Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (2)Rozsudok_8C-230-2013.pdf
PDF · 83.66 KB
No categories available
8C/230/2013
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Komárno v právnej veci navrhovateľa Alfa Inkaso s.r.o., so sídlom Praha, Hvězdova 1716/2b, Česká republika, IČO: 290 50 910, v konaní zastúpený advokátom Mgr. Petrom Starinským, so sídlom Bratislava, Nám. SNP 21, proti odporkyni D. H., nar. XX.X.XXXX, naposledy bytom P., T. P. XXXX/XX, t. č. na neznámom mieste, v konaní zastúpený opatrovníčkou JUDr. E. P., vyššou súdnou úradníčkou Okresného súdu Nové Zámky, o zaplatenie 74 044,93 CZK s príslušenstvom, sudkyňou JUDr. Ivanou Jaďuďovou takto
rozhodol:
Odporca j e p o v i n n ý navrhovateľovi zaplatiť sumu 74.044,93 CZK spolu s úrokom z úveru vo výške 13,90% ročne od 21.9.2010 až do zaplatenia, istinu vo výške 720 CZK s úrokom z omeškania vo výške 9% ročne od 21.9.2010 až do zaplatenia a úrok z omeškania vo výške 9% ročne zo sumy 74.044,93 CZK od 21.9.2010 do zaplatenia, úrok z omeškania z nesplatených splátok do dňa splatnosti úveru vo výške 365,50 CZK do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
Odporca j e p o v i n n ý navrhovateľovi zaplatiť trovy konania titulom súdneho poplatku 181,50 EUR, a titulom trov právneho zastúpenia sumu 0,-- Eur, všetko k rukám právneho zástupcu navrhovateľa do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
odôvodnenie:
Navrhovateľ sa návrhom doručeným súdu dňa 20.4.2012 domáhal zaviazania odporcu na zaplatenie sumy 74764,93 CZK, následne ho upresnil dňa 18.6.2014 na pojednávaní a súd pripustil zmenu petitu a žiadal zaplatiť sumu 74044,93 CZK. Svoj nárok odôvodnil tým, že odporca s právnym predchodcom navrhovateľa s Českou spořitelnou a.s. (ČS) dňa 7.8.2008 uzavrel Zmluvu o úvere, na základe ktorej ČS poskytla odporcovi peňažné prostriedky vo výške 70.000 ČS. Odporca neplnil podmienky splácania poskytnutých peňažných prostriedkov, uhradil celkom len sumu 19.355,77 CZK. Na základe Zmluvy o postúpení pohľadávok z 15.9.2010 navrhovateľ nadobudol voči odporcovi pohľadávku.
Súd zistil, že odporca sa na adrese svojho bydliska nezdržiava, jeho pobyt nie je známy a preto mu súd ustanovil na toto konanie opatrovníka v zmysle § 29 OSP. Opatrovníčka odporcu sa na pojednávanie nedostavila, hoci bola riadne a včas predvolaná, svoju neúčasť neospravedlnila, preto súd pojednával v jej neprítomnosti v zmysle § 101 ods. 2 OSP.
Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom právneho zástupcu navrhovateľa, oboznámením sa s listinnými dôkazmi nachádzajúcimi sa v spise - zmluvou o úvere, o postúpení pohľadávky, všeobecnými podmienkami, ostatnými listinami nachádzajúcimi sa v spise a zistil nasledovný skutkový a právny záver vecí:
Zo Zmluvy o úvere zo dňa 7.8.2008 vyplýva, že odporcovi právny predchodca navrhovateľa - ČS poskytol peňažné prostriedky s úverovým limitom 70.000 CZK. Navrhovateľ spolu s uvedenou zmluvou predložil súdu aj Všeobecné obchodné podmienky ČS, a.s.
Zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 15.9.2010 postupca postúpil na postupníka pohľadávky so všetkými právami a výhodami.
Podľa § 23a ods. 1, 2 Zákona č. 634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa Spotrebiteľskými zmluvami sú zmluvy uzavreté podľa Občianskeho zákonníka, Obchodného zákonníka, ako aj všetky iné zmluvy, ktorých charakteristickým znakom je, že sa uzavierajú vo viacerých prípadoch, a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje. Na spotrebiteľské zmluvy, ktoré neboli uzavreté podľa osobitného predpisu (odkaz pod čiarou na § 52 až 60 Občianskeho zákonníka v znení neskorších predpisov), sa primerane použijú ustanovenia tohto predpisu.
Podľa § 2 písm. b/ zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch Na účely tohto zákona sa rozumie zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a uhradiť celkové náklady spojené so spotrebiteľským úverom.
Podľa § 3 ods. 1,2 citovaného zákona o spotrebiteľských úveroch (1) Veriteľom je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojho podnikania; v závislosti od formy poskytovaného spotrebiteľského úveru môže byť veriteľom aj predávajúci. (2) Spotrebiteľom je fyzická osoba, ktorej bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania.
