Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Uznesenie_9CoE-34-2014.pdf
PDF · 74.84 KB
Case nature
Area
Subarea
9CoE/34/2014
Uznesenie
Krajský súd v Prešove v exekučnej veci oprávneného: POHOTOVOSŤ, s.r.o, so sídlom Pribinova 25, 811 09 Bratislava, IČO: 35 807 598, právne zastúpeného JUDr. Martinom Máčajom, advokátom, Pribinova 25, Bratislava, proti povinným: 1/. Q. E., rod. K., nar. X.X.XXXX, bytom XXX XX Y., štátna občianka SR, 2/. B. K., nar. XX.X.XXXX, bytom XXX XX Y. XXX, štátny občan SR, (právni nástupcovia pôvodne žalovaného B. K., zomrelého XX.X.XXXX, naposledy bytom Y. XXX), o vymoženie 286,79 eur s prísl., o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného Vranov nad Topľou č. k. 3Er/190/2004-22 zo dňa 21.2.2013, takto
rozhodol:
P o t v r d z u j e uznesenie súdu prvého stupňa.
odôvodnenie:
Prvostupňový súd napadnutým uznesením vydaným vyšším súdnym úradníkom vyhlásil exekúciu v celom rozsahu za neprípustnú a zastavil ju. Zároveň vyslovil, že o trovách súdneho exekútora rozhodne po právoplatnosti jeho rozhodnutia samostatným uznesením.
Výrok o neprípustnosti a zastavení exekúcie zdôvodnil ustanovením § 57 ods. 1 písm. g/ a § 58 ods. 1 Exekučného poriadku. Vychádzal zo zistenia, že na základe návrhu oprávneného na vykonanie exekúcie, doručeného exekútorovi dňa 4.6.2004, vydal Okresný súd Vranov nad Topľou dňa 22.6.2004 poverenie na vykonanie exekúcie súdnemu exekútorovi Bc. Jozefovi Blaškovi, ako zástupcovi exekútorky JUDr. Lucie Žužovej. V priebehu exekúcie exekučný súd z obsahu súdneho spisu zistil, že exekučné konanie sa začalo na podklade exekučného titulu, ktorým je notárska zápisnica č. N 1320/2004, NZ 22159/2004 spísaná dňa 13.3.2004 notárom JUDr. Ondrejom Ďuriačom. Pri preskúmavaní zmluvy o úvere, notárskej zápisnice a splnomocnenia zistil, že meno splnomocnenca Mgr. Tomáša Kušníra, ako zástupcu dlžníka, bolo obsiahnuté v úverovej zmluve. Toto plnomocenstvo bolo uzavreté bez slobodnej vôle povinného. Navyše, ak Mgr. Tomáš Kušnír bol splnomocneným zástupcom povinného a mal hájiť jeho záujmy, konal v rozpore so zákonom a povinnosťami advokáta, keď uznaním dlhu spísaného v notárskej zápisnici konal preukázateľne v rozpore so záujmami povinného. Preto považoval splnomocnenie pre advokáta Tomáša Kušníra, na základe ktorého konal pri spísaní notárskej zápisnice, za absolútne neplatné s poukazom na ustanovenie § 39 OZ. Na základe uvedeného mal za to, že exekučný titul - notárska zápisnica, spísaná s advokátskym koncipientom Mgr. Tomášom Kušnírom, je neúčinná a nemôže byť podkladom exekúcie vedenej proti povinnému. Preto vyhlásil exekúciu v celom rozsahu za neprípustnú a z tohto dôvodu ju zastavil.
Proti tomu uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie oprávnený. Navrhol napadnuté uznesenie zrušiť. Ako dôvod uviedol, že súd posudzoval vec, o ktorej už raz právoplatne rozhodol. Notárska zápisnica bola predmetom skúmania zo strany súdu už pri rozhodovaní o udelení poverenia súdnemu exekútorovi. Súd v tomto konaní uznal exekučný titul za súladný, a preto následne udelil súdnemu exekútorovi poverenie na vykonanie
exekúcie. V súvislosti s plnomocenstvom poukázal na dôležitú skutočnosť, že povinný ako dlžník mohol kedykoľvek po uzatvorení zmluvy o úvere v roku 2003 udelené plnomocenstvo v zmysle § 33b Občianskeho zákonníka v platnom znení odvolať, pričom tak neurobil. Ďalej uviedol, že pokiaľ sa zákonodarca rozhodol zaviesť do právneho poriadku notársku zápisnicu ako exekučný titul, nepochybne tým prejavil svoj záujem o posilnenie, riešenia sporov medzi účastníkmi právnych vzťahov predovšetkým mimosúdnym spôsobom. Inými slovami, zákon účastníkom hmotnoprávneho vzťahu za istých podmienok dovolil, aby si zabezpečili exekučný titul bez toho, aby ich vec z hľadiska hmotného práva preskúmal v občianskom súdnom konaní a vyniesol o tom definitívne a záväzné rozhodnutie súd. Ak by mal exekučný súd vykonať takéto preskúmanie veci v rámci exekučného konania, muselo by to byť v zákone výslovne uvedené, pretože takéto preskúmanie ide nad rámec preskúmania formálnej a materiálnej vykonateľnosti exekučného titulu. Zároveň dodal, že ostáva otázkou, čo viedlo konajúci súd k tomu, že o vyhlásení exekúcie za neprípustnú a následnom zastavení rozhodol nie už pri udeľovaní poverenia, ale až po takej dlhej dobe. Až na záver uviedol, že jeho pohľadávka bola v celosti uhradená dňa 24.11.2011.
Zákonný sudca, ktorému bola vec daná na vybavenie, podanému odvolaniu nevyhovel a v súlade s § 374 ods. 4 O.s.p. postúpil vec na rozhodnutie odvolaciemu súdu.
Odvolací súd preskúmal napadnuté uznesenie bez zopakovania, či doplňovania dokazovania a preto tak urobil bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 213 ods. 3, 4, 5 a § 214 ods. 2 O.s.p.). Pri preskúmavaní napadnutého uznesenia bol odvolací súd viazaný dôvodmi podaného odvolania do tej miery, že nebol oprávnený toto uznesenie preskúmavať
z iných dôvodov, než ktoré boli výslovne uvedené v podanom odvolaní. Výnimku v tomto smere tvoria len vady konania, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci
(§ 212 ods. 1, 3 O.s.p.). Po takomto preskúmaní napadnutého uznesenia dospel odvolací súd k
záveru, že napadnuté uznesenie je potrebné zrušiť, nakoľko v danom prípade došlo k skončeniu exekúcie vymožením pohľadávky a trov exekúcie. .
Oprávnený uznesenie prvostupňového súdu o zastavení exekúcie napadol odvolaním, pretože sa nestotožňuje s predmetným uznesