Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_3C-78-2013.pdf
PDF · 93.2 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
BR-3C/78/2013
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Brezno, v konaní pred sudkyňou JUDr. Evou Cvengovou, v právnej veci navrhovateľa EOS KSI Slovensko, s. r.o, so sídlom Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava, zast. TOMÁŠ KUŠNÍR, s. r. o., so sídlom Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava, proti odporcovi H. R., nar. XX. XX. XXXX, naposledy bytom R. XXX, t. č. na neznámom mieste, zast. opatrovníčkou Dagmar Jamrichovou, tajomníčkou Okresného súdu Brezno, za účasti vedľajšieho účastníka na strane odporcu Združenie na ochranu občana spotrebiteľa HOOS, so sídlom Námestie legionárov 5, 080 01 Prešov, IČO: 42 176 778, zast. JUDr. Andrejom Cifrom, advokátom, so sídlom AK Lučenec, J. Kráľa 5/A, o zaplatenie 559,30 Eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. Súd návrh z a m i e t a .
II. Odporcovi sa náhrada trov konania n e p r i z n á v a.
III. Navrhovateľ je p o v i n n ý zaplatiť vedľajšiemu účastníkovi na strane odporcu trovy konania spočívajúce v trovách právneho zastúpenia vo výške 142,78 Eur v lehote troch dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia.
odôvodnenie:
Návrhom na začatie konania zo dňa 07. 03. 2013 sa navrhovateľ v konaní domáhal toho, aby súd uložil H. R. ako odporcovi 1/ a G. R. ako odporkyni 2/ povinnosť spoločne a nerozdielne zaplatiť 909,54 Eur s príslušenstvom, na tom skutkovom a právnom základe, že právny predchodca navrhovateľa spoločnosť Slovenská sporiteľňa, a.s., IČO: 00 151 653, so sídlom Bratislava, Tomášikova 48, a odporca Štefan Baboľ uzavreli dňa XX. XX. XXXX Zmluvu o splátkovom úvere, na základe ktorej bol odporcovi poskytnutý úver vo výške 1 244,77 Eur (37 500 Sk). Odporca peňažné prostriedky v splátkach neuhradil riadne a včas, čím porušil svoju povinnosť podľa uzatvorenej zmluvy, preto právny predchodca navrhovateľa od zmluvy odstúpil a vyzval odporcu na úhradu dlžnej sumy. Ku dňu postúpenia pohľadávky na navrhovateľa (zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa XX. XX. XXXX) pohľadávka predstavovala sumu 1 635,35 Eur a pozostávala z istiny vo výške 1 563,02 Eur a úroku z omeškania vo výške 72,33 Eur. Po postúpení pohľadávok odporca v prospech navrhovateľa nijako neplnil. Po postúpení pohľadávky bola uhradená suma vo výške 725,81 Eur. Dlžná suma ku dňu podania návrhu na začatie konania preto pozostávala z nesplatenej istiny vo výške 837,21 Eur a z úroku z omeškania vo výške 72,33 Eur.
Spolu s návrhom navrhovateľ predložil súdu listinu označenú ako "Dohoda o úhrade pohľadávky v splátkach" zo dňa XX. XX. XXXX, na základe ktorej malo dôjsť zo strany odporcu H. R. voči navrhovateľovi k uznaniu dlhu v celkovej výške 2 299,30 Eur (69 268,60 Sk), ktorý pozostáva z istiny vo výške 1 563,02 Eur (47 087,40 Sk) a úroku z omeškania ku dňu uzatvorenia dohody vo výške 586,91 Eur (17 681,20 Sk) a nákladov na inkasné konanie vo výške 149,37 Eur (4 500 Sk).
Navrhovateľ ďalej predložil súdu aj listinu označenú ako "Dohoda o uzavretí splátkového kalendára a uznaní záväzku" zo dňa XX. XX. XXXX, na základe ktorej došlo zo strany odporkyne G. R. voči navrhovateľovi k uznaniu dlhu pozostávajúceho z istiny vo výške 1 201,21 Eur a nákladov na inkasné konanie vo výške 149,37 Eur.
Zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa XX. XX. XXXX postúpil pôvodný veriteľ pohľadávky na navrhovateľa, pričom ich súčasťou bola aj pohľadávka proti odporcovi (Príloha č. 1 k zmluve).
Následne dňa 24. 07. 2014 bolo tunajšiemu súdu doručené späťvzatie návrhu zo dňa 07. 03. 2013 proti odporkyni 2/ G. R.. Zároveň vzal navrhovateľ návrh späť aj v časti istiny prevyšujúcej sumu 559,30 Eur s príslušenstvom. Súd preto uznesením č. k. 3C/78/2013-71 zo dňa 29. 07. 2014 konanie proti odporkyni 2/ G. R. zastavil a taktiež zastavil konanie v časti istiny vo výške 350,24 Eur s príslušenstvom.
Listom zo dňa 26. 04. 2013 oznámil vstup do konania ako vedľajší účastník na strane odporcu Združenie na ochranu občana spotrebiteľa HOOS.
Vedľajší účastník na strane odporcu vo vyjadrení zo dňa 14. 05. 2014 uviedol, že navrhovateľom predložená dohoda o uzavretí splátkového kalendára a uznaní dlhu je formulár, ktorý vopred pripravil veriteľ pre dlžníka, resp. pre osobu pristupujúcu k záväzku, pričom dlžník nemá žiadnu možnosť ovplyvniť jej obsah. Dohoda obsahuje neprijateľné zmluvné podmienky a to predĺženie premlčacej doby formou uznania dlhu a rozhodcovskú doložku. Ich význam a dôsledky sú pre väčšinu spotrebiteľov neznámymi kategóriami a preto sú absolútne neplatné. Uzavretie tejto formulárovej dohody je v rozpore s dobrými mravmi a okolnosti, za ktorých bola táto dohoda uzavretá je potrebné považovať za nekalú obchodnú praktiku v zmysle zákona o ochrane spotrebiteľa ( § 8 ods. 4 zák. č. 250/2007 Z.z. ). Súčasne vzniesol námietku premlčania v súvislosti so žalovaným nárokom navrhovateľa, keďže právny predchodca navrhovateľa od zmluvy o spotrebiteľskom úvere uzatvorenej dňa XX. XX. XXXX odstúpil a vyzval odporcu na úhradu dlžnej sumy. Odstúpením od zmluvy sa zmluva od počiatku zrušuje a nastáva predčasná splatnosť úveru. Ak teda navrhovateľ podal návrh na začatie konania dňa 25. 03. 2013, jeho nárok sa stal splatným zjavne v čase pred 25. 03. 2010, a preto je ako celok premlčaný.
Navrhovateľ sa k námietke premlčania vyjadril podaním doručeným súdu dňa 23. 07. 2014, pričom uviedol, že zo znenia ustanovenia § 100 ods. 1 Občianskeho zákonníka, vyplýva, že námietku premlčania môže účinne podať len dlžník. Vedľajší účastník nemôže sám vzniesť námietku premlčania, pretože nejde o úkon procesný, ale o úkon podľa hmotného práva.
Z doložených listín považoval súd za preukázané, že dňa XX. XX. XXXX uzatvoril odporca a právny predchodca navrhovateľa Zmluvu o splátkovom úvere č. XXXXXXXXXX, ktorou sa právny predchodca navrhovateľa zaviazal poskytnúť odporcovi úver vo výške 1 244,77 Eur (37 500 Sk) a odporca sa tento zaviazal v splátkach vo výške 32,90 Eur (991 Sk) splatiť do 20. 08. 2010. Z návrhu na začatie konania zo dňa 07. 03. 2013 ako aj Opravy návrhu na začatie konania zo dňa 13. 05. 2013 vyplýva, že právny predchodca odporcu od úverovej zmluvy odstúpil a vyzval odporcu na úhradu dlžnej sumy.
Po postúpení pohľadávky na navrhovateľa došlo dňa 20. 09. 2007 medzi navrhovateľom a odporcom k uzatvoreniu Dohody o úhrade pohľadávky v splátkach a dňa 27. 04. 2010 medzi navrhovateľom a G. R. k uzatvoreniu Dohody o uzavretí splátkového kalendára a uznaní záväzku.
Vzhľadom na skutočnosť, že navrhovateľ vzal návrh v časti proti G. R. späť, súd sa obsahom uzatvorenej Dohody o uzavretí splátkového kalendára a uznaní záväzku zo dňa 27. 04. 2010 nezaoberal.
