Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_4T-106-2014.pdf
PDF · 93.27 KB
Case nature
Area
Subarea
4T/106/2014
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Nitra samosudkyňou Mgr. Monikou Farkašovou v trestnej veci proti obž. G. T. pre pokračovací prečin porušovania domovej slobody podľa § 194 odsek 1 Trestného zákona a iné, na hlavnom pojednávaní konanom dňa 03.12.2014 takto
rozhodol:
Obžalovaný: G. T. A. U. Č. Á. A. , nar. XX.XX.XXXX v Nitre, trvale bytom U., E. Z..Č.. XXXX/XX t.č. vo väzbe ÚVV a ÚVTOS Leopoldov v inej trestnej veci
j e v i n n ý , ž e :
napriek tomu, že trestným rozkazom Okresného súdu Nitra sp.zn. 1T/58/2012 zo dňa 12.7.2012 právoplatným dňa 03.08.2012 bol odsúdený aj za trestný čin krádeže podľa § 212 odsek 2 písmeno a/, odsek 3 písmeno b/ Trestného zákona
1)dňa 04.03.2014 v čase okolo 14.00 hod. v U. na ulici D. Q. R. Č.. XX preskočil bránu na oplotení rodinného domu a prešiel k bočnej časti domu, kde vykopol sklenenú výplň plastových terasových dverí a následne vošiel dnu do domu, odkiaľ zo stolíka v spálni odcudzil mobilný telefón značky Nokia 6700 Slide, IMEI: XXXXXXXXXXXXXXX striebornej farby, kozmetickú taštičku čiernej farby so zväzkom dvoch kľúčov a z ďalšej izby odcudzil finančnú hotovosť vo výške 25,- Eur, čím spôsobil škodu poškodenému B.. H. Z. vo výške 119,34 Eur a poškodenému C. Z. škodu vo výške 25,- Eur
2) dňa 07.03.2014 v čase okolo 19.00 hod. v U. na Ď. Z. Č.. XX sa po kovových tyčiach vyšplhal na balkón bytu, ktorý sa nachádza na prvom poschodí, kde rukou rozbil sklenenú výplň balkónových dverí a následne vošiel dnu do bytu, kde z detskej izby odcudzil finančnú hotovosť vo výške 500,- Eur, jeden pár náušníc oválneho tvaru zo žltého kovu a s červenými kameňmi, čím spôsobil poškodenému B.. C. U. V., škodu vo výške 749,- Eur,
t e d a :
v bode 1), 2)
- neoprávnene vnikol do obydlia iného,
- prisvojil si cudziu vec tým, že sa jej zmocnil, čin spáchal vlámaním, hoci bol za taký čin v predchádzajúcich dvadsiatich štyroch mesiacoch odsúdený,
t ý m s p á ch a l :
v bode 1), 2)
pokračovací prečin porušovania domovej slobody podľa § 194 odsek 1 Trestného zákona v jednočinnom súbehu s pokračovacím prečinom krádeže podľa § 212 odsek 2 písmeno a/, odsek 3 písmeno b/ Trestného zákona.
Z a t o s a o d s u d z u j e :
Podľa § 212 odsek 3 Trestného zákona nezistiac poľahčujúcu okolnosť podľa § 36 Trestného zákona a zistiac priťažujúcu okolnosť podľa § 37 písmeno h), m) Trestného zákona s použitím § 38 odsek 2, 4 Trestného zákona a § 41 odsek 1 Trestného zákona na úhrnný trest odňatia slobody v trvaní 2 (dva) roky a 2 (dva) mesiace. Podľa § 48 odsek 2 písmeno b) Trestného zákona sa obžalovaný na výkon trestu odňatia slobody zaraďuje do ústavu na výkon trestu odňatia slobody so stredným stupňom stráženia. Podľa § 287 odsek 1 Trestného poriadku sa obžalovanému ukladá povinnosť nahradiť poškodeným: -B.. H. Z. nar. 12.2.1964, bytom U., D. Q. R. Č.. XXX/XX, škodu vo výške 119,34 Eur -C. Z. nar. XX.X.XXXX, bytom U., D. Q. R. Č.. XXX/XX, škodu vo výške 25 Eur -B.. C. U. V. nar. XX.X.XXXX, bytom U., Ď.T. XXX/XX, škodu vo výške 749 Eur Podľa § 288 odsek 2 Trestného poriadku sa poškodení : -B.. H. Z. nar. 12.2.1964, bytom U., D. Q. R. Č.. XXX/XX -B.. C. U. V. nar. 22.3.1951, bytom U., Ď. XXX/XX, so zvyškom svojho nároku na náhradu škody odkazujú na občianske súdne konanie.
odôvodnenie:
Na základe obžaloby okresného prokurátora prejednal súd trestnú vec proti obžalovanému G. T. a vykonal na hlavnom pojednávaní dokazovanie vypočutím obžalovaného, svedka poškodeného B.. C. U. V.., prečítaním listinných dôkazov a pripojených spisov Okresného súdu Nitra sp.zn. 5T/16/2011 a 1T 58/2012.
Obžalovaný G. T. po prednesení obžaloby vyhlásil, že je vinný zo skutku uvedenom v bode 1/ obžaloby, zo skutku uvedenom v bode 2/ obžaloby sa necíti byť vinným.
Obžalovaný na otázky uvedené v § 333 ods. 3
- písm. c/ Tr.por. , či rozumie tomu, čo tvorí podstatu skutku, ktorý sa mu kladie v bode 1/ obžaloby za vinu odpovedal: áno
- písm. d/Tr.por., či bol ako obvinený poučený o svojich právach, najmä o práve na obhajobu, či mu bola daná možnosť na slobodnú voľbu obhajcu a či sa s obhajcom mohol radiť o spôsobe obhajoby odpovedal: áno
- písm. f/ Tr.por., či rozumie právnej kvalifikácii skutku ako prečin porušovania domovej slobody podľa § 194 odsek 1 Trestného zákona v jednočinnom súbehu s prečinom krádeže podľa § 212 odsek 2 písmeno a/, odsek 3 písmeno b/ Trestného zákona., odpovedal: áno
- písm. g/ Tr.por., či bol oboznámený s trestnou sadzbou, ktorú zákon ustanovuje za trestné činy kladené mu za vinu, odpovedal: áno
- písm. h/ Tr.por., či sa dobrovoľne priznal a uznal vinu zo spáchania skutku v bode 1/ obžaloby, ktorý sa kvalifikuje ako prečin porušovania domovej slobody a prečin krádeže, odpovedal: áno
Vzhľadom na to, že obžalovaný na položené otázky odpovedal kladne súd na návrh prokurátora, prijal vyhlásenie obžalovaného a vykonal k bodu 1/ obžaloby dokazovanie súvisiace s výrokom o treste a náhrady škody.
Obžalovaný G. T. na hlavnom pojednávaní, na rozdiel od prípravného konanie, kedy sa v plnom rozsahu priznal, poprel spáchanie skutku, ktorý sa mu kladie za vinu v bode 2/ obžaloby. Svoje pôvodné priznanie zmenil na kategorické popieranie, čo odôvodnil tým, že sa síce priznal k spáchaniu skutku, ale iba z toho dôvodu, aby sa vyhol väzobnému stíhaniu, a preto že sa priznal, mali mu byť primerane zohľadnené poľahčujúce okolnosti. Nebol by namietal ani uznanie viny z oboch skutkov trestným rozkazom, ale namieta výšku trestu, s ktorou nie je spokojný.
Obžalovaný G. T. v prípravnom konaní vypovedal dva krát. V oboch prípadoch sa ku spáchaniu skutku v bode 2/ obžaloby priznal, popísal spôsob vlámania sa do bytu v U., U. Ď. Z.. Č.. XX. Do tohto bytu sa dostal tým spôsobom, že vyšplhal sa po kovovej tyči na balkón, kde rukou rozbil balkónové dvere, následne ich otvoril a vošiel do obývačky, nakoľko tu nič nenašiel, presunul so do kuchyne, odtiaľ do ďalšej izby, kde uvidel na regáli obálky, v jedenej z nich bola finančná hotovosť 500,- Eur a v druhej boli zlaté náušnice s červeným kameňom. Keď už odchádzal z bytu a bol v obývačke, začul ako niekto otvára vchodové dvere, zľakol sa a vybehol z bytu von cez otvorené plastové dvere a vyskočil z balkóna. Majiteľ na neho aj kričal, aby stál. Peniaze minul pre vlastnú potrebu a náušnice predal neznámej osobe.
