Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_17Co-578-2014.pdf
PDF · 96.44 KB
Case nature
Area
Subarea
17Co/578/2014
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Emílie Zimovej a sudkýň Mgr. Zuzany Holúbkovej a JUDr. Gabriely Janákovej v právnej veci navrhovateľa: Y. S., bytom X. XX proti odporcom: 1/ S. S. st., nar. XX.XX.XXXX, bytom X. XXX, 2/ S. S. ml., nar. XX.XX.XXXX, bytom X. XXX, obaja právne zastúpení Mgr. Jozefom Gáplovským, advokátom, so sídlom Dubnica nad Váhom, Centrum II 88, o náhradu škody, na odvolanie navrhovateľa a odporcov 1/, 2/ proti rozsudku Okresného súdu Považská Bystrica zo dňa 18. februára 2014, č.k. 7C/160/2013-67 takto
rozhodol:
Rozsudok okresného súdu v napadnutej časti vo veci samej p o t v r d z u j e .
Vo výroku o náhrade trov prvostupňového konania rozsudok okresného súdu m e n í tak, že navrhovateľ j e p o v i n n ý zaplatiť odporcom 1/, 2/ náhradu trov konania v sume 1.174,80 eur na účet právneho zástupcu odporcov 1/, 2/ Mgr. Jozefa Gáplovského, so sídlom Dubnica nad Váhom, Centrum II 88, do troch dní.
Navrhovateľ j e p o v i n n ý zaplatiť odporcom 1/, 2/ náhradu trov odvolacieho konania v sume 46,49 eur na účet právneho zástupcu odporcov 1/, 2/ Mgr. Jozefa Gáplovského, so sídlom Dubnica nad Váhom, Centrum II 88, do troch dní.
odôvodnenie:
Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa zamietol návrh, ktorým sa navrhovateľ domáhal od odporcov zaplatenia 15.000 eur titulom náhrady škody, konanie v časti proti odporcovi 2/ zastavil titulom späťvzatia návrhu a navrhovateľovi uložil povinnosť nahradiť odporcom 1/, 2/ trovy konania v sume 1.065,52 eur do troch dní od právoplatnosti rozsudku na účet právneho zástupcu odporcov 1/, 2/ Mgr. Jozefa Gáplovského. Svoje rozhodnutie súd prvého stupňa odôvodnil s poukazom na ust. § 420 ods. 1, 3 § 444 Občianskeho zákonníka a výsledkami vykonaného dokazovania, keď mal preukázané, že odporca 1/, aj keď v priebehu konania túto skutočnosť popieral, je nepochybne vlastníkom býka, ktorý dňa 10.09.2012 navrhovateľa napadol a spôsobil mu zranenia, z ktorých sa liečil a v dôsledku ktorých bol hospitalizovaný v Nemocnici s poliklinikou Považská Bystrica v čase od 10.09.2012 do 03.10.2012. Uvedenú skutočnosť mal súd preukázanú najmä z výpovede odporcu 1/, ktorú urobil do zápisnice o výsluchu svedka dňa 31.12.2012 v rámci trestného konania, keď uviedol, že voľne pasúci sa dobytok v ohrade, kde došlo k napadnutiu navrhovateľa, je jeho. Súčasne mal však súd preukázané, že zo strany odporcu 1/ bol tento voľne pasúci sa dobytok riadne zabezpečený jednak ohradou, ktorú v minulosti vybudoval odporca 1/ spolu so svojím nebohým bratom M. S. a tiež výstražnými tabuľami, ktoré upozorňovali iné osoby, že v ohrade sa voľne pasie hovädzí dobytok vrátane plemenného býka. V konečnom dôsledkom táto skutočnosť bola zrejmá aj samotnému navrhovateľovi, ktorý ju v priebehu konania potvrdil, pričom nedbal na nebezpečenstvo, ktoré mu v tejto súvislosti hrozilo. S poukazom na
