Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

3Sp/34/2014

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove samosudkyňou Mgr. Magdalénou Želinskou, v právnej veci navrhovateľa POHOTOVOSŤ s.r.o., so sídlom Pribinova 25, Bratislava, IČO: 35 807 598, proti odporcovi Okresnému úradu Prešov, katastrálny odbor, so sídlom Konštantínova 6, Prešov, za účasti O. S., bytom O. S. XXX, o preskúmanie zákonnosti postupu a rozhodnutia odporcu č. V 3554/14-Bu zo dňa 25. júna 2014 takto

rozhodol:

P o t v r d z u j e rozhodnutie odporcu č. V 3554/14-Bu zo dňa 25. júna 2014.

Účastníkom náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

odôvodnenie:

Preskúmavaným rozhodnutím odporca v konaní o povolenie vkladu záložného práva do katastra nehnuteľností na základe záložnej zmluvy č. 207/2014-RAČ uzavretej medzi účastníkmi konania navrhovateľom ako záložným veriteľom a účastníkom konania O. S. ako záložcom rozhodol tak, že v zmysle § 31 ods. 1 a 3 zákona č. 162/1995 Z. z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) návrh na vklad záložnej zmluvy č. 207/2014-RAČ zamietol.

Rozhodnutie odôvodnil tým, že z obsahu predloženej dohody o splnomocnení je zrejmé, že záložca (ktorý je aj dlžníkom podľa zmluvy o úvere) nemohol ovplyvniť výber splnomocnenca, lebo podpísal formulárovú typovú zmluvu, ktorej samotný obsah dlžník vôbec nemohol ovplyvniť. Týmto nastal konflikt podľa § 22 ods. 2 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka v znení neskorších predpisov (ďalej len „OZ“), keďže základným prejavom slobody vôle je pri splnomocnení slobodný výber osoby, ktorá bude za splnomocniteľa obstarávať jeho (právne) záležitosti. To, že záložný veriteľ vybral konkrétne „svoje“ občianske združenie, je v kontexte predmetu a obsahu splnomocnenia prejavom jasného konania veriteľa a splnomocnenca v zhode, čo podľa odporcu opäť iba potvrdzuje porušenie § 22 ods. 2 OZ. K uvedenému úsudku správny orgán dospel aj s prihliadnutím na všetky dostupné podklady, a to vrátane informácií známe správnemu orgánu z doterajších úradných konaní so záložným veriteľom, ako aj z doterajšej rozhodovacej činnosti súdov. Splnomocnenie osoby, ktorú spotrebiteľovi (dlžníkovi) vyberie veriteľ je v rozpore s § 22 ods. 2 OZ, o čom medzičasom rozhodol aj Najvyšší súd SR (rozsudok sp. zn. ). Je nepochybné, že v danej veci existencia zmluvy o zriadení záložného práva a s ňou súvisiaca dohoda o splnomocnení je primárne vyvolaná finančnými aktivitami záložcu (zabezpečovací úkon viazaný k zmluve o úvere) a ich vzťah k zabezpečovanému úveru je možno označiť ako subsidiárny, akcesorický. Právne vzťahy riešené v zmluve o úvere, dohode o plnomocenstve a následne v záložnej zmluve, sú právnymi vzťahmi zo spotrebiteľských zmlúv. V riešených právnych vzťahoch došlo k značnej nerovnováhe v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa, a teda ide o neprijateľné podmienky. Zároveň odporca konštatoval, že v rovine ochrany spotrebiteľa, aj keď je dohoda

o splnomocnení zaradená na samostatnej listine, ide o štandardnú (typovú) zmluvnú podmienku, ktorej znenie nemohol dlžník ovplyvniť, preto je vyhodnotená ako neprijateľná zmluvná podmienka, ktorá je absolútne neplatná. Keďže predložená zmluva o zriadení záložného práva je taktiež podpísaná splnomocnencom, je táto záložná zmluva neplatná. Predložená záložná zmluva nie je podpísaná osobou oprávnenou konať v mene záložného veriteľa POHOTOVOSŤ, s.r.o. V zmluve je iba farebná fotokópia podpisu konateľa H. N., preto nedošlo k riadnemu prejavu vôle a tento právny úkon je neplatný. Pri záložných zmluvách nie je obvyklé nahradiť podpis mechanickými prostriedkami, čo podľa odporcu ani nebolo v úmysle veriteľa, ale ten chcel vytvoriť dojem, že zmluva je riadne podpísaná a tým uviesť účastníkov do omylu, čo je v rozpore s dobrými mravmi v zmysle § 39 Občianskeho zákonníka.

Odporca citoval § 22 ods. 1 a 2, § 31 ods. 1, § 52 ods. 1, 2, 3, 4, § 53 ods. 1 a 5, § 34 a § 39 OZ, § 5a ods. 4 zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov a § 31 ods. 1 a 3 Katastrálneho zákona.

Navrhovateľ podal včas opravný prostriedok proti tomuto rozhodnutiu, ktorým žiadal správny orgán zrušiť svoje rozhodnutie a povoliť vklad záložného práva k príslušným nehnuteľnostiam. V prípade, ak by správny orgán nevyhovel opravnému prostriedku, navrhol, aby príslušný súd napadnuté rozhodnutie zrušil a vec vrátil správnemu orgánu na ďalšie konanie z dôvodu, že dohoda o splnomocnení bola uzavretá riadne, v súlade s príslušnými ustanoveniami Občianskeho zákonníka o zastúpení a spĺňa náležitosti platného právneho úkonu, ktorými sú slobodná vôľa, vážnosť, určitosť a zrozumiteľnosť. Odporca nesprávne zistil skutkový stav a udelenú plnú moc v jej rozsahu nesprávne posúdil, vydal preto nezákonné rozhodnutie o zamietnutí návrhu na povolenie vkladu záložného práva k nehnuteľnostiam.

Navrhovateľ v návrhu na preskúmanie citoval ustanovenia § 22 ods. 1, 2, § 22, § 31 ods. 1, § 32 ods. 2 Občianskeho zákonníka, § 32 ods. 1, 2, § 46, § 47 ods. 3 Správneho poriadku.

Záložca sa v zmysle riadne uzavretej dohody o splnomocnení sám rozhodol zabezpečiť svoj záväzok vyplývajúci pre neho z predmetnej zmluvy o úvere a preto udelil ProHelp- združeniu občianskoprávnej pomoci (ďalej len „splnomocnenec“) plnomocenstvo na uzatvorenie záložnej zmluvy k nehnuteľnostiam, ktoré mali byť v čase uzatvorenia záložnej zmluvy vo vlastníctve alebo spoluvlastníctve záložcu, ako aj na všetky právne úkony súvisiace s uzatvorením predmetnej záložnej zmluvy. Na základe uvedeného vzniklo splnomocnencovi právo nakladať s nehnuteľnosťou v mene záložcu- splnomocniteľa, pričom práva a povinnosti zo zastúpenia vznikajú priamo záložcovi.

K otázke rozporu záujmov splnomocnenca so záujmami záložcu uvádza, že splnomocnenec v žiadnom prípade nemal a ani nemá záujem na poškodení záložcu, čo vyplýva aj zo samotnej dohody o splnomocnení, ktorá bola uzavretá za účelom naplnenia a hájenia záujmov splnomocniteľa (záložcu) a na jeho žiadosť po osobnom prerokovaní a poučení o právnych úkonoch v dohode uvedených a o právach a povinnostiach, ktoré sa nimi zakladajú. Rozpor v záujmoch musí reálne existovať a nestačí len potenciálna možnosť takéhoto rozporu. V tejto súvislosti poukázal na skutočnosť, že pre správny orgán platí zásada spoľahlivého zistenia skutkového stavu veci (§ 3 ods. 5 Správneho poriadku v spojení s § 32 ods. 1 Správneho poriadku). Navrhovateľ v tejto súvislosti poukázal aj na ust. § 46 Správneho poriadku, v zmysle ktorého rozhodnutie musí okrem iného vychádzať zo spoľahlivo zisteného skutkového stavu veci. Napadnuté rozhodnutie správneho orgánu vychádza len z ničím nepodložených predpokladov, čo dokazuje i samotné odôvodnenie napadnutého rozhodnutia a možno konštatovať, že správny orgán si nesplnil svoju povinnosť a nevychádzal pri vydaní rozhodnutia zo spoľahlivo zisteného stavu veci.

Na predmetnom právnom úkone sa nepodieľal veriteľ a z jeho obsahu nevyplýva, že by bol súčasťou veriteľovej zmluvnej dokumentácie. Poukazuje tiež na to, že zo spisu správneho orgánu nevyplýva, že by veriteľ zastúpenie zástupcom od dlžníka požadoval alebo mu osobu zástupcu dokonca navrhoval. Dlžník vyhlásil, že sa rozhodol zabezpečiť svoj záväzok zo zmluvy o úvere sám a z tohto dôvodu využil bezplatnú pomoc zástupcu. Je teda zrejmé, že predložené plnomocenstvo je samostatným právnym úkonom uzavretým medzi dlžníkom a jeho zástupcom, ktorý je úplne nezávislým od veriteľa a jeho zmluvnej dokumentácie. Správny orgán nepreukázal, že by veriteľ do tohto právneho úkonu

zasahoval alebo ovplyvňoval jeho obsah. Uvedenie predtlače záložného veriteľa a zástupcu v dohode o splnomocnení argumentačne použité v rozhodnutí odporcu absolútne neobstojí, nakoľko jeho uvedenie je nevyhnutné z hľadiska určitosti predmetu udeleného plnomocenstva (t. j. z dôvodu identifikácie osoby, s ktorou má zástupca v mene zastúpeného uzavrieť záložnú zmluvu). Pokiaľ správny orgán z týchto skutočností vyvodzuje, že na základe toho záložný veriteľ svojím spôsobom určil zástupcu pre dlžníka a že záujmy zástupcu dlžníka sú v rozpore so záujmami samotného dlžníka, ide o záver, ktorý absolútne nemá oporu v listinách, ktoré tvoria obsah správneho spisu a nevykonal ani žiadne iné dôkazy na preukázanie správnosti svojho tvrdenia.

Nestotožnil sa ani s právnym názorom odporcu, ktorá poukazuje na absolútnu neplatnosť dohody o splnomocnení s odvolaním sa na § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka, t. j. pre neprijateľnú zmluvnú podmienku v spotrebiteľskej zmluve. Mal za to, že dohodu o plnomocenstve, ktorej predmetom je bezplatné zastupovanie splnomocniteľa splnomocnencom nemožno posudzovať ako spotrebiteľskú zmluvu a teda sa na ňu ani nevzťahujú ustanovenia § 53 Občianskeho zákonníka o neprijateľných zmluvných podmienkach v spotrebiteľských zmluvách, na ktoré odkazuje odporca v napadnutom rozhodnutí.

Nesúhlasil so záverom odporcu ohľadom rozporu s dobrými mravmi. Nevedno, či odporca vidí rozpor s dobrými mravmi v poskytnutí úveru alebo v poplatku. Ak sa týka poplatku, tak poukázal na to, že odplata za poskytnutie peňažných prostriedkov nie je podstatnou náležitosťou zmluvy o úvere a ak by aj bola postihnutá neplatnosťou, nemôže to mať vplyv na celkovú neplatnosť zmluvy o úvere. Ak by aj odporca narážal na výšku dojednaného poplatku, nekonal ani v tomto prípade správne. Z hľadiska prípustnosti výšky peňažného plnenia totiž nie je rozhodujúca len samotná číselná výška plnenia, ale aj všetky ostatné okolnosti konkrétneho prípadu. Zároveň sa domnieval, že odporca prekročil rámec svojich kompetencií vyplývajúcich z § 31 ods. 1 Katastrálneho zákona, keď v odôvodnení skúmal rozpor predmetnej zmluvy s dobrými mravmi. Táto právomoc prináleží súdu v rámci občianskeho súdneho konania, a preto považuje konanie odporcu za nezákonné. K úrokom z omeškania uviedol obdobne, že z hľadiska ich primeranosti sú rozhodujúce celkové okolnosti prípadu, nielen samotná číselná výška, čo potvrdzuje aj početná ustálená judikatúra. Mal za to, že dohodnutá výška úrokov z omeškania vo výške 0,25% z dlžnej čiastky za každý deň omeškania nie je neprimeraná účelu, ktorý bol sledovaný. Právne posúdenie týchto dojednaní odporcom je nielen nesprávne, ale aj nedostatočne odôvodnené a vychádza z nesprávne zisteného skutkového stavu.

Je evidentné, že dlžník dlhodobo neplnil svoje povinnosti riadne a včas a nesplatil svoj dlh tak, ako bolo medzi zmluvnými stranami dohodnuté a odvolateľ ako veriteľ len využil zmluvne dohodnutú možnosť zabezpečiť svoj dlh zriadením záložného práva. Navrhovateľ pritom pristupuje k využitiu inštitútu zabezpečenia svojej pohľadávky záložným právom len v prípadoch, kedy je záložca dlhodobo v omeškaní so splácaním svojho záväzku, resp. v prípadoch kedy je evidentné, že záložca vylákal od navrhovateľa poskytnutie peňažných prostriedkov, pričom tieto nemieni navrhovateľovi riadne vrátiť. Súčasne je nutné konštatovať, že počas výkonu podnikateľskej činnosti navrhovateľa ani v jednom prípade, kedy mal tento zriadené záložné právo na nehnuteľnosti dlžníka nedošlo k využitiu úhradovej funkcie záložného práva, t.j. k realizácii záložného práva predajom nehnuteľnosti.

Odporca nevyhovel podanému opravnému prostriedku v celom rozsahu, zotrval na svojom rozhodnutí, ktoré žiadal potvrdiť a predložil vec spolu so spisovým materiálom na rozhodnutie príslušnému krajskému súdu.

Krajský súd podľa § 250l a nasl. zákona č. 90/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „O.s.p.“) preskúmal napadnuté rozhodnutie odporcu, pojednával v neprítomnosti navrhovateľa a odporcu, ktorí svoju neúčasť ospravedlnili. Na pojednávaní dňa 02.12.2014 vypočul účastníka konania O. S., oboznámil sa s obsahom administratívneho spisu a ostatným spisovým materiálom a dospel k záveru, že opravný prostriedok navrhovateľa nie je dôvodný.

Z obsahu administratívneho spisu vyplýva, že navrhovateľ dňa 03.06.2014 podal návrh na vklad zmluvy o zriadení záložného práva č. 207/2014-RAČ do katastra nehnuteľností. K návrhu súčasne pripojil uvedenú zmluvu o zriadení záložného práva zo dňa 07.05.2014 uzatvorenú podľa § 151a a nasl. OZ, ktorú za záložcu uzavrelo na základe dohody o splnomocnení ProHelp- združenie občianskoprávnej pomoci v zastúpení A. O., predsedu združenia. Z predmetnej zmluvy o zriadení záložného práva vyplýva, že zmluvné strany sa dohodli na zriadení záložného práva k podielovému spoluvlastníctvu k nehnuteľnostiam špecifikovaným v článku I. zmluvy, v prospech záložného veriteľa, a to na zabezpečenie všetkých pohľadávok záložného veriteľa voči záložcovi, ktoré vznikli a vzniknú na základe zmluvy o úvere č. 802001867 zo dňa 28.05.2013 uzatvorenej medzi záložným veriteľom na strane veriteľa a záložcom na strane dlžníka, najmä na zabezpečenie istiny vo výške 300,00 Eur, spolu s jej príslušenstvom, úrokov z omeškania, poplatkov a ostatných pohľadávok a zmluvných pokút vyplývajúcich zo zmluvy o úvere, ako aj ostatných celkových nákladov v zmysle platných všeobecných podmienok, od omeškania až do zaplatenia.

Prílohou návrhu bola aj dohoda o splnomocnení, ktorou „...splnomocniteľ udeľuje Združeniu ProHelp plnomocenstvo vo všetkých veciach vyplývajúcich z uskutočnenia právnych úkonov vymienených v tejto dohode, vrátane právneho posúdenia týmito úkonmi založených práv a povinností a v tomto rozsahu aj vo veciach rokovania so spoločnosťou POHOTOVOSŤ, s.r.o. ako poskytovateľom úveru. Všetky konzultácie a zastupovanie pri rokovaní so spoločnosťou POHOTOVOSŤ, s.r.o. Združenie ProHelp poskytne splnomocniteľovi bezplatne. Splnomocniteľ sa sám rozhodol zabezpečiť svoj záväzok so Zmluvy o úvere a z tohto dôvodu sa rozhodol využiť bezplatnú pomoc pri zabezpečení svojho záväzku Združením ProHelp. Za tým účelom uzatvára túto dohodu a udeľuje Združeniu ProHelp plnomocenstvo na uzatvorenie záložnej zmluvy podľa § 552 Občianskeho zákonníka v platnom znení v mene splnomocniteľa k nehnuteľnostiam, ktoré v čase uzatvorenia záložnej zmluvy sú v splnomocniteľovom vlastníctve alebo spoluvlastníctve a ktoré budú bližšie špecifikované v priloženom liste vlastníctva ako formy zabezpečenia splnenia splnomocniteľovho záväzku zo Zmluvy o úvere. Združenie ProHelp sa zaväzuje svedomito naplniť predmet udeleného plnomocenstva, pričom splnomocniteľa poučilo o právach a povinnostiach vyplývajúcich zo Zmluvy o úvere, vrátane skutočností, že záložné právo vzniká vkladom do katastra nehnuteľností. Združenie ProHelp zároveň posúdi platnosť záložnej zmluvy s ohľadom na platný právny poriadok SR. Splnomocniteľ udeľuje Združeniu ProHelp plnomocenstvo na všetky právne úkony, ktoré je potrebné vykonať za účelom uzatvorenia záložnej zmluvy podľa tejto dohody, vrátane vykonania ich zmien alebo doplnení, ktorými sa zabezpečí splnenie splnomocniteľovho záväzku zo Zmluvy o úvere uvedeného v bode 1 tejto dohody, pozostávajúceho z nesplatenej výšky pohľadávky a jej príslušenstva, vrátane zmluvných pokút a nákladov, ktoré vznikli veriteľovi v súvislosti s uplatnením jeho práv vyplývajúcich zo Zmluvy o úvere. Splnomocniteľ vyhlasuje, že sa sám rozhodol pre zabezpečenie svojho záväzku, čo je v súlade s jeho záujmami, nakoľko sa jedná o splnenie jeho zmluvných povinností, ktorých splnenie je zabezpečené prostredníctvom zmluvných sankcií.“ Následne sú bližšie špecifikované nehnuteľnosti vo vlastníctve splnomocniteľa.

Odporca navrhol napadnuté rozhodnutie ako správne potvrdiť. Zotrval na skutkových zisteniach a prezentovanom právnom posúdení veci v rozhodnutí.

Účastník konania O. S. na pojednávaní dňa 02.12.2014, uviedol, že s napadnutým rozhodnutím odporcu, ktorým bol zamietnutý návrh na povolenie vkladu záložného práva k nehnuteľnostiam, súhlasí a navrhol, aby súd napadnuté rozhodnutie ako vecne správne potvrdil. Nemohol s jednoznačnou istotou uviesť, či parcely, ku ktorým sa malo zriaďovať záložné právo, sú ešte jeho vlastníctvom. V čase, keď si vzal od spoločnosti POHOTOVOSŤ úver vo výške 300 Eur, ešte boli, ale rodinný dom bol prevedený na sestru a jej manžela. Nesúhlasil so zriaďovaním záložného práva, pretože poskytnutý úver spláca v mesačných splátkach po 100 Eur. Pri svojej poslednej návšteve spoločnosti POHOTOVOSŤ v Prešove, bol zamestnankyňou spoločnosti informovaný, že v splácaní úveru sa pokračuje a že zriaďovanie záložného práva nie je dôvodné. Nepopieral podpísanie dohody o splnomocnení, avšak nemal vedomosť o tom, že podpisuje aj niečo iné ako úver vo výške 300 Eur. Popísal priebeh uzavretia zmluvy o úvere, ktoré prebieha tak, že pani, ktorá pracuje v spoločnosti POHOTOVOSŤ, sa opýta záujemcu o pôžičku, aký má príjem, zapíše si to, pričom si túto informáciu nijakým spôsobom neoveruje a následne predkladá veľké množstvo papierov na podpis. Domnieval sa, že tieto dokumenty sa týkajú len pôžičky a nie, že podpisuje nejakú dohodu o splnomocnení, ktoré udeľuje združeniu občianskoprávnej pomoci ProHelp.

Rezolútne poprel, žeby s ním rokoval nejaký A. O.. Dohodu o splnomocnení podpísal s tým, že ide o doklady, ktoré sa týkajú samotného úveru. Postup spoločnosti POHOTOVOSŤ považuje za neférový, keďže nebol poučený o následkoch v prípade, že sa dostane do finančnej tiesne a nebude splácať splátky tak, ako bolo dohodnuté.

Podľa § 552 pohľadávku možno zabezpečiť aj záložnou zmluvou. Ako sa zabezpečuje pohľadávka zálohom vecí alebo práva je upravené v časti o vecných právach.

v § 4 ods. 1, 2, 3 upravuje, že práva k nehnuteľnostiam sa do katastra zapisujú vkladom práv k nehnuteľnostiam do katastra, záznamom práv k nehnuteľnostiam do katastra a poznámkou o právach k nehnuteľnostiam v katastri. Zápisom práv k nehnuteľnostiam sa rozumie vklad, záznam a poznámka. Zápisy práv k nehnuteľnostiam majú právotvorné, evidenčné alebo predbežné účinky podľa tohto zákona.

Podľa § 5 ods. 1 Katastrálneho zákona vklad je úkon okresného úradu; vkladom vzniká, mení sa alebo zaniká právo k nehnuteľnostiam.

Podľa § 28 ods. 1 Katastrálneho zákona práva k nehnuteľnostiam zo zmlúv uvedené v § 1 ods. 1 sa zapisujú do katastra vkladom, ak tento zákon neustanovuje inak. Podľa ods. 2 cit. ustanovenia - práva k nehnuteľnostiam uvedené v § 1 ods. 1 vznikajú, menia sa alebo zanikajú vkladom do katastra, ak tento zákon neustanovuje inak. Podľa ods. 3 tohto ustanovenia - právne účinky vkladu vznikajú na základe právoplatného rozhodnutia okresného úradu o jeho povolení (podľa § 1 ods. 1 druhá veta - súčasťou katastra sú údaje o právach k týmto nehnuteľnostiam a to vlastníckom práve, záložnom práve...).

Ustanovenie § 30 ods. 3 a 4 Katastrálneho zákona upravuje náležitosti návrhov na vklad a jeho príloh.

Podľa § 31 ods. 1 Katastrálneho zákona, okresný úrad preskúma zmluvu z hľadiska, či obsahuje podstatné náležitosti zmluvy, či je úkon urobený v predpísanej forme, či je prevodca oprávnený nakladať s nehnuteľnosťou, či sú prejavy vôle dostatočne určité a zrozumiteľné, či zmluvná voľnosť alebo právo nakladať s nehnuteľnosťou nie sú obmedzené, či zmluva neodporuje zákonu, či zákon neobchádza a či sa neprieči dobrým mravom. Podľa druhej vety tohto ustanovenia - pri rozhodovaní o povolení vkladu prihliada okresný úrad aj na skutkové a právne skutočnosti, ktoré by mohli mať vplyv na povolenie vkladu.

Z uvedeného ustanovenia Katastrálneho zákona, aj podľa názoru súdu jednoznačne vyplýva, že správa katastra bola oprávnená a povinná skúmať aj náležitosti dohody o splnomocnení, ktorou dlžník splnomocnil Združenie ProHelp na uzavretie záložnej zmluvy.

Podľa § 151a záložné právo slúži na zabezpečenie pohľadávky a jej príslušenstva tým, že záložného veriteľa oprávňuje uspokojiť sa alebo domáhať sa uspokojenia pohľadávky z predmetu záložného práva (záloh), ak pohľadávka nie je riadne a včas splnená.

Podľa § 151b ods. 1, 2 záložné právo sa zriaďuje písomnou zmluvou, schválenou dohodou dedičov o vyporiadaní dedičstva, rozhodnutím súdu alebo správneho orgánu, alebo zákonom. V zmluve o zriadení záložného práva sa určí pohľadávka, ktorá sa záložným právom zabezpečuje a záloh.

Podľa § 151d ods. 1 veta prvá zálohom môže byť vec, právo, iná majetková hodnota, byt a nebytový priestor, ktoré sú prevoditeľné, ak zákon neustanovuje inak. Podľa ods. 3, záložné právo možno zriadiť na vec, byt a na nebytový priestor vo vlastníctve záložcu alebo na právo a inú majetkovú hodnotu, ktoré patria záložcovi.

Záložné právo k nehnuteľnostiam, bytom a nebytovým priestorom vzniká zápisom v katastri nehnuteľností, ak osobitný zákon neustanovuje inak (§ 151e ods. 2 Občianskeho zákonníka).

Podľa § 22 zástupcom je ten, kto je oprávnený konať za iného v jeho mene. Zo zastúpenia vznikajú práva a povinnosti priamo zastúpenému. Podľa ods. 2, zastupovať iného nemôže ten, kto sám nie je spôsobilý na právny úkon, o ktorý ide, ani ten, záujmy ktorého sú v rozpore so záujmami zastúpeného.

Podľa § 23 zastúpenie vzniká na základe zákona alebo rozhodnutia štátneho orgánu (zákonné zastúpenie) alebo na základe dohody o plnomocenstve.

Podľa § 31 ods. 1 pri právnom úkone sa možno dať zastúpiť fyzickou alebo právnickou osobou. Splnomocniteľ udelí za týmto účelom plnomocenstvo splnomocnencovi, v ktorom sa musí uviesť rozsah splnomocnencovho oprávnenia. Je nepochybné, že udelenie plnomocenstva splnomocnencovi je jednostranným právnym úkonom a podľa § 34 právny úkon je prejav vôle smerujúci najmä k vzniku, zmene alebo zániku tých práv alebo povinností, ktoré právne predpisy s takýmto prejavom spájajú. Právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne; inak je neplatný (§ 37 ods. 1 .

V citovanom ustanovení sú obsiahnuté niektoré náležitosti právneho úkonu, ktoré determinujú platnosť prejavu vôle smerujúceho k vzniku, zmene alebo zániku (zrušeniu) práv alebo povinností, ktoré právne predpisy s takým prejavom spájajú. Platný právny úkon takto predpokladá, že k prejavu vôle došlo okrem iného aj slobodne a vážne. Ak má byť dohoda o splnomocnení právom akceptovateľná ako prejav zmluvnej autonómie, musí byť výsledkom slobodnej vôle oboch zmluvných strán. Slobodná vôľa vyžaduje informácie o možnosti voľby medzi viacerými riešeniami a informácie o tom, čo tá ktorá voľba konkrétne znamená (porov. uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky vo veci ). Takáto slobodná vôľa splnomocniteľa však bola v danom prípade obmedzená, ak v predtlači dohody o splnomocnení je ako splnomocnenec uvedené konkrétne Združenie ProHelp. Zmluvné podmienky boli vopred pripravené a nebolo možné meniť ich obsah. V prejednávanej veci nebola hodnoverne preukázaná vôľa dlžníka splnomocniť na uzavretie zmluvy o zriadení záložného práva vopred predformulované Združenie ProHelp. Navyše z obsahu spisu ako aj z formy uzavretej zmluvy o úvere je zrejmé a nepochybné, že dlžník udelil predmetné plnomocenstvo v priamom súvise so zmluvou o úvere a poskytnutými finančnými prostriedkami zo strany veriteľa, čo vyplýva aj z výsluchu účastníka správneho konania O. S., keď uviedol, že dohoda o splnomocnení mu bola na podpis predložená spolu s ostatnými listinami. Splnomocnenca na zastupovanie tak nevyberal sám budúci dlžník, ale poskytovateľ úveru. Týmto postupom bol znemožnený slobodný výber spôsobu konania pri uzatváraní záložnej zmluvy zo strany O. S., čím bol porušený prejav slobodnej vôle dlžníka ako splnomocniteľa pri uzatváraní právneho úkonu. Splnomocniteľovi nebola daná reálna možnosť odmietnuť udelenie plnomocenstva, ak mal záujem o poskytnutie peňažného úveru. Uvedenie splnomocnenca v predtlači formulárovej dohody o plnomocenstve jednoznačne potvrdzuje skutočnosť, že v danom prípade nešlo o slobodnú vôľu splnomocniteľa vo výbere osoby splnomocnenca, resp. vôbec o vôľu uzavrieť slobodne a vážne samotnú zmluvu s vedomím si možných dôsledkov tohto právneho úkonu.

Skutočnosť, že ide o vopred určeného splnomocnenca zo strany navrhovateľa, poskytovateľa úveru a záložného veriteľa, bezpochyby odôvodňuje záver v tom smere, že takto udelené plnomocenstvo je v rozpore s § 22 ods. 2 OZ, keďže vzniká dôvodná pochybnosť v tom smere, že záujmy splnomocnenca sú v danom prípade v rozpore so záujmami splnomocniteľa.

