Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozsudok_7C-175-2014.pdf
PDF · 76.91 KB
Case nature
Area
Subarea
7C/175/2014
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava II v Bratislave v konaní pred sudkyňou JUDr. Zuzanou Korčekovou v právnej veci navrhovateľa: A. D., U.. XX.X.XXXX, R. Q. XX, G., proti odporkyni: G. D., U.. XX.X.XXXX, F. R. N. XX, R., F.. Č.. Š. X, V. I., o zaplatenie 899,60 eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
Odporkyňa je p o v i n n á zaplatiť navrhovateľovi 899,60 eur s 5,05 %-ným úrokom z omeškania ročne od 12.11.2014 do zaplatenia a trovy konania 53,50 eur, všetko do 30-tich dní od právoplatnosti rozsudku.
Vo zvyšku súd návrh z a m i e t a.
odôvodnenie:
Návrhom podaným na súd dňa 3.2.2014 sa navrhovateľ domáhal, aby súd zaviazal odporkyňu na zaplatenie 899,60 eur s 5,5 %-ným úrokom z omeškania ročne od podania návrhu do zaplatenia a trov konania. Uviedol, že na základe ústnej dohody medzi ním a odporkyňou jej začal od 15.11.2011 prispievať na výživu sumou 200,- eur mesačne. V období od 14.9.2011 do 15.2.2012 jej zaplatil na výživnom celkom sumu 899,60 eur. V konaní vedenom na tunajšom súde pod sp. zn. 59P 54/2012 bolo preukázané, že nie je otcom odporkyne, preto nemal povinnosť platiť jej výživné. Zo strany odporkyne teda došlo k bezdôvodnému obohateniu.
Odporkyňa s návrhom nesúhlasila z dôvodu, že v období, keď jej navrhovateľ platil výživné, ona nevedela, že nie je jej otcom.
Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom navrhovateľa a odporkyne, obsahom pripojených spisov tunajšieho súdu sp. zn. 9C 289/1997 a 59P 54/2012 a listinných dôkazov tvoriacich obsah spisu a zistil tento skutkový stav:
Rozsudkom tunajšieho súdu zo dňa 8.10.1997, č. k. 9C 289/1997 - 12, právoplatným dňa 5.11.1997 bolo rozvedené manželstvo matky odporkyne a navrhovateľa. Súd zároveň schválil rodičovskú dohodu, na základe ktorej bola vtedy maloletá odporkyňa zverená do výchovy matky a navrhovateľ bol zaviazaný platiť mesačne na jej výživu sumu 1.500,- Sk.
Rozsudkom tunajšieho súdu zo dňa 25.6.2012, č. k. 59P 54/2012 - 16, právoplatným dňa 8.9.2012 bolo určené, že navrhovateľ nie je otcom odporkyne.
V období od 14.9.2011 do 15.2.2012 zaplatil navrhovateľ odporkyni na výživnom celkom sumu 899,60 eur. Táto skutočnosť vyplýva z výpisov z účtu navrhovateľa a potvrdila ju aj odporkyňa.
Listom zo dňa 28.5.2013 vyzval navrhovateľ odporkyňu na zaplatenie žalovanej sumy. Odporkyňa výzvu neprevzala. Navrhovateľ jej výzvu doručoval na adresu N. XX, R., na ktorej však odporkyňa v tom čase už nebývala.
Podľa § 62 ods. 1 Zák. o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.
Podľa § 451 ods. 1 OZ kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať.
Podľa § 451 ods. 2 OZ bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.
Podľa § 456 veta prvá OZ predmet bezdôvodného obohatenia sa musí vydať tomu, na úkor koho sa získal.
Podľa § 458 ods. 1 musí sa vydať všetko, čo sa nadobudlo bezdôvodným obohatením. Ak to nie dobre možné, najmä preto, že obohatenie spočívalo vo výkonoch, musí sa poskytnúť peňažná náhrada.
Podľa § 517 ods. 2 OZ ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
Podľa § 563 OZ ak čas splnenia nie je dohodnutý, ustanovený právnym predpisom alebo určený v rozhodnutí, je dlžník povinný splniť dlh prvého dňa po tom, čo ho o plnenie veriteľ požiadal.
S poukazom na citované zákonné ustanovenia, ako aj na výsledky vykonaného dokazovania, súd dospel k záveru, že návrhu je potrené z väčšej časti vyhovieť.
Z vykonaného dokazovania je zrejmé, že navrhovateľ nie je (biologickým) otcom odporkyne, o čom rozhodol aj tunajší súd rozsudkom právoplatným dňa 8.9.2012. Vyživovaciu povinnosť voči dieťaťu majú rodičia (§ 62 ods. 1 Zák. o rodine). Napriek tomu navrhovateľ v období od 14.9.2011 do 15.2.2012 zaplatil odporkyni na výživnom celkom sumu 899,60 eur. Túto skutočnosť potvrdila aj odporkyňa. Išlo pritom o obdobie, keď už bola odporkyňa plnoletá. Z uvedeného vyplýva, že pokaľ navrhovateľ platil odporkyni výživné, išlo o plnenie bez právneho dôvodu (§ 451 ods. 2 OZ), keďže navrhovateľ nemal vyživovaciu povinnosť voči odporkyni. Odporkyňa sa tak bezdôvodne obohatila na úkor navrhovateľa, a to o sumu 899,60 eur, a je teda povinná bezdôvodné obohatenie v žalovanej výške vydať navrhovateľovi. Subjektívna nevedomosť odporkyne o tom, že navrhovateľ nie je jej otcom, je v tomto prípade irelevantná, nakoľko na povinnosť vydať bezdôvodné obohatenie nemá vplyv, či odporkyňa vedela alebo nevedela, že navrhovateľ jej platí výživné bez právneho dôvodu, a teda, že vzniká bezdôvodné obohatenie. Z týchto dôvodov súd návrhu v časti istiny vyhovel v plnom rozsahu.
Odporkyňa sa so zaplatením dostala do omeškania, preto má navrhovateľ právo aj na úroky z omeškania. Navrhovateľ však nepreukázal, že by pred podaním návrhu účinne vyzval odporkyňu na plnenie. Preto súd priznal navrhovateľovi úroky z omeškania až odo dňa nasledujúceho po doručení návrhu na začatie konania odporkyni (11.11.2014), ktorý je možné považovať za výzvu na plnenie, teda od 12.11.2014, a to vo výške, ktorá je v súlade s nar. vl. č. 87/1995 Z. z. v platnom znení. Vo zvyšku súd návrh navrhovateľa v časti príslušenstva zamietol ako nedôvodný.
O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 3 O. s. p., keďže navrhovateľ mal v konaní neúspech iba v pomerne nepatrnej časti (v časti, v ktorej bol jeho návrh zamietnutý) patrí mu plná náhrada trov konania, ktoré tvorí súdny poplatok zaplatený za návrh v sume 53,50 eur.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia na tunajšom súde, písomne v 2 vyhotoveniach.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho
posúdenia veci.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.