Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_38P-404-2014.pdf
PDF · 91.8 KB
Case nature
Area
Subarea
38P/404/2014
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava III v konaní pred samosudkyňou JUDr. Zdenkou Mattielighovou, v právnej veci starostlivosti súdu o maloleté deti O.: O., A.. XX.XX.XXXX Y. F., A.. XX.XX.XXXX, zastúpený kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Pezinok, odbor sociálnych vecí a rodiny, Trnavská 1, Senec, deti rodičov: matka - U. F., A.. XX.XX.XXXX, W. X. J. XXXX, Y.W. T. - P. a otec - U. O., A.. XX.XX.XXXX, W. A. X, W., zastúpený U.. P. O., AK X. X. W. X, W., o návrhu na úpravu práv a povinností rodičov k maloletým deťom, takto
rozhodol:
Súd zveruje maloleté deti O.: O., A.. XX.XX.XXXX Y. F., A.. XX.XX.XXXX do osobnej starostlivosti matky.
Obaja rodičia budú maloleté deti zastupovať a spravovať ich majetok.
Otec je povinný prispievať na výživu maloletých deti O.: O., A.. XX.XX.XXXX sumou 150,- eur mesačne a na maloletého F., A.. XX.XX.XXXX sumou 150,- eur mesačne, ktoré sumy je otec povinný zasielať k rukám matky maloletých detí vždy do 15-ho dňa v mesiaci vopred, počnúc dňom 01.03.2014.
Zročné výživné za obdobie od 01.03.2014 do 03.12.2014 vo výške 1 350,- eur (9x150) u maloletej O.G. O., A.. XX.XX.XXXX a 1 350,- eur (9x150) u maloletého F. O., A.. XX.XX.XXXX sa otcovi povoľuje splácať u každého z detí v 50,- € mesačných splátkach spolu s bežným výživným pod následkom straty výhody splátok.
Do zaplateného výživné súd otcovi započítava čiastku 580,- eur u maloletej O. O., A.. XX.XX.XXXX a čiastku 580,- eur u maloletého F. O., A.. XX.XX.XXXX.
Súd styk otca s maloletými deťmi O.: O., A.. XX.XX.XXXX Y. F., A.. XX.XX.XXXX neurčuje.
Vo zvyšku súd návrh matky zamieta.
Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Návrhom, podaným na Okresnom súde Bratislava II dňa 27.02.2014 sa matka maloletých detí O. Y. F. domáhala úpravy práv a povinností rodičov k maloletým deťom tak, že obe deti budú zverené do jej osobnej starostlivosti, otec bude povinný prispievať na ich výživu sumou 150,- eur mesačne na jedno dieťa, počnúc mesiacom apríl 2013 a zároveň bude upravený styk otca s deťmi. Počas konania svoj návrh v časti úpravy styku otca s deťmi zmenila a navrhla ponechať styk otca s deťmi bez úpravy,
nakoľko sa s otcom dokážu na tejto otázke dohodnúť. Svoj návrh odôvodnila tým, že rodičia žili v spoločnej domácnosti do apríla 2013, kedy sa otec detí zo spoločnej domácnosti odsťahoval. Od tohto obdobia na výživu maloletých detí prispieval sporadickými sumami zasielanými na účet matky, ktoré však nedosahovali dohodnutú výšku 150,- eur mesačne na jedno dieťa. Na základe uvedených skutočností mala matka maloletých detí za to, že jej návrh je dôvodný a žiadala súd, aby mu v celom rozsahu vyhovel.
Otec s návrhom matky na úpravu rodičovských práv a povinností k maloletým deťom súhlasil, súhlasil s tým, aby boli obe deti zverené do jej osobnej starostlivosti s tým, že zastupovať maloleté deti a spravovať ich majetok budú obaja rodičia. Na výživu maloletých detí bol ochotný prispievať sumou 150,- eur mesačne na jedno dieťa, avšak počnúc dňom vyhlásenia rozsudku a nie spätne od apríla 2013. Styk s deťmi nežiadal určiť, mal za to, že sa na uvedenej otázke vedia s matkou dohodnúť. K otázke určenia počiatku plnenia vyživovacej povinnosti k deťom poukázal na to, že túto povinnosť si od ukončenia spolužitia s matkou riadne plnil, na výživu detí prispieval sumami v rozsahu 140-300,- eur mesačne, a teda nie je dôvod na určenie spätného výživného. Deťom zakupuje darčeky pri príležitosti sviatkov, kontaktuje sa s nimi v škole i u svojich rodičov, teraz bude hradiť u oboch detí školu v prírode.
