Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_3Co-167-2014.pdf
PDF · 115.75 KB
Case nature
Area
Subarea
3Co/167/2014
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Evy Šofrankovej a členov senátu JUDr. Anny Ilčinovej a JUDr. Gabriely Klenkovej, PhD., v právnej veci žalobkyne: B. K., nar. XX.XX.XXXX, bytom I., S. XX, zastúpená JUDr. Danielou Strakovou, advokátkou so sídlom v Prešove, ul. Konštantínova č. 6, proti žalovaným: 1./ Ing. Q. E., nar. XX.XX.XXXX, bytom O., I. XXXX/X, 2./ I. Q., nar. XX.XX.XXXX, bytom Y. XX, 3./ P. E., nar. XX.XX.XXXX, bytom Y. XXX, žalovaní v 1. a 3.rade v konaní zastúpení JUDr. Zuzanou Molokáčovou, advokátkou, so sídlom v Prešove, ul. Masarykova 16, o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva, o odvolaní žalovaných v 1. a 3. rade proti rozsudku Okresného súdu Prešov z 07.04.2014, č. k. 25C/212/2009 -389 a o odvolaní znalca X. F., bytom V. V. XX, O. proti uzneseniu Okresného súdu Prešov č. k. 25C 212/2009 - 241 zo dňa 10.10.2012 takto jednohlasne
rozhodol:
P o t v r d z u j e rozsudok.
P o t v r d z u j e uznesenie.
odôvodnenie:
Okresný súd Prešov (ďalej len „súd prvého stupňa“) napadnutým rozsudkom zrušil podielové spoluvlastníctvo účastníkov konania k pozemku, parcele registra E-KN č. 603, orná pôda o výmere 4682 m2, zapísanej na LV XXX, k. ú. Y. a vyporiadal spoluvlastníctvo tak, že do výlučného vlastníctva žalobkyne prikázal pozemok, novovytvorenú parcelu č. 764/11 o výmere 2 341 m2 - orná pôda, k. ú. Y., do podielového spoluvlastníctva žalovaných v 1. a 3. rade prikázal pozemok, novovytvorenú parcelu č 764/12 o výmere 780 m2 - orná pôda, k. ú. Y., každému v 1-ici, do výlučného vlastníctva žalovanej v 2.rade prikázal pozemok, novovytvorenú parcelu č.764/13 o výmere 1561 m2 - orná pôda, k. ú. Y. tak, ako sú znázornené v geometrickom pláne č. 12/2012 zo dňa 14.07.2012 znalca X. F., ktorý tvorí neoddeliteľnú súčasť tohto rozsudku. Vyslovil, že o trovách konania a trovách štátu bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti rozsudku v lehote 30 dní.
Rozhodnutie odôvodnil zistením, že účastníci konania sú zapísaní ako podieloví spoluvlastníci parcely registra E-KN 603, orná pôda o výmere 4682 m2, na LV XXX, k. ú. Y., a to žalobkyňa v podiele 3/6, žalovaní v 1. a 3.rade každý v podiele 1/12 a žalovaná v 2.rade v podiele 2/6. Vzhľadom na prijatý územný plán obce Y. a zámer zaradiť parc. č. 604 a 605/1, ktoré susedia s parcelou E- KN 603 do individuálnej bytovej výstavby (IBV), žalobkyňa mala snahu dohodnúť sa mimosúdne s ostatnými spoluvlastníkmi na zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva, ale k dohode nedošlo. V priebehu konania sa účastníci konania dohodli na spôsobe rozdelenia parcely E-KN 603 tak, ako to znázornil znalec pribratý do konania vo svojom znaleckom posudku (ako návrh B), na základe ktorého bol následne vyhotovený geometrický plán č. 12/2012. Žalobkyňa a žalovaná v 2.rade v priebehu celého konania súhlasili s hocijakou polohou svojho pozemku, a preto rozhodnutie o tom, kde bude pozemok
umiestnený, bolo predovšetkým vecou pôvodne žalovaného v 1.rade (otca žalovaných v 1. a 3.rade), ktorý v priebehu konania zomrel. Potom ako pôvodne žalovaný v 1.rade Q. E. vybral umiestnenie svojho pozemku (v strede), dohodli sa aj žalobkyňa a žalovaná v 2.rade. Pôvodný žalovaný v 1.rade nežiadal zriadenie prístupovej cesty k jeho novovytvorenému pozemku. Po tom, čo pôvodne žalovaný v 1.rade v priebehu konania zomrel, jeho právni nástupcovia (synovia), žalovaní v 1. a 3.rade namietali umiestnenie novovzniknutej parcely s tým, že k nemu nie je zriadená prístupová cesta, a preto sú značne znevýhodnení. Žiadali zriadiť vecné bremeno po ktorejkoľvek krajnej parcele k ich novovzniknutej parcele v strede. Ďalej súd poukázal na to, že tak pôvodne žalovaný v 1.rade, ako aj žalobkyňa a žalovaná v 2.rade na parcele E-KN 603 od 60-tych rokov minulého storočia nehospodárili a ani v súčasnosti nie je predpoklad, že by sa na týchto nehnuteľnostiach mala vykonávať poľnohospodárska činnosť. Vzhľadom na existujúci územný plán obce Y., z ktorého vyplýva zámer rozdeliť pozemky E- KN 603, 604 a 605/1 po dĺžke, s prístupom od miestnej komunikácie za účelom individuálnej bytovej výstavby, žalobkyňa a žalovaná v 2.rade v priebehu konania prezentovali snahu umožniť obci Y. vytvoriť stavebné pozemky a následne jej obyvateľom vybudovať si na rozdelených pozemkoch spolu s vedľajšími pozemkami, ktoré nie sú predmetom konania, rodinné domy. Súd nevyhovel návrhu žalovaných v 1. a 3.rade rozdeliť parcelu č. 603 po dĺžke tak, aby novovzniknutá parcela pre žalovaných v 1. a 3.rade bola v susedstve terajšej parcely E-KN č. 605/1 a č. 604, lebo takýmto rozdelením by sa k individuálnej bytovej výstavbe prísť nemohlo a novovzniknuté parcely tak žalobkyne, ako aj žalovanej v 2.rade by boli absolútne nevyužiteľné a neúčelné. Súd nevidel ani dôvod zaoberať sa prerušením predmetného konania do času vytvorenia nových stavebných parciel odôvodňujúc, že nové stavebné parcely budú môcť vzniknúť až následne po vyporiadaní podielového spoluvlastníctva v predmetnom konaní. K návrhu žalovaných v 1. a 3.rade o zriadení prístupovej cesty k novovytvorenému pozemku po parcele 605/1, prvostupňový súd poukázal na konštatovanie odvolacieho súdu, že prístupovú cestu nie je možné zriadiť po nehnuteľnosti, ktorá nie je predmetom tohto konania. Po vyžiadaní si stanoviska od obce Y. súd zistil, že k nehnuteľnosti, ktorá je predmetom konania ani v súčasnosti nevedie prístupová cesta. Preto súd skonštatoval, že rozdelenie nehnuteľnosti tak, že do výlučného vlastníctva žalobkyne pripadne novovytvorená parcela C-KN 764/11, do výlučného vlastníctva žalovanej v 2.rade pripadne novovytvorená parcela C-KN 764/13 a do podielového spoluvlastníctva žalovaných v 1. a 3.rade pripadne novovytvorená parcela C-KN 764/12, sa javí ako najúčelnejšie vzhľadom na budúci zámer obce zaradiť par. E-KN č. 603 do IBV. Prístupová cesta k strednému pozemku žalovaných v 1. a 3.rade podľa prílohy č. 6, návrh „B“ znaleckého posudku by prichádzala do úvahy len vytvorením z podielov žalovaných v 1. a 3.rade, čím by sa značne ponížila výmera pozemku žalovaných v 1. a 3.rade práve o túto cestu. Keďže vytvorenie takejto cesty z podielov žalovaných v 1. a 3.rade okolo nehnuteľnosti, či už žalovanej v 2.rade alebo žalobkyne by vyúsťovalo k ďalšiemu pozemku, ktorý nemá charakter prístupovej cesty, súd mal za to, že by to bolo neúčelné vzhľadom na veľkosť podielu žalovaných v 1. a 3.rade, ako aj na výsledok samotného riešenia, že novovzniknuté parcely sú zaradené do IBV. Preto súd rozhodol tak, ako to je uvedené vo výroku rozsudku, pričom podiel pôvodného žalovaného v 1.rade (1/6)ponechal v spoluvlastníctve terajších žalovaných v 1. a 3.rade.
Proti tomuto rozsudku podali v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalovaní v 1. a 3.rade. Uviedli, že dôvodom podania odvolania je skutočnosť, že v napadnutom rozsudku súd prvého stupňa vychádzal z nesprávneho právneho posúdenia veci a zároveň súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam (§ 205 ods. 2 písm. d/, f/ O. s .p.). Nesúhlasia s názorom súdu prvého stupňa, že tak odvolatelia, ako aj ich právny predchodca nedokázali prijať žiadne návrhy tak, aby účastníci dospeli k všestranne prijateľnému výsledku. Súd prvého stupňa v odôvodnení rozhodnutia zdôrazňoval, že žalovaná v 2.rade so zrušením a vyporiadaním podielového spoluvlastníctva súhlasila a bola schopná konštruktívne vyjadriť svoj názor a dohodnúť sa na umiestnení svojho pozemku. Toto konštatovanie prvostupňového súdu nie je v súlade s na inom mieste prezentovaným názorom súdu. Pravdou je, že počas celého konania (aj pred začatím konania) boli ochotní sa dohodnúť, avšak chceli mať zachované rovnocenné postavenie pri využívaní pozemku, ktorý mali nadobudnúť. Jedine z tohto dôvodu medzi nimi (resp. ich právnym predchodcom) a žalobkyňou nedošlo ku konečnej dohode. Rozdelenie „po dĺžke“ nenavrhovali, takéto rozdelenie navrhovala samotná žalobkyňa v pôvodnom návrhu na začatie konania, oni len požadovali inú lokalizáciu novovzniknutých parciel, a to nie z dôvodu nekonštruktívneho prístupu alebo v snahe vyvolávať obštrukcie, ale s poukazom na pôvodné užívanie pozemku právnymi predchodcami. Je potrebné konštatovať, že súd prvého stupňa nijako neodôvodnil svoj prezentovaný názor, že „k individuálnej bytovej výstavbe by prísť nemohlo a novovzniknuté parcely tak žalobkyne, ako aj žalovanej v 2.rade, by boli absolútne neúčelné a aj nevyužiteľné“. Odvolatelia tvrdia, že ani rozdelenie pozemku tak, ako o tom rozhodol súd prvého
stupňa v napadnutom rozsudku nevytvára pozemky, ktoré sa dajú bez ďalšieho použiť na individuálnu bytovú výstavbu. Podľa názoru odvolateľov súd prvého stupňa, ale aj odvolací súd riadne nevysvetlili, že prípadná prístupová cesta k strednému pozemku by prichádzala do úvahy len vytvorením z časti novovzniknutého pozemku v prospech žalovaných v 1. a 3.rade, čím by sa ponížila výmera ich pozemku práve o túto cestu. Domnievajú sa, že ak majú byť zachované rovnaké práva všetkých spoluvlastníkov, takáto prístupová komunikácia by mala byť vytvorená z podielov všetkých spoluvlastníkov v pomere k veľkosti jednotlivých podielov. Ďalej poukázali na prezentovaný názor znalca k rozdeleniu pozemku podľa návrhu „B“, podľa ktorého „ak územné rozhodnutie obce vydané nebolo, je potrebné ku každej novovytvorenej parcele zriadiť prístupovú cestu“ a tiež, že „k obidvom krajným pozemkom je možný prístup z miestnych komunikácií“. Nakoniec poukázali aj na to, že súd prvého stupňa sa relevantným spôsobom nevysporiadal s ich námietkou, že je daný dôvod hodný osobitného zreteľa podľa ust. § 142 ods. 2 Občianskeho zákonníka, a preto súd nemal pristupovať k zrušeniu a vyporiadaniu spoluvlastníctva uvedenej parcely. Parcela E-KN 603 je vedená ako orná pôda, umiestnená mimo zastavaného územia obce a novovzniknuté pozemky C-KN 764/12 a 764/13 nespĺňajú podmienky stanovené ust. § 23 ods. 1 zákona č. 180/1995 Z. z.. Navrhli, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zmenil, žalobu zamietol, alternatívne navrhli napadnutý rozsudok zrušiť a vec vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.
K podanému odvolaniu sa písomne vyjadrila aj žalobkyňa, ktorá navrhla napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdiť.
Krajský súd v Prešove ako odvolací súd, preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa spolu s konaním mu predchádzajúcim, bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 214 ods. 2 O. s. p., pri splnení si povinností v zmysle ust. § 156 ods. 3 O. s. p. a dospel k záveru, že odvolanie žalovaných v 1. a 3.rade nie je dôvodné. Súd prvého stupňa správne zistil skutkový stav a vec správne posúdil po právnej stránke, preto odvolací súd jeho rozhodnutie podľa § 219 ods. 1 O. s. p., ako vecne správne potvrdil.
Podľa ust. § 142 ods. 1, 2, 3 Občianskeho zákonníka, ak nedôjde k dohode, zruší spoluvlastníctvo a vykoná vyporiadanie na návrh niektorého spoluvlastníka súd. Prihliadne pritom na veľkosť podielov a na účelné využitie veci. Ak nie je rozdelenie veci dobre možné, prikáže súd vec za primeranú náhradu jednému alebo viacerým spoluvlastníkom; prihliadne pritom na to, aby sa vec mohla účelne využiť a na násilné správanie podielového spoluvlastníka voči ostatným spoluvlastníkom. Ak vec žiadny zo spoluvlastníkov nechce, súd nariadi jej predaj a výťažok rozdelí podľa podielov.
Z dôvodov hodných osobitného zreteľa súd nezruší a nevyporiada spoluvlastníctvo prikázaním veci za náhradu alebo predajom veci a rozdelením výťažku.
Pri zrušení a vyporiadaní spoluvlastníctva rozdelením veci môže súd zriadiť vecné bremeno k novovzniknutej nehnuteľnosti v prospech vlastníka inej novovzniknutej nehnuteľnosti. Zrušenie a vyporiadanie spoluvlastníctva nemôže byť na ujmu osobám, ktorým patria práva viaznúce na nehnuteľnosti.
Predmetom konania bolo zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva účastníkov k nehnuteľnosti, parcele registra E-KN 603, zapísanej na LV XXX, k. ú. Y.. V konaní bolo preukázané, že k dohode ohľadom zrušenia a vyporiadania podielového spoluvlastníctva pred konaním nedošlo, a preto mohol ktorýkoľvek zo spoluvlastníkov podať návrh na zrušenie a vyporiadanie spoluvlastníctva na súde. Takýto návrh podala žalobkyňa. Z výsledkov vykonaného dokazovania nepochybne vyplynulo, že parcela EK N č. 603 predstavuje ornú pôdu, ktorá nie je už viac ako dvadsať rokov obhospodarovaná. Ako vyplýva zo znaleckého posudku znalca ustanoveného v konaní X. F., predmetná nehnuteľnosť sa nachádza v blízkosti intravilánu obce Y., nehnuteľnosť tvorí v prírode prázdna, nezastavaná plocha pri južnej časti susediaca so stavebným pozemkom, C-KN č. 764/2, na ktorom je postavený rodinný dom, ďalej susedí s pozemkami E-KN č. 604 a E-KN č. 605/1, ktorej vlastníčkou je sestra žalobkyne Q. O.. Nad predmetnou parcelou v jej severnej časti je umiestnené vedenie vysokého napätia, pričom trafostanica, ako aj prvý stĺp vedenia VN sú umiestnené mimo parcely E-KN č. 603. Ako vyplýva z potvrdenia z obce Y. zo dňa 10.01.2013 na parcelách č. 603, č. 604 a č. 605 je povolená individuálna bytová výstavba, a táto výstavba je aj zahrnutá v územnom pláne obce Y. (č. l. 291 až 292 spisu). Z uvedeného teda vyplýva, že v danej lokalite už bol vydaný územný plán obce a z pôvodných parciel č. 603, č. 604 a č. 605/1 budú podľa územného plánu vytvorené stavebné pozemky s tým, že prístup na každý stavebný pozemok bude možný z miestnej komunikácie označenej parcelným č. 655/2. Sám znalec vo svojom
znaleckom posudku konštatuje, že najvhodnejším riešením do budúcnosti sa javí vytvorenie nových parciel z pôvodných parciel E-KN 603, č. 604 a č. 605/1 podľa výšky spoluvlastníckych podielov s tým, že prístup na každú novovytvorenú parcelu bude možný z miestnej komunikácie označenej parcelným č. 655/2. Znalec v znaleckom posudku vytvoril dva varianty návrhov „A“ aj „B“ a novovytvorenú parcelu v prospech žalobkyni vytvoril v návrhu „A“ aj v návrhu „B“ vedľa susedných parciel C-KN č. 764/2 a E- KN č. 764/1, parcelu pôvodného žalovaného v 1.rade v návrhu „A“ umiestnil na začiatku za parcelou E- KN č. 604, parcelu žalovanej v 2.rade umiestnil v strede, v návrhu „B“ polohy parciel žalovaných vymenil tak, že umiestnil parcelu pôvodného žalovaného v 1.rade v strede tak, ako si ju sám vymienil. Znalec v znaleckom posudku konštatuje, že takýto spôsob rozdelenia nehnuteľnosti môže byť realizovaný, ale len v prípade, „ak v danej lokalite už bolo vydané územné rozhodnutie na vytvorenie stavebných pozemkov podľa územného plánu obce. Pokiaľ územné rozhodnutie vydané nebolo, je potrebné ku každej novovytvorenej parcele zriadiť prístupovú cestu“ (č. l. 90 spisu).
Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozhodnutia a konania, ktoré mu predchádzalo dospel k záveru, že súd prvého stupňa v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav veci, vo veci správne postupoval, keď nariadil znalecké dokazovanie, správne vyhodnotil vykonané dôkazy jednotlivo i vo vzájomnej súvislosti a vec správne posúdil podľa správne uvedeného právneho ustanovenia. Odvolací súd sa preto v celom rozsahu podľa § 219 ods. 2 O. s. p., stotožňuje s rozhodnutím súdu prvého stupňa vo veci samej a na zdôraznenie jeho správnosti uvádza nasledovné.
Niet akýchkoľvek pochybností, že prvý spôsob zrušenia a vyporiadania podielového spoluvlastníctva
- reálne rozdelenie vecí podľa veľkosti spoločných podielov je v danom prípade aktuálny lebo vec je reálne deliteľná.
Súd prvého stupňa správne vychádzal zo zákonného ust. § 142 ods. 1 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého, ak nedôjde k dohode o zrušení podielového spoluvlastníctva, spoluvlastníctvo zruší súd, ktorý vykoná vyporiadanie na návrh niektorého spoluvlastníka. Znamená to, že ktorýkoľvek so spoluvlastníkov sa mohol obrátiť na súd s návrhom na zrušenie spoluvlastníctva, pričom žalobu možno podať bez časového obmedzenia, keďže vlastnícke právo sa nepremlčuje. Návrh na zrušenie spoluvlastníctva bol správne podaný voči všetkým ostatným spoluvlastníkom, teda aj voči žalovanej v 2.rade, ktorá aj mimosúdne súhlasila s návrhom žalobkyne. Vo výroku rozsudku o zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva k pozemku, parcele registra E KN č. 603 súd prvého stupňa presne pozemok označil a špecifikoval, pričom správne prihliadol aj na to, ako je nehnuteľnosť vyznačená v evidencii nehnuteľnosti. Ust. § 142 ods. 1 Občianskeho zákonníka stanovuje nielen možné spôsoby zrušenia a vyporiadania podielov spoluvlastníctva, ale aj záväzné poradie, v ktorom môžu byť použité tieto jednotlivé spôsoby vyporiadania. Pokiaľ ide o žalobkyňou pôvodne navrhovaný spôsob vyporiadania (č. l. 7), nebol súd viazaný týmto návrhom, a preto mohol rozhodnúť, že zrušené spoluvlastníctvo bude vyporiadané aj iným spôsobom než bolo pôvodne navrhované. Z doterajšej judikatúry vyplýva, že pri rozhodovaní o zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva, súd musí vychádzať z hľadísk uvedených v § 142 ods. 1 vety druhej Občianskeho zákonníka, aj keď jeho rozhodnutie môže vyjsť z iných skutočností, týmito hľadiskami sú predovšetkým veľkosť spoluvlastníckych podielov a účelné využitie veci.
V predmetnom konaní bolo nepochybne preukázané, že podiel žalobkyne k pozemku E KN č. 603 je najväčší (3/6), podiel žalovanej v 2.rade predstavuje 2/6 a podiely žalovaných v 1. a 3.rade sú najmenšie po 1/12. Keďže k dohode o zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva, ktorú opakovane predkladala žalobkyňa v priebehu celého konania nedošlo, súd prvého stupňa správne v konaní postupoval, keď ustanovil do konania znalca z odboru geodézia a kartografia, odvetvie geodézia X. F., ktorý v zmysle uznesenia súdu prvého stupňa vykonal ohliadku spornej nehnuteľnosti, vyhotovil znalecký posudok a následne geometrický plán na zrušenie podielového spoluvlastníctva a reálne vyčlenil novovytvorené pozemky podľa veľkosti spoluvlastníckych podielov účastníkov konania.
Odvolatelia v podanom odvolaní namietajú, že rozdelenie pozemku parcely E KN č. 603tak, ako o tom rozhodol súd prvého stupňa, nevytvára pozemky, ktoré sa dajú bez ďalšieho využiť na individuálnu bytovú výstavbu, tiež namietajú konštatovanie prvostupňového súdu, že svojim nekonštruktívnym postojom sa žalovaní v 1. a 3.rade snažia účelovo brzdiť individuálnu bytovú výstavbu. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje jednak na správu obce Y. z 10.01.2013 (č. l. 291 spisu), ako aj na postoj žalobkyne, ktorá v priebehu celého konania ponúkala žalovaným v 1. a 3.rade, ako aj ich právnemu predchodcovi - pôvodnému žalovanému v 1.rade, aby si sami vymienili polohu, kde má byť vyčlenená
ich novovytvorená parcela. Dôkazom toho je skutočnosť, že vyčlenenie pozemku C-KN 764/12 do podielového spoluvlastníctva žalovaných v 1. a 3.rade sa nachádza v mieste, ktoré si pôvodný žalovaný v 1.rade vymienil a nebráni žalovaným v 1. a 3.rade v získaní budúcej stavebnej parcely s priamym prístupom od miestnej komunikácie po parcele č. 655/2. Žalovaní v 1. a 3.rade, resp. ich právny predchodca mali v zásade dve podmienky, a to umiestnenie parcely v strede a zabezpečenie prístupu od komunikácie. Prvú podmienku napadnuté rozhodnutie spĺňa; ku splneniu druhej podmienky, žalobkyňa v priebehu celého konania poukazovala na predpoklady s možnosťou zámeny časti novovytvorenej parcely č. 764/12 s časťou terajšej parcely č. 605/1, ktorá je vo vlastníctve jej sestry Q. O., a to jednak doložením čestného vyhlásenia vlastníčky pozemku parcely č. 605/1 (č. l. 108 spisu) z 24.11.2011, ako aj vypracovaním návrhu zmluvy o budúcej zámennej zmluve, ktorú bola pripravená uzatvoriť Q. O., vlastníčka pozemku, parcely E-KN č. 605/1 so žalovanými v 1. 3.rade, táto v písomnom čestnom prehlásení uviedla, že súhlasí so zámenou pozemkov so žalovanými v 1. a 3.rade tak, aby títo mali priamy prístup k svojmu pozemku z miestnej komunikácie po parcele 655/2. Uvedenému tiež svedčí v spise predložený návrh zmluvy o budúcej zámene pozemkov (č. l. 321 až 323 spisu).
