Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (2)Rozsudok_3C-196-2013.pdf
PDF · 131.1 KB
Case nature
Area
Subarea
3C/196/2013
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Vranov nad Topľou samosudcom JUDr. Milanom Vaľušom v právnej veci žalobcu: GENERAL FACTORING, a.s., so sídlom Košická 56, 821 08 Bratislava, IČO: 35 838 825 zast. HMG & PARTNERS, s.r.o., so sídlom Štefanovičova 12, 811 04 Bratislava, IČO: 35 885 459 proti žalovanému: M. K., nar. XX.X.XXXX, bytom XXX XX O. XXX, za účasti vedľajšieho účastníka na strane žalovaného: OZ právna pomoc spotrebiteľom, Sofijská 13, Košice, IČO: 42 247 268, zastúpený JUDr. Ladislavom Miklušom, advokátom, Stará Baštová 2, 040 01 Košice, o zaplatenie sumy 1.624,20 eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
Súd pokiaľ sa týka žaloby žalobcu na sumu 143,75 eur, pokiaľ sa týka úroku z omeškania nad 9% ročne zo sumy 140,56 eur od 21.11.2010 do zaplatenia, konanie zastavuje.
Súd žalobu žalobcu čo do zvyšku z a m i e t a .
O trovách konania rozhodne súd po právoplatnosti tohto rozhodnutia.
odôvodnenie:
Žalobca sa žalobou podanou na tunajšom súde dňa 22.4.2013 domáhal voči žalovanému zaplatenia sumy 1.624,20 eur spolu s úrokom vo výške 17,30 % p.a. z istiny 1.421,50 eur od 22.12.2010 do zaplatenia, úrokom z omeškania vo výške 9,00 % p.a. z istiny 1.421,50 eur od 22.12.2010 do zaplatenia a náhrady trov konania. Podanie žaloby odôvodnil tým, predmetná pohľadávka bola na základe Zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 21.12.2010 postúpená spoločnosťou A. A., Q..A.. na žalobcu. Postúpenie pohľadávky bolo žalovanému oznámene listom „Oznámenie o postúpení pohľadávky podľa § 526 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka v znení neskorších predpisov“ zo dňa 28.12.2010. Právny predchodca žalobcu a žalovaný uzatvorili dňa 24.11.2005 Zmluvu o splátkovom úvere číslo 0561398338 (ďalej len „Zmluva o úvere“), na základe ktorej právny predchodca žalobcu poskytol žalovanému úver vo výške 730,27 eur (22.000 Sk), pri úrokovej sadzbe 17,30 % p.a. Odporca sa zaviazali poskytnutý úver splácať mesačnou splátkou vo výške 20,08 eur (605 SK) vždy k 20. dňu toho ktorého mesiaca. Splatnosť prvej splátky bola dohodnutá zmluvnými stranami na termín 20.12.2005 a konečná splatnosť úveru na termín 20.11.2010. (čl. I - Základné podmienky Zmluvy o úvere). Žalovaný bol povinný splatiť poskytnutý úver dohodnutom čase a v stanovenom čase platiť úroky, poplatky dohodnuté v zmluve, ďalšie poplatky a náklady spojené s úverom a dodržiavať dohodnuté podmienky. Podmienky čerpania úveru, spôsob, výška, termíny splácania úveru, zabezpečenie úveru, podmienky pri neplnení a ďalšie náležitosti boli dojednané v Zmluve o úvere. Žalovaný svoj záväzok vyplývajúci zo Zmluvy o úvere neplnil a poskytnutý úver nesplatil ani do dňa dohodnutej konečnej splatnosti, t. j. do 20.11.2010. Vzhľadom k tomu, že po postúpeni pohľadávky na žalobcu neboli zaplatené na úhradu predmetnej pohľadávky žiadne platby, žalobca sa pridržiava vyčíslenia pohľadávky
poskytnutého právnym predchodcom žalobcu pri postúpení pohľadávky. Podľa vyčíslenia pohľadávky poskytnutého právnym predchodcom žalobcu ku dňu 21.12.2010 bol celkový zostatok v sume 1.624.20 eur pozostávajúci z istiny 1.421.50 eur, riadneho úroku v zmysle zmluvy v sume 21,17 eur a úrokov z omeškania v sume 181,53 eur. Pohľadávka žalobcu nebola ku dňu podania žaloby uhradená, preto žalobca pristúpil k vymáhaniu pohľadávky prostredníctvom súdu.
