predávanej veci), ktoré majú pre podvedenú osobu zásadný význam v tom zmysle, že keby o nich vedela, neučinila by určitú majetkovú dispozíciu buď vôbec, alebo by ju urobila podstatne odlišným spôsobom. Omyl inej osoby, alebo jej neznalosť podstatných skutočností sa môže týkať aj takých skutočností, ktoré majú len nastať. Páchateľ trestného činu podvodu však musí o omyle (neznalosti) iného vedieť už v dobe, keď dochádza k obohateniu páchateľa, alebo inej osoby.
Vyhodnotením vykonaných dôkazov jednotlivo aj v ich súhrne je nesporné, že došlo k prevodu bytu a poškodený zaplatil 31.500 € obžalovanému, pričom byt nezískal do svojho vlastníctva. Na majetku poškodeného tak preukázateľne vznikla škoda 31.500 €, o ktorú sa obžalovaný T., resp. jeho vtedajší spoločník G., obohatili. Výsledkom celej majetkovej dispozície je, že obžalovaný T. je naďalej vlastníkom bytu a zároveň prevzal 31.500 € a naopak poškodený nie je ani vlastníkom bytu a prišiel o 31.500 €. Poškodený B. vykonal majetkovú dispozíciu v omyle a s neznalosťou podstatných skutočností, pretože pri podpise zmluvy nevedel o tom, že na byte viazne záložné právo v prospech M. J., ktoré bolo zriadené na základe zmluvy o M. hypoúvere z 26.04.2010 (rok predtým), na základe ktorej obžalovaný B. T. získal úver 18.100 €, ktorý sa zaviazal splácať mesačnými splátkami 30 rokov. Vykonaným dokazovaním je preukázané, že obžalovaný B. T. mal o tomto záložnom práve vedomosť v čase prevodu bytu na B., pretože 26.04.2010 podpísal kúpnu zmluvu, kde vzal na vedomosť zriadenie záložného práva v prospech M. J. vyplývajúceho z hypotekárneho úveru, ktorý mu bol poskytnutý (č.l. 89 spisu), zmluvu o M. hypoúvere, ktorá obsahovala zabezpečenie úveru záložným právom na predmetný 1 - izbový byt (č.l. 72 spisu). Obžalovaný na hlavnom pojednávaní vypovedal, že úver v M. J. od jeho poskytnutia doposiaľ riadne spláca. Na druhej strane vykonaným dokazovaním je preukázané, že poškodený B. v čase prevodu bytu nemal vedomosť o tomto záložnom práve viaznucom na byte v prospech M. J.. Najpodstatnejším dôkazom vedúcim k tomuto záveru je obsah kúpnej zmluvy z 26.04.2011 medzi obžalovaným a poškodeným, kde už záložné právo v prospech M. J. nie je uvedené (č.l. 59 - 62 spisu). Porovnaním dvoch kúpnych zmlúv z 26.04.2010 a 26.04.2011 (č.l. 59 - 62 a 88-90 spisu, prvá prevod N. - T., druhá prevod T. - B.) je úplne evidentné, že ide o totožné zmluvy po obsahovej stránke, s výnimkou záložného práva v prospech M. J., ktoré sa už predmetnej kúpnej zmluve z 26.04.2011 medzi T. a B. nenachádza. Poškodený v celom priebehu trestného konania zhodne vypovedal, že o záložnom práve v prospech M. J. nevedel a obžalovaný T., G. ani N. ho o tomto záložnom práve viaznucom na byt, ako aj o tom, že T. platí 30 - ročný úver, neinformovali. S výpoveďou poškodeného je zhodná výpoveď W.. S. N. z prípravného konania, ktorý vypovedal, že túto kúpnu zmluvu vypracovával a použil predchádzajúcu zmluvu, v ktorej prepísal iba údaje. O ťarche na byt sa dozvedel až po podpise zmluvy. Vec si riadne nepreveril na katastrálnom úrade, pretože byt sa predával v rámci rodiny. V písomnom vyhotovení kúpnej zmluvy nie je uvedené, že na byt je záložné právo v M. J.. Zhodnotením týchto dôkazov mal súd preukázané, že poškodený B. pri kúpe bytu naozaj nemal vedomosť o založení bytu, teda nemal poznatky o podstatných náležitostiach predávanej nehnuteľnej veci a je nepochybné, že ak by takúto vedomosť mal, tak by zmluvu neuzatvoril. Na druhej strane je preukázané, že obžalovaný T. mal vedomosť o záložnom práve, úver mu bol totiž poskytnutý už rok predtým a banke úver odvtedy spláca mesačnými splátkami. Obžalovaný T.Á. naviac potom, ako mu poškodený previedol na bankový účet finančné prostriedky a tým zaplatil celú dohodnutú kúpnu cenu, nepoužil ich na splatenie svojho
úveru, aby tak byt odbremenil, ale ich v hotovosti z bankového účtu vybral a použil na bližšie nezistené účely.
