Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (4)Rozsudok_3CoPr-6-2014.pdf
PDF · 99.37 KB
Case nature
Area
Subarea
3CoPr/6/2014
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Evy Šofrankovej a členov senátu JUDr. Anny Ilčinovej a JUDr. Gabriely Klenkovej, PhD. v právnej veci žalobcu Ing. B. M., nar. XX.XX.XXXX. bytom G. B. XX, A., zastúpeného JUDr. Pavlom Kollárom, advokátom so sídlom v Bratislave, Lehotského 4 proti žalovanému JADLOVA spol. s r. o., Vyšná Jedľová 12, Svidník, IČO: 36 479 934, zastúpenému JUDr. Dušanom Maruščákom, advokátom so sídlom v Stropkove, Hrnčiarska 1619/42, o neplatnosť skončenia pracovného pomeru a náhradu mzdy a nemajetkovej ujmy, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Svidník z 28.04.2014, č. k. 7Cpr/14/2012-84, takto jednohlasne
rozhodol:
Potvrdzuje rozsudok okrem výroku o vylúčení veci na samostatné konanie.
Žalovaný je povinný nahradiť žalobcovi trovy odvolacieho konania pozostávajúce z trov právneho zastúpenia 69,91 Eur na účet právneho zástupcu žalobcu JUDr. Pavla Kollára, advokáta do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
odôvodnenie:
Okresný súd Svidník (ďalej len „súd prvého stupňa“) napadnutým rozsudkom určil, že výpoveď z pracovného pomeru zo dňa 05.09.2012 zo strany žalovaného žalobcovi je neplatná a pracovný pomer žalobcu so žalovaným naďalej trvá (I.). Zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania 2.943,06 Eur na účet jeho právneho zástupcu do 3 dní od právoplatnosti rozsudku (II.) a zaviazal žalovaného zaplatiť súdny poplatok z návrhu vo výške 99,50 Eur na účet Okresného súdu Svidník do 3 dní od právoplatnosti rozsudku (III.). V prevyšujúcej časti nárok žalobcu na náhradu mzdy v sume jeho priemerného zárobku od 05.09.2012 až do času, kedy mu žalovaný umožní pokračovať v práci, alebo ak súd rozhodne o skončení pracovného pomeru a nárok žalobcu na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch vo výške 10.000,- Eur vylúčil na samostatné konanie (IV.).
Rozhodnutie odôvodnil zistením, že pracovný pomer medzi účastníkmi konania bol založený pracovnou zmluvou zo dňa 01.06.2004. Podľa pracovnej zmluvy žalobca pracoval u žalovaného v s dňom nástupu do zamestnania od 05.06.2004 s dohodnutým druhom práce: administratívne práce, nákup a zásobovanie náhradnými dielmi a obchodné jednania. Dňa 06.04.2012 žalovaný prijal rozhodnutie o znížení stavu zamestnancov s cieľom zabezpečiť efektívnosť práce podľa § 63 ods. 1 písm. b/ Zákonníka práce v nadväznosti na uznesenie z valného zhromaždenia žalovaného prijatého dňa 31.03.2012 tak, že z dôvodu zabezpečenia efektívnosti práce znížil stav zamestnancov z počtu 12 na počet 9 zamestnancov formou zrušenia troch pracovných miest vzťahujúcich sa na druh práce: administratívne práce, nákup a zásobovanie náhradnými dielmi a obchodné jednania, ďalej na druh práce: účtovníctvo a administratívne práce spojené s posielaním pošty, príprava podkladov pre dotácie, výkazy štatistické a iné hlásenia a druh práce: vrátnik na hospodárskom dvore. Dňa 13.04.2012 bola žalobcovi na pracovisku doručená
