Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_5C-87-2014.pdf
PDF · 110.22 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
DK-5C/87/2014
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Dolný Kubín samosudcom JUDr. Petrom Bebejom v právnej veci žalobkyne: Bc. T. R., rod. T., nar. XX.XX.XXXX, bytom W. - U. W., J. XXXX/XX-XX, zastúpená JUDr. Stanislavou Majerovou, advokátkou so sídlom v Košiciach, Kpt. Nálepku 1200/15, proti žalovanému: L. R., nar. XX.XX.XXXX, bytom J. W., C. XXXX/XX-X, v konaní o určenie príspevku na výživu rozvedenej manželky, takto
rozhodol:
I. Súd žalobu zamieta.
II. Žalovanému sa náhrada trov konania nepriznáva.
odôvodnenie:
Žalobou podanou na tunajší súd 04.09.2014 žalobkyňa prostredníctvom splnomocnenej zástupkyne žiadala, aby súd zaviazal žalovaného - jej bývalého manžela prispievať na jej výživu sumou 100,- eur mesačne do 10. dňa v mesiaci vopred, počnúc dňom podania žaloby, ako aj k náhrade trov konania.
Odôvodnila ju tým, že manželstvo účastníkov uzavreté dňa 23.10.2004 bolo rozvedené rozsudkom Okresného súdu Košice II zo dňa 23.01.2013 sp. zn. 27P/29/2012, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 31.01.2013, keď účastníci nežili v spoločnej domácnosti od roku 2011. Z manželstva pochádzajúci syn L., nar. XX.XX.XXXX, bol na čas po rozvode na základe schválenej rodičovskej dohody zverený do osobnej starostlivosti žalobkyne a žalovanému bola uložená povinnosť prispievať na jeho výživu sumou 120,- eur mesačne. Okrem syna L. sa žalobkyňa stará o dcéru L.S. I., nar. XX.XX.XXXX, pochádzajúcu z prvého manželstva žalobkyne. Žalobkyňa je t.č. nezamestnaná, evidovaná od r. 2011 na príslušnom úrade práce ako uchádzačka o zamestnanie. Jej príjmom je dávka v hmotnej núdzi, ktorú poberá preddavkovo, na základe Rozhodnutia Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny (ďalej len „ÚPSVaR“) Košice zo 04.10.2013 č. KE1/OPHN23/SOC/2013/7455-0013 vo výške 120,78 eura mesačne. Na maloletého syna zároveň poberá prídavok na dieťa vo výške 17,20 eura mesačne. Žalobkyňa je vlastníčkou bytu, v ktorom býva spolu s deťmi a matkou. Podľa rozvodového rozsudku mal žalovaný v čase rozvodu čistý príjem z pracovného pomeru vo výške 745,70 eura. Žalobkyňa pôvodne vyštudovala SOŠ potravinársku, no dlhodobo trpí alergiou na múku, čo jej znemožňuje vykonávať prácu v absolvovanom odbore a podstatným spôsobom sťažuje, resp. znemožňuje aj uplatnenie na trhu práce v tejto oblasti. Z tohto dôvodu a aj v snahe zvýšiť si kvalifikáciu a vytvoriť priestor na uplatnenie sa na trhu práce, začala externé štúdium na Vysokej škole zdravotníctva a sociálnej práce sv. Alžbety n.o., Bratislava, ktoré v júni 2014 ukončila na bakalárskom stupni. Z dôvodu nedostatku financií v štúdiu nepokračuje. V súvislosti so štúdiom na vysokej škole jej v školskom roku 2013/2014 vznikli výdavky vo výške 350,- eura za zimný semester a 260,- eur za letný semester. Žalobkyňa dlhodobo trpí chronickými bolesťami chrbtice spôsobenými kratšou dolnou končatinou, v dôsledku čoho došlo k vychýleniu chrbtice. Tento zdravotný hendikep je bez vyhliadky úplnej nápravy. Okrem uvedeného trpí alergiou na múku, prach, peľ, acetónové výpary, v dôsledku čoho užíva lieky zmierňujúce príznaky alergie, a to FIXIT - 30 tabletkové
balenie/1 mesiac v cene 13,- eur, ktoré užíva v čase od septembra do mája a v čase od októbra do marca užíva KOLOSTRUM - 30 tabletkové balenie/1 mesiac v cene 20,- eur na posilnenie imunity. Žalobkyňa nie je držiteľkou vodičského oprávnenia a ani vlastníčkou motorového vozidla. V tomto čase sa stará o matku, ktorej zdravotný stav si z dôvodu operácie hrubého čreva vyžaduje jej celodennú starostlivosť. Vzhľadom k tejto skutočnosti býva v súčasnosti matka žalobkyne v jej domácnosti spolu s mal. synom L. a dcérou L., ktorá v júni 2014 ukončila štúdium na strednej škole maturitnou skúškou a v školskom roku 2014/2015 začne štúdium na Právnickej fakulte UPJŠ v Košiciach, na ktoré sa zapísala dňa 20.05.2014. Žalovaný je podľa vedomostí žalobkyne t.č. zamestnaný. Donedávna býval u rodičov, no pred časom zmenil adresu trvalého pobytu, čo žalobkyni neoznámil, ale túto skutočnosť zistila z bankového výpisu na základe údajov uvedených pri úhrade výživného na mal. L.. Žalovaný je vlastníkom bytu v J. W., ktorý nadobudol do svojho výlučného vlastníctva v júli 2013. Okrem mal. syna L. žalovaný nemá inú vyživovaciu povinnosť a v tomto čase sa na Okresnom súde Košice II. vedie pod sp. zn. 23P/177/2014 konanie o zvýšenie výživného na mal. syna L.. Žalobkyňa na základe výzvy na dohodu o príspevku na výživu rozvedeného manžela zo dňa 07.03.2014 snažila so žalovaným dohodnúť na výške príspevku na svoju výživu, no žalovaný s týmto návrhom nesúhlasil. Žalobkyni v súvislosti so zabezpečením základných životných potrieb vznikajú okrem už uvedených predovšetkým tieto výdavky: strava 100,- eur mesačne (vypočítaná ako približný mesačný náklad na stravu jednej osoby v spoločnej domácnosti pri priemernej výške nákladov v sume asi 300,- eur), obuv a ošatenie 20,- eur mesačne (vypočítané ako priemerný výdavok, nie pravidelný v závislosti od potreby, ročného obdobia a finančných možností žalobkyne), hygienické potreby a kozmetika - 30,- eur mesačne (vypočítané rovnako ako priemerný výdavok, ktorého výška v jednotlivých mesiacoch je závislá od konkrétnej potreby žalobkyne), náklady na bývanie - zálohové platby na úhradu platieb za služby a plnenia súvisiace s výkonom správy (Stavebné bytové družstvo II, Košice) 58,65 eura mesačne (vypočítané ako náklad na jednu osobu v spoločnej domácnosti z mesačného zálohového predpisu platieb vo výške 175,94 eura), náklady na bývanie - elektrina 16,67 eura mesačne (vypočítané ako náklad na jednu osobu v spoločnej domácnosti z mesačného zálohového predpisu vo výške 50,- eur), internet a televízia 8,67 eura (vypočítané ako náklad na jednu osobu v spoločnej domácnosti pri celkovej mesačnej výške nákladov 26,- eura), cestovné 20,- eur mesačne. Žalobkyňa nie je schopná sama sa živiť zo subjektívnych dôvodov, ktorými sú dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav znemožňujúci výkon práce v pôvodnom povolaní (potravinárstvo), dlhodobá absencia zo zamestnania z dôvodu starostlivosti o deti a rodinu, ako aj faktická nemožnosť získania si zamestnania práve z dôvodu dlhodobej absencie z neho.
V priebehu konania zástupkyňa žalobkyne pridržiavajúc sa v celom rozsahu podanej žaloby doplnila, že žalobkyňa sa so žalovaným zoznámila práve vtedy, keď sa podrobovala liečbe dýchacích ciest v Tatrách. Matka žalobkyne je stomickým pacientom a ťažko sa pohybuje. Samozrejme, že zo svojich dôchodkov obaja rodičia žalobkyne žalobkyni pomáhajú, ale väčšina peňazí z dôchodku matky žalobkyne ide na jej lieky. Žalobkyňa si aktívne hľadá prácu, čo dokladovala predloženými potvrdeniami, ale na pracovné pozície, na ktoré poukazoval žalovaný, sa vyžadovala aktívna znalosť anglického jazyka alebo vodičský preukaz alebo pokročilá znalosť pokladne, skladového hospodárstva a takéto podmienky žalobkyňa nespĺňa.
Žalobkyňa vo výpovedi na pojednávaní 13.10.2014 uviedla, že nemôže pre svoj zdravotný stav pracovať v odbore, v ktorom sa pôvodne vyučila. Preto, aby sa mohla nejako uplatniť na trhu práce, si najskôr urobila maturitu, ktorú získala cca 5 rokov dozadu a hneď po získaní maturity šla na vysokú školu - sociálnu prácu, kde ukončila bakalársky stupeň štúdia. Poznatky získané vysokoškolským štúdiom jej pomáhajú v starostlivosti o jej matku, ktorá je prakticky odkázaná na jej starostlivosť. Ona aj požiadala o priznanie príspevku na opatrovanie mamy, ten jej však bol zamietnutý z dôvodu, že je nezamestnaná, teda môže sa postarať o ňu. Ich spoločný syn je žiakom 2. ročníka ZŠ. Na dcéru L. stále poberá náhradné výživné, lebo otca tohto dieťaťa nie je možné v súčasnosti nájsť a táto požiadala o poberanie sociálneho štipendia, o ktorom ešte nebolo rozhodnuté.
Žalovaný v písomnom vyjadrení z 09.10.2014 žiadal žalobu zamietnuť. Tvrdenia žalobkyne, že táto dlhodobo trpí alergiou na múku, chronickými bolesťami chrbtice spôsobenými kratšou dolnou končatinou, označil za nepreukázané. Poukázal na rozdiely medzi manželským výživným a príspevkom na výživu rozvedeného manžela. Neschopnosť sám sa živiť znamená, že podľa konkrétnych okolností prípadu rozvedený manžel z dôvodu nepriaznivého zdravotného stavu, nedostatku pracovných
príležitostí, straty kvalifikácie, starostlivosti o dieťa do troch rokov, starostlivosti o invalidné dieťa, neschopnosti vykonávať prácu na základe lekárskeho posudku dosahuje príjmy (z príslušných dávok, ako aj zo zamestnania, výnosy z majetku), ktoré mu neumožňujú pokryť základné životné potreby. Žalobkyňa nepredložila žiadny relevantný dôkaz o svojom zdravotnom stave a nepreukázala, že nie je schopná sama sa živiť. Údajná alergia na múku, ktorú uvádza, ju nevylučuje z vykonávania niektorých iných (napr. pomocných) prác. Priložil náhodné ponuky na trhu práce - predavačka, asistentka vo vzdelávacej firme, predavačka Lidl, upratovačka. Skutočnosť, že žalobkyňa je nezamestnaná, nepostačuje, nakoľko pojem „nie je schopný sám sa živiť“ a „nezamestnaný“ nie sú totožné pojmy. Žalobkyňa má vysokoškolské vzdelanie 1. stupňa - odbor sociálna práca, s ktorým sa môže uplatniť na trhu práce a teda nedošlo u nej ku strate kvalifikácie. Ak bola žalobkyňa schopná platiť si externé štúdium, znamená to, že je schopná sama sa živiť. Žalobkyňa žije vo vlastnom byte s matkou a otcom, pričom od oboch môže požadovať peniaze do domácnosti. Domnieva sa, že žalobkyňa disponuje väčšou sumou finančných prostriedkov, nakoľko vynaložila nemalé finančné prostriedky na štúdium na vysokej škole, ktoré on nepovažuje za nevyhnutné. Podľa rozhodnutia NS SR z 30.12.1967 sp. zn. 5Cz 155/67 (R 39/1968) výšku príspevku na výživu rozvedeného manžela popri schopnostiach a možnostiach povinného určujú len nevyhnutné potreby rozvedeného manžela, ktorý nie je schopný sám sa živiť. Výšku od neho požadovaného príspevku označil za neoprávnenú, nezodpovedajúcu jeho možnostiam a schopnostiam. Jeho pravidelné mesačné výdavky predstavujú najmä výživné pre maloletého syna L. vo výške 120,- eur, nájomné vo výške 190,- eur, inkaso za elektrickú energiu, rozhlas TV cca 45,- eur, spotrebný úver na zariadenie bytu vo výške 60,03 eura, spotrebný úver na bývanie vo výške 173,01 eura, úrazové poistenie 39,83 eura, poplatok za internet vo výške 12,98 eura, káblovú TV 17,90 eura, náklady za stravu a iné. Medzi jeho ročné výdavky patria najmä náklady za miestne dane a poplatok za komunálne odpady a iné. V súčasnosti je evidovaný ako uchádzač o zamestnanie na ÚPSVaR Dolný Kubín. Aktívne si hľadá prácu, zúčastňuje sa plánovaných stretnutí a spolupracuje so svojou koordinátorkou.
Žalovaný na pojednávaní dňa 13.10.2014 vypovedal, že jeho pracovný pomer u posledného zamestnávateľa bol ukončený dohodou k 16.09.2014, ktorú inicioval on, nakoľko sa mu rysovala práca bližšie k miestu jeho bydliska. Mali sa mu ozvať, ale zatiaľ sa mu neozvali. Dal si žiadosti do spoločnosti Mahle, Klauke a aj do Automotive Bourbon. Povedali mu, že dvoch týždňov sa mu vyjadria, zatiaľ tak neurobili, hoci žiadosti na všetky tri spoločnosti dal písomne 17.09.2014. V auguste 2013 si kúpil 1- izbový byt na hypotekárny úver, ktorý bral vo výške 29.000,- eur a ktorý spláca po 173,09 eura mesačne a má ho splácať do 65 rokov jeho veku. Tiež spláca po 60,03 eura mesačne spotrebný úver, ktorý si zobral vo výške 4.000,- eur na zariadenie bytu na dobu 10 rokov. Úhrady za byt platí vo výške 190,- eur, z čoho je bežný predpis cca 176,- eur a zvyšok je splátka nedoplatku vzniknutého z vyúčtovania za r. 2013 vo výške 79,- eur, za elektriku a rozhlas spolu niečo cez 44,- eur mesačne. Na syna platí výživné 120,- eur mesačne. Keď sa vrátil po rozvode manželstva naspäť do J. W., tak najprv rok a pol býval pri svojich rodičoch v 3-izbovom byte, kde s nimi býval ešte jeho starší brat, ktorý je na polovičnom invalidnom dôchodku. Keď sa mu naskytla možnosť kúpy bytu, tak to využil. Keď pracoval vo firme v Sučanoch, tak tam dochádzal každý deň a jeho pracovná náplň bola nastavovanie strojov. Chcel pracovať niekde v J. W., lebo to dennodenné cestovanie do Sučian bolo únavné. V súvislosti s prácou v Sučanoch mu nevznikali dodatočné náklady na cestovné, keďže náklady na cestovné mu v celom rozsahu uhrádzal zamestnávateľ. Má priateľku, s ktorou však nežije v spoločnej domácnosti, ktorá je nezamestnaná, má tri deti a ešte nie je rozvedená, ale už podala návrh na rozvod.
Vykonaným dokazovaním mal súd preukázané, že manželstvo žalobkyne a žalovaného bolo rozvedené rozsudkom Okresného súdu Košice II z 23.01.2013 č. k. 27P/29/2012-90, právoplatným 31.01.2013. Žalobkyňa je vedená v evidencii uchádzačov o zamestnanie na ÚPSVaR v Košiciach nepretržite od 10.06.2011. Rozhodnutím ÚPSVaR Košice zo 04.10.2013 č. k. KE1/OPHN23/SOC/2013/7455-0013 bola žalobkyni priznaná preddavkovo dávka a príspevky v hmotnej núdzi vo výške 120,78 eura mesačne od 01.09.2013 s tým, že spolu s ňou boli spoločne posudzované aj jej dve deti L. a mal. L. žijúce s ňou v spoločnej domácnosti. Za obdobie 02 až 05/2014 bola výška tejto dávky 166,70 eura mesačne, za mesiac jún 116,90 eura a od mesiaca júl 2014 53,90 eura mesačne. Tiež poberala na dcéru L. náhradné výživné naposledy za obdobie máj až september 2014 po 49,79 eura mesačne. Na svoje dve deti poberala aj rodinné prídavky do mesiaca september 2014 spolu vo výške 47,04 eura mesačne s tým, že nárok na prídavok na mal. L. (23,52 eura mesačne) trvá aj naďalej. Za byt, v ktorom býva okrem svojich detí spolu aj so svojimi rodičmi a ktorý získala prevodom od svojich rodičov, platí mesačne
zálohové platby vo výške 175,94 eura a za elektriku 50,- eur mesačne. Za rok 2013 mala žalobkyňa na zálohových platbách za byt preplatok 116,48 eura. Žalobkyňa žije v spoločnej domácnosti okrem svojich dvoch detí (L. I., nar. XX.XX.XXXX a mal. L. R., nar. XX.XX.XXXX) aj so svojimi rodičmi L. T. a T. T., ktorí sú poberateľmi starobných dôchodkov vo výške 544,50 eura a 404,50 eura.
Žalovaný je síce od 17.09.2014 tiež vedený v evidencii uchádzačov o zamestnanie, avšak stalo sa tak zavinene z jeho strany, keďže tento bez vážneho dôvodu ukončil z vlastnej vôle svoj pracovný pomer ku dňu 16.09.2014 (dohodou iniciovanou samotným žalovaným), čiže pri posudzovaní jeho schopnosti prispievať na výživu osôb odkázaných na jeho výživu je dôvodné pri aplikácii ust. § 75 ods. 1 veta druhá Zákona o rodine vychádzať z príjmu, ktorý by mohol aj naďalej dosahovať, ak by pracoval u svojho predchádzajúceho zamestnávateľa, čo by predstavovalo cca 801,- eura mesačne (čistá mzda žalovaného za obdobie 09/2013 až 08/2014 predstavovala 801,14 eura mesačne) a nie z jeho podstatne nižšieho aktuálneho príjmu, ktorý predstavuje dávka v nezamestnanosti vo výške 246,- eur mesačne. Žalovaný po tom ako ukončil spolužitie so žalobkyňou v r. 2011 spočiatku býval v spoločnej domácnosti so svojimi rodičmi a bratom, a to až dovtedy, dokým sa nepresťahoval do jednoizbového bytu, ktorý kúpil v júli 2014 na úver.
Podľa § 72 ods. 1 zákona NR SR č. 36/2005 Z. z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „ZoR“) rozvedený manžel, ktorý nie je schopný sám sa živiť, môže žiadať od bývalého manžela, aby mu prispieval na primeranú výživu podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov.
Podľa § 72 ods. 2 ZoR, ak sa bývalí manželia nedohodnú, určí rozsah príspevku na výživu na návrh niektorého z nich súd. Prihliadne pritom aj na príčiny, ktoré viedli k rozvratu vzťahov medzi manželmi.
Podľa § 72 ods. 3 ZoR príspevok na výživu rozvedeného manžela možno priznať najdlhšie na dobu piatich rokov odo dňa právoplatnosti rozhodnutia o rozvode. Súd môže výnimočne túto dobu predĺžiť, ak rozvedený manžel, ktorému súd príspevok priznal, nie je z objektívnych dôvodov schopný sám sa živiť ani po uplynutí tejto doby, najmä ak ide o toho manžela, ktorému bolo v konaní o rozvod manželstva zverené do osobnej starostlivosti dieťa s dlhodobo nepriaznivým zdravotným stavom, alebo o manžela, ktorý má sám dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav vyžadujúci sústavnú opateru.
Podľa § 75 ods. 1 ZoR pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
Podľa § 75 ods. 2 ZoR výživné nemožno priznať, ak by to bolo v rozpore s dobrými mravmi; to neplatí, ak ide o výživné pre maloleté dieťa.
Ako je to zrejmé z vyššie citovaných ustanovení ZoR, pri úprave vyživovacej povinnosti medzi rozvedenými manželmi platia iné hľadiská, než pri vyživovacej povinnosti medzi manželmi. Kdežto vyživovacia povinnosť medzi manželmi vychádza z predpokladu zaistenia rovnakej životnej úrovne oboch manželov, pri stanovení vyživovacej povinnosti rozvedených manželov sa uplatňuje tzv. sociálny zreteľ a rozvedený manžel má nárok na prispievanie na svoju výživu len v tom prípade, ak nie je schopný sám sa živiť a len v rozsahu primeraného výživného so zreteľom na schopnosti a možnosti svojho bývalého manžela. Teda v tomto prípade má vyživovacia povinnosť (oproti manželskému výživnému) nižší rozsah a naviac je tento nárok aj časovo obmedzený. Neschopnosť rozvedeného manžela sám sa živiť, ak teda tento nedisponuje majetkom umožňujúcim mu uspokojovanie jeho životných potrieb, môže mať svoj základ v jeho nepriaznivom zdravotnom stave, vysokom veku, pre ktoré príčiny nie je schopný vôbec pracovať, alebo pracovať v rozsahu takom, ktorý mu umožňuje z dosiahnutého príjmu v spojení aj s prípadnými ďalšími jeho príjmami hradiť svoje potrebné (odôvodnené) životné náklady. Tiež
neschopnosť pracovať môže spočívať aj v inej objektívnej okolnosti, ako je napr. starostlivosť o dieťa v útlom veku, dieťa s nepriaznivým zdravotným stavom vyžadujúcim si stálu starostlivosť, atď.