Skúmal však obsah Dohody o úhrade pohľadávky v splátkach zo dňa 20. 09. 2007, keďže na jej základe malo dôjsť k uznaniu dlhu a tým aj k predĺženiu premlčacej lehoty. Ak má mať písomné uznanie práva dlžníkom právne účinky predpokladané zákonom, okrem náležitostí platného právneho úkonu (§ 34 a nasl.) musí byť z formálnej aj z obsahovej stránky v súlade s ustanovením § 110 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Preto treba v jeho písomnom uznaní uviesť tak dôvod, ako aj výšku tohto práva. Na platnosť uznávacieho prejavu sa vyžaduje, aby dlžník uznal určitý záväzok, ktorý musí byť identifikovateľný. Táto požiadavka je splnená napríklad aj odkazom na určitú konkrétnu faktúru s uvedením, či požadovanú sumu uznáva v plnom rozsahu, alebo uznáva len jej časť, alebo s poukazom na upomienku o zaplatení dlhu, v ktorej je dôvod dlhu výslovne obsiahnutý, alebo len s odkazom na cenu pri predaji tovaru v
obchode a pod. Z toho vyplýva, že dôvod uznaného práva, ako aj jeho výška musia byť vždy uvedené tak, aby bolo možné objektívne určiť, ktorého práva (záväzku) sa týkajú. V opačnom prípade by išlo o neurčitý, a teda neplatný právny úkon.
Súd zistil, že v dohode nie je uznávaný záväzok vymedzený dostatočne určito. V časti dohody označenej bodom 6. sa síce uvádza, že "Dlžník týmto uznáva čo do dôvodu a výšky svoj záväzok voči navrhovateľovi v celkovej výške 69 268,60 Sk, ktorý pozostáva z istiny vo výške 47 087,40 Sk a úroku z omeškania ku dňu uzavretia tejto dohody vo výške 17 681,20 Sk a nákladov na inkasné konanie vo výške 4 500 Sk a zaväzuje sa na jeho zaplatenie za ďalej dohodnutých podmienok v pravidelných mesačných splátkach najneskôr do termínu splatnosti každý mesiac minimálne vo výške uvedenej v priloženom splátkovom kalendári", teda možno konštatovať, že odporca uznal záväzok, ktorého výška bola dostatočne určitá, avšak dohoda neobsahuje žiadne údaje, ktoré by bližšie identifikovali z akého právneho vzťahu uznávaný záväzok pochádza. Nie je možné bez akýchkoľvek pochybností ustáliť, že na základe predloženej dohody uznal odporca právo viažuce sa k Zmluve o splátkovom úvere zo dňa XX. XX. XXXX.
Podľa § 558 Občianskeho zákonníka, ak niekto uzná písomne, že zaplatí svoj dlh určený čo do dôvodu aj výšky, predpokladá sa, že dlh v čase uznania trval. Pri premlčanom dlhu má také uznanie tento právny následok, len ak ten, kto dlh uznal, vedel o jeho premlčaní.
Podľa § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka, právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne; inak je neplatný.
Súd na základe vyššie uvedených skutočností a citovanej právnej úpravy zistil, že dlh v predloženej Dohode o úhrade pohľadávky v splátkach zo dňa 20. 09. 2007 bol určený riadne len čo do výšky a nie aj čo do dôvodu, preto túto dohodu (uznanie dlhu) považoval za neplatnú. Z dôvodu hospodárnosti konania sa preto súd nezaoberal ďalšími námietkami, ktoré voči nej vzniesol vedľajší účastník na strane odporcu.
V zmysle ustanovenia § 52 ods. 1, 2, 3, a 4 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.
V zmysle § 2 písm. b) zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o zmene a doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 71/1986 Zb. o Slovenskej obchodnej inšpekcii v znení neskorších predpisov (v znení platnom do 31. 12. 2007; ďalej len "zákon o spotrebiteľských úveroch"), sa zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a uhradiť celkové náklady spojené so spotrebiteľským úverom.