výpoveď z pracovného pomeru zo dňa 12.04.2012 z dôvodov podľa § 63 ods. 1 písm. b/ Zákonníka práce z dôvodu nadbytočnosti, s poukazom na rozhodnutie zo dňa 06.04.2012. Žalobca predmetnú výpoveď odmietol prevziať, pričom tieto skutočnosti neboli medzi účastníkmi konania sporné. Preto sa výpoveď zo dňa 12.04.2012 stala právne účinnou a od 01.05.2012 začala žalobcovi plynúť trojmesačná výpovedná doba, na základe ktorej pracovný pomer žalobcu skončil 31.07.2012. Od 01.08.2012 žalobca naďalej pokračoval v plnení pracovných povinností pre žalovaného o čom svedčí písomná korešpondencia medzi účastníkmi konania vzťahujúca sa k plneniu pracovných povinností. Predovšetkým je to list žalovaného zo dňa 28.08.2012, ktorý je dôkazom toho, že žalobca aj po uplynutí výpovednej doby pracoval pre žalovaného v pracovnom pomere a žalovaný ho upozorňoval na dodržiavanie pracovného času a jeho evidenciu v knihe dochádzok. List žalovaného zo dňa 28.08.2012 nie je možné považovať za odvolanie výpovede zo dňa 12.04.2012, pretože výpoveď je možné odvolať len do uplynutia výpovednej doby, ktorá v danom prípade skončila dňom 31.07.2012. Súd je toho názoru, že od 01.08.2012 vznikol medzi účastníkmi konania nový pracovný pomer, aj keď bez písomnej pracovnej zmluvy, avšak s nedostatkom písomnej formy, ktorý nedostatok Zákonník práce nespája s neplatnosťou právneho úkonu. Dňa 05.09.2012 bola žalobcovi opätovne doručená výpoveď z pracovného pomeru podľa § 63 ods. 1 písm. b/ Zákonníka práce z dôvodu nadbytočnosti vzhľadom na písomné rozhodnutie zamestnávateľa zo dňa 06.04.2012 o znížení stavu zamestnancov s cieľom zabezpečiť efektívnosť práce. Výpovedný dôvod bol špecifikovaný tak, že s účinnosťou od 01.04.2012 bola schválená nová organizačná štruktúra zamestnávateľa, ktorou došlo k celkovému zníženiu stavu zamestnancov z doterajšieho počtu 12 na počet 9 zamestnancov a na jej základe bolo dňa 06.04.2012 prijaté rozhodnutie zamestnávateľa o znížení stavu zamestnancov na stav vyplývajúci zo schválenej organizačnej štruktúry, pričom táto organizačná zmena sa týka aj zníženia stavu o jedného administratívneho zamestnanca s popisom práce - administratívne práce, nákup zásobovanie náhradnými dielmi a obchodné jednania. Listom zo dňa 06.09.2012 žalobca oznámil žalovanému, že výpoveď z pracovného pomeru zo dňa 05.09.2012 považuje za neplatnú a trvá na tom, aby ho žalovaný naďalej zamestnával podľa pracovnej zmluvy. Na takto zistený skutkový stav veci, prvostupňový súd aplikoval ust. § 42 ods. 1, § 17 ods. 2, § 61 ods. 1, 2, 3, 4, § 62 ods. 3 písm. b/, § 62 ods. 7, § 63 ods. 1 písm. b/, §38 ods. 4, § 77, § 79 ods. 1 Zákonníka práce a uzavrel, že z výsledkov vykonaného dokazovania, predovšetkým s ohľadom na správanie sa účastníkov konania v období od 01.08.2012, nie je možné dospieť k záveru, že ide o duplicitné doručenie výpovede z pracovného pomeru zo dňa12.04.2012, tak ako to tvrdil žalovaný. Výpoveď z pracovného pomeru zo dňa 05.09.2012 je samostatným právnym úkonom zamestnávateľa datovaným dňa 05.09.2012, ktorého určenia neplatnosti sa v predmetnom konaní žalobca domáha. Predmetná výpoveď je neplatná z dôvodov hmotnoprávnych nedostatkov, a to predovšetkým neexistencie výpovedného dôvodu na strane zamestnávateľa. Žalovaný prijal rozhodnutie o znížení stavu zamestnancov dňa 06.04.2012 a vo vzťahu k žalobcovi toto rozhodnutie zrealizoval výpoveďou z pracovného pomeru zo dňa 12.04.2012. Rozhodnutie žalovaného o znížení stavu zamestnancov zo dňa 06.04.2012, ktoré žalovaný uviedol vo výpovedi zo dňa 05.09.2012 ako výpovedný dôvod, nie je možné vzťahovať na zamestnancov, ktorým vznikom pracovný pomer až po tejto organizačnej zmene, čo je prípad žalobcu. Preto súd určil, že výpoveď z pracovného pomeru zo dňa 05.09.2012 daná žalovaným žalobcovi je neplatná a pracovný pomer žalobcu so žalovaným naďalej trvá.