Na základe vykonaného dokazovania súd žalobu v celom rozsahu zamietol. Dôvodom zamietnutia žaloby boli v zásade dve samostatné skutočnosti. Jednak to, že žalobkyňa nepreukázala čo i len čiastočnú dôvodnosť uplatneného nároku, teda svoju neschopnosť sama sa živiť, pre ktorú by mala byť odkázaná na výživu žalovaného - jej bývalého manžela, ako základného predpokladu pre jeho priznanie. Takúto neschopnosť bez ďalšieho nepreukazuje len to, že žalobkyňa je dlhší čas vedená v evidencii uchádzačov o zamestnanie a že je jej možnosť pracovného uplatnenia s ohľadom na jej zdravotný stav čiastočne sťažená. Okrem uvedeného dôvodu by priznanie príspevku na výživu rozvedeného manžela zo strany žalovaného v prospech žalobkyne podľa názoru súdu odporovalo dobrým mravom s ohľadom na to, že žalobkyňa má fakticky vykonávať funkciu opatrovateľky svojej matke, ktorá je ŤZP so stanovenou mierou funkčnej poruchy podľa lekárskeho posudku na 80 %.
Súd v súvislosti s prvým prijatým záverom, že žalovaná nepreukázala, že táto nie je schopná sama sa živiť, poukazuje aj na žalovaným doložené pracovné ponuky, z ktorých minimálne dve (predavačka
- pokladník do predajne LIDL a upratovačky v OC Optima obe v mieste bydliska žalovanej) boli také, že neobsahovali žiadne také požiadavky na uchádzačku o zamestnanie, ktoré by žalovaná nedokázala splniť. To, že žalobkyňa má určité zdravotné problémy, tak ako ich dokladujú ňou predložené lekárske správy, čo ako už bolo uvedené do určitej miery sťažuje možnosť uplatnenia žalobkyne na trhu práce, ešte samo o sebe neznamená, že žalobkyňa pri skutočnej vôli zamestnať sa, by vôbec nebola schopná zamestnať sa bez vážneho ohrozenia svojho zdravia a z takto získaného príjmu hradiť svoje životné potreby. Ak si žalobkyňa využívajúc pri tom poznatky, ktoré mala získať aj svojim vysokoškolským štúdiom, ako to sama uviedla, zvolila cestu výkonu osobnej starostlivosti o svoju matku, ktorá napriek svojmu vážnemu zdravotnému stavu nie je osobou, ktorá by bola odkázaná na sústavnú pomoc inej osoby tak, ako to konštatujú žalobkyňou predložené rozhodnutia, ktorými nebolo vyhovené jej žiadosti o priznanie príspevku na opatrovanie svojej matky, dôsledky tohto stavu musí znášať žalobkyňa a aj jej rodičia. Z doloženého rozhodnutia ÚPSVaR Košice č. KE1/SPPKKS/SOC/2013/13459 z 30.10.2013 potvrdeného rozhodnutím Ústredia práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava z 26.02.2014 č. UPS/ US6/GRPRKEPPK/BEZ/2014/4459 totiž nevyplýva, že by dôvodom zamietajúceho rozhodnutia malo byť to, že žalobkyňa je nezamestnanou, ale dôvodom takého rozhodnutia bol fakt, že hoci miera funkčnej poruchy u matky žalobkyne bola s ohľadom na jej najzávažnejšie ochorenie stanovená až na 80 %, v dôsledku čoho sa považuje za osobu s ťažkým zdravotným postihnutím, stupeň jej odkázanosti na pomoc inej fyzickej osoby zodpovedal stupňu IV (60 bodov) a preto nie je odkázaná na opatrovanie, nakoľko stupeň jej odkázanosti nedosahuje V - VI stupeň odkázanosti na pomoc inej osoby (§ 14 ods. 4 zákona č. 447/2008 Z. z.). Nebolo by totiž podľa názoru súdu v súlade s dobrými mravmi, aby za takejto situácie, ak žalobkyňa poskytuje svojou osobnou starostlivosťou