Ak teda odporca v napadnutom rozhodnutí konštatoval, že dohoda o plnej moci v uvedenom prípade predstavuje formulárovú typovú zmluvu, pri ktorej dlžník nemôže ovplyvniť výber splnomocnenca, súd sa s týmto záverom v plnom rozsahu stotožňuje. Z rovnakých dôvodov sa súd stotožňuje aj s tvrdeným rozporom v záujmoch splnomocniteľa a splnomocnenca v zmysle § 22 ods. 2 OZ. Udelené plnomocenstvo je preto absolútne neplatným právnym úkonom, na základe ktorého nemohlo dôjsť k platnému uzavretiu zmluvy o zriadení záložného práva, ktorú v mene O. S. uzavrelo s navrhovateľom ním vybrané združenie ProHelp.

Vo veci súd poukazuje aj na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. , ktorý vo svojom rozhodnutí uviedol, že „zmluvné dojednanie, ktoré umožňuje nárok vlastníckeho práva pôvodného vlastníka k nehnuteľnosti bez ohľadu na výšku zostatku nevyplateného dlhu v čase, keď sa prevod vlastníckeho práva na veriteľa stane nepodmieneným svojím účelom a obsahom obchádza zákon, a je teda v zmysle § 39 Občianskeho zákonníka neplatné... Zákon nevylučuje uzavretie všetkých zmlúv použitých v predmetnej veci (zmluvu o úvere, zmluvu o zastúpení, záložnú zmluvu), tieto zmluvy je však potrebné posúdiť aj v kontexte ich vzájomnej súvislosti, to znamená, čo týmito zmluvami sa mienilo dosiahnuť. V podstate týmito zmluvami sa môže dosiahnuť nie len zabezpečenie návratnosti poskytnutej sumy v navýšenej hodnote veriteľovi, ale aj možný prechod dlžníkovho vlastníctva k jeho celému nehnuteľnému majetku v nepochybne ďaleko väčšej hodnote, než je výška plnenia povinného z úverovej zmluvy. Preto aj odvolací súd sa stotožňuje s právnym názorom odporcu a súdu prvého stupňa, že týmto postupom zo strany navrhovateľa sa výrazne zasahuje do práv povinného vo výkone práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov, čo je v rozpore s dobrými mravmi.“

Správny orgán v rovine ochrany spotrebiteľa správne posúdil dohodu o splnomocnení ako neprijateľnú zmluvnú podmienku. Keďže neprijateľná zmluvná podmienka je absolútne neplatná, nemôže byť na základe neplatného plnomocenstva uzatvorená ani platná záložná zmluva. Dlžník udelil predmetné plnomocenstvo v priamom súvise so zmluvou o úvere a poskytnutými finančnými prostriedkami zo strany veriteľa. Zo znenia a formulácie samotnej zmluvy však nemožno bezpochyby určiť, akú vôľu mienil dlžník svojím podpisom vyjadriť.

Na záver odvolací súd vo vzťahu k odvolacej námietke navrhovateľa týkajúcej sa poplatku za poskytnutie úveru a úrokov z omeškania, vyslovuje pochybnosť, v akom rozsahu sa navrhovateľ vôbec oboznámil so samotným rozhodnutím odporcu, ktoré napadol opravným prostriedkom, keďže podaný opravný prostriedok a v ňom uvedené argumenty vôbec reagujú na závery, ktoré nie sú obsiahnuté v odôvodnení napadnutého rozhodnutia. V odôvodnení napadnutého rozhodnutia totiž niet ani zmienky o tom, že by odporca posudzoval otázku poplatku resp. odplaty za úver a primeranosti úrokov z omeškania v predmetnom právnom vzťahu. Viac než pravdepodobné sa na základe tejto námietky javí nedostatok náležitej starostlivosti navrhovateľa pri oboznamovaní sa s obsahom napadnutého rozhodnutia.

Vzhľadom na vyššie uvedené krajský súd podľa § 250q ods. 2 O.s.p. rozhodnutie odporcu ako vecne správne potvrdil.

O trovách konania súd rozhodol podľa § 250k ods. 1 O.s.p. v spojení s ustanovením § 250l ods. 2 O.s.p. a účastníkom náhradu trov konania nepriznal, lebo navrhovateľ v konaní nemal úspech, odporca a O. S. aj pri úspechu v konaní zo zákona nemájú nárok na náhradu trov konania.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Najvyšší súd SR v Bratislave prostredníctvom Krajského súdu v Prešove, a to písomne v troch vyhotoveniach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha, teda ako navrhuje, aby vo veci rozhodol odvolací súd.