O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 O. s. p. a účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech priznal náhradu trov konania pozostávajúcu z trov právneho zastúpenia vo výške 2 943,06 Eur, ktoré pozostávajú z trov právneho zastúpenia za prevzatie a prípravu právneho zastúpenia, písomné podanie na súd dňa 29.10.2012, účasť na súdnom pojednávaní dňa 15.04.2013, písomné podanie na súd vo veci dňa 07.05.2013, účasť na pojednávaní dňa 26.09.2013, písomné podanie vo veci dňa 04.10.2013, účasť na pojednávaní dňa 23.01.2014 a 28.04.2014 (2x po 58,69 Eur + 4x po 60,07 Eur + 2x po 61,87 Eur) + 2x režijný paušál po 7,63 Eur + 4x režijný paušál po 7,81 Eur + 2x režijný paušál po 8,04 Eur + cestovné motorovým vozidlom MERCEDES E 320 CDI, evidenčné číslo BA 113 RN, K. - A. a späť vo výške 2 399,08 Eur (dňa 15.04.2013 - spotreba paliva 8,3 l na 100 km; spolu 948 km; cena nafty - 1,40 Eur/l = 110,16 Eur, náhrada za používanie cestných motorových vozidiel 0,183 za každý 1 km (948 x 0,183) = 173,48 Eur, náhrada za stratu času - 24 x 13,01 Eur = 312,24 Eur + dňa 26.09.2013 - spotreba paliva 8,3 l na 100 km; spolu 948 km; cena nafty - 1,41 Eur/l = 110,94 Eur, náhrada za používanie cestných motorových vozidiel 0,183 za každý 1 km (948 x 0,183) = 173,48 Eur, náhrada za stratu času
- 24 x 13,01 Eur = 312,24 Eur + dňa 23.01.2014 - spotreba paliva 8,3 l na 100 km; spolu 948 km; cena nafty - 1,385 Eur/l = 108,98 Eur, náhrada za používanie cestných motorových vozidiel 0,183 za každý 1 km (948 x 0,183) = 173,48 Eur, náhrada za stratu času - 24 x 13,40 Eur = 321,60 Eur + dňa 28.04.2013
- spotreba paliva 8,3 l na 100 km; spolu 948 km; cena nafty - 1,365 Eur/l = 107,40 Eur, náhrada za
používanie cestných motorových vozidiel 0,183 za každý 1 km (948 x 0,183) = 173,48 Eur, náhrada za stratu času - 24 x 13,01 Eur = 312,60 Eur), podľa § 11 ods. 1 písm. a), § 13a ods. 1 písm. a), c), d), § 15 písm. a/, b/, § 16 ods. 3, ods.4, § 17 ods. 1 vyhl. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov.
O povinnosti žalovaného zaplatiť súdny poplatok z návrhu na začatie konania vo výške 99,50 Eur súd rozhodol podľa § 4 ods. 2 písm. d/ v spojení s § 2 ods. 2 zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov; položka 1b Sadzobníka súdnych poplatkov. Žalobca je od poplatku oslobodený, a keďže súd jeho návrhu vyhovel, povinnosť zaplatiť súdny poplatok prešla na žalovaného.
Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalovaný. Uviedol, že je nesprávny záver súdu prvého stupňa, že od 01.08.2012 vznikol medzi účastníkmi konania nový pracovný pomer, aj keď bez písomnej pracovnej zmluvy. V konaní nebol preukázaný jasný a zrozumiteľný prejav vôle na strane žalovaného po dátume 31.07.2012. Aj keď pracovná zmluva má mať v zmysle Zákonníka práce písomnú formu, jej nedostatok nespôsobuje síce neplatnosť a v zmysle právnej praxe sa pripúšťa uzavrieť pracovný pomer aj konkludentne, avšak aj v takom prípade musí byť právny úkon jasný, jednoznačný, zrozumiteľný a musí byť z neho zrejmá vôľa oboch zúčastnených strán uzavrieť pracovný pomer. V konkrétnom prípade absentuje náležitosť vôle (sloboda a vážnosť), kde vôľa je vážna a konajúci chcel vyvolať právne následky spojené s jeho úkonom. Takáto vôľa zo strany žalovaného zistená nebola a chýbajú aj náležitosti prejavu vôle, ktorými sú zrozumiteľnosť a určitosť. Táto po 31.07.2012 v danom prípade zjavne absentuje, lebo žalobcovi bola doručená riadna a platná výpoveď už 13.04.2012, z ktorej výpovedná doba uplynula 31.07.2012, a preto ani nie je zrejmé, na akú funkciu mal vzniknúť žalobcovi pracovný pomer od 01.08.2012, s akým obsahom pracovnej náplne. Takáto vôľa absentovala aj na strane samotného žalobcu. Jednoznačne však absentuje úmysel žalovaného zamestnať žalobcu od 01.08.2012 v novom pracovnom pomere a v žiadnom prípade nebol preukázaný ani úmysel žalobcu zamestnať sa u žalovaného v novom pracovnom pomere, či už od 01.08.2012 alebo od 13.08.2012.. Ďalej poukázal na ust. § 34, § 35 ods. 1, § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka a na ust. § 15 a § 18 Zákonníka práce a uviedol, že vychádzajúc z vyššie uvedeného rozboru v prejedávanej veci to znamená, že ku konkludentnému vzniku nového pracovného pomeru na dobu neurčitú medzi účastníkmi konania by došlo len za predpokladu, že by prejav vôle oboch účastníkov skutočne smeroval k vzniku nového pracovného pomeru od 01.08.2012. V danom prípade však možno s určitosťou konštatovať, že na strane žalovaného absentovala vôľa uzavrieť so žalobcom nový pracovný pomer a takáto vôľa absentovala aj na strane žalobcu, ktorý taktiež nemal v úmysle založiť nový pracovný pomer od 01.08.2012. V konaní nebola preukázaná žiadna dohoda o všetkých podstatných náležitostiach pracovnej zmluvy, preto nemohol medzi účastníkmi vzniknúť od 01.08.2012 pracovný pomer ani konkludentne. Žalovaný od 13.04.2012 žalobcovi prácu neprideľoval ani nevyžadoval od neho plnenie pracovných povinností, a teda je vylúčené, aby od 01.08.2012 vznikol medzi účastníkmi konania pracovnoprávny alebo iný vzťah. V konaní nebolo preukázané, že by medzi účastníkmi došlo k uzatvoreniu nového pracovnoprávneho vzťahu a ani nebolo preukázané, že by žalobca po 31.07.2012 pokračoval vo výkone práce pre žalobcu. Pracovný pomer založený pracovnou zmluvou zo dňa 01.06.2004 platne skončil 31.07.2012 a pokiaľ žalovaný po skončení tohto pracovného pomeru doručil žalobcovi odvolanie svojej výpovede listom zo dňa 28.08.2012, nemohli už po skončení výpovednej doby nastať ani právne následky tohto právneho úkonu tak, ako to vyplýva z ust. § 61 ods. 4 Zákonníka práce, a ako to aj správne konštatuje v odôvodnení svojho rozhodnutia súd prvého stupňa. Aj keď žalovaný napáda rozsudok súdu prvého stupňa v merite veci, súd pochybil aj pri rozhodovaní o náhrade trov konania, keď právnemu zástupcovi žalobcovi priznal náhradu za používanie cestného motorového vozidla a náhradu za stratu času v plnej výške aj napriek tomu, že právny zástupca žalobca zastupoval iného klienta aj v právnej veci 7Cpr/13/2012, pričom súdom boli vytyčované súdne pojednávania vždy v ten istý deň za sebou. Preto pri analogickej aplikácii ust. § 17 ods. 2 vyhlášky č. 655/2004 Z. z., mala byť táto náhrada v tomto súdnom konaní priznaná iba v polovičnej výške. Navrhol rozsudok v napadnutej časti zrušiť (I., II. a III. výrok rozsudku) a vec vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.