Po náležitom zhodnotení všetkých okolností, odvolací súd je toho názoru, že záujem žalobkyne, resp. aj žalovanej v 2.rade na zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva prevyšuje záujem žalovaných v 1. a 3.rade. V konaní bolo nepochybne preukázané, že predmetná nehnuteľnosť sa rozdeľuje pre účely IBV a obcou Y. už bolo vydané územné rozhodnutie na vytvorenie stavebných pozemkov podľa územného plánu(viď potvrdenie obce Y. z 10.01.2013, č. l. 291 spisu). Z uvedeného vyplýva, že účelom rozdelenia pozemku, parcely E-KN č. 603 nie je obhospodarovanie novovzniknutých parciel na poľnohospodárske účely, ale týmto rozdelením sa sleduje vytvorenie stavebných pozemkov podľa schváleného územného plánu obce, ktorý predpokladá vytvorenie stavebných pozemkov z parciel č. 603, č. 604 a č. 605/1 s priamym prístupom ku každej stavebnej parcele z miestnej komunikácie označenej parcelným č. 655/2, pričom náčrt usporiadania budúcich stavebných parciel je znázornený na územnom pláne obce Y. (č. l. 122 spisu, resp. 292 spisu) a je súčasťou spisu.
Pri vyporiadaní podielového spoluvlastníctva k pozemku, parcele E-KN č. 603 jej reálnym rozdelením, súd prvého stupňa správne dbal aj na to, aby rozdelením nevznikli nefunkčné pozemky i z posúdenia hľadísk územného plánovania, nakoľko z existujúceho územného plánu je evidentné, že parcela E-KN č. 603 tvorí súčasť budúcich stavebných pozemkov s riešením prístupu priamo od miestnej komunikácie nachádzajúcej sa na parcele č. 655/2. Predpoklady na to, aby súd nezrušil a nevyporiadal podielové spoluvlastníctvo účastníkov konania k predmetnému pozemku, odvolací súd nezistil.
K odvolacej námietke, že súd sa nevysporiadal s námietkou, že je daný dôvod hodný osobitného zreteľa podľa § 142 ods. 2 Občianskeho zákonníka, nakoľko rozdeleniu spoločnej nehnuteľnosti, ktorá je vedená ako orná pôda, bráni ust. § 23 ods. 1 zákona č. 180/1995 Z. z., odvolací súd poukazuje na znenie ust. § 142 ods. 2 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého z dôvodov hodných osobitného zreteľa súd nezruší a nevyporiada spoluvlastníctvo prikázaním veci za náhradu alebo predajom veci a rozdelením výťažku. Z citovaného ustanovenia vyplýva, že dôvodom hodným osobitného zreteľa sú okolnosti subjektívneho charakteru, ktoré z hľadiska úspešnosti v predmetnom spore vyznievajú buď v prospech žalobkyne alebo v prospech žalovaných. Základnou otázkou, ktorú súd musel vyriešiť je, či záujem žalobkyne na zániku podielového spoluvlastníctva je v porovnaní so záujmami žalovaných v 1. a 3.rade na zachovaní podielového spoluvlastníctva významnejší a prednejší. Po zhodnotení skutkových okolností mal odvolací súd za to, že na pozemku, parcele č. 603 účastníci konania už po dobu najmenej dvadsiatich rokov nehospodária a ani v budúcnosti nie je predpoklad, aby sa na tejto nehnuteľnosti mala vykonávať poľnohospodárska činnosť. V konaní bolo preukázané, že tak žalobkyňa, ako aj žalovaná v 2.rade už od roku 2009 majú záujem na zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva za účelom vytvorenia stavebných pozemkov tak, aby na novovytvorených parcelách spolu s vedľajšími pozemkami parcelou 604 a 605/1 boli postavené rodinné domy. Aj keď k novovytvoreným pozemkom parcelám C-KN 764/11, č. 764/12, č. 764/13 nie je v súčasnosti zriadená priama prístupová cesta z miestnej komunikácie (viď správa obce Y. z 11.03.2014), takéto rozdelenie pôvodného pozemku, parcely E-KN č. 603 je možné, lebo podľa správy obce Y. bolo obcou už vydané územné rozhodnutie na vytvorenie stavebných pozemkov v danej lokalite podľa územného plánu, ku ktorým stavebným pozemkom je možný prístup z miestnej komunikácie označenej parc. č. 655/2. Naproti tomu záujem žalovaní v 1. a 3.rade na zachovaní podielového spoluvlastníctva odôvodňujú len tým, že parcela E-KN 603 je vedená ako orná pôda, je umiestnená mimo zastaveného územia obce a novovzniknuté pozemky nespĺňajú podmienky stanovené v ust. § 23 ods. 1 zákona č. 180/1995 Z. z.. Ani s týmto názorom odvolateľov nie je
možné súhlasiť z dôvodu, že listinné dôkazy nachádzajúce sa v spise sú dôkazom o tom, že rozdeľovaná nehnuteľnosť sa nachádza v lokalite, ktorá je zahrnutá do územného plánu obce pre individuálnu bytovú výstavbu, čím je splnená výnimka zo zákazu drobenia poľnohospodárskej pôdy podľa § 24 ods. 2 písm. a/ zákona č. 180/1995 Z. z., a to, že pozemok sa rozdeľuje na účely výstavby.
Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd má za to, že súd prvého stupňa pri rozhodovaní postupoval v súlade s ust. § 142 ods. 1 Občianskeho zákonníka, keď zrušil a vyporiadal spoluvlastníctvo k spornej nehnuteľnosti, a to reálnym rozdelením na základe pripojeného geometrického plánu, ktorý je súčasťou rozsudku súdu prvého stupňa. Súd prvého stupňa v súlade so znaleckým posudkom pri rozhodovaní vychádzal z veľkosti spoluvlastníckych podielov účastníkov, ako aj z účelného využitia veci. Z uvedených dôvodov odvolací súd námietky žalovaných v 1. a 3.rade v podanom odvolaní považoval za nedôvodné a rozhodnutie súdu prvého stupňa ako vecne správne podľa § 219 ods. 1 O. s. p., potvrdil.
O trovách odvolacieho konania odvolací súd nerozhodol z dôvodu, že súd prvého stupňa si vymienil rozhodnúť o trovách konania samostatným uznesením. Povinnosťou súdu prvého stupňa preto bude rozhodnúť nielen o trovách prvostupňového, ale aj o trovách odvolacieho konania.
Napadnutým uznesením súd prvého stupňa priznal X. F., znalcovi z odboru geodézia a kartografia, za vypracovaný geometrický plán odmenu a náhradu hotových výdavkov vo výške 285,47 Eur. Zároveň upravil učtáreň súdu, aby vyplatila znalcovi po právoplatnosti uznesenia zo zloženého preddavku pod pol. reg. Zk 180/11 sumu 50 Eur, pod pol. reg. Zk 13/12 sumu 37,50 Eur, pod pol. reg. Zk 163/12 sumu 100 Eur, pod pol. reg. Sp 1773/12 Eur a zvyšnú časť vo výške 22,97 Eur preddavkovane zo štátnych prostriedkov.
V odôvodnení uviedol, že uznesením č. k. 25C 212/2009 - 76 zo dňa 11.08.2010 bol ustanovený znalec z odboru geodézia a kartografia X. F., ktorý vypracoval znalecký posudok č. 14/2010. Vzhľadom k tomu, že bolo potrebné doplniť znalecké dokazovanie o geometrický plán, súd uznesením č. k. 25C 212/2009
- 202 zo dňa 29.11.2011 uložil znalcovi vypracovať geometrický plán, ktorý znalec súdu predložil dňa 08.08.2012 a za jeho vypracovanie žiadal priznať odmenu 373,12 Eur. Následne súd citoval ust. § 16 ods. 1 zákona č. 382/2004 Z.z. o znalcoch, tlmočníkoch a prekladateľoch, § 3 ods. 1, 5, § 5 písm. b), c), § 14 ods. 3, 4 vyhlášky MS SR č. 491/2004 Z.z. o odmenách, náhradách výdavkov a náhradách za stratu času pre znalcov, tlmočníkov a prekladateľov, § 7 ods. 1 zákona č. 283/2002 Z.z. o cestovných náhradách, § 1 písm. a) opatrenia Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny SR č. 632/2008 Z.z. a uviedol, že pri rozhodovaní o odmene posudzoval postup znalca pri vyhotovovaní znaleckého posudku, rozsiahlosť a odbornú náročnosť vykonaných úkonov a priznal znalcovi odmenu za miestne šetrenie a meranie v S-JTSK03 (1 hod.), za spracovanie merania, stanovenie transformačného kľúča, výpočty (2 hod.), za vyhotovenie ZPMZ, technickej správy, zoznamov súradníc (2 hod.), vyhotovenie GP a výkazu výmer (3 hod.), za vyhotovenie súborov v GI-KN, VGI-UO, 03VGI, XML, STX (2 hod.), spolu 10 hod. x 13,28 Eur = 132,80 Eur. Súd ďalej priznal znalcovi hotové výdavky za poštovné 1,20 Eur, správne poplatky - úradné overenie GP 26,50 Eur, náhradu cestovných výdavkov 43,01 Eur (základná náhrada) + 25,72 Eur (náhrada za spotrebované pohonné hmoty), náhradu za stratu času 13,28 Eur a 20 % DPH vo výške 42,96 Eur. V odôvodnení ďalej uviedol, že súd znalcovi nepriznal paušálnu odmenu 19,92 Eur za prevzatie a prvotné oboznámenie sa so spisom, lebo v tomto prípade sa nejedná o prvotné oboznámenie so spisom, keďže bol dopĺňaný znalecký posudok skôr vypracovaný rovnakým znalcom. Hodinovú odmenu súd pomerne krátil, lebo sa jedná o doplnenie posudku o geometrický plán, pričom znalcom vyúčtovaná odmena za doplnenie prevyšovala odmenu priznanú za samotný znalecký posudok, čo súd pokladal vzhľadom na rozsah a už vykonané šetrenia za neadekvátne.