tieto skutočnosti možno teda konštatovať, že navrhovateľ vedel, že na pozemku sa nachádzajú voľne pustené zvieratá vrátane plemenného býka, a napriek tomu na pozemok bez požiadania kompetentnej osoby, aby býka zatvoril, vošiel a sám vyprovokoval zviera k napadnutiu. Súd mal teda preukázané, že odporca 1/ ohradením priestoru s voľne pasúcim sa hovädzím dobytkom a označením tohto priestoru výstražnými tabuľami urobil všetky potrebné opatrenia, aby bol dobytok riadne zabezpečený a aby nedošlo zo strany dobytka k vzniku škody na strane iných osôb. Uvedené skutočnosti vyplývajú jednak z výpovedí samotných účastníkov a v konaní vypočutých svedkov, ako aj z obsahu dôkazov, ktoré boli vykonané v trestnom konaní. Z uvedeného teda vyplýva, že škodu, ktorá navrhovateľovi vznikla, si tento privodil sám svojím nezodpovedným konaním, keď napriek svojej vedomosti, že v ohradenom priestore sa voľne pasie hovädzí dobytok vrátane plemenného býka, do tohto priestoru vošiel, zvieratám nevenoval pozornosť, ani nikoho z kompetentných nepožiadal, aby prípadne možnému útoku zo strany býka zabránili. Preto súd na základe uvedených skutočností a citovaných zák. ustanovení rozhodol tak, že návrh navrhovateľa voči odporcovi 1/ o náhradu škody zamietol. Navrhovateľ v priebehu konania na pojednávaní dňa 08.10.2013 podaný návrh proti odporcovi 2/ zobral späť, súd preto v tejto časti návrh voči odporcovi 2/ v zmysle § 96 ods. 1 O.s.p. zastavil. O trovách konania súd prvého stupňa rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p. a § 146 ods. 2 druhá veta O.s.p. a odporcovi 1/ ako účastníkovi, ktorý mal vo veci úspech, priznal náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie a bránenie práva proti navrhovateľovi ako účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal a odporcovi 2/ priznal náhradu trov konania v zastavenej časti, keďže k zastaveniu konania proti odporcovi 2/ došlo titulom späťvzatia, t. j. zastavenie tejto časti konania zavinil navrhovateľ. Náhrada trov konania predstavuje trovy právneho zastúpenia Mgr. Jozef Gáplovského, advokáta, za 6 úkonov právnej služby, a to za prevzatie a prípravu veci, vyjadrenie zo dňa 07.10.2013, účasť na pojednávaní dňa 08.10.2013, 12.11.2013 a 18.02.2014, vždy po 160,16 eur podľa uplatnenia, za účasť na pojednávaní dňa 17.12.2013, ktoré bolo odročené, patrí advokátovi odmena 40,04 eur, k tomu patrí režijný paušál za 5 úkonov vykonaných v roku 2013 po 7,81 eur a za poslednú účasť na pojednávaní v roku 2014 režijný paušál v sume 8,04 eur. Súd uviedol, že právny zástupca si trovy konania odporcu 2/ uplatnil a špecifikoval písomným podaním zo dňa 09.10.2013 a trovy konania odporcu 1/ písomným podaním zo dňa 20.02.2014. U oboch si uplatnil úkony, a to prevzatie a príprava zastúpenia dňa 04.10.2013 a vyjadrenie dňa 07.10.2013 a zastupovanie na pojednávaní dňa 08.10.2013. Vzhľadom na skutočnosť, že v danom prípade právny zástupca zastupoval do rozhodnutia súdu o zastavení konania proti odporcovi 2/ dve osoby, tarifnú odmenu súd určil podľa § 13 ods. 2 vyhl. č. 655/2004 Z.z. a túto priznal za 1 úkon, ktorý bol vykonaný pre oboch zastúpených spoločne, a to vo výške 160,16 eur podľa uplatnenia. Vzhľadom na skutočnosť, že súd má vedomosť, že právny zástupca má pobočku aj v Považskej Bystrici a na pojednávania necestuje z Dubnice nad Váhom, ktorú skutočnosť preukazuje aj neuplatnenie si cestovných výdavkov, súd nepriznal uplatnenú stratu času. Zároveň súd priznal právnemu zástupcovi aj DPH vo výške 20 % zo sumy 887,93 eur, t. j. v sume 177,59 eur. Spolu trovy právneho zastúpenia predstavujú sumu 1.065,52 eur.
Proti tomuto rozsudku podali odvolanie navrhovateľ - čo do veci samej a odporcovia 1/, 2/ do výroku o náhrade trov konania.
Navrhovateľ žiadal rozsudok okresného súdu zrušiť a vypočuť svedkov, a to M. S. st. na skutočnosť, či odporca 1/ mal alebo nemal od nej súhlas na ohrádzanie pozemkov a jej syna S. S., ktorý má predmetné pozemky v užívaní. Žiadal rozhodnúť tak, že súd zaviaže odporcu 1/ zaplatiť mu odškodné a bolestné tak, ako to požadoval v konaní. Zdôraznil, že on nič neporušil, išiel tam, kde verejne chodili 60 rokov. Vo výpovedi to potvrdil aj odporca, že každý rok tam chodil na ovocie a že on proti tomu nič nenamietal. Ako sa pozemky užívali, môžu potvrdiť ďalší svedkovia, a to Z. I. a H. I.. Zároveň žiadal, aby odvolací súd nepriznal právnemu zástupcovi odporcov 1/, 2/ všetky trovy. Napríklad dňa 12.11.2013 mala byť vypočutá svedkyňa M. S. ml., ktorá sa však na pojednávanie nedostavila, preto nech následky znáša odporca.
Odporcovia 1/, 2/ podali odvolanie proti výroku o trovách konania. Namietali, že súd nepriznal ich právnemu zástupcovi aj náhradu za stratu času za cestovanie na pojednávanie dňa 8.10.2013, 12.11.2013, 17.12.2013, za každé po 26,02 eur a náhrady straty času po 26,80 eur za cestovanie na pojednávanie dňa 18.02.2014, a to všetky v rozsahu 2x po polhodine za každé pojednávanie vzhľadom na konanie pojednávania na Okresnom súde Považská Bystrica a miesto sídla kancelárie právneho zástupcu Dubnica nad Váhom s pripočítaním zákonnej 20% DPH za túto stratu času. Z odôvodnenia
rozsudku mu nie je zrejmé, o čo sa súd pri rozhodovaní o výške trov opieral. Neobstojí iba jednoduché konštatovanie, že súd má vedomosť o tom, že právny zástupca má pobočku v Považskej Bystrici. Nie je pritom jasné, čo má vlastne okresný súd na mysli, keďže ich právny zástupca má iba jedno sídlo, a to od 01.07.2001 na adrese Centrum II 88, Dubnica nad Váhom. Iné sídlo ani pobočku právny zástupca nemá. Odôvodnenie názoru súdu, že právny zástupca má pobočku v Považskej Bystrici a na pojednávania necestuje z Dubnice nad Váhom v tom zmysle, že túto skutočnosť preukazuje aj neuplatnenie si cestovných výdavkov, neobstojí, keďže uplatnenie, prípadne neuplatnenie si cestovných náhrad je právom a nie povinnosťou právneho zástupcu a nie je možné výkon práva považovať za dôvod zamietnutia oprávneného nároku. Skutočnosť, že samotné vyčíslene cestovných náhrad ich právny zástupca nevykonáva, vychádza jedine z tej skutočnosti, že tak cestovné na pojednávanie na Okresný súd Trenčín, ako aj Krajský súd v Trenčíne, ako aj cestovné na pojednávania na Okresný súd Považská Bystrica nešpecifikuje z dôvodu kilometrickej vzdialenosti, nie časovej, týchto súdov od sídla svojej kancelárie. Zároveň žiadal priznať aj náhradu trov odvolacieho konania za 1 úkon právnej pomoci, a to za odvolanie v sume 30,70 eur, 1x režijný paušál 8,04 eur + 20 % DPH z hodnoty úkonov a réžie (30,70 eur + 8,04 eur) vo výške 7,75 eur, teda spolu trovy odvolacieho konania 46,49 eur.