Kolízny opatrovník doporučil návrhu matky vyhovieť, maloleté deti zveriť do jej osobnej starostlivosti s tým, že zastupovať deti a spravovať ich majetok budú obaja rodičia. Výživné navrhol určiť v sume 150,- eur mesačne na jedno dieťa tak, ako to navrhli obaja rodičia a styk otca s deťmi neupravovať. Počiatok plnenia si vyživovacej povinnosti otca voči maloletým deťom ponechal na úvahu súdu.
Súd sa oboznámil s návrhom matky zo dňa 27.02.2014, rodnými listami maloletých detí, potvrdeniami o príjme oboch rodičov, výpismi z účtov preukazujúcimi plnenie si vyživovacej povinnosti otca voči maloletým deťom, potvrdeniami o návšteve školy, vyjadrením otca k návrhu a ďalšími listinnými dôkazmi, na vec sa vzťahujúcimi. Súd ďalej vykonal dôkaz výsluchom účastníkov konania a zistil tento skutkový stav:
38P/404/2014 - 67
Maloleté deti O. Y. F. sa narodili z mimomanželského vzťahu, otcovstvo bolo určené súhlasným vyhlásením rodičov. Do apríla 2013 žili rodičia v spoločnej domácnosti a zabezpečovali starostlivosť o maloleté deti.
Maloletá O. v školskom roku 2014/2015 navštevuje X. H. N. a maloletý F. X. H. N. na H.G. J. Q. W., kam ich matka denne vozí osobným motorovým vozidlom. Obe deti sa stravujú v školskej jedálni, kde stravné predstavuje čiastku cca 28,- eur mesačne na jedno dieťa a navštevujú školský klub, kde matka uhrádza sumu 13,- eur mesačne na jedno dieťa. Priebežne deťom zakupuje školské potreby a pomôcky, veci na ošatenie a obuv a uhrádza všetky náklady spojené s návštevou školy u maloletých detí. Organizovane sa deti mimoškolskej činnosti nevenujú z dôvodu nedostatku finančných prostriedkov na strane matky, aktívne trávia voľný čas s matkou a jej priateľom rôznymi aktivitami (bicyklovanie, korčuľovanie a pod.) zdravotný stav oboch detí je dobrý.
Matka maloletých detí je rozvedená, okrem maloletých detí O. Y. F. nemá ďalšie vyživovacie povinnosti. Je zamestnaná v spoločnosti X., Y..X.. ako pomocná sila v kuchyni s tým, že jej priemerný mesačný netto príjem predstavuje čiastku cca 390,- eur, na deti poberá rodinné prídavky vo výške 23,52 € mesačne na jedno dieťa, iné príjmy nemá. Spolu s deťmi a svojim partnerom býva v rodinnom dome v P., ktorý je v osobnom vlastníctve partnera matky a kde náklady spojené s bývaním predstavujú celkovo čiastku 150,- eur mesačne + náklady na kúrenie, nakoľko sa tu kúri drevom a plynom. Partner matky je zamestnaný v spoločnosti W. Q. H. ako šofér s tým, že jeho priemerný mesačný netto príjem predstavuje čiastku cca 372,- eur, iné príjmy nemá.
Otec maloletých detí je slobodný, okrem maloletých detí O. Y. F. nemá ďalšie vyživovacie povinnosti. Je zamestnaný v spoločnosti X. I. Q. H. ako bezpečnostný pracovník s tým, že jeho priemerný mesačný netto príjem predstavuje čiastku cca 1 300,- eur, iné príjmy nemá. Pracuje v smennej prevádzke. Žije v spoločnej domácnosti so svojou partnerkou a jej maloletou dcérou. Partnerka otca je zamestnaná na
C. X. X. ako colná deklarantka s tým, že jej priemerný mesačný netto príjem predstavuje čiastku cca 600,- eur.
Podľa § 28 odsek 1 písm. a) Zákona o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, súčasťou rodičovských práv a povinností sú najmä:
a) sústavná a dôsledná starostlivosť o výchovu, zdravie, výživu a všestranný vývoj maloletého dieťaťa.
