Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_14Co-1436-2014.pdf
PDF · 88.55 KB
Case nature
Area
Subarea
14Co/1436/2014
Uznesenie
Krajský súd v Banskej Bystrici v právnej veci navrhovateľa: EOS KSI Slovensko, s.r.o., so sídlom Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava, IČO: 35 724 803, zast. TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o., so sídlom Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava, IČO: 36 613 843, proti odporcom: 1/ Q. T., nar. XX.XX.XXXX, bytom H. XX, XXX XX H., a 2/ N. T., nar. XX.XX.XXXX, bytom H. XX, XXX XX H., za účasti vedľajšieho účastníka na strane odporcov 1/ a 2/: Združenie na ochranu občana spotrebiteľa HOOS, Nám. Legionárov 5, 080 05 Prešov, IČO: 42 176 778, zast. JUDr. Andrejom Cifrom, advokátom, J. Kráľa 5/A, 984 01 Lučenec, o zaplatenie sumy 63,- Eur s príslušenstvom, o odvolaní navrhovateľa proti uzneseniu Okresného súdu Rimavská Sobota č.k. 14C/359/2012-52 zo dňa 30. 06. 2014, takto
rozhodol:
Uznesenie okresného súdu vo výroku, ktorým navrhovateľovi uložil povinnosť nahradiť vedľajšiemu účastníkovi na strane odporcov 1/ a 2/ trovy konania vo výške 48,64 Eur na účet právneho zástupcu vedľajšieho účastníka JUDr. Andreja Cifru, č. ú.: XXXXXXXXXX/XXXX, VS: XXXXXXX, vedený v S. W., a.s., F. D., do troch dní od právoplatnosti uznesenia p o t v r d z u j e .
Uznesenie okresného súdu v odvolaním nenapadnutých výrokoch zostáva n e d o t k n u t é .
Navrhovateľ j e p o v i n n ý nahradiť vedľajšiemu účastníkovi na strane odporcov trovy odvolacieho konania vo výške 19,61 Eur, a to na účet právneho zástupcu vedľajšieho účastníka JUDr. Andreja Cifru vedený v S. W., a.s., D., č. ú. XXXXXXXXXX/XXXX, VS: XXXXXXX, do troch dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia.
odôvodnenie:
Okresný súd napadnutým uznesením konanie zastavil. Rozhodol o vrátení časti súdneho poplatku za návrh na začatie konania v sume 9,80 Eur navrhovateľovi, a to prostredníctvom Daňového úradu Bratislava, v lehote 15 dní odo dňa doručenia uznesenia daňovému úradu. Navrhovateľovi uložil povinnosť nahradiť vedľajšiemu účastníkovi na strane odporcov 1/ a 2/ trovy konania vo výške 48,64 Eur na účet právneho zástupcu vedľajšieho účastníka JUDr. Andreja Cifru, č.ú.: XXXXXXXXXX/XXXX, VS: XXXXXXX, vedený v S. W., a.s., F. D., do troch dní od právoplatnosti uznesenia. Odporcom 1/ a 2/ právo na náhradu trov konania nepriznal. Zastavenie konania okresný súd odôvodnil späťvzatím návrhu v celom rozsahu zo strany navrhovateľa a rozhodnutie o trovách konania ustanovením § 146 ods. 2, veta prvá, Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „O.s.p.“). Odporcovia si náhradu trov konania neuplatnili, preto im ju súd nepriznal.