Žalobca k podanému odvolaniu navrhol rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutých výrokoch ako vecne správny potvrdiť. Uplatnil si trovy odvolacieho konania, ktoré špecifikoval.
Krajský súd v Prešove ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O. s. p.) po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 204 ods. 1 O. s. p.) oprávnenou osobou - účastníkom konania (§ 201 O. s. p.) proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné (§ 201 a § 202 O. s. p.) a po skonštatovaní, že odvolanie má zákonom
predpísané náležitosti (§ 205 ods. 1 O. s. p.) a že odvolateľ použil zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 205 ods. 2 O. s. p.), preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 212 ods. 1 O. s. p.), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 214 ods. 2 O. s. p.) a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného nie je dôvodné, keďže napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa je vecne správny, v dôsledku čoho boli splnené podmienky na jeho potvrdenie v zmysle § 219 O. s. p..
Pretože odvolací súd preberá súdom prvého stupňa zistený skutkový stav, pokiaľ ide o skutočnosti právne rozhodné pre posúdenie žalobcom tvrdeného nároku, ktorý vo vyčerpávajúcom rozsahu vykonal dokazovanie potrebné na posúdenie uplatneného nároku, výsledky dokazovania jednotlivo i vo vzájomných súvislostiach dôkladne a správne vyhodnotil, pričom i podľa odvolacieho súdu dospel k správnym skutkovým zisteniam. Pretože odvolací súd zdieľa i jeho právne závery vo veci, keď vec i správne právne posúdil s poukazom na ust. § 219 ods. 2 O. s. p., odvolací súd odkazuje na správne a presvedčivé odôvodnenie písomného vyhotovenia preskúmavaného rozsudku. Odvolací súd nenachádza dôvod, pre ktorý by sa mal od týchto záverov prvostupňového súdu odchýliť, a preto nemôže dať za pravdu odvolateľovi. Odvolateľ vo svojom odvolaní neuvádza žiadne nové podstatné skutočnosti, svoju rozsiahlu a podrobnú argumentáciu opakovane predostrel už pred súdom prvého stupňa, ktorý sa so všetkými relevantnými skutkovými i právnymi otázkami náležite vysporiadal.
Odvolací súd zhodne s prvostupňovým súdom dospel k záveru, že pri vyhodnotení vykonaného dokazovania každého z vykonaných dôkazov jednotlivo i vo vzájomných súvislostiach bolo v konaní dostatočným spôsobom preukázané, že návrh žalobcu o určenie neplatnosti výpovede je v celom rozsahu dôvodný.
Predmetom konania v prejednávanej veci bol návrh na určenie neplatnosti výpovede z pracovného pomeru, ktorú dal žalovaný žalobcovi dňa 05.09.2012 podľa § 63 ods. 1 písm. b/ Zákonníka práce a toho istého dňa bola aj žalobcovi osobne doručená (č. l. 5 - 6 spisu).