Žalovaný uviedol, že písať ani čítať nevie, do školy nechodil.
Vedľajší účastník na strane žalovaného vzniesol námietku premlčania a žiadal žalobu žalobcu zamietnuť.
Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa so žalobným návrhom a jeho prílohami a to Zmluvou o splátkovom úvere č. 0561398338 zo dňa 24.11.2005, Zmluvou o postúpení pohľadávok č. 1424/2010/ CE zo dňa 21.12.20010 spolu s prílohami k tejto zmluve, oznámením o postúpení pohľadávky zo dňa 28.12.2010 a kópiou doručenky. Ďalej súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s písomným vyjadrením žalobcu zo dňa 19.8.2013 spolu s prílohami, a to výpisom z úverového účtu žalovaného, výsluchom matky žalovaného, prednesom právneho zástupcu žalobcu, správou Úradu práce soc. vecí a rodiny Vranov n.T. zo dňa 10.10.2013 spolu s prílohami, správou Sociálnej poisťovne, Ústredie Bratislava zo dňa 15.10.2013 spolu s prílohami, Všeobecnými obchodnými podmienkami účinnými od 1.9.2004, správou Sociálnej poisťovne - pobočka Vranov n.T. zo dňa 6.3.2014, správou Úradu práce soc. vecí a rodiny Vranov n.T. zo dňa 12.3.2014 na čl. 142, správou Základnej školy G. I. zo dňa 12.3.2014, správou Obecného úradu v O. zo dňa 18.3.2014, vstupom vedľajšieho účastníka na strane žalovaného o dňa 14.5.2014 do konania, vyjadrením vedľajšieho účastníka na strane žalovaného zo dňa 26.5.2014, správou A. A. Q..A.. zo dňa 19.6.2014, písomnými podaniami žalobcu zo dňa 196.2014 s prílohami, správou Sociálnej poisťovne, Ústredie Bratislava zo dňa 9.7.2014 spolu s prílohami, rozhodnutím Sociálnej poisťovne, Ústredie zo dňa 16.2.1996 o priznaní invalidného dôchodku žalovanému od 26.1.1995 vrátane lekárskeho vyšetrenia a posudkového záveru a na základe takto vykonaného dokazovania zistil nasledovný skutkový stav:
A. A., Q..A.. ako pôvodný veriteľ a žalovaný ako dlžník uzatvorili dňa 24.11.2005 zmluvu o splátkovom úvere č. 0561398338 podľa § 497 až 507 Obchodného zákonníka. Podľa článku. I. zmluvy, predmetom zmluvy bolo poskytnutie splátkového úveru bankou dlžníkovi v sume, mene a za podmienok dohodnutých v tejto zmluve o úvere. Výška úveru bola 22.000,-Sk, úroková sadzba pevná ku konečnej splatnosti úveru bola dohodnutá vo výške 17,30 % ročne, splatnosť úveru bola dohodnutá formou mesačných splátok vo výške 605,- Sk splatných k 20. dňu v mesiaci, splatnosť prvej splátky bola dňa 20.12.2005 a poslednej dňa 20.11.2010.
Podľa bodu 1. článku II. zmluvy, veriteľ sa zaviazal dlžníkovi poskytnúť úver takým spôsobom, že úver pripíše v prospech účtu dlžníka uvedeného v základných podmienkach.
V zmysle článku II., body 2. a 3. zmluvy, dlžník bol povinný splatiť poskytnutý úver v dohodnutom čase, v stanovenom čase platiť úroky a poplatky dohodnuté v zmluve, ďalšie poplatky a náklady spojené s úverom a dodržiavať dohodnuté podmienky. Zmluvné strany sa dohodli, že splatné úroky a splatné poplatky sa dňom ich splatnosti, uvedenej v základných podmienkach, pripíšu k istine a sávajú sa jej súčasťou.
Ako je zrejmé z článku IV., bod 1. zmluvy, veriteľ úročí úver úrokovou sadzbou dohodnutou v základných podmienkach zmluvy.
V zmysle článku V., bod 2. zmluvy, dlžník vyhlasuje, že sa oboznámil so Všeobecnými obchodnými podmienkami Veriteľa, súhlasí s nimi a zaväzuje sa ich dodržiavať. Súčasne vyhlasuje, že sa oboznámil so Sadzobníkom a súhlasí s ním, pričom pre účely Zmluvy sa VOP rozumejú Všeobecné obchodné podmienky vydané Veriteľom s účinnosťou od 1.8.2002.