Podľa § 36 ods. 1 Zákona o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté dieťa do osobnej starostlivosti. Ustanovenia § 25 a 26 sa použijú primerane. 38P/404/2014
Podľa § 62 odsek 1 Zákona o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.
Podľa § 62 odsek 2 Zákona o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
Podľa § 62 odsek 3 Zákona o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona.
Podľa § 62 odsek 4 Zákona o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.
Podľa § 62 odsek 5 Zákona o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnuté vynaložiť.
Podľa § 65 odsek 1 Zákona o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd upraví rozsah ich vyživovacej povinnosti alebo schváli ich dohodu o výške výživného.
Podľa § 75 odsek 1 Zákona o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
Podľa § 76 odsek 1 Zákona o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú zročné vždy na mesiac dopredu.
Podľa § 77 odsek 1 Zákona o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa. 38P/404/2014 - 68
Súd mal, z obsahu spisového materiálu a po vykonanom dokazovaní za preukázané, že návrh matky na úpravu práv a povinností rodičov k maloletým deťom O. Y. F. je dôvodný. V otázke zverenia maloletých detí do osobnej starostlivosti matky súd svojim rozhodnutím zosúladil právny stav so stavom faktickým, kedy sú maloleté deti od ukončenia spolužitia rodičov vo výlučnej osobnej starostlivosti svojej matky, kde neboli vo výkone osobnej starostlivosti o maloleté zistené žiadne nedostatky a s ktorým výkonom osobnej starostlivosti o maloleté deti sa stotožnil aj otec maloletých. Rovnako došlo medzi rodičmi ku konsenzu ohľadom výšky vyživovacej povinnosti voči obom maloletým deťom, ktorú obaja rodičia navrhli vo výške 150,- eur mesačne na jedno dieťa, ktorá výška vyživovacej povinnosti zodpovedá veku maloletých detí a ich odôvodneným potrebám a záujmom. Styk otca s deťmi súd ponechal bez úpravy, nakoľko to navrhli obaja rodičia s tým, že sa na uvedenej otázke vedia dohodnúť.
Spornou medzi rodičmi bolo určenie počiatku plnenia si vyživovacej povinnosti k obom maloletým deťom, kde matka žiadala určiť počiatok tohto plnenia od apríla 2013, t. j od času, kedy s otcom maloletých detí nežije v spoločnej domácnosti a otec žiadal určiť tento počiatok od rozhodnutia súdu, vzhľadom k tej skutočnosti, že od ukončenia spolužitia s matkou si svoju vyživovaciu povinnosť k deťom riadne plnil. K uvedenému súd uvádza, že nebolo možné vyhovieť návrhu matky a počiatok plnenia si vyživovacej povinnosti zo strany otca určiť od apríla roku 2013, nakoľko matka nepreukázala dôvody hodné osobitného zreteľa v zmysle §77 Zákona o rodine. Ustanovenie § 77 ods. 1 Zákona o rodine vyjadruje zásadu, podľa ktorej dávky výživného možno priznať len odo dňa začatia súdneho konania. Výnimku z tejto zásady tvorí výživné pre maloleté deti, ktoré možno priznať za dobu minulú, najviac za dobu troch rokov pred dňom začatia konania. Možno tak však urobiť iba v prípade, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa. Tým sa zdôraznila nielen výnimočnosť priznania výživného pre maloleté dieťa spätne pred začatím konania, ale aj snaha zamedziť možným špekuláciám a zneužívaniu tejto možnosti. Preto je súd i povinný skúmať dôvody, ktoré bránili oprávnenému rodičovi uplatniť zákonný nárok ihneď po tom, ako povinný rodič prestal plniť, resp. vôbec neplnil svoju vyživovaciu povinnosť alebo si ju plnil v nedostatočnom rozsahu, a prečo návrh na plnenie vyživovacej povinnosti neuplatnil včas. Pri určovaní výživného za minulé obdobie súd zisťuje, aké boli konkrétne schopnosti, možnosti, zárobkové pomery povinného rodiča, potreby detí, prihliada na už poskytnuté plnenia, poskytovanie bývania, osobnej starosltivosti a hodnotí aj ďalšie zákoné kritériá. Súd skúma existenciu dôvodov hodných osobitného