V prejednávanej veci z hľadiska skutkového stavu bolo nepochybne zistené, že žalobca pracoval u žalovaného od 05.06.2004 na základe písomnej pracovnej zmluvy zo dňa 01.06.2004 na dobu neurčitú s dohodnutým druhom práce: administratívne práce, nákup a zásobovanie náhradnými dielmi a obchodné jednania; miestom výkonu práce bol hospodársky dvor Z. B. (č. l. 25 spisu). Rozhodnutím žalovaného o znížení stavu zamestnancov s cieľom zabezpečiť efektívnosť práce zo dňa 06.04.2014 v nadväznosti na uznesenie valného zhromaždenia obchodnej spoločnosti JADLOVA, s. r. o., z 31.03.2012 žalovaný rozhodol, že z dôvodu zabezpečenia efektívnosti práce znižuje stav zamestnancov z doterajšieho počtu 12 na nový počet 9 zamestnancov formou zrušenia týchto pracovných miest vykonávajúc druh práce: jedno pracovné miesto - administratívne práce, nákup a zásobovanie náhradnými dielmi a obchodné jednania, druhé pracovné miesto - účtovníctvo a administratívne práce spojené s posielaním pošty, príprava podkladov pre dotácie, výkazy, štatistické a iné hlásenia, tretie pracovné miesto - vrátnik na hospodárskom dvore (č. l. 24 spisu). Dňa 13.04.2012 bola žalobcovi na pracovisku doručovaná výpoveď z pracovného pomeru zo dňa 12.04.2012 podľa § 63 ods. 1 písm. b/ Zákonníka práce z dôvodu nadbytočnosti vzhľadom na rozhodnutie zamestnávateľa zo dňa 06.04.2012. Žalobca predmetnú výpoveď odmietol prevziať na pracovisku, táto skutočnosť nebola medzi účastníkmi konania sporná, a preto platí nevyvrátiteľná domnienka, že písomnosť bola dňa 13.04.2012 riadne doručená. Na základe výpovede zo dňa 12.04.2012 začala žalobcovi plynúť trojmesačná výpovedná doba dňom 01.05.2012, ktorá uplynula 31.07.2012 a týmto dňom došlo aj k skončeniu pracovného pomeru výpoveďou.
Niet akýchkoľvek pochybností, že žalobca počas plynutia trojmesačnej výpovednej lehoty u žalovaného riadne pracoval. Uvedenému svedčí opis mzdového listu žalobcu ( č. l. 46 spisu), z ktorého vyplýva, že žalobca za mesiace máj, jún a júl 2012 odpracoval každý mesiac po 21 dní, za čo mu bola zaplatená mzda. Po skončení pracovného pomeru (31.07.2012) žalobca naďalej pre žalovaného vykonával práce a v mesiaci august 2012 odpracoval 22 dní za čo mu bola žalovaným vyplatená mzda (viď č. l. 46 spisu). Skutočnosti, že žalovaný považoval žalobcu za svojho zamestnanca aj po 31.07.2012 svedčí list žalovaného zo dňa 28.08.2012 (č. l. 55 spisu), ktorým žalovaný oznámil žalobcovi, že „jeho pracovný pomer pokračuje v zmysle pracovnej zmluvy uzatvorenej dňa 05.06.2004, v ktorej je uvedené, že budete vykonávať administratívnu prácu a pracovať budete v pondelok, utorok, streda, piatok od 07:00 hod. až 13:00 hod.“. Tým, že žalovaný poskytol žalobcovi mzdu za mesiac august 2012 a ako vyplýva z opisu mzdového listu za rok 2012, žalovaný odpracoval v auguste 2012 22 dní, je potrebné konštatovať, že
po skončení pracovného pomeru výpoveďou medzi účastníkmi konania vznikol konkludentne pracovný pomer dňom 01.08.2012. List žalovaného zo dňa 28.08.2012 (č. l. 55 spisu) nie je možné považovať za odvolanie výpovede danej žalobcovi žalovaným dňa 12.04.2012, pretože výpoveď je možné odvolať len do uplynutia výpovednej doby, teda takto mohol žalovaný učiniť do skončenia pôvodného pracovného pomeru, t. j. do 31.07.2012.
Nie je pravdivé tvrdenie žalovaného uvádzané v odvolaní, že by z jeho strany absentovala vôľa k vzniku nového pracovného pomeru. Vôľu žalovaný na „pokračovaní pracovného pomeru v zmysle pracovnej zmluvy z 05.06.2004“ prejavil aj tým, že vymedzil rozsah, druh práce: „budete vykonávať administratívnu prácu“ a vymedzil aj rozsah pracovného času: „budete pracovať v pondelok, utorok, streda, piatok od 07:00 hod. do 13:00 hod.“
Preto, ak žalovaný oznámil žalobcovi dňa 28.08.2012, že „jeho pracovný pomer pokračuje v zmysle pracovnej zmluvy uzavretej dňa 05.06.2004“, tým žalovaný preukázateľne zmenil svoje rozhodnutie o znížení stavu zamestnancov s cieľom zabezpečiť efektívnosť práce zo dňa 06.04.2012 ( č. l. .24 spisu).