Proti výroku o trovách konania vedľajšieho účastníka podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie navrhovateľ, a to z dôvodu nesprávneho právneho posúdenia veci. Navrhovateľ uviedol, že v prípade trov vedľajšieho účastníka nemožno hovoriť o trovách účelne vynaložených na uplatnenie alebo bránenie práva, s poukazom na nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 78/03, ktorým bol vyslovený
právny názor, že nepriznaním náhrady trov konania súd neporušuje základné právo na právnu pomoc a rovnosť účastníkov v konaní, najmä keď trovy konania nie sú účelne vynaložené. Navrhovateľ poukázal na skutočnosť, že vedľajší účastník - Združenie na ochranu občana spotrebiteľa HOOS - musí byť sám z podstaty svojej existencie schopný poskytnúť právnu pomoc pri súdnych konaniach v spotrebiteľských veciach. Namietol, že Združenie vstupuje do množstva konaní, pričom nemá žiadnu vedomosť o prejednávanom prípade a jeho vstup je motivovaný ziskom finančných prostriedkov v podobe náhrady trov právneho zastúpenia. Navrhovateľ má za to, že v danom prípade bola namieste aplikácia ustanovenia § 150 ods. 2 O.s.p., keďže predmetom konania je suma 63,- Eur s príslušenstvom, teda je zrejmé, že ide o drobný spor, pričom trovy právneho zastúpenia vo výške 48,64 Eur sú značne neprimerané výške žalovanej pohľadávky. V predmetnom konaní považuje navrhovateľ právne zastúpenie vedľajšieho účastníka za nadbytočné, účelové a nehospodárne, a preto navrhol, aby odvolací súd napadnutý výrok o trovách preskúmal a podľa § 220 O.s.p. ho zmenil tak, že vedľajšiemu účastníkovi náhradu trov konania neprizná. Zároveň si uplatnil trovy konania v odvolacom konaní vo výške 19,61 Eur.
Vyjadrenie k odvolaniu navrhovateľa podal vedľajší účastník. Trovy konania, náhradu ktorých požadoval a boli mu priznané pokladá za objektívne a účelné. Vedľajší účastník poukázal na zjavnú príčinnú súvislosť podaného vyjadrenia a následného späťvzatia návrhu navrhovateľom. Argumentáciu navrhovateľa, ktorá upiera právo na náhradu trov právneho zastúpenia vedľajšiemu účastníkovi, pokladá za v príkrom rozpore so zákonom a princípom „rovnosti zbraní“, pričom ju hodnotí ako bezprecedentnú snahu dodávateľa o znefunkčnenie činnosti spotrebiteľského združenia. Dôvodnosť právneho zastúpenia vedľajšieho účastníka okrem poukazu na procesnoprávne aspekty uplatňovania hmotného práva v súdnom konaní preukazujú aj dlhodobé a efektívne výsledky činnosti Združenia na ochranu občana spotrebiteľa HOOS v súdnych konaniach. Podľa názoru vedľajšieho účastníka argumenty navrhovateľa ohľadom neprimeranosti výšky trov právneho zastúpenia v predmetnom drobnom spore nie sú dôvodné aj s ohľadom na prax navrhovateľa v podávaní stoviek nedôvodných žalôb. Ustanovenie § 150 ods. 2 O.s.p. vytvára súdu možnosť a nie povinnosť znížiť, resp. nepriznať trovy konania v drobných sporoch s ohľadom na osobitné aspekty jednotlivého prípadu. Právne zastúpenie vedľajšieho účastníka možno hodnotiť ako dôvodné, účelné a sledujúce legitímny cieľ, a preto je na mieste priznanie náhrady trov konania voči neúspešnému navrhovateľovi v plnej výške. Uvedené tvrdenie preukazuje aj najnovšia rozsiahla judikatúra krajských súdov, na ktorú vedľajší účastník v konkrétnosti poukázal. Vedľajší účastník navrhol odvolaciemu súdu, aby uznesenie prvostupňového súdu v jeho napadnutej časti ako správne potvrdil a zaviazal navrhovateľa aj na náhradu trov odvolacieho konania, ktoré si vedľajší účastník uplatnil vo výške 19,61 Eur.