zreteľa, ktoré treba posúdiť podľa konkrétností prípadu. Súd skúmaním dôvodov hodných osobitného zreteľa pre priznanie výživného spätne nemal z výpovedí účastníkov konania ani z listinných dôkazov obsiahnutých v spisovom materiáli za preukázané, že by matke maloletých detí bránili vo včasnom uplatnení nároku na výživné dôvody hodné osobitného zreteľa, ktoré zákonná úprava pre spätné priznanie výživného vyžaduje. Je potrebné poukázať i na tú skutočnosť, že matka si návrh na úpravu práv a povinností rodičov k maloletým deťom podala dňa 27.02.2014, t. j. 11 mesiacov po tom, čo rodičia maloletých detí ukončili svoje vzájomné spolužitie. Matka detí vedela, kde sa otec zdržiava, mala na neho i kontakt a predovšetkým otec bol i v kontakte s maloletými deťmi. Z uvedených dôvodov je zrejmé, že matka dôvodnosť a potrebu priznania spätného výživného nepreukázala a súd nezistil ani iné dôvody hodné osobitného 38P/404/2014
zreteľa na priznanie spätného výživného tak, ako to žiadala vo svojom návrhu. Vzhľaodm k uvedenému súd určil počiatok plnenia vyživovacej povinnosti otca voči maloletým deťom na deň 01.03.2014, t. j. od podania návrhu (27.02.2014).
V rámci rozhodovania súdu bolo nutné vypočítať i výšku zročného výživného zo strany otca, ktorú súd ustálil vo výške 770 € u maloletej O. a vo výške 770 € u maloletého F., pričom k uvedeným sumám súd dospel nasledovne; vyživovacia povinnosť otca bola upravovaná za obdobie od 01.03.2014 do 03.12.2014, t. j. za obdobie 9 kalendárnych mesiacov. U maloletej O. mal otec zaplatiť výživné vo výške 1 350,- eur (9x150,- eur), pričom otec za rozhodné obdobie zaplatil na výživu maloletej sumu 580,- €, ktorá čiastka bola otcovi započítaná do zaplateného výživného. Rozdiel medzi určeným a uhrádzaným výživným zo strany otca u maloletej O. predstavuje teda sumu 770,- € (1 350,- eur - 580,- eur = 770,- eur). U maloletého F. mal otec zaplatiť výživné vo výške 1 350,- eur (9x150,- eur), pričom otec za rozhodné obdobie zaplatil na výživu maloletého sumu 580,- €, ktorá čiastka bola otcovi započítaná do zaplateného výživného. Rozdiel medzi určeným a uhrádzaným výživným zo strany otca u maloletého F. predstavuje teda sumu 770,- € (1 350,- eur - 580,- eur = 770,- eur).
Pokiaľ ide o sumu zaplateného výživného zo strany otca za rozhodné obdobie, súd vychádzal z vydokladovaných peňažných plnení poukazovaných zo strany otca k rukám matky za obdobie od 01.03.2014 do 03.12.2014, ktoré vyčíslil v sume 1 160,- eur a ktorú sumu rozdelil rovnomerne medzi obe deti, keďže predmetné finančné prostriedky otec poukazoval v celosti, bez definovania konkrétnej sumy na každé dieťa.
Vzhľadom k vyššie uvedeným skutočnostiam a s poukazom na citované ustanovenia zákona, súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.
O trovách konania súd rozhodol podľa § 146 odseku 1 písm. a) Zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov, podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania podľa jeho výsledku, ak konanie mohlo začať i bez návrhu.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku nemôže matka a kolízny opatrovník podať odvolanie, nakoľko sa tohto práva vzdali do zápisnice súdu, čo potvrdili svojimi podpismi.
Proti tomuto rozsudku môže otec maloletých detí podať odvolanie na podklade § 204 odseku 1) O. s. p, podľa ktorého odvolanie sa podáva do 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti rozhodnutiu ktorého smeruje.
Podľa § 205 odsek 1) O. s. p., v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto
38P/404/2014 - 69
rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Podľa § 162 odsek 1) O. s. p., pri rozsudkoch predbežne vykonateľných plynie lehota na plnenie od ich doručenia.
Podľa § 162 odsek 2) O. s. p., predbežne vykonateľné rozsudky sú rozsudky odsudzujúce na plnenie výživného alebo pracovnej odmeny za posledné tri mesiace pred vyhlásením rozsudku.