Uznesenie bolo vydané vyšším súdnym úradníkom.
V zákonom stanovenej lehote podal proti uzneseniu odvolanie znalec. Uviedol, že názor súdu nepovažuje sa správny z dôvodov, že súdny spis, ktorý je mu zaslaný, musí preštudovať a oboznámiť sa s novými skutočnosťami, odmena za doplnenie posudku o geometrický plán neprevyšuje odmenu za samotný znalecký posudok, ale zvýšili sa výdavky a navyše všetky úkony, ktoré sú uvedené vo vyúčtovaní, sa týkajú výlučne vyhotovenia geometrického plánu a nie znaleckého posudku. Podľa smerníc na vyhotovovanie geometrických plánov záznam podrobného merania zmien (ZPMZ) musí obsahovať predpísané prílohy. ZPMZ spolu so všetkými prílohami sa neposiela zadávateľovi prác, ale je uložený v archíve správy katastra. Z tohto dôvodu súd nesprávne posúdil časovú náročnosť
vyhotovenia geometrického plánu, záznamu podrobného merania zmien ako aj jeho príloh. Navrhol zmeniť napadnuté uznesenie a priznať znalečné v ním vyúčtovanej výške.
Zákonný sudca podanému odvolaniu nevyhovel.
Odvolací súd príslušný na rozhodnutie o odvolaní (§ 10 ods. 1 O. s. p.), vzhľadom na včas podané odvolanie (§ 204 ods. 1 O. s. p.), preskúmal napadnuté rozhodnutie v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. § 212 O.s.p. a dospel k záveru, že odvolanie znalca nie je dôvodné.
Podľa § 3 ods. 1 vyhl. č. 491/2004 Z.z., hodinová odmena za jednu aj začatú hodinu výkonu znaleckej činnosti je 13,28 eura, ak nie je ďalej ustanovené inak.
Podľa § 5 písm. b) vyhl. č. 491/2004 Z.z., znalcovi patrí paušálna odmena za prevzatie a prvotné oboznámenie so spisom 19,92 eura.
Znalecká činnosť je špecializovaná odborná činnosť vykonávaná za podmienok ustanovených v zákone č. 382/2004 Z.z. o znalcoch, tlmočníkoch a prekladateľoch v znení neskorších predpisov. V prípade znaleckej činnosti ide o náročnú duševnú činnosť, čo nepochybne vyplýva z toho, že súd ustanoví znalca na posúdenie otázok, pri ktorých sú potrebné odborné vedomosti či skúsenosti. Napriek tomu, že výkon znaleckej činnosti nie je podnikaním (§ 2 ods. 7 zákona č. 382/2004 Z.z.), patrí znalcovi za podaný znalecký posudok znalečné, ktoré pozostáva z odmeny za duševnú činnosť znalca a náhrad (náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času). Od nikoho nemožno požadovať, aby prácu vykonával bez nároku na odmenu (výkon tzv. nútených prác).
Napriek uvedenému odvolací súd poukazuje na to, že úlohou znalca bolo v zmysle uznesenia o ustanovení vypracovať geometrický plán, ktorý by dopĺňal znalecký posudok č. 14/2010. Správne preto rozhodol prvostupňový súd, keď nepriznal znalcovi odmenu za prevzatie a prvotné oboznámenie so spisom, keďže toto patrí znalcovi výlučne pri prvom oboznámení sa so spisom, a to aj napriek skutočnosti, že od vypracovania znaleckého posudku (január 2011) do doby, keď mu bol doručený spisový materiál za účelom vypracovania geometrického plánu (február 2012) uplynula dlhšia doba. Rovnako správne súd prvého stupňa prihliadol na rozsah znaleckého úkonu - doplnku (GP), pričom aj odvolací súd považuje priznanú odmenu za adekvátnu, a to aj v súvislosti s tým, že znalcovi boli priznané tiež všetky uplatnené hotové výdavky i náhrada za stratu času.
Z týchto dôvodov mal odvolací súd za to, že súd prvého stupňa rozhodol správne, a preto uznesenie súdu prvého stupňa ako vecne správne v zmysle ust. § 219 O. s. p. potvrdil.
Rozhodnutie senátu bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti rozsudku odvolanie nie je prípustné.