Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Uznesenie_13Co-27-2014.pdf
PDF · 77.15 KB
Case nature
Area
Subarea
13Co/27/2014
Uznesenie
Krajský súd v Prešove v právnej veci žalobcu: POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom Bratislava, Pribinova 25, IČO: 35 807 598, zastúpeného Advokátskou kanceláriou: Fridrich Paľko, s.r.o., so sídlom Bratislava, Grösslingova 4, IČO: 36 864 421, proti žalovanému: Slovenská republika - Ministerstvo spravodlivosti SR, Bratislava, Župné námestie 13, o náhradu majetkovej škody a nemajetkovej ujmy, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Poprad zo dňa 28.5.2013 pod č. k. 20C/424/2012-36, jednohlasne takto
rozhodol:
R u š í rozsudok súdu prvého stupňa a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie.
odôvodnenie:
Okresný súd Poprad vyššie označeným rozsudkom zamietol návrh žalobcu zo dňa 27.9.2012, ktorým sa domáhal od žalovaného zaplatenia majetkovej škody a nemajetkovej ujmy, dôvodiac, že Okresný súd Kežmarok nerozhodol v zákonnej lehote o jeho návrhu na vydanie poverenia pre zvoleného exekútora. Zároveň rozhodol, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania. Žalovaný žiadal návrh zamietnuť z dôvodu jeho zmätočnosti, keď žalobca síce podal písomný návrh a poukazoval na konkrétne dôkazy, žiadne dôkazy však sám nepredložil. Nešpecifikoval ani jasný titul nároku na náhrady škody a v namietaných exekučných konaniach nepodnikol žiadne kroky pre odstránenie neželaného stavu. Návrh bol podaný predčasne aj z dôvodu, pretože neuplynula 6-mesačná doba na predbežné prerokovanie nároku, v rámci ktorej žalobca neposkytol žiadnu súčinnosť, na základe čoho nepovažoval nárok za predbežne prerokovaný.
S použitím § 4 ods. 1 písm. a/, § 9 ods. 1, 2, 4, § 15 ods. 1, 2, § 16 ods. 1, 2, 3, 4, § 17 ods. 1, 2, 3, 4, § 18 ods. 1, 2, 3 zákona č. 514/2003 Z.z., ďalej § 41 ods. 1, 2, 3, § 44 ods. 2, 8, 9 Exekučného poriadku uzavrel, že nárok žalobcu nie je dôvodný. Návrh žalobcu bol podaný v roku 2012, avšak mal za to, že ustanovenie § 9 zákona č. 514/2003 Z.z., keď podľa neho príslušný súd svojím postupom porušil povinnosť orgánu verejnej moci urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom ustanovenej lehote, resp. bez zbytočných prieťahov v konaní, možno brať do úvahy ako výklad pôvodného ustanovenia pri skúmaní nárokov podľa § 9 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z., platného v čase podania návrhu na vydanie poverenia a začatie tohto konania. Ohľadne prípadného prieťahu sa neviedlo žiadne disciplinárne konanie, neriešila sťažnosť na prieťahy v konaní, nerozhodol Ústavný súd SR, ani súd pre ľudské práva. V zmysle § 9 ods. 2 zákona v súčasnom znení by len takéto predpoklady boli relevantné pre priznanie náhrady škody. Pre naplnenie zákonných predpokladov zodpovednosti za škodu je potrebné poukázať, či nedodržanie zákonnej lehoty malo za následok zníženie či zánik možnosti žalobcu získať z titulu vedenej exekúcie plnenie. Toto žalobca nepreukázal, keď iba uviedol, že mal zvýšené náklady s dĺžkou rozhodovania súdu, a že boli reálne ohrozené jeho legitímne očakávania na vymoženie pohľadávky, keď mohlo dôjsť k zániku povinného, k strate kontaktu s povinným, k jeho insolventnosti. Súd mal za to, že žalobca na podporu svojich tvrdení nepredložil ani neoznačil žiaden dôkaz, v tomto smere teda neuniesol dôkazné bremeno tak, ako to vyžaduje ustanovenie § 101 O.s.p., podľa ktorého sú účastníci povinní prispieť k
tomu, aby sa dosiahol účel konania najmä tým, že pravdivo a úplne opíšu všetky potrebné skutočnosti, označia dôkazné prostriedky a že dbajú na pokyny súdu.