Krajský súd, ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.), vec preskúmal v rozsahu určenom ustanovením § 212 ods. 1 O.s.p., bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p., a odvolaním napadnutý výrok uznesenia okresného súdu o povinnosti navrhovateľa nahradiť vedľajšiemu účastníkovi na strane odporcov trovy konania podľa § 219 ods. 1, 2 O.s.p. ako vecne správny potvrdil. V odvolaním nenapadnutej časti (výroky o zastavení konania, o vrátení súdneho poplatku navrhovateľovi a o trovách konania odporcov) zostalo uznesenie okresného súdu nedotknuté (§ 206 ods. 2 O.s.p.).
Z obsahu podaného odvolania navrhovateľa vyplýva, že tento nenapadol výroky uznesenia okresného súdu, ktorým konanie zastavil, ktorým rozhodol o vrátení súdneho poplatku navrhovateľovi, a ktorým súd odporcom náhradu trov konania nepriznal. V uvedených výrokoch sa rozhodnutie okresného súdu stalo právoplatné, a preto ho krajský súd v tejto časti nepreskúmaval.
Na základe podaného odvolania navrhovateľa preskúmaval len výrok uznesenia okresného súdu, ktorým bola navrhovateľovi uložená povinnosť zaplatiť vedľajšiemu účastníkovi vystupujúcemu na strane odporcov trovy právneho zastúpenia.
V zmysle ustanovenia § 219 ods. 1, 2 O.s.p. odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.
Na základe podaného odvolania navrhovateľa po preskúmaní veci dospel krajský súd k záveru, že okresný súd správne vyhodnotil všetky okolnosti majúce vplyv na náhradu trov konania v danej veci, svoje rozhodnutie aj náležite odôvodnil v súlade s ustanovením § 169 ods. 1 O.s.p., ako aj § 167 ods. 2 O.s.p. a § 157 ods. 2 O.s.p.. S dôvodmi rozhodnutia okresného súdu, ktoré sa dotýkali napadnutého výroku o trovách konania sa krajský súd stotožňuje a na tieto poukazuje.
V podanom odvolaní navrhovateľ namietal, že nebol daný právny dôvod, aby sa vedľajší účastník dal zastúpiť právnym zástupcom z radov advokátov. Pre takéto zastúpenie podľa názoru navrhovateľa nebol dôvod, lebo občianske združenie, ktoré je zamerané na ochranu práv spotrebiteľov by malo byť vybavené takým spôsobom, aby v rámci svojho predmetu činnosti mohlo samé zabezpečovať kvalifikovanú pomoc spotrebiteľom v rámci konaní, v ktorých sa rieši ochrana práv spotrebiteľov.
S takýmto názorom navrhovateľa sa krajský súd nestotožňuje.
V tejto súvislosti poukazuje krajský súd na článok 47 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky, podľa ktorého každý má právo na právnu pomoc v konaní pred súdmi za podmienok ustanovených zákonom. Tak ako navrhovateľ má právo nechať sa zastúpiť právnym zástupcom, takisto každý iný účastník súdneho konania za rovnakých podmienok môže toto právo garantované ústavou využiť za podmienok, ktoré v danom prípade bližšie upravuje O.s.p..
V ustanovení § 93 ods. 2 O.s.p. zákonodarca zvýšil ochranu spotrebiteľov, keď umožnil na strane spotrebiteľa ako vedľajšiemu účastníkovi zúčastniť sa konania takej právnickej osobe, ktorej predmetom činnosti je ochrana práv podľa osobitného predpisu, pričom takýmto predpisom je aj zákon č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa.
Je nesporné a z ustanovenia § 18 O.s.p. vyplýva, že účastníci majú v občianskom súdnom konaní rovnaké postavenie. Preto v zmysle ustanovenia § 24 O.s.p. účastník sa môže dať v konaní zastupovať zástupcom, ktorého si zvolí. Ako zástupcu si účastník vždy môže zvoliť advokáta (§ 25 ods. 1 O.s.p.).