V kontexte s výpoveďami obžalovaného z prípravného konania, vypovedal aj svedok poškodený B.. C. U.. Vo chvíli keď otváral vchodové dvere počul šramot z obývačky a keď podišiel k dverám videl siluetu mužskej postavy zozadu, pričom bol chudej postavy výška okolo 170-180 cm a mal na sebe tmavé oblečenie v štýle teplákovej súpravy. Páchateľ na to vyšiel na balkón a skočil z neho. Nasledoval ho na balkón odkiaľ na neho viackrát zakričal „otoč sa, stoj“. Následne po prehliadke bytu zistil, že bola odcudzená hotovosť 500,- Eur a jeden pár zlatých náušníc s červeným kameňom, ktoré ohodnotil na 300,- Eur. Balkónové dvere boli poškodené, a ich následná oprava stála 99,- Eur. Podľa neho silueta páchateľa, ktorého videl v obývačke a zodpovedá postave obžalovaného. Páchateľ sa na balkón dostal pomocou kovových tyčí, ktoré boli osadené v zemi.
Súd v rámci dokazovania prečítal listinné dôkazy nachádzajúce sa v trestnom spise a to zápisnicu o ohliadke miesta činu s fotodokumentáciou, zápisnicu o previerke výpovede na mieste s fotodokumentáciou, odborné vyjadrenie o hodnote náušníc, príjmový pokladničný doklad o oprave poškodených dverí.
Obžalovaný z miesta bydliska bližšie hodnotený nie je. V priestupkovom konaní riešený nebol. V odpise registra trestov má 8 záznamov, z ktorých iba v jednom prípade sa na neho hľadí akoby nebol odsúdený. Na nepodmienečný trest odňatia slobody bol odsúdený sedem krát. Aj z pripojených spisov Okresného súdu Nitra bolo zistené, že
- trestným rozkazom zo dňa 10.3.2011 bol uznaný vinným z prečinu krádeže podľ a§ 212 odsek 2 písmeno a/ Trestného zákona v jednočinnom súbehu s prečinom porušovania domovej slobody podľa § 194 odsek 1 Trestného zákona a bol mu uložený trest odňatia slobody v trvaní 12 mesiacov so zaradením do ústavu so stredným stupňom stráženia, trest vykonal dňa 4.11.2011 -trestným rozkazom zo dňa 31.7.2012 bol uznaný vinným z prečinu krádeže podľa § 212 odsek 2 písmeno a/, odsek 3 písmeno b/ Trestného zákona v jednočinnom súbehu s prečinom porušovania domovej slobody podľa § 194 odsek 1 Trestného zákona a bol mu uložený trest odňatia slobody v trvaní 2 roky so zaradením do ústavu so stredným stupňom stráženia, trest vykonal 1.2.2014
Na základe dokazovania vykonaného na hlavnom pojednávaní, bol zistený skutkový stav veci, náležite a v rozsahu nevyhnutnom na jeho rozhodnutie o vine a treste.
Vyhodnotením vyššie uvedených dôkazov vykonaných na hlavnom pojednávaní, a to jednotlivo aj v ich súhrne, súd dospel k jednoznačnému záveru, že skutky v bode 1, 2) sa stali tak, ako ich vznik a priebeh je uvedený vo výrokovej časti rozsudku.
Obžalovaný urobil vyhlásenie o svojej vine ku skutku v bode 1), a preto súd nevykonal k tomuto skutku dokazovanie o vine.
Obžalovaný poprel spáchanie skutku, ktorý sa mu kladie v bode 2) obžaloby za vinu. Svoje priznanie v prípravnom konaní odôvodnil tým, že priznaním sa ku skutku, ktorý nespáchal, odvrátil vzatie do väzby, pri predpoklade, že po jeho následnom uznaním za vinného v oboch skutkoch toto jeho napomáhanie orgánom činným v trestnom konaní bude brané za poľahčujúcu okolnosť a bude mu ponúknuté konanie o dohode o vine a treste a bude mu uložený miernejší trest.
