Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (5)Rozsudok_6C-160-2014.pdf
PDF · 75.39 KB
Case nature
Area
Subarea
6C/160/2014
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava IV, rozhodol samosudcom JUDr. Mariánom Jančovičom, v právnej veci navrhovateľa: C. F., bytom Bratislava, K. F. XX, zastúpeného JUDr. Jurajom Bašnákom, advokátom, Bratislava, Záhrebská 6, proti odporcovi: C. F., bytom Bratislava, X. XX, o zvýšenie výživného
rozhodol:
Rozhodnutie Okresného súdu Bratislava IV č. k. 15P 32/2012-27 zo dňa 20. 06. 2012 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Bratislave č. k. 11CoP 503/2012-58 zo dňa 05. 02. 2013 v časti výživného pre navrhovateľa mení tak, že zvyšuje vyživovaciu povinnosť odporcu zo sumy 160,- eur mesačne na 220,- eur mesačne od 01. 06. 2014 vždy do 15. dňa toho ktorého mesiaca.
Zročné výživné za obdobie od 01. 06. 2014 do 30. 11. 2014 v sume 360,- eur je odporca povinný zaplatiť v lehote troch dní.
Vo zvyšku návrh zamieta.
Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Návrhom zo dňa 26. 05. 2014 žiadal navrhovateľ súd, aby zaviazal odporcu na zvýšenie výživného zo sumy 160,- eur mesačne na 240,- eur mesačne.
Odporca nesúhlasil s návrhom a žiadal ho zamietnuť. Jeho príjmy neumožňujú, aby platil vyššie výživné,
Súd vykonal dokazovanie a zistil, že o výživnom pre navrhovateľa bolo naposledy rozhodované rozsudkom Okresného súdu Bratislava IV 15P 32/2012-27 zo dňa 20. 06. 2012 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Bratislave 11CoP 503/2012-58 zo dňa 05. 02. 2013 tak, že bola zvýšená vyživovacia povinnosť odporcu voči navrhovateľovi zo sumy 120,- eur mesačne na 160,- eur mesačne počnúc dňom 15. 02. 2012. Súd vychádzal z toho, že matka navrhovateľa pracovala ako zdravotná sestra a jej priemerný mesačný netto zárobok činil sumu 543,69 eura. Bývala v 3-izbovom byte so synom a splácala úvery, ktoré si zobrali za trvania manželstva. Matka mala len jednu vyživovaciu povinnosť. Odporca žil v rodičovskom dome so svojim otcom, sestrou a jej dieťaťom a priateľom. Prispieval na domácnosť sumou 50,- eur mesačne, pracoval v H. T. ako vodič trolejbusu a jeho príjem bol 678,46 eura netto. Odporca mal viacero exekúcií, splácal úvery, ktoré si zobrali za trvania manželstva a boli napísané na jeho meno. Odporca mal jednu ďalšiu vyživovaciu povinnosť k plnoletej Y. v sume 100,- eur. V súčasnosti je navrhovateľ študentom 4. ročníka Q. E. v Bratislave, ktorá je 5-ročná a končí maturitou. Vedie spoločnú domácnosť so svojou matkou a bývajú v 3-izbovom byte starej matky navrhovateľa. Matka si vyživovaciu povinnosť voči navrhovateľovi riadne plní. Odporca bol do marca 2014 zamestnaný ako vodič U. H. T. v Bratislave, od apríla 2014 je zamestnaný v Č. Q.W., a. s. ako vodič s priemerným netto zárobkom 17
170,- Kč. Nemá ďalšiu vyživovaciu povinnosť k plnoletej dcére Y.. Odporca platí na nájom 6 000,- Kč mesačne, čo preukázal zmluvou o nájme na dobu určitú od 01. 04. 2014 do 31. 12. 2014. Ďalšie náklady odporcu spočívajú v cestovnom 2x, 3x mesačne vlakom z Hodonína do Bratislavy a späť 700,- Kč a na telefón 500,- Kč mesačne. Z predloženého potvrdenia o príjme matky navrhovateľa súd zistil, že jej priemerný mesačný netto zárobok je 721,68 eura.
V zmysle § 62 ods. 4 Zákona o rodine, pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov sa v akej miere o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.
V zmysle § 62 ods. 2 Zákona o rodine, súd má povinnosť zisťovať životnú úroveň rodičov, na ktorej sa má dieťa právo podieľať. Okrem príjmových pomerov sa zisťuje celková majetková situácia povinného rodiča. Všeobecne platí, že výživné by nemalo byť určené tak, aby viedlo k existenčným problémom povinného rodiča a jeho snahe z tohto dôvodu vyhnúť sa plneniu vyživovacej povinnosti. Kritéria na strane rodičov sa posudzujú vo vzájomnej súvislosti s odôvodnenými potrebami na strane oprávneného dieťaťa. Ide o osobné právo dieťaťa. Súd vymedzuje vyživovaciu povinnosť voči dieťaťu osobitne na základe jeho individuálnych potrieb.
V zmysle § 62 ods. 1 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.
V zmysle § 75 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného.
V zmysle § 78 Zákona o rodine, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh.
Procesné zásady určujú, že pre rozhodnutie súdu je rozhodujúci stav v čase vyhlásenia rozhodnutia. Súd teda nemôže prihliadať na skutočnosti, ktoré nemožno očakávať, alebo ktoré nastanú po vyhlásení rozhodnutia. K zmene pomerov môže dôjsť na strane oprávneného, povinného alebo na oboch stranách. Podľa okolností konkrétneho prípadu môže ísť o subjektívne ako aj objektívne skutočnosti, o zmenu v oblasti príjmových pomerov, výdavkov a celkových majetkových pomerov.
V danom prípade po vykonanom dokazovaní dospel súd k záveru, že návrh na zvýšenie vyživovacej povinnosti odporcu voči navrhovateľovi je čiastočne dôvodný. K zmene pomerov odôvodňujúcich výšku výživného došlo predovšetkým u odporcu, ktorému ubudla vyživovacia povinnosť k dcére Y. vo výške 100,- eur mesačne a znížil sa jeho príjem podľa tvrdenia odporcu tým, že je zamestnaný v Českej republike od apríla 2014. Oproti predchádzajúcemu rozhodnutiu o výživnom pre navrhovateľa nastala zmena aj v zárobku matky navrhovateľa, ktorej zárobok je vo výške 721,68 eura. Zmeny pomerov zistené súdom sú trvalého charakteru, a preto súd na ne musel pri svojom rozhodnutí prihliadnuť. Rozhodnutie súdu ovplyvnila predovšetkým tá skutočnosť, že odporcovi ubudla vyživovacia povinnosť vo výške 100,- eur mesačne. Súd prihliadol aj na pomery na strane odporcu, preto nezvýšil vyživovaciu povinnosť odporcu voči navrhovateľovi paušálne o 100,- eur mesačne, vzhľadom na to, že mu takáto vyživovacia povinnosť ubudla, keď je toho názoru, že vzhľadom na pomery navrhovateľa a odporcu je primerané výživné 220,- eur mesačne. Súd prihliadol aj na tú skutočnosť, že naposledy bolo rozhodované o výživnom pre navrhovateľa v čase, keď už bol študentom Q. E. v Bratislave a k podstatnej zmene pomerov na jeho strane odôvodňujúce vyššie výživné zo strany navrhovateľa dôjde až po tom, keď ukončí štúdium maturitou a bude pokračovať v štúdiu na vysokej škole. Odporca si riadne plnil svoju vyživovaciu povinnosť v sume 160,- eur mesačne, preto vzhľadom na to, že súd zvýšil jeho vyživovaciu povinnosť voči navrhovateľovi od podania návrhu, t. j. od 01. 06. 2014, rozhodnutím súdu mu vznikol nedoplatok na výživnom za obdobie od 01. 06. 2014 do 30. 11. 2014 v sume 360,- eur. Tento nedoplatok na výživnom je odporca povinný zaplatiť v zmysle § 160 ods. 1 O. s. p. do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku. Keďže navrhovateľ sa domáhal zvýšenia vyživovacej povinnosti na sumu 240,- eur mesačne, súd jeho návrh v časti výživného prevyšujúceho sumu 220,- eur mesačne ako nedôvodný zamietol.
O trovách konania rozhodol súd v zmysle § 142 ods. 2 OSP, pretože účastníci mali vo veci úspech len čiastočný. Súd môže náhradu trov pomerne rozdeliť, prípadne vysloví, že žiadny z účastníkov nemá na náhradu trov právo.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Krajský súd v Bratislave, prostredníctvom Okresného súdu Bratislava IV, písomne, v štyroch vyhotoveniach.
Z odvolania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované. V odvolaní sa má ďalej uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že (§ 205 ods. 2 O.s.p.): . a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, . b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, . c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, . e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. . Ak odporca dobrovoľne nesplní povinnosť uloženú týmto rozsudkom, je možné podať návrh na jeho výkon podľa osobitných predpisov.