Vzhľadom na zistený skutkový stav považoval súd za potrebné preskúmať, či je uzatvorená zmluva o splátkovom úvere spotrebiteľskou zmluvou v zmysle citovaných zákonných ustanovení. Zmluvnými stranami boli dodávateľ, spoločnosť Slovenská sporiteľňa, a. s. , ktorej predmetom činnosti je aj poskytovanie úverov, teda koná v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti, a odporca je spotrebiteľom, teda subjektom, ktorý pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Je teda nepochybné, že medzi subjektmi došlo k uzatvoreniu typickej spotrebiteľskej zmluvy v zmysle citovaného ustanovenia Občianskeho zákonníka, na ktorú sa vzťahujú ustanovenia zákona o ochrane spotrebiteľa a právne vzťahy z nej vyplývajúce sa riadia ustanoveniami Občianskeho zákonníka.
Podľa § 5b zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov (ďalej len "zákon o ochrane spotrebiteľa"), orgán rozhodujúci o nárokoch zo spotrebiteľskej zmluvy prihliada aj bez návrhu na nemožnosť uplatnenia
práva, na oslabenie nároku predávajúceho voči spotrebiteľovi, vrátane jeho premlčania alebo na inú zákonnú prekážku alebo zákonný dôvod, ktoré bránia uplatniť alebo priznať plnenie predávajúceho voči spotrebiteľovi, aj keď by inak bolo potrebné, aby sa spotrebiteľ týchto skutočností dovolával.
Vedľajší účastník na strane odporcu vzniesol námietku premlčania. V zmysle citovaného ustanovenia zákona o ochrane spotrebiteľa má súd povinnosť na premlčanie nároku zo spotrebiteľskej zmluvy prihliadať aj bez návrhu.
Podľa § 48 ods. 1 Občianskeho zákonníka od zmluvy môže účastník odstúpiť len ak je to v tomto alebo v inom zákone ustanovené alebo účastníkmi dohodnuté.
Podľa § 48 ods. 2 Občianskeho zákonníka odstúpením od zmluvy sa zmluva od začiatku zrušuje ak nie je právnym predpisom ustanovené, alebo účastníkmi dohodnuté inak
Podľa § 457 Občianskeho zákonníka ak je zmluva neplatná, alebo ak bola zrušená je každý z účastníkov povinný vrátiť druhému všetko, čo podľa nej dostal, pretože v opačnom prípade, by išlo o bezdôvodné obohatenie.
V zmysle ustanovenia časti B Osobitná časť bodu 7.6.1 písmeno b) Všeobecných obchodných podmienok k zmluve o splátkovom úvere je banka oprávnená vypovedať zmluvu o úvere, alebo od nej odstúpiť. Účinnosť výpovede banky nastáva okamžite, bez výpovednej lehoty, dňom jej doručenia Klientovi.
Je teda zrejmé, že odstúpením od zmluvy bol odporca povinný vrátiť navrhovateľovi žalovanú sumu. Z predložených listinných dôkazov je nepochybné, že k odstúpeniu od zmluvy o splátkovom úvere došlo pred uzatvorením zmluvy o postúpení pohľadávky t.j. pred 11. 12. 2006.
Podľa § 101 Občianskeho zákonníka pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.
Podľa § 107 ods. l Občianskeho zákonníka právo na vydanie plnenia z bezdôvodného plnenia sa premlčí za dva roky odo dňa keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jeho úkor obohatil.
Podľa § 107 ods. 3 Občianskeho zákonníka ak sú účastníci neplatnej alebo zrušenej zmluvy povinní navzájom si vrátiť všetko, čo podľa nej dostali prihliadne súd na námietku premlčania len vtedy, ak by druhý právnym predpisom ustanovené, alebo účastníkmi dohodnuté inak.
Keďže odporca, po odstúpení od zmluvy, nevrátil právnemu predchodcovi navrhovateľa všetko, čo podľa zmluvy dostal, vzniklo právnemu predchodcovi navrhovateľa právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia. Toto právo sa premlčí za dva roky odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jeho úkor obohatil, teda v tomto prípade odo dňa nasledujúceho po dni, kedy bolo odstúpenie od zmluvy odporcovi doručené a uplynula lehota, ktorú právny predchodca navrhovateľa na splnenie (vrátenie plnení) určil. Keďže navrhovateľ nepreukázal, dokedy mal odporca právnemu predchodcovi navrhovateľa plnenie zo zmluvy vrátiť, má súd za to, že k vydaniu bezdôvodného obohatenia malo dôjsť najneskôr uzatvorením zmluvy o postúpení pohľadávok t.j. 11. 12. 2006. Je pritom nepochybné, že ak by odporca plnenie zo zmluvy vrátil právnemu predchodcovi navrhovateľa skôr, nedošlo by k postúpeniu pohľadávky na navrhovateľa, pretože by dlh odporcu voči právnemu predchodcovi navrhovateľa zanikol.