Obranu obžalovaného súdu vyhodnotil ako účelovú a ako snahu dosiahnuť uloženie, čo najmiernejšieho trestu. Zo zadokumentovaných výpovedí obžalovaného v prípravnom konaní, ktoré urobil dňa 20.6.2014 a 17.9.2014 mal súd preukázané, že obžalovaný sa ku spáchaniu skutku v bode 2) priznal, podrobne popísal akým spôsobom sa dostal na balkón bytu, v ktorom sa nesvietilo, v ktorej miestnosti a kde našiel
hotovosť a náušnice ( 500,- Eur v jednej obálke a náušnice s červeným kameňom v ďalšej obálke), ako sa správal po príchode majiteľa (zľakol sa a vybehol z bytu na balkón), ako sa správal majiteľ (kričal ne neho). Aj keď sa obžalovaný vo svojej výpovedi na hlavnom pojednávaní odvolával na to, že o spôsobe vlámania sa do bytu dozvedel od svojich kamarátov a príslušníkov polície koncom mája alebo júna 2014, je vysoko nepravdepodobné, že by podrobnosti uvádzané vo svojich výpovediach vedel od ním uvádzaných osôb. Obžalovaný aj s odstupom času 3 mesiacov vo svojej druhej výpovedi (17.9.2014), v prítomnosti svojho obhajcu, vypovedal rovnako ako vo svojej výpovedi 20.6.2014 bez podstatných zmien, a zo zápisnice nevyplýva, že by jej obsah namietal on, alebo jeho obhajca. Vina obžalovaného bola preukázaná aj svedeckou výpoveďou poškodeného Ing. Jaroslava Noskoviča, ktorý síce páchateľovi do tváre nevidel, ale jednoznačne uviedol, že silueta páchateľa zodpovedá postave obžalovaného. Okrem toho samotná výpoveď obžalovaného zapadá do výpovede poškodeného.
Na základe takto vykonaného dokazovanie mal súd preukázané, že obžalovaný je vinný zo skutkov, ktoré sa mu v obžalobe kladú za vinu v bode 1),2) a dopustil sa ich tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku, a tak svojím úmyselným konaním naplnil objektívnu aj subjektívnu stránku pokračovacieho prečinu porušovania domovej slobody podľa § 194 odsek 1 Trestného zákona v jednočinnom súbehu s pokračovacím prečinom krádeže podľa § 212 odsek 2 písmeno a/ odsek 3 písmeno b/ Trestného zákona, keďže obžalovaný nežiaducim spôsobom a bez súhlasu oprávneného užívateľa vošiel do jeho domu, resp. bytu a tým zasiahol do domovej slobody a zmocnením si prisvojil cudzie veci, pričom za takýto trestný čin krádeže bol v predchádzajúcich dvadsiatich štyroch mesiacoch odsúdený trestným rozkazom Okresného súdu Nitra sp.zn. 1T/58/2012 zo dňa 12.7.2012. Súd ani o existencii priamej príčinnej súvislosti medzi týmto protiprávnym konaním obžalovaného a jeho úmyselným zavinením na strane jednej a vzniknutým následkom na záujme chránenom ustanovením § 194 a § 212 Trestného zákona (ochrana oprávneného užívateľa domu a bytu a ochrana vlastníckeho práva) na strane druhej, nemal žiadne pochybnosti.
Pri ukladaní trestu vychádzal súd zo základných zásad ukladania trestov, ktoré sú upravené v ustanovení § 34 Trestného zákona a s dôrazom na zásadu zákonnosti uložil obžalovanému trest, zohľadniac pritom všetky kritériá, ktoré sú rozhodujúce nielen pre druh trestu ale aj pre jeho výmeru.
Súd pri úvahách o druhu a výmere trestu prihliadol na spôsob spáchania činu jeho následok, zavinenie, pohnútku, tiež poľahčujúce a priťažujúce okolnosti a bral do úvahy aj osobu obžalovaného, jeho osobné pomery a možnosť nápravy.
U obžalovaného neboli zistené žiadne poľahčujúce okolnosti. Aj keď sa obžalovaný k trestnému činu v bode 1) priznal a oľutoval ho, na túto poľahčujúcu okolnosť súd neprihliadol, pretože súd obžalovaného uznal vinným z pokračovacieho trestného činu spáchaného aj v bode 2) a tento obžalovaný poprel. Z rovnakých dôvodov súd v prospech obžalovaného neprihliadol na poľahčujúcu okolnosť v zmysle § 36 písmeno n/ Trestného zákona (napomáhanie pri objasňovaní trestnej činnosti súdu). U obžalovaného súd zistil dve priťažujúce okolnosti a to, že v prejednávanej veci spáchal viac trestných činov (§ 37 písmeno h/ Trestného zákona) a bol už za trestný čin odsúdený (§ 37 písmeno m/ Trestného zákona), čo vyplýva z odpisu registra trestov.