pomoc svojej matke a v dôsledku toho nie je pracovne činnou, aby dôsledky tohto jej rozhodnutia (finančne) znášal žalovaný, teda priznanie príspevku na výživu rozvedeného manžela v takejto situácii by bolo s poukazom na § 75 ods. 2 ZoR v rozpore s dobrými mravmi. Nič na uvedených záveroch nemení to, že žalovaný s ohľadom na príjem, ktorý by mohol dosahovať, nebyť jeho minimálne neuváženého rozhodnutia skončiť pracovný pomer bez toho, aby mal možnosť ihneď zamestnať sa za aspoň porovnateľných finančných podmienok, by bol schopný prispievať žalobkyni na jej výživu, ktorá skutočnosť bola napokon zohľadnená v konaní o zvýšenie výživného na syna účastníkov mal. L., kde súd dokonca zvýšil výživné nad rámec uplatnený návrhom z dovtedajšej výšky výživného 120,- eur mesačne, počnúc dňom 01.06.2014 až na 170,- eur mesačne, namiesto požadovaných 150,- eur mesačne. Zohľadniac celkové príjmy domácnosti, ktorú vedie žalobkyňa so svojimi deťmi a rodičmi (starobné dôchodky rodičov žalobkyne vo výške 544,50 eura + 404,50 eura, výživné zo strany žalovaného na mal. L. 170,- eur mesačne, rodinné prídavky na toto dieťa 23,52 eura mesačne + 53,90 eura mesačne dávka v hmotnej núdzi, odhliadnuc od kompenzačného príspevku poberaného matkou žalobkyne v súvislosti s jej vyššími nákladmi súvisiacimi s jej zdravotným stavom) dosahuje viac ako 1,5 násobok sumy životného minima na 5 osôb (ak by v rámci nich bola posudzovaná aj dcéra žalobkyne, ktorá ako to preukázalo vykonané dokazovanie ani nezačala študovať na vysokej škole, ako to mala tvrdiť svojej matke a dokladovať falošnými potvrdeniami, vrátane toho, že jej malo byť priznané aj sociálne štipendium), keď aktuálna výška životného minima na jednu osobu predstavuje 198,09 eura, a ďalšie dospelé spolu s ňou posudzované plnoleté osoby po 138,19 eura a na nezaopatrené dieťa 90,42 eura mesačne. Naviac zo žalobkyňou doložených výpisov z jej účtu vyplýva, že žalobkyňa má mať minimálne sporadicky aj ďalšie príjmy, keď napr. v mesiaci máj 2014 mala príjem
10,43 eura z LONESS EUROPE AG ako províziu, dňa 08.07.2014 má vykázaný vklad na svoj účet vo výške 79,68 eura so špecifikáciou „BD s.č. XXXX J. XX-XX LV č. XXXX W.“.
Z vyššie uvedených dôvodov súd rozhodol tak, ako je uvedené v I. výrokovej časti rozsudku.
O trovách konania súd rozhodol tak, že žalovanému, ktorému by inak ako plne úspešnému účastníkovi prináležal nárok na náhradu vzniknutých trov podľa § 142 ods. 1 O. s. p., právo na ich náhradu nepriznal, pretože žalovaný na poslednom pojednávaní výslovne uviedol, že si žiadne trovy konania neuplatňuje a ani z obsahu spisu nevyplýva, že by žalovanému v súvislosti s týmto konaním vznikli nejaké náklady.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Dolný Kubín (§ 204 ods. 1 O. s. p.), písomne v dvoch vyhotoveniach.
V odvolaní sa musí okrem všeobecných náležitostí podania stanovených v § 42 ods. 3 O. s. p. (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, jeho datovania a podpísania) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O. s. p.).
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2 O. s. p.).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie (§ 205 ods. 3 O. s. p.).