V článku V., bod 4. zmluvy sa zmluvné strany dohodli, že ich vzájomné práva a povinnosti sa budú podľa § 262 Obchodného zákonníka spravovať podľa príslušných ustanovení Obchodného zákonníka.
V zmysle bodu 1.2 Všeobecných obchodných podmienok ( ďalej len „VOP“ ) tieto VOP upravujú všetky vzťahy vznikajúce medzi bankou a klientom na základe zmlúv uzatvorených v súvislosti s bankovými produktmi, ako aj na vzťahy vznikajúce v súvislosti s konaním, ktorého cieľom je uzavretie zmluvy.
VOP tvoria súčasť akejkoľvek zmluvy uzatvorenej medzi bankou a klientom v súvislosti s príslušným bankovým produktom, bez ohľadu na to, či je príslušný produkt vo VOP upravený ( bod 1.3 VOP ).
Podľa bodu 7. VOP tieto ustanovenia VOP upravujú záväzkovoprávne vzťahy medzi bankou a klientom
- fyzickou osobou nepodnikateľom, vzniknuté na základe zmluvy o úvere, v ktorej sa banka ako veriteľ zaväzuje, že na požiadanie klienta ako dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy a klient ako dlžník sa zaväzuje peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky, ak nie je dohodnuté inak.
Banka poskytne splátkový úver, t.j. peňažné prostriedky vo výške určenej v zmluve o úvere a po splnení podmienok uvedených v zmluve o úvere a to takým spôsobom, že pripíše peňažné prostriedky v prospech účtu klienta uvedeného v základných podmienkach zmluvy o úvere. Vrátenie poskytnutých peňažných prostriedkov sa uskutoční formou splátok klienta (bod 7.2.4 VOP ).
V zmysle bodu 7.6.1 VOP ak dôjde k porušeniu akejkoľvek zmluvnej povinnosti alebo zmluvného dojednania zo strany klienta alebo ak je klient v omeškaní so splatením jednej splátky istiny alebo úrokov , ktoré trvá viac ako 10 dní, banka je oprávnená
a) vyhlásiť mimoriadnu splatnosť úveru, t.j. požadovať splatenie pohľadávky zo zmluvy o úvere a klient je povinný splatiť pohľadávku zo zmluvy o úvere v lehote, ktorú banka určí v oznámení o mimoriadnej splatnosti
b) vypovedať zmluvu o úvere alebo od nej odstúpiť. Účinnosť výpovede banky nastáva okamžite, bez výpovednej lehoty, dňom jej doručenia klientovi. Odstúpením od zmluvy o úvere nezaniká záväzok klienta splatiť pohľadávku banky vrátane jej príslušenstva.
Pri doručovaní písomností poštou sa zásielka považuje za doručenú v tuzemsku tretí deň po jej odoslaní a v cudzine siedmy deň po jej odoslaní ( bod 10.3 VOP ).
Podľa bodu 19.16 VOP klient súhlasí s tým, že banka je oprávnená kedykoľvek postúpiť na tretiu osobu akékoľvek svoje pohľadávky a to bez ohľadu na to, či sú budúce alebo súčasné, podmienené alebo nepodmienené, bez ohľadu na právny vzťah, z ktorého vyplývajú, ako aj bez ohľadu na to, či banka vzniesla v súvislosti s takouto pohľadávkou akúkoľvek požiadavku, alebo nie, voči klientovi na tretiu osobu, alebo previesť akékoľvek svoje záväzky na tretiu osobu. Klient je oprávnený postúpiť svoje pohľadávky voči banke alebo previesť svoje záväzky voči nej na tretiu osobu výlučne s predchádzajúcim písomným súhlasom banky.
Podľa výpisu z úverového účtu žalovaného, žalovanému bol poskytnutý úver vo výške 730,27 eur, pričom tento celkovo uhradil sumu 346,73 eur.
Zmluvou o postúpení pohľadávok č. 1424/2010/CE zo dňa 21.12.2010 spol. Slovenská sporiteľňa, a.s. ako postupca postúpila pohľadávku voči žalovanému, ktorá je predmetom tohto konania, na žalobcu ako postupníka.
Podľa Prílohy č. 1 Zmluve o postúpení pohľadávok, postupca na žalobcu postúpil pohľadávku v celkovej výške 1624,20 eur, pričom istina bola 1,421,50 eur a vyčíslený úrok vo výške 21,17 eur a úrok z omeškania v sume 181,53 eur.