Pri výmere trestu súd vychádzal z trestnej sadzby uvedenej v § 212 odsek 3 Trestného zákona ( 6 mesiacov až 3 roky), ktorá sadza je prísnejšia ako trestná sadzby uvedená v § 194 odsek 1 Trestného zákona (až 2 roky). Pri prevahe priťažujúcich okolností s použitím § 38 odsek 4 Trestného zákona dolná hranica trestnej sadzby bola zvýšená o jednu tretinu, a preto súd ukladal trest v rámci upravenej sadzby 1 rok 4 mesiace až 3 roky.
S prihliadnutím na všetky hore uvedené skutočnosti, predovšetkým na osobu obžalovaného, ktorý vykonal nepodmienečný trest odňatia slobody 3.2.2014, teda krátko pred spáchaním prejednávaných trestných činov a v neposlednom rade na to, že v osobe obžalovaného ide o špeciálneho recidivistu, ktorý bol opakovane odsúdený za majetkovú trestnú činnosť, a týmto spôsobom si zabezpečuje prostriedky na živobytie a ani opakovane uložené nepodmienečné tresty neviedli k jeho náprave, súd dospel k záveru, že účel trestu bude u obžalovaného dosiahnutý iba uložením nepodmienečného trestu odňatia slobody v hornej polovici trestnej sadzby v trvaní 2 roky 2 mesiace.
Na výkon trestu odňatia slobody bol obžalovaný zaradený do ústavu so stredným stupňom stráženia, pretože v posledných desiatich rokoch bol vo výkone trestu za úmyselný trestný čin.
Podľa názoru súdu takýto trest zodpovedá všetkým kritériám ustanoveným pre ukladanie trestu v zmysle § 34 odsek 4 Trestného zákona a je spôsobilý na dosiahnutie účelu trestu podľa § 34 odsek 1 Trestného zákon a to tak v oblasti individuálnej ako aj v oblasti generálnej prevencie, pretože zabezpečí ochranu spoločnosti pred obžalovaným tak, že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti, vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny život, súčasne aj iných odradí od páchania trestných činov a zároveň dostatočne vyjadrí aj morálne odsúdenie obžalovaného spoločnosťou.
Návrh obhajoby na doplnenie dokazovania vypočutím svedka Marcela Kiša, ktorý v čase spáchania skutku v bode 2) sa mal zdržiavať v spoločnosti obžalovaného, súd ako nedôvodný odmietol, pretože na hlavnom pojednávaní bolo vykonaných dostatok dôkazov na ustálenie viny obžalovaného.
V prípravnom konaní si riadne a včas uplatnili nárok na náhradu škody poškodený B.. H. Z. vo výške 310,- Eur, C. Z. vo výške 25,- Eur a B.. C. U. CSc. vo výške 1.100,- Eur (túto Ing. U. na hlavnom pojednávaní modifikoval na sumu 899,- Eur). Poškodenému B.. H. Z. bola priznaná škoda vo výške 119,34 Eur a to vo výške preukázanej listinnými dôkazmi v prípravnom konaní. Túto škodu a ani škodu uplatnenú poškodeným C. Z. obžalovaný nenamietal. Vykonaným dokazovaním v prípravnom konaní a aj na hlavnom pojednávaní bola výška škody spôsobená poškodenému B.. C. U.O. V.. ustálená na 749,- Eur. Preto obžalovanému bola uložená povinnosť nahradiť poškodeným škodu v preukázanej výške a so zvyškom nároku na náhradu škodu boli H. Z. a B.. C. U. V.. odkázaní na občianske súdne konanie.
Vzhľadom na tieto skutočnosti a okolnosti, súd o vine a treste a o nároku na náhradu škody rozhodol tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní od oznámenia rozsudku cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Nitre. Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až doručenie rozsudku. V písomne podanom odvolaní treba uviesť, proti ktorým výrokom smeruje a či smeruje aj proti konaniu, ktoré rozsudku predchádzalo. Odvolanie musí byť odôvodnené tak, aby bolo zrejmé, ktorej časti sa rozsudok napáda a aké chyby sa vytýkajú rozsudku alebo konaniu, ktoré rozsudku predchádzalo.