Z uvedených ustanovení vyplýva rovnaké právo každého účastníka, teda aj vedľajšieho účastníka, nechať sa v konaní zastupovať, a to aj advokátskou kanceláriou, či advokátom. Zo žiadneho ustanovenia nevyplýva, že by takéto právo vedľajší účastník nemal.
Pokiaľ teda vedľajší účastník právo dať sa zastúpiť právnym zástupcom z radov advokátov využil, a tento mu v rámci konania poskytoval právnu pomoc, postupoval tak v súlade so zákonom.
Keďže navrhovateľ vzal návrh na začatie konania v celom rozsahu späť bez uvedenia dôvodu, bolo potrebné posúdiť tento procesný úkon navrhovateľa vo vzťahu k náhrade trov konania. V zmysle ustanovenia § 146 ods. 2 O.s.p., ak niektorý z účastníkov zavinil, že konanie sa muselo zastaviť, je povinný uhradiť jeho trovy.
V danej veci je nesporné, že zastavenie konania procesne zavinil navrhovateľ tým, že vzal návrh na začatie konania v celom rozsahu späť. Je preto v zmysle ustanovenia § 146 ods. 2, vety prvej, O.s.p. povinný nahradiť trovy konania tomu účastníkovi, ktorý zastavenie konania nezavinil, a ktorému do doby späťvzatia návrhu na začatie konania vznikli v konaní trovy, ktoré si riadnym spôsobom uplatnil.
Je nesporné, že právny zástupca vedľajšieho účastníka konania na strane odporcov si uplatnil náhradu trov právneho zastúpenia za dva úkony právnej pomoci, a to za prevzatie a prípravu zastúpenia a podané vyjadrenie k návrhu na začatie konania navrhovateľa. Základná sadzba tarifnej odmeny za jednej úkon právnej služby z tarifnej hodnoty veci 63,- Eur je 16,60 Eur (§ 10 ods. 1, 2 vyhlášky č. 655/2004 Z. z.). K úkonu právnej pomoci, a to príprava a prevzatie zastúpenia, patrí právnemu zástupcovi vedľajšieho
účastníka režijný paušál, ktorý bol v čase poskytnutia právnej služby, v roku 2012, vo výške 7,63 Eur. Za úkon právnej pomoci vyjadrenia vo veci samej patrí právnemu zástupcovi vedľajšieho účastníka režijný paušál za rok 2013 vo výške 7,81 Eur. Celkom tak za poskytnutú právnu pomoc patrí právnemu zástupcovi vedľajšieho účastníka odmena vo výške 48,64 Eur (16,60 x 2 + 7,63 + 7,81 = 48,64 Eur).
Pokiaľ teda okresný súd priznal takto uplatnenú náhradu trov právnemu zástupcovi vedľajšieho účastníka, postupoval v súlade s právnym predpisom, a preto v napadnutom výroku považoval krajský súd rozhodnutie okresného súdu za vecne správne.
Nemožno súhlasiť s argumentom navrhovateľa, ktorým spochybňoval nutnosť a účelnosť vynaloženia trov právneho zastúpenia vedľajšieho účastníka, pretože vstup vedľajšieho účastníka do konania a argumentácia, ktoré predniesol v písomnom podaní - vyjadrenie zo dňa 04. 10. 2013, viedli k späťvzatiu návrhu na začatie konania a mali priamy vplyv na spôsob skončenia sporu. Z následnosti úkonov navrhovateľa a obsahu podania, ktorým vzal späť návrh na začatie konania je možné dôjsť k jednoznačnému záveru, že dôvodom späťvzatia návrhu bolo oznámenie podpory odporcov vedľajším účastníkom - Združením na ochranu občana spotrebiteľa HOOS vo vstupe do konania realizovanom podaním zo dňa 29. 11. 2012 doručeným súdu dňa 03. 12. 2012 a argumentácia vedľajšieho účastníka vyjadrená v písomnom podaní zo dňa 04. 10. 2013, spočívajúca najmä vo vznesení námietky premlčania. Navrhovateľ zobral podaním zo dňa 21. 06. 2014 návrh na začatie konania späť bez akéhokoľvek zdôvodnenia a žiadal konanie zastaviť, čím z procesného hľadiska zavinil jeho zastavenie. Krajský súd uvádza, že právny zástupca vedľajšieho účastníka uplatnil len nevyhnutné trovy, ktoré vznikli s poskytnutím právnej pomoci za právne úkony, ktoré súviseli s poskytnutím právnej pomoci odporcom na ochranu ich záujmov, teda len za dva právne úkony, ktoré právny zástupca vykonal pred tým, ako navrhovateľ vzal podaný návrh na začatie konania späť. Preto ani túto námietku navrhovateľa nepovažoval krajský súd za dôvodnú.