Oznámením o postúpení pohľadávky zo dňa 28.12.2010, pôvodný veriteľ žalovanému oznámil postúpenie pohľadávky evidovanej voči nemu na žalobcu.
Žalobca v písomnom podaní zo dňa 19.8.2013 uviedol, že právny predchodca žalobcu sa zaviazal žalovanému poskytnúť úver v sume 730,27 eur s úrokom 17,30 % p.a. K navýšeniu istiny na sumu 1 421,50 eur došlo z toho dôvodu, že v rámci tejto istiny sú zahrnuté aj zo skapitalizované riadne úroky a poplatky. K istine boli pripočítané poplatky za správu úveru v sume 120,80 eur a poplatky za upomienky v sume 86,31 eur. K istine boli pričítané skapitalizované riadne úroky vo výške 803,03 eur. Čistá istina bez skapitalizovanvch poplatkov a riadnych úrokov predstavuje sumu 411,36 eur. Žalovaný bol zo zmluvy povinný splácať daný úver mesačnými splátkami vo výške 20,08 eur), pričom na úvere celkovo zaplatil 346,73 eur, t.j. 17 celých a 1 necelú splátku. Na preukázanie vyššie uvedených tvrdení predkladáme súdu výpisy z úverového účtu, z ktorého vyplývajú zaplatené splátky účtované poplatky, riadne úroky a úroky z omeškania. Po postúpení pohľadávky neboli na účet žalobcu pripísané žiadne úhrady. Úroky z omeškania v sume 181,53 eur sú úrokmi za obdobie od 01.03.2008 do postúpenia pohľadávky. t.j. dňa 21.12.2010 počítané z omeškaných splátok úveru pri úrokovej sadzbe 26,40 % p.a. do 14.01.2009 a v úrokovej sadzbe 8.00 % p.a. od 15.01.2009 do 21.12.2010. Úrok riadny v sume 21,17 EUR je úrokom za obdobie od 21.11.2010 do postúpenia pohľadávky. t.j. 21.12.2010 počítaný z istiny pri úrokovej sadzbe 17.30 % p.a.
V písomnom podaní zo dňa 19.6.2014 žalobca uviedol, že splátky počnúc splátkou splatnou dňa 20.05.2010 do konečnej splatnosti úveru dňa 20.11.2010 nemožno považovať za premlčané. Preto nemožno za premlčané považovať 7 splátok po 20,08 eur, t.j. spolu splátky vo výške 140,56 eur. Zároveň nie je možné za premlčané považovať ani úroky z omeškania z jednotlivých splátok od splátky splatnej dňa 20.05.2010 do dňa konečnej splatnosti úveru dňa 20.11.2010 vyčíslených ku dňu konečnej splatnosti úveru, ktoré predstavujú sumu 3,19 eur. S poukazom na vyššie uvedené žalobca žiadal zaviazať žalovaného na sumu výške 143,75 eur,
úrok z omeškania vo výške 9,00 % p. a. zo sumy 140,56 eur od 21.11.2010 do zaplatenia a trovy konania. V prevyšujúcej časti zobral žalobca žalobu späť.
Vedľajší účastník na strane žalovaného uviedol, že v úverovej zmluve je uvedená ročná percentuálna miera nákladov t.j. RPMN v neprospech spotrebiteľa. Do výpočtu RPMN nebol zahrnutý poplatok za správu úverového účtu vo výške 60Sk mesačne. Uvádzanie nepravdivých, nepresných či neúplných údajov o nákupných podmienkach neumožňuje spotrebiteľom riadne a objektívne sa zoznámiť so všetkými náležitosťami prípadného zmluvného vzťahu, zvážiť výhody a nevýhody tak, aby spotrebiteľ bol schopný posúdiť, či navrhovaná zmluva o spotrebiteľskom úvere zodpovedá jeho potrebám a jeho finančnej situácií a následne sa kvalifikovane rozhodnúť, čím je takéto konanie objektívne spôsobilé privodiť spotrebiteľovi ujmu, ak sa spotrebiteľ rozhodol v dôsledku nesprávnej RPMN pre finančne náročnejší úver. Spotrebiteľ taktiež na základe neuvedených, resp. nesprávne uvedených informácií, nemal zabezpečený dostatok informácií pre porovnanie ponúk od rôznych veriteľov na rovnaký druh spotrebiteľského úveru, čím nie je v plnej miere zachované jeho právo na informácie a na ochranu ekonomických záujmov, vyjadrené ako účel zákona v § 2a zákona o ochrane spotrebiteľa. Zo zákona o spotrebiteľských úveroch č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch vyplýva, že zákonodarca nevidí rozdiel medzi tým, ak spotrebiteľská zmluva neobsahuje RPMN a tým, ak síce spotrebiteľská zmluva obsahuje RPMN, ale v neprospech spotrebiteľa. Obidva tieto nedostatky spotrebiteľských zmlúv sa prejavujú v rovnakých následkoch a to takých, že takáto spotrebiteľská zmluva sa považuje za bezúročnú a bez poplatkov v zmysle ust. §11 zák.