Vzhľadom na všetky vyššie uvedené skutočnosti a citovanú právnu úpravu mal súd za to, že návrh na začatie konania bol na súd podaný po uplynutí dvoch rokov odo dňa, keď sa právny predchodca navrhovateľa dozvedel, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jeho úkor obohatil, preto s prihliadnutím na vznesenú námietku premlčania a neplatnosť Dohody o úhrade pohľadávky v splátkach zo dňa 20. 09. 2007, návrh zamietol bez toho, aby sa zaoberal ďalšími námietkami, ktoré voči nemu vzniesol vedľajší účastník na strane odporcu.
O trovách konania súd rozhodoval podľa § 142 ods. 1 O.s.p., keď odporca bol v konaní úspešný v celom rozsahu, preto mu patrí náhrada trov konania. Odporcovi žiadne preukázateľné trovy nevnikli, preto mu súd ich náhradu nepriznal.
Na strane odporcu však vystupoval vedľajší účastník, ktorý si nárok na náhradu trov konania uplatnil, pričom vo vyjadrení k návrhu namietal práve tie skutočnosti týkajúce sa premlčania nároku, na základe ktorých súd návrh zamietol. Keďže odporca bol v konaní v celom rozsahu úspešný, má vedľajší účastník, ktorého v konaní zastupoval advokát - advokátska kancelária na základe plnomocenstva, právo na náhradu trov právneho zastúpenia. Súd pritom poznamenáva, že každý sa môže dať zastúpiť advokátom (§ 25 ods. 1 O.s.p.), teda aj vedľajší účastník, s čím sú spojené pre účastníka trovy, pretože advokát (advokátska kancelária) má vždy právo na úhradu svojich primeraných a opodstatnených nákladov od účastníka, ktorého zastupuje. Potom pri rozhodovaní v sporovom konaní o náhrade trov konania medzi stranami, treba úspešnému účastníkovi priznať, aby mu protistrana nahradila trovy konania.
Keďže vedľajší účastník nepochybne má právo nechať sa zastúpiť advokátom (rovnako ako ho má aj navrhovateľ, ktorý má rovnaké možnosti vystupovať v konaní sám), pričom bol v konaní úspešný, súd podľa § 142 ods. 1 O.s.p., § 9 ods. 1, § 10 ods. 1, § 13a ods. 1 písm. a), c), § 15 písm. a) vyhlášky č. 655/2004 Z. z., priznal právnemu zástupcovi vedľajšieho účastníka trovy právneho zastúpenia, ktoré je mu povinný zaplatiť navrhovateľ vo výške 142,78 Eur za 2 úkony právnej služby - príprava a prevzatie obhajoby 51,45 Eur a písomné podanie na súd vo veci samej - vyjadrenie k návrhu na začatie konania 51,45 Eur, a za 2 režijné paušály po 2 x 8,04 Eur. Výšku tarifnej odmeny za jeden úkon právnej služby súd vypočítal zo sumy požadovanej istiny vo výške 909,54 Eur, na ktorú mal byť odporca zaviazaný zaplatiť navrhovateľovi v čase vykonania konkrétneho úkonu právnej služby tj. v čase pred čiastočným späťvzatím návrhu.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie v lehote 15 dní od jeho doručenia, písomne v dvoch vyhotoveniach, prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Banskej Bystrici.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 OSP) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že
- v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p.,
- konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
- súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
- súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
- doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a O.s.p.),
- rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá právoplatné a vykonateľné rozhodnutie, oprávnený m ô ž e podať návrh na vykonanie exekúcie podľa Zák. č. 233/1995 Z.z. (Exekučný poriadok).
Brezno, dňa 3. decembra 2014
JUDr. Eva C v e n g o v á sudkyňa