V súvislosti s námietkou navrhovateľa ohľadom potreby aplikácie § 150 ods. 2 O.s.p na predmetné konanie odvolací súd konštatuje, že ustanovenie § 150 ods. 2 O.s.p. je ustanovením s tzv. relatívne neurčitou hypotézou ponechávajúcou na zvážení súdu, či trovy konania sú voči uplatnenej pohľadávke neprimerané, resp. čo vôbec pod neprimeranosťou treba rozumieť. Ide teda o také ustanovenie, ktoré dáva relatívne široké medze pre sudcovské uváženie, resp. sudcovský zmysel pre spravodlivosť. Jedná sa o zakotvenie moderačného práva súdu pri rozhodovaní o výške trov konania. Ako jediné kritérium zákon zakotvuje neprimeranosť trov voči pohľadávke. Ostatné kritériá sú v konaní v drobných sporoch pre rozhodnutie o náhrade trov konania irelevantné. Aký pomer výšky trov k výške pohľadávky treba považovať za neprimeraný, to zo zákona nevyplýva. Je teda ponechaný len na voľnej úvahe súdu. Prípadné nepriznanie, resp. zníženie trov je koncipované ako právo súdu, nie ako jeho povinnosť. V prípadoch drobných sporov je preto na zvážení súdu, či využije ustanovenie § 150 ods. 2 O.s.p. a účastníkovi konania, ktorý mal vo veci úspech, buď neprizná alebo zníži trovy konania. Odvolací súd má za to, že v predmetnom konaní nebol naplnený právny základ pre aplikáciu citovaného ustanovenia, keďže vzhľadom na pomer trov konania voči uplatnenej pohľadávke nemožno hovoriť o neprimeranosti, a preto nebol daný dôvod na aplikáciu § 150 ods. 2 O.s.p..
V odvolacom konaní navrhovateľ úspech nemal. Vedľajší účastník, ktorý vystupoval na strane odporcov v odvolacom konaní úspech mal a uplatnil si aj právo na náhradu trov odvolacieho konania. Vyčíslenie náhrady trov odvolacieho konania za jeden úkon, a to vyjadrenie k odvolaniu navrhovateľa podľa § 14 ods. 3 písm. b) vyhlášky č. 655/2004 Z. z. vo výške jednej polovice základnej sadzby tarifnej odmeny 8,30 Eur a režijný paušál k úkonu vo výške 8,04 Eur podľa § 16 ods. 3 vyhlášky č. 655/2004 Z. z. predstavuje celkom sumu 19,61 Eur s DPH. Keďže vedľajší účastník v odvolacom konaní úspech mal, patrí mu podľa § 142 ods. 1 O.s.p. aj náhrada trov odvolacieho konania, a to v sume 19,61 Eur, na náhradu ktorých zaviazal krajský súd navrhovateľa.
Z uvedených dôvodov rozhodol krajský súd tak, ako je uvedené vo výroku uznesenia.
Rozhodnutie bolo prijaté hlasovaním senátu pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.