Súd z vykonaného dokazovania súd mal za preukázané, že medzi postupcom ČS, a.s. a odporcom bola dňa 7.8.2008 uzavretá zmluva o poskytnutí peňažných prostriedkov - úver vo výške 70.000 CZK. Odporca sa zaviazal navrhovateľovi splatiť poskytnutý úver. Zmluva sa stala splatnou ku dňu 20.9.2010 a to výzvou zo dňa 11.8.2010 zaslanou odporcovi doporučene. Ku dňu splatnosti úveru bol odporca povinný uhradiť zostatkovú časť nesplateného úveru vo výške 5151 Kč. Odporca dodatkami k zmluve uznával svoj peňažný záväzok a posledný záväzok ku dňu 29.4.2009 činil sumu 69.485,38 Kč. Navrhovateľovi vznikol nárok aj na dohodnuté úroky z poskytnutého úveru vo výške 23,90% p.a. od dátumu 21.9.2010 až do uhradenia pohľadávky. Úroky z omeškania boli navýšené o 10% p.a. ( úroky z úveru boli dohodnuté na 13,90% ročne). Žalovaná suma je súčtom nesplateného zostatku úveru, riadnych úrokov z úveru. Odporca mal úver splácať v mesačných splátkach po 1352 CZK k 20. dňu v mesiaci.
Podľa § 497 Obch. zák. zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.
Podľa § 498 Obch. zák. strany môžu určiť peňažné prostriedky, ktoré sú predmetom zmluvy, aj v inej než mene euro, pokiaľ to nie je v rozpore s devízovými predpismi. Pokiaľ sa strany nedohodnú inak, je dlžník povinný vrátiť peňažné prostriedky v mene, v ktorej sa mu poskytli, a v tej istej mene platiť úroky.
Podľa § 2 písm. b) zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom v čase uzavretia úverovej zmluvy, na účely tohto zákona sa rozumie zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a uhradiť celkové náklady spojené so spotrebiteľským úverom.
Podľa § 3 ods. 1, 2 citovaného zákona o spotrebiteľských úveroch, veriteľom je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojho podnikania; v závislosti od formy
poskytovaného spotrebiteľského úveru môže byť veriteľom aj predávajúci. Spotrebiteľom je fyzická osoba, ktorej bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania.
Podľa § 544 ods. 1 Občianskeho zákonníka ak strany dojednajú pre prípad porušenia zmluvnej povinnosti zmluvnú pokutu, je účastník, ktorý túto povinnosť poruší, zaviazaný pokutu zaplatiť, aj keď oprávnenému účastníkovi porušením povinnosti nevznikne škoda.
Podľa § 544 ods. 2 Občianskeho zákonníka zmluvnú pokutu možno dojednať len písomne a v dojednaní musí byť určená výška pokuty alebo určený spôsob jej určenia.
Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa
tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
Zmluva o spotrebiteľskom úvere je zmluvným typom s osobitnou právnou úpravou v zákone č. 258/2001 Z.z., ktorý je k ustanoveniam Občianskeho zákonníka, s podrobnou úpravou spotrebiteľských zmlúv od 1.4.2004, predpisom lex specialis, s poukazom na 879f ods. 3, 4 Občianskeho zákonníka. Súd teda vzťah účastníkov konania posudzoval ako záväzok zo spotrebiteľskej zmluvy podľa § 53 a nasl. Občianskeho zákonníka v znení účinnom v čase uzavretia zmluvného vzťahu a podľa zákona č. 258/2001 Z.z.. v znení účinnom v čase uzavretia zmluvného vzťahu.
Vykonaným dokazovaním mal súd preukázané, že medzi právnym predchodcom navrhovateľa a odporkyňou vznikol záväzkovoprávny vzťah titulom zmluvy o spotrebiteľskom úvere, ktorý súd podrobil skúmaniu i s poukazom na ustanovenia Občianskeho zákonníka dotýkajúce sa problematiky spotrebiteľských zmlúv, keďže posudzovaný právny vzťah napĺňa znaky spotrebiteľského vzťahu. Preskúmaním zmluvných podmienok súd konštatuje, že uzavretá zmluva neobsahuje žiadne také zmluvné podmienky, ktoré by bolo potrebné v zmysle § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka vyhodnotiť ako neprijateľné, keďže žiadna zo zmluvných podmienok nemá taký charakter, že by spôsobovala značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Zo strany navrhovateľa bol odporcovi poskytnutý spotrebiteľský úver v podobe úverového rámca, ktorý sa odporca zaviazal zaplatiť mesačnými splátkami, ktorú povinnosť však porušil.
Súd považoval návrh za dôvodný, odporca neprodukoval žiadne dôkazy na svoju obranu a preto súd rozhodol tak ako je to uvedené vo výroku tohto rozsudku.
Navrhovateľ sa domáhal aj zaplatenia úroku z omeškania ročne zo sumy dlžnej istiny úveru. S poukazom na § 517 ods. 1, 2 OZ, v spojení s § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z., vznikol nárok na úrok z omeškania o 8 percentuálnych bodov vyšší ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky.
Súd o náhrade trov konania rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p., keď v konaní úspešnému navrhovateľovi priznal náhradu trov titulom súdneho poplatku za návrh 181,50 Eur. Titulom trov právneho zastúpenia súd nepriznal náhradu navrhovateľovi , pretože pojednávanie bolo dňa 3.12.2014 a trovy boli vyčíslené e-mailom až dňa 16.12.2014. Súd však poukazuje na ustanovenie § 151 ods. 1 O.s.p. a teda na to, že lehota právnym zástupcom navrhovateľa nebola dodržaná.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Nitre.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci
súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy,
potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a)
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho posúdenia veci.
Ak povinný dobrovoľne neplní, čo mu ukladá vykonateľné súdne rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na výkon rozhodnutia podľa osobitného predpisu.