Pri posudzovaní predpokladov splnenia zodpovednosti za škodu v zmysle zákona č. 514/2003 Z.z., z hľadiska príčinnej súvislosti medzi škodou, ktorá mala žalobcovi vzniknúť, a postupom príslušného súdu, ktorý žalobca považuje za nesprávny, nemožno ustáliť, že následkom takého postupu súdu vznikla žalobcovi škoda spočívajúca v rozdiele medzi reálne a hypoteticky vymoženou sumou. Príčinnú súvislosť medzi nesprávnym úradným postupom a škodou nemožno len predpokladať, ale táto musí byť jednoznačne preukázaná. Keďže podmienky vzniku zodpovednosti za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom sú stanovené kumulatívne, v prípade nesplnenia čo i len jednej z nich nie je táto zodpovednosť daná. Preto uzavrel, že skúmať nedodržanie lehoty bez ohľadu na okolnosti veci nemožno. Konštatované okolnosti veci, ako sú: reálne nepreukázanie škody, neexistencia konštatovania prieťahov v konaní, či porušenia povinnosti, prístup oprávneného, chýbajúca príčinná súvislosť medzi nesprávnym úradným postupom a vznikom škody, prípadne exekučný titul v rozpore so zákonom, čo samostatne i vo vzájomnom kontexte viedlo okresný súd k zamietnutiu návrhu.
Žalovaný žiadal návrh ako nedôvodný zamietnuť.
O trovách konania súd prvého stupňa rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p.. Keďže úspešný žalovaný si ich neuplatnil, ich náhrada mu priznaná nebola.
Proti rozsudku súdu prvého stupňa podal žalobca odvolanie, ktorým žiadal zrušiť rozsudok a vec mu vrátiť na ďalšie konanie. V odvolaní, okrem iného, predovšetkým poukázal na zmätočnosť označenia povinných, z dôvodu čoho nemôže presne reagovať na námietku žalovaného, pretože tento sa nestotožnil so žiadnou konkrétnou osobou (povinným) a údajov o tejto osobe. Žalobca tvrdí, že v žalobnom návrhu sa označuje osoba povinného spôsobom, ktorý umožňuje jej spoľahlivú identifikáciu, a to tak v rámci tohto súdneho konania, ako aj v rámci exekučnej agendy vedenej príslušným súdom. Ak podanie žalobcu obsahovalo nezrovnalosť v dátumoch narodenia povinného, žalobca túto chybu v písaní odstránil samostatným podaním, pričom uviedol, že správny dátum narodenia povinného sa nachádza v žalobnom petite.
Odvolací súd prejednal odvolanie žalobcu bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a dospel k záveru, že odvolanie je vo vyššie uvedenej časti dôvodné. Rozsudok súdu prvého stupňa okrem toho, že v jeho záhlaví označuje účastníkov konania a uviedol právne predpisy, na základe ktorých rozhodol a uvedený návrh žalobcu zamietol, i napriek tomu je jeho rozhodnutie nepreskúmateľné.
Podľa § 157 ods. 2 O.s.p., v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa navrhovateľ (žalobca) domáhal a z akých dôvodov, ako sa vo veci vyjadril odporca (žalovaný), prípadne iný účastník konania, stručne, jasne a výstižne vysvetlí, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, z ktorých dôkazov vychádzal a akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil. Súd dbá na to, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.
Účelom odôvodnenia rozsudku je predovšetkým preukázať jeho správnosť a zároveň musí byť i prostriedkom kontroly správnosti postupu súdu pri vydávaní rozhodnutí súdu, t.j. musí byť preskúmateľné.