č. 129/2010 Z.z. Je to tak kvôli tomu, že nesprávne uvedenie RPMN v spotrebiteľskej zmluve v neprospech spotrebiteľa má rovnaký dôsledok ako neuvedenie RPMN, teda spotrebiteľ nie je oboznámený pri uzatváraní zmluvy so všetkými nákladmi úveru, nieje schopný porovnať ponuky jednotlivých úverov a posúdiť rozsah svojho záväzku. Okrem toho vyššie uvedené konanie nie je možné hodnotiť inak, ako hrubo nečestné, odporujúce pravidlám dobrých mravov a
obchádzajúce zákon o ochrane spotrebiteľa, vo svojom dôsledku popierajúce právo spotrebiteľa na pravdivé informácie v tak závažnej otázke ako je cena úveru. Dodávateľ nesmie konať v rozpore s dobrými mravmi. Na účely zákona (č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa jediná legálna definícia dobrých mravov v spotrebiteľských vzťahoch) sa pod konaním v rozpore s dobrými mravmi rozumie najmä konanie, ktoré je v rozpore so vžitými tradíciami a ktoré vykazuje zjavné znaky diskriminácie alebo vybočenia z pravidiel morálky uznávanej pri predaji výrobku a poskytovaní služby, alebo môže privodiť ujmu spotrebiteľovi pri nedodržaní dobromyseľnosti, čestnosti, zvyklosti a praxe, využíva najmä omyl, lesť, vyhrážku, výraznú nerovnosť zmluvných strán a porušovanie zmluvnej slobody. Vedľajší účastník vzniesol námietku premlčania všetkých splátok ktoré boli splatné pred 22.4.2010, pretože žalobný návrh bol podaný na súde až dňa 22.4.2013 po uplynutí 3 ročnej premlčacej doby.
Matka žalovaného vo výpovedi uviedla, že žalovaný nechodil do žiadnej školy, resp. chodil pol roka do školy do G. I.. Potom už do školy nechodil, preto nevie čítať, písať. Žalovaná ho naučila len podpis. Sama mala pôžičky, v banke jej povedali, že keď chce, tak nech to zoberie na syna.
V zmysle § 497 Obchodného zákonníka zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.
Podľa § 2 písm. a) zákona NR SR č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy, na účely tohto zákona sa rozumie spotrebiteľským úverom dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky, úveru alebo v inej právnej forme.
V zmysle § 3 ods. 1, ods. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch, veriteľom je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojho podnikania; v závislosti od formy poskytovaného spotrebiteľského úveru môže byť veriteľom aj predávajúci. Spotrebiteľom je fyzická osoba, ktorej bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania.
Podľa § 4 ods. 6 zákona o spotrebiteľských úveroch veriteľ môže postúpiť pohľadávku, len ak to pripúšťa osobitný predpis. Ak dôjde k postúpeniu pohľadávky z veriteľa na tretiu osobu, postupuje sa podľa osobitného predpisu ( Občiansky zákonník ).
Ako vyplýva z § 6 ods. 3 zákona č. 634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa účinného v čase uzavretia zmluvy, predávajúci nesmie konať v rozpore s dobrými mravmi. Konaním v rozpore s dobrými mravmi sa na účely tohto zákona rozumie konanie, ktoré
a) je v rozpore so vžitými tradíciami a ktoré vykazuje zjavné znaky diskriminácie alebo vybočenia z pravidiel morálky uznávanej pri predaji výrobku a poskytovaní služby,
b) môže privodiť ujmu účastníkovi obchodného vzťahu pri nedodržaní dobromyseľnosti, čestnosti, zvyklosti a praxe a pri ktorom sa využíva najmä omyl, lesť, vyhrážka, výrazná nerovnosť zmluvných strán a porušovanie zmluvnej slobody.
Podľa § 23a ods. 1. a 2. zákona o ochrane spotrebiteľa, spotrebiteľskými zmluvami sú zmluvy uzavreté podľa Občianskeho zákonníka, Obchodného zákonníka, ako aj všetky iné zmluvy, ktorých charakteristickým znakom je, že sa uzavierajú vo viacerých prípadoch, a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje. Na spotrebiteľské zmluvy, ktoré neboli uzavreté podľa osobitného predpisu, sa primerane použijú ustanovenia tohto predpisu.
Súd na základe takto zisteného skutkového stavu vyhodnotil zmluvný vzťah medzi účastníkmi ako spotrebiteľskú zmluvu, ktorá bola uzavretá 24.11.2005, teda za účinnosti Občianskeho zákonníka v
takom znení, že v ustanovení § 52 ods. 1 definoval spotrebiteľskú zmluvu ako kúpnu zmluvu, zmluvu o dielo alebo inú odplatnú zmluvu upravenú v ôsmej časti tohto zákona a zmluvu podľa § 55, ak zmluvnými stranami sú na jednej strane dodávateľ a na druhej strane spotrebiteľ, ktorý nemohol individuálne ovplyvniť obsah dodávateľom vopred pripraveného návrhu na uzavretie zmluvy (znenie účinné od 1.4.2004).
Na uvedený právny vzťah je totiž potrebné aplikovať zákon č. 634/1992 Z.z. o ochrane spotrebiteľa účinný v čase uzavretia úverovej zmluvy a vychádzať pritom z ustanovenia § 23a ods. 1, ods. 2, podľa ktorého spotrebiteľskými zmluvami sú zmluvy uzavreté podľa Občianskeho zákonníka, Obchodného zákonníka, ako aj všetky iné zmluvy, ktorých charakteristickým znakom je, že sa uzavierajú vo viacerých prípadoch, a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje. Na spotrebiteľské zmluvy, ktoré neboli uzavreté podľa § 52 až 60 Občianskeho zákonníka v znení neskorších predpisov sa primerane použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka.
Podľa § 52 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka ( ďalej len ,,Občiansky zákonník“) účinného v čase uzavretia zmluvy, spotrebiteľskými zmluvami sú kúpna zmluva, zmluva o dielo alebo iné odplatné zmluvy upravené v ôsmej časti tohto zákona a zmluva podľa § 55, ak zmluvnými stranami sú na jednej strane dodávateľ a na druhej strane spotrebiteľ, ktorý nemohol individuálne ovplyvniť obsah dodávateľom vopred pripraveného návrhu na uzavretie zmluvy.
V zmysle § 52 ods. 2 a 3 Občianskeho zákonníka, dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľom je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len neprijateľná podmienka ).
Ako vyplýva z § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.
Podľa § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka, právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne; inak je neplatný.
Ako vyplýva z § 38 ods. 2 Občianskeho zákonníka takisto je neplatný právny úkon osoby konajúcej v duševnej poruche, ktorá ju robí na tento právny úkon neschopnou.
V zmysle § 39 Občianskeho zákonníka, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.
Podľa § 524 ods. 1, ods. 2 Občianskeho zákonníka, veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka postúpiť písomnou zmluvou inému. S postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo a všetky práva s ňou spojené.
Podľa § 451 ods. 2 Občianskeho zákonníka, bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.
V zmysle § 457 Občianskeho zákonníka, ak je zmluva neplatná alebo ak bola zrušená, je každý z účastníkov povinný vrátiť druhému všetko, čo podľa nej dostal.
Ako vyplýva z § 458 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, musí sa vydať všetko, čo sa nadobudlo bezdôvodným obohatením. Ak to nie je dobre možné, najmä preto, že obohatenie spočívalo vo výkonoch, musí sa poskytnúť peňažná náhrada. S predmetom bezdôvodného obohatenia sa musia vydať aj úžitky z neho, pokiaľ ten, kto obohatenie získal, nekonal dobromyseľne.
V zmysle § 107 ods. 1 Občianskeho zákonníka právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia sa premlčí za dva roky odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jeho úkor obohatil.
Ako vyplýva z § 107 ods. 2 Občianskeho zákonníka najneskôr sa právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia premlčí za tri roky, a ak ide o úmyselné bezdôvodné obohatenie, za desať rokov odo dňa, keď k nemu došlo.
V zmysle ust. § 96 ods. 1 a ods 3 O.s.p. navrhovateľ môže vziať za konania späť návrh na jeho začatie, a to sčasti, alebo celkom. Ak je návrh vzatý späť celkom, súd konanie zastaví. Aj je návrh vzatý späť v časti, súd konanie v tejto časti zastaví. Nesúhlas odporcu so späťvzatím návrhu nie je účinný, ak dôjde k späťvzatiu návrhu skôr, než sa začalo pojednávanie, alebo ak ide o späťvzatie návrhu na rozvod manželstva alebo o určenie, či tu manželstvo je alebo nie je.
Podaním doručeným súdu dňa 19.6.2014 žalobca upravil petit žaloby tak, že žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi do 3. dni od právoplatností rozsudku sumu vo výške 143,75 eur, úrok z omeškania vo výške 9,00 % p. a. zo sumy 140,56 eur od 21.11.2010 do zaplatenia. Vyššie uvedené podanie posúdil súd podľa obsahu ako čiastočné späťvzatie žaloby, keďže žalobca požadoval menej ako v žalobe. Vzhľadom na vyššie uvedené súd konanie v rozsahu späťvzatia, teda ohľadne sumy 143,75 eur a pokiaľ sa týka úroku z omeškania nad 9% ročne zo sumy 140,56 eur od 21.11.2010 do zaplatenia, zastavil.
V danej právnej veci mal súd na základe vykonaného dokazovania za preukázané, že medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovaným bola uzavretá zmluva o úvere, ktorá bola na žalobcu postúpená zmluvou o postúpení, ktoré postúpenie bolo preukázané v súlade s príslušnými ustanoveniami Občianskeho zákonníka ako aj zákona o spotrebiteľských úveroch a preto má súd za to, že je daná aktívna legitimácia žalobcu v tomto konaní.
Ďalej z vykonaného dokazovania vyplynulo, že žalovanému bol priznaný invalidný dôchodok od osemnásteho roku veku pre stredne ťažkú duševnú zaostalosť a obojstrannú praktickú hluchotu (Uvedené je zrejmé zo správy Sociálnej poisťovne, pobočka Vranov nad Topľou zo dňa 6.3.2014). Podľa správy Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Vranov nad Topľou zo dňa 12.3.2014 bol žalovaný pre mentálnu retardáciu oslobodený od školskej dochádzky, nevie čítať ani písať. Potrebuje pomoc inej osoby pri styku so spoločenským prostredím, pri návšteve zdravotníckych zariadení a potrebuje celodenný dohľad.
Z rozhodnutia Sociálnej poisťovne, Ústredia zo dňa 16.2.1996 je zrejmé, že žalovanému bol od 26.1.1995 priznaný invalidný dôchodok. Ako je zrejmé z lekárskeho vyšetrenia a posudkového záveru, žalovaný nepočuje od narodenia, dorozumieva sa jednoduchými vetami. V evidencii psychiatrie je vedený pre imbecilitu, kontakt sa dá nadviazať, ale nekvalitný, plochý úsudok, ploché vyššie city, v konaní primitívne pudové tendencie. Zo záverov znaleckého posudku vyplýva mentálna retardácia s intelektom v pásme imbecility a obojstranná praktická hluchota.
Podľa § 38 ods. 2 Občianskeho zákonníka je neplatný právny úkon osoby konajúcej v duševnej poruche, ktorá ju robí na tento právny úkon neschopnou. Nie je potrebné, aby konajúca osoba bola v dobe právneho úkonu zbavená spôsobilosti na právne úkony alebo aby jej spôsobilosť na právne úkony bola obmedzená. Postačí, aby v rozhodnej dobe bola konajúca osoba postihnutá duševnou poruchou, ktorá ju robí na právne úkony neschopnou. Môže ísť o okamžitú duševnú poruchu, napríklad o konanie v afekte.
V danom prípade je potrebné konkrétne skúmať, či je tu súvislosť medzi duševnou poruchou a právnym úkonom a či práve pre duševnú poruchu nebol účastník schopný urobiť konkrétny právny úkon buď preto, že nedokázal posúdiť následky takéhoto konania, alebo nebol schopný ovládnuť svoje konanie.
Ako vyplynulo z lekárskeho znaleckého posudku, ktorý bol vyhotovený pri priznávaná invalidného dôchodku žalovanému, tento je postihnutý mentálnou retardáciou s intelektom v pásme imbecility, pričom je zároveň obojstranne hluchý a nevie čítať ani písať.
Zároveň z výpovede žalovaného na pojednávaní dňa 25.2.2014 vyplynulo, že žalovaný vôbec neporozumel, čo je predmetom konania (na otázku, či bral pôžičku, či porozumel žalobe žalobcu „žalovaný kýve plecami“).
Z uvedeného tak súd môže súd uzavrieť, že žalovaný nedokázal v čase podpisu zmluvy dňa 24.11.2005 posúdiť následky svojho konania, čomu bránila najmä jeho mentálna retardácia a tiež skutočnosť, že nevie čítať ani písať, nakoľko nikdy nenavštevoval základnú školu.
Z výpovede matky žalovaného vyplynulo, že táto ho naučila podpísať sa a aj skutočnosť, že pôžičku vzala namiesto žalovaného práve ona.
Z uvedeného vyplýva, že na strane žalovaného neexistovala ani samotná danosť (existencia) vôle podpísať predmetnú zmluvu o splátkovom úvere, nakoľko samozrejmou požiadavkou platnosti právneho úkonu, hoci to zákon výslovne neuvádza, je danosť (existencia) vôle. Ak vôle niet, niet ani právneho úkonu. Na podpis totiž naviedla žalovaného jeho matka. Danosť vôle existovala iba u matky žalovaného. Pri nedostatku vôle ide o neexistentný úkon (non negotium), ktorý však § 37 Občianskeho zákonníka považuje za absolútne neplatný právny úkon (negotium nullum).
Vzhľadom na vyššie uvedené súd nepovažuje uzavretie zmluvy o splátkovom úvere dňa 24.11.2005 medzi právnym predchodcom žalobcu A. A.,Q..A.. a žalovaným za platné. Nároky z uvedeného právneho vzťahu medzi účastníkmi, môže súd posúdiť iba ako nároky z titulu bezdôvodného obohatenia.
V zmysle § 5b zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa účinného od 1.5.2014 orgán rozhodujúci o nárokoch zo spotrebiteľskej zmluvy prihliada aj bez návrhu na nemožnosť uplatnenia práva, na oslabenie nároku predávajúceho voči spotrebiteľovi, vrátane jeho premlčania alebo na inú zákonnú prekážku alebo zákonný dôvod, ktoré bránia uplatniť alebo priznať plnenie predávajúceho voči spotrebiteľovi, aj keď by inak bolo potrebné, aby sa spotrebiteľ týchto skutočností dovolával.
Vzhľadom na uvedené je súd povinný aj z úradnej moci prihliadať na oslabenie nároku žalobcu voči spotrebiteľovi z dôvodu jeho premlčania. Ide o procesné ustanovenie, ktoré je súd povinný aplikovať v čase rozhodovania o predmetnom nároku.
Pre začiatok plynutia dvojročnej subjektívnej premlčacej doby je rozhodujúci deň, keď sa oprávnený skutočne dozvedel (bez ohľadu na to, že pri vynaložení všetkého úsilia sa mohol dozvedieť skôr), že na jeho úkor došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto na jeho úkor bezdôvodné obohatenie získal. Uvedená dvojročná premlčacia doba však plynie iba v rámci objektívnej trojročnej premlčacej doby, ktorá začína plynúť odo dňa, kedy došlo k bezdôvodnému obohateniu.
Ako vyplynulo z výpisu z úverového účtu žalovaného, k čerpaniu úveru došlo dňa 24.11.2005 v sume 730,27 eur.
Najneskôr teda trojročná objektívna premlčacia doba na vydanie bezdôvodného obohatenia začala plynúť 24.11.2005 a uplynula 24.11.2008. Žaloba na súd bola podaná až 22.4.2013, teda po jej uplynutí.
Vzhľadom na dôvodnosť námietky premlčania, musel súd žalobu z dôvodu premlčania nároku na vydanie bezdôvodného obohatenia zamietnuť.
Podľa § 151 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku, v zložitých prípadoch, najmä z dôvodu väčšieho počtu účastníkov konania alebo väčšieho počtu nárokov uplatňovaných v konaní súd môže rozhodnúť, že o trovách konania rozhodne do 30 dní po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej; ustanovenie § 166 sa nepoužije.
S poukazom na vyššie uvedené súd o trovách konania rozhodne samostatným uznesením.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd do Prešova.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 42 ods.3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že:
a) v konaní došlo k vadám uvedených v § 221 ods. l
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci
c) súd I. stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti, alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené / § 205 a/
f) rozhodnutie súdu I. stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.
Ak nebude povinnosť uložená týmto rozsudkom splnená v stanovenej lehote , možno sa jej plnenia domáhať návrhom na výkon exekúcie podľa osobitného právneho predpisu.