Z uvedených dôvodov sa odvolací súd stotožňuje s názorom súdu prvého stupňa, že výpoveď daná žalobcovi žalovaným dňa 05.09.2012 podľa § 63 ods. 1 písm. b/ Zákonníka práce je neplatná z dôvodu hmotnoprávnych nedostatkov, a to predovšetkým neexistencie výpovedného dôvodu na strane žalovaného ako zamestnávateľa. Žalovaný prijal rozhodnutie o znížení stavu zamestnancov dňa 06.04.2012 a vo vzťahu k žalobcovi toto rozhodnutie zrealizoval výpoveďou z pracovného pomeru zo dňa 12.04.2012. Rozhodnutie žalovaného zo dňa 06.04.2012, ktoré žalovaný uviedol vo výpovedi danej žalobcovi dňa 05.09.2012 ako výpovedný dôvod nie je možné vzťahovať na žalobcu, ktorému pracovný pomer vznikol konkludentne až po tejto organizačnej zmene, dňa 01.08.2012.
Vzhľadom na uvedenú argumentáciu pokiaľ súd prvého stupňa vyhovel žalobe o určenie neplatnosti výpovede danej žalobcovi žalovaným dňa 05.09.2012 a určení, že pracovný pomer naďalej trvá, rozhodol vecne správne, a preto odvolací súd v súlade s ust. § 219 ods. 1 O. s. p., napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa potvrdil.
Odvolanie žalovaného nebolo dôvodné ani pokiaľ ide o povinnosť žalovaného nahradiť žalobcovi trovy konania pozostávajúce z trov právneho zastúpenia. Pokiaľ žalovaný tvrdil, že žalobcovi bola priznaná náhrada za stratu času a náhrada za používanie motorového vozidla aj v inej právnej veci vedenej na Okresnom súde Svidník pod sp. zn. 7Cpr 13/2012, tieto jeho tvrdenia sa nezakladajú na pravde. Z obsahu spisu sp. zn. 7Cpr 13/2012 dokonca ani nevyplýva, aby si právny zástupca žalovaného uplatnil náhradu za stratu času a náhradu za používanie motorového vozidla za účasť na pojednávaniach konaných dňa 15.04.2013, 26.09.2013, 23.01.2014 a 28.04.2014, ktoré sa uskutočnili v tomto konaní. Z vyúčtovania veci sp. zn. 7Cpr 13/2012 vyplýva, že právny zástupca žalobcu si uplatnil cestovné a náhradu za stratu času za účasť na pojednávaniach iba dňa 09.05.2013 a 17.10.2013. Zároveň vyslovene uviedol, že náhrady za účasť na pojednávaniach konaných dňa 23.01.2014 a 28.04.2014 si uplatňuje v rámci konania sp. zn. 7Cpr 14/2012. Z týchto dôvodov odvolacia námietka žalovaného nebola dôvodná.
Rovnako správne súd prvého stupňa rozhodol, ak v zmysle ust. § 2 ods. 2 v spojení s § 4 ods. 2 písm. d) zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov uložil žalovanému povinnosť zaplatiť súdny poplatok zo žaloby. Žalobca v konaní o určenie neplatnosti skončenia pracovného pomeru bol zo zákona oslobodený od súdneho poplatku a v prípade úspešnosti žalovaného nároku, prechádza poplatková povinnosť na neúspešného žalovaného.
O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol v súlade s ust. § 224 ods. 1 v spojení s ust. § 142 ods. 1 O.s.p. tak, že využil zásadu úspechu žalobcu v odvolacom konaní a uložil neúspešnému žalovanému povinnosť nahradiť žalobcovi trovy odvolacieho konania pozostávajúce z trov právneho zastúpenia za 1 úkon právnej pomoci - vyjadrenie k odvolaniu vo výške 61,87 Eur + 8,04 Eur režijný paušál, čo je spolu 69,91 Eur (§ 11 ods. 1, § 16 ods. 3 vyhl. MS SR č. 655/2004 Z.z.).
Rozsudok bol prijatý senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.