To, že právo na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia patrí medzi základné zásady spravodlivého súdneho procesu, jednoznačne vyplýva z ustálenej judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva. I keď judikatúra nevyžaduje, aby na každý argument strany, aj na taký, ktorý je pre rozhodnutie bezvýznamný, bola daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia, ak však ide o argument, ktorý je pre rozhodnutie rozhodujúci, vyžaduje sa špecifická odpoveď práve na tento argument (viď niektoré rozhodnutia Európskeho súdu pre ľudské práva v tejto súvislosti: Ruiz Torija c/a Španielsko z 9. decembra 1994,
Séria A, č. 303-A, str. 12, § 29; Hiro balani c/a Španielsko z 9. decembra 1994, Séria A, č. 303-B; Georgiadis c/a Grécko z 29. mája 1997; Higgins c/a Francúzsko z 19. februára 1998).
Rovnako sa Ústavný súd SR vyjadril k povinnosti súdov riadne odôvodniť rozhodnutia aj v Náleze III. ÚS 119/03-30, ak vyslovil, že súčasťou obsahu základného práva na spravodlivý proces je aj právo účastníka konania na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkové relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany; t.j. uplatnením nárokov a obranou proti takému uplatneniu (IV. ÚS 115/03).
V danom prípade dôvody rozhodnutia súdu prvého stupňa nie sú postačujúce na to, aby na základe nich bol návrh žalobcu zamietnutý, čo robí jeho rozhodnutie za nepreskúmateľné (§ 221 ods. 1 písm. f/ O.s.p.), čo zároveň predpokladá konštatovanie, že účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom.
Z odôvodnenia napadnutého rozsudku predovšetkým nemožno dospieť k záveru, v akej výške sa žalobca od žalovaného domáha zaplatenia majetkovej škody a nemajetkovej ujmy, ani k spisu nie je pripojený exekučný spis EX 1074/2008, z ktorého by bolo možné zistiť presné dátumy ohľadom toho, kedy súdu došiel návrh na vydanie poverenia pre súdneho exekútora na vykonanie exekúcie a kedy o tomto návrhu exekučný súd rozhodol, na základe čoho by bolo možné konštatovať, resp. neuznať dôvody žalobcu na prieťahy v exekučnom konaní. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na to, že nemožno vychádzať výlučne z údajov uvedených v žalobnom návrhu, údaje a konkrétne dátumy súvisiace s exekučným konaním musia vyplývať aj z odôvodnenia rozsudku. Práve toto zistenie odvolacím súdom robí rozsudok okresného súdu nepreskúmateľným, čo zároveň predstavuje aj vady konania pred súdom prvého stupňa, na ktoré odvolací súd musí prihliadnuť, pretože konkrétne vyššie uvedená vada konania môže mať za následok aj nesprávne rozhodnutie vo veci (§ 212 ods. 3 O.s.p.).
Uvedená skutočnosť, že v konaní došlo k procesným vadám v zmysle uvedeného ustanovenia, táto je okolnosťou, pre ktorú musí odvolací súd napadnuté rozhodnutie zrušiť, pretože rozhodnutie vydané v konaní postihnutom tak vážnou procesnou vadou nemôže byť považované za správne.
Z uvedených dôvodov odvolací súd zrušil rozsudok súdu prvého stupňa a vec mu vracia na ďalšie konanie (§ 221 ods. 1 písm. f/, h/ O.s.p.).
Po vrátení veci bude povinnosťou súdu prvého stupňa si predovšetkým zadovážiť exekučný spis, na ktorý sa žalobca odvoláva v podanom návrhu, na základe jeho rozhodnutí posúdiť včasnosť, resp. oneskorené vydanie konečného rozhodnutia v exekučnom konaní, tieto zistenia v odôvodnení rozhodnutia časovo a dátumovo presne uviesť a až po takomto postupe vo veci znovu rozhodnúť. V tomto štádiu konania je rozhodnutie súdu prvého stupňa o zamietnutí žaloby prinajmenšom predčasné.
Pre úplnosť odvolací súd dopĺňa, že na vady konania pred súdom prvého stupňa, ak mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, odvolací súd musí prihliadať z úradnej povinnosti, a to i bez toho, aby tieto vady boli predmetom odvolacích dôvodov odvolateľa.
Poučenie:
P o u č e n i e: Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.