K podanému odvolaniu odporcov 1/, 2/ ohľadne náhrady trov konania podal vyjadrenie navrhovateľ, ktorý žiadal, aby odporcom 1/, 2/ nebola priznaná žiadna náhrada trov konania. Poukazoval na to, že v konaní bolo 4x pojednávanie odročené, keď odporcovia 1/, 2/ žiadali vypočuť v konaní svedkov, ktorí sa na pojednávanie nedostavili, napríklad aj ich matka, ktorá im podľa jeho názoru nechcela potvrdiť to, čo chceli, aby v konaní uviedla. Predovšetkým odporca 1/ si trovy spôsobil takýmto konaním sám, a preto musí za to niesť aj zodpovednosť.
Krajský súd preskúmal vec podľa § 212 ods. 1 O.s.p., prejednal vec bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a dospel k záveru, že rozsudok okresného súdu je potrebné v napadnutej časti - vo veci samej, ktorým výrokom bol návrh navrhovateľa zamietnutý, ako vecne správny podľa § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdiť a v trovách prvostupňového konania je potrebné rozsudok okresného súdu podľa § 220 O.s.p. zmeniť.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len skutočnosťami uvedenými v § 205 ods. 2 písm. a/ až f/ O.s.p.
V prejednávanej veci z odvolania navrhovateľa odvolací súd zistil, že odvolateľ v ňom neuplatňuje výslovne žiadny z odvolacích dôvodov uvedených v ust. § 205 ods. 2 písm. a/ až f/ O.s.p. Svoje odvolanie zdôvodňuje len tým, že v konaní mali byť vypočutí svedkovia na zistenie, ako sa pozemky v reále užívali a či odporcovia mali súhlas na oplotenie pozemkov od ich vlastníkov a taktiež v podstate namieta hodnotenie vykonaných dôkazov, keď podľa jeho názoru súd prvého stupňa nesprávne tieto dôkazy vyhodnotil a nesprávne jeho návrh zamietol.
Dôvod na odvolanie podľa § 205 ods. 2 písm. c/ O.s.p. je daný v prípade, ak súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností. Navrhovateľ v odvolaní žiadal vypočuť M. S. st. aj S. S., jej syna, ktorí neboli vypočutí. Z obsahu zápisnice o pojednávaní zo dňa 18.02.2014, kde boli účastníci konania poučení podľa § 120 ods. 4 O.s.p. (teda že všetky dôkazy a skutočnosti musia predložiť alebo označiť najneskôr do vyhlásenia uznesenia, ktorým sa končí dokazovanie, pretože na dôkazy a skutočnosti predložené a označené neskôr súd neprihliada) vyplýva, že navrhovateľ nenavrhol vypočutie uvedených svedkov. Rovnako tak je tomu so svedkami uvádzanými v odvolaní, a to Z. I. a H. I., a preto nemôže úspešne uplatňovať dôvod na odvolanie podľa § 205 ods. 2 písm. c/ O.s.p.