Obrana obžalovaného spočívajúca v tvrdení, že poškodený mal vedomosť o záložnom práve pred podpisom zmluvy a ak tvrdí, že túto vedomosť nemal, tak nekonal s potrebnou mierou opatrnosti, je vyvrátená vyššie uvedenými dôkazmi - výpoveďou B., svedka N. z prípravného konania a obsahom kúpnej zmluvy. K tomu treba uviesť, že obžalovaný mal, ako to už vyplýva z hodnotenia vykonaných dôkazov, vedomosť o záložnom práve na prevádzanú nehnuteľnosť. Z tohto dôvodu mal zákonnú povinnosť upozorniť kupujúceho G. B. na jej právne vady (§ 596 Občianskeho zákonníka) a keďže išlo o prevod nehnuteľnosti, ktorý musí byť v písomnej forme, mal zákonnú povinnosť uviesť v kúpnej zmluve záložné právo, vyplývajúce z jeho úveru, viaznuce na prevádzanej nehnuteľnosti v prospech M. J.. Obžalovaný si túto zákonnú povinnosť nepochybne nesplnil, keď v čl. II zmluvy uviedol, že na predmetnú nehnuteľnosť viaznu iba ťarchy - záložné právo v prospech ostatných vlastníkov bytov, na zabezpečenie pohľadávok vzniknutých z právnych úkonov týkajúcich sa domu, spoločných častí domu i bytu a záložné právo pre štátny fond rozvoja bývania. Záložné právo v prospech M. J. neuviedol (č. l. 61 spisu). Z dôvodu nesplnenia zákonnej povinnosti obžalovaným kataster konanie 27. 05. 2011 prerušil a rozhodnutie doručil obžalovanému (č. l. 67 - 69 spisu), hoci kupujúci B. zaplatil celú kúpnu cenu už mesiac predtým 29. 04. 2011 (č. l. 65 spisu) na účet obžalovaného. Obžalovaný ani napriek tomu úver M. J. nezaplatil, ale finančné prostriedky z účtu vybral a použil na iné účely. Uvedeným konaním potvrdil svoj úmysel poškodenému previesť nehnuteľnosť aj s právnou vadou (záložným právom), bez toho, aby kupujúceho na ňu upozornil, naopak zatajil ju. Na druhej strane poškodený nemal žiadnu zákonnú povinnosť ako súkromná osoba si tieto skutočnosti preverovať. Obžalovaný využil práve príbuzenský pomer (B. - G.) a z neho vyplývajúcu dôveru poškodeného k nemu ako spoločníkovi G. v podnikaní, že tento vo viere v jeho dobré a čestné úmysly zmluvu podpísal a previedol mu na účet finančné prostriedky v celej výške ešte predtým, ako došlo k rozhodnutiu o vklade. Poškodený tak konal aj z toho dôvodu, že zmluvu pripravoval N., ktorý mal mať skúsenosti a prax s prevodmi nehnuteľností. Obžalovaný sa nemôže zbaviť trestnoprávnej zodpovednosti tým, že bude poškodenému vyčítať nezabezpečenie predmetného listu vlastníctva. Poškodený to neurobil, lebo nemal skúsenosti s predajom bytu a zároveň dôveroval obžalovanému, ako spoločníkovi v podnikaní svojho bratranca a odbornosti N..
Súd pri úvahách o druhu a výmere trestu vychádzal najmä z ustanovení § 34, 36, 37, 38 Trestného zákona. Súd prihliadol na jednu poľahčujúcu okolnosť, keďže obžalovaný doposiaľ žil riadnym spôsobom života (§ 36 písm. j/ Trestného zákona). Súd priťažujúce okolnosti nezistil. Z týchto dôvodov súd obžalovanému uložil trest odňatia slobody vo výmere 3 roky s podmienečným odkladom na skúšobnú dobu a určením probačného dohľadu vo výmere 15 mesiacov a zároveň povinnosť, aby podľa svojich síl a schopností nahradil poškodenému spôsobenú škodu. Súd zvolil podmienečný trest odňatia slobody z toho dôvodu, aby obžalovaný v rámci plynutia skúšobnej doby a probačného dohľadu nahradil poškodenému spôsobenú škodu, prípadne aby nehnuteľnosť odbremenil od záložného práva na nej viažucom, či už vyplatením úveru M. J., alebo iným spôsobom tak, aby po vzájomnej dohode mohol byt naozaj prevedený do vlastníctva poškodeného.
Súd zároveň obžalovanému uložil povinnosť nahradiť poškodenému škodu vo výške 31.500 €, ktorá pozostáva z výšky prevedených finančných prostriedkov poškodeným obžalovanému a o ktorú sa obžalovaný na úkor poškodeného obohatil. Súd nemal preukázané najmä listinnými dôkazmi výšku finančných prostriedkov, ktoré mal poškodený do bytu investovať, dokazovanie v tomto smere by bolo nad rámec potrieb trestného konania a preto so zvyškom nároku na náhradu škody poškodeného G. B. odkázal na občianske súdne konanie.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré možno podať na Okresnom súde v Martine do 15 dní od oznámenia rozsudku. Odvolanie má odkladný účinok ( § 306/2 ). Odvolanie môžu podať:
- prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku (§ 307/1a) a to v neprospech i v prospech obžalovaného (§ 308/1,2). V prospech obžalovaného môže podať odvolanie aj proti vôli obžalovaného (§ 308/2)
- obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka (§ 307/1b) a to len vo svoj prospech (§ 308/2)
- príbuzný obžalovaného v priamom rade, jeho súrodenci, osvojiteľ, osvojenec, manžel a druh (pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného), a to len v jeho prospech (§ 308/2)
- zákonný zástupca obž., opatrovník obž. a obhajca obžalovaného pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného, a to len v jeho prospech. Ak je obž. pozbavený spôsobilosti na právne úkony alebo ak je jeho spôsobilosť na právne úkony obmedzená, môžu podať odvolanie v prospech obž. i proti jeho vôli (§ 308/2)
- štátny orgán starostlivosti o mládež pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka mladistvého obžalovaného a to len v jeho prospech a to aj proti jeho vôli (§ 345/1)
- poškodený, ktorý uplatnil nárok na náhradu škody, pre nesprávnosť výroku o náhrade škody (§ 307/1c), a to v neprospech obžalovaného (§ 308/1). Ak je poškodeným právnická osoba, odvolanie môže podať len osoba oprávnená konať za právnickú osobu (§ 68)
- zúčastnená osoba pre nesprávnosť výroku o zhabaní veci (§ 307/1d), (§ 45/1) Osoby oprávnené podať odvolanie proti niektorému výroku rozsudku môžu ho napadnúť aj preto, že taký výrok nebol urobený, ako aj pre porušenie ustanovení o konaní, ktoré predchádzalo rozsudku, ak toto porušenie mohlo spôsobiť, že výrok je nesprávny alebo že chýba.