Dôvod na odvolanie podľa § 205 ods. 2 písm. d/ O.s.p. je daný v prípade nesprávneho postupu súdu prvého stupňa pri hodnotení výsledkov dokazovania. Dôsledkom toho je, že súd berie do úvahy skutočnosti, ktoré z dôkazov nevyplynuli alebo neboli účastníkmi prednesené, prípadne že neprihliada na skutočnosti, ktoré boli preukázané alebo vyplynuli z prednesov účastníkov. Nesprávne skutkové zistenia môžu byť aj výsledkom logických rozporov pri hodnotení dôkazov s osobitným zreteľom na
závažnosť, zákonnosť a pravdivosť získaných poznatkov. Za skutkové zistenia, ktoré nemajú oporu vo vykonanom dokazovaní, sa považuje taký výsledok hodnotenia dôkazov súdom, ktorý nezodpovedá postupu vyplývajúcemu z ust. § 132 O.s.p. Podľa cit. ustanovenia hodnotí súd dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pričom prihliada na všetko, čo vyšlo za konania najavo, včítane toho, čo uviedli účastníci. Nesprávne hodnotenie dôkazov by bolo možné vytknúť prvostupňovému súdu v prípade, ak by zobral od úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo prednesov účastníkov nevyplynuli, ani inak nevyšli v konaní najavo, prípadne že by si nepovšimol rozhodné skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané alebo vyšli v konaní najavo, prípadne preto, že pri hodnotení dôkazov poprípade poznatkov, ktoré vyplynuli z prednesov účastníkov alebo vyšli najavo inak z hľadiska ich závažnosti, zákonnosti, pravdivosti alebo vieryhodnosti, je logický rozpor, alebo ak hodnotenie dôkazov odporuje ust. § 133 - § 135 O.s.p.
Odvolacím dôvodom podľa ust. § 205 ods. 2 písm. d/ O.s.p. možno napadnúť výsledok činnosti súdu pri hodnotení dôkazov, na ktorého nesprávnosť je možné usudzovať len zo spôsobu, ako k nemu súd dospel. Ak nie je možné súdu v tomto smere vytknúť žiadne pochybenie, nie je možné ani polemizovať s jeho skutkovými závermi.
V prejednávanej veci zo spisu jednoznačne vyplýva, že súd prvého stupňa správne vyhodnotil vykonané dôkazy a vyvodil z nich správny záver o tom, že odporca 1/ ohradením priestoru s voľne pasúcim sa hovädzím dobytkom a označením tohto priestoru výstražnými tabuľami urobil všetky potrebné opatrenia, aby bol dobytok riadne zabezpečený a aby nedošlo dobytkom k vzniku škody na strane iných osôb. Vstupom navrhovateľa do tohto ohradeného priestoru navrhovateľ vlastne nedbal na nebezpečenstvo, ktoré mu v tejto situácii hrozilo a súd prvého stupňa z týchto dôvodov správne uzavrel, že škodu, ktorá navrhovateľovi vznikla, si tento privodil sám svojím nezodpovedným konaním.
Vzhľadom k tomu, že odvolací súd nezistil opodstatnenosť uplatnených dôvodov na odvolanie, rozsudok okresného súdu v napadnutej časti ako vecne správny potvrdil.
Pokiaľ ide o výrok rozsudku súdu prvého stupňa ohľadne náhrady trov konania, v tejto časti odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa podľa § 220 O.s.p. zmenil. V danom prípade súd prvého stupňa správne o trovách prvostupňového konania rozhodoval podľa § 142 ods. 1 O.s.p. za použitia § 146 ods. 2 veta druhá O.s.p. pri rozhodovaní o náhrade trov konania odporcu 2/, voči ktorému bolo na základe späťvzatia návrhu konanie zastavené, pričom priznal úspešným odporcom náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie a bránenie práva v zmysle vyhl. č. 655/2004 Z.z. Nesprávne však súd prvého stupňa nepriznal právnemu zástupcovi odporcov uplatnenú náhradu straty času.
V predmetnej veci je nepochybné, že právny zástupca odporcov 1/, 2/ má sídlo advokátskej kancelárie v Dubnici nad Váhom, Centrum II 88, preto v súlade s ust. § 17 ods. 1 vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z.z. má právny zástupca odporcov 1/, 2/ nárok na priznanie aj náhrady za stratu času, a to vo výške 1/60-iny výpočtového základu za každú, aj začatú polhodinu. V danom prípade si právny zástupca odporcov 1/, 2/ uplatnil náhradu za stratu času za deň 08.10.2013, a to 1 polhodina v sume 13,01 eur, dňa 12.11.2013, 17.12.2013 a 18.02.2014 vždy 2x po polhodine, t. j. za dni 12.11.2013 a 17.12.2013 2x po 26,02 eur a za deň 18.02.2014 2x po 26,80 eur. Spolu ide o sumu 91,07 eur, pričom z tejto sumy má právny zástupca odporcov 1/, 2/ nárok aj na zaplatenie DPH vo výške 20 % v zmysle § 18 ods. 3 cit. vyhlášky, teda spolu ide o sumu 109,28 eur. Odporcom 1/, 2/ potom patrí správne náhrada za prvostupňové konanie v trovách právneho zastúpenia v sume 1.174,80 eur (správne doposiaľ pred prvostupňovým súdom priznané trovy spolu v sume 1.065,52 eur a 109,28 eur za priznanú náhradu straty času + DPH). V tejto časti preto odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa zmenil a uložil navrhovateľovi povinnosť zaplatiť priznanú náhradu trov konania odporcov 1/, 2/ na účet právneho zástupcu Mgr. Jozefa Gáplovského so sídlom Dubnica nad Váhom, Centrum II 88 do troch dní.
V odvolacom konaní vo veci samej boli úspešní odporcovia 1/, 2/, ktorým však žiadne odvolacie trovy v tejto časti nevznikli, a žiadne si ani neuplatnili (ohľadne odvolania navrhovateľa vo veci samej odporcovia 1/, 2/ odvolanie nepodali).
Odporcovia 1/, 2/ podali odvolanie proti rozsudku súdu prvého stupňa vo výroku o náhrade trov prvostupňového konania, v ktorej časti boli úspešní, ich odvolaniu bolo vyhovené, a majú preto v zmysle § 224 ods. 1 v spojení s ust. § 142 ods. 1 O.s.p. právo na náhradu trov odvolacieho konania. Trovy odvolacieho konania si právny zástupca odporcov 1/, 2/ uplatnil za podané odvolanie vo výške 30,70 eur v zmysle § 14 ods. 2 vyhl. č. 655/2004 Z.z. a 1x režijný paušál vo výške 8,04 eur + 20 % DPH z hodnoty úkonu a réžie (30,70 eur + 8,04 eur) vo výške 7,75 eur, teda spolu trovy odvolacieho konania si právny zástupca odporcov 1/, 2/ uplatnil vo výške 46,49 eur. Právny zástupca odporcov 1/, 2/ si teda uplatnil trovy odvolacieho konania za podané odvolanie vo výroku o trovách prvostupňového konania, tieto si uplatnil v správnej výške, avšak nedopatrením uviedol ust. § 14 ods. 2 vyhl. č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov, ktoré sa týka úkonov právnej služby v trestnom konaní a v konaní o priestupkoch, pričom správne mal uviesť ust. § 13a ods. 2 písm. b/ tejto vyhlášky (odmena vo výške 1-ice základnej sadzby tarifnej odmeny patrí za každý z týchto úkonov, a to odvolanie proti rozhodnutiu, ak nejde o rozhodnutie vo veci samej). Právnemu zástupcovi odporcov 1/, 2/ teda patrí odmena za 1 úkon právnej služby, odvolanie čo do trov konania podľa § 10 ods. 1 a 13a ods. 2 písm. b/ cit. vyhlášky v sume 30,70 eur, k tomu podľa § 16 ods. 3 cit. vyhl. režijný paušál vo výške 8,04 eur + DPH podľa § 18 ods. 3 cit. vyhl. vo výške 7,75 eur. Spolu trovy odvolacieho konania predstavujú sumu 46,49 eur, ktorú sumu je navrhovateľ povinný zaplatiť odporcom 1/, 2/ na účet právneho zástupcu odporcov Mgr. Jozefa Gáplovského, so sídlom Dubnica nad Váhom, Centrum II 88, do troch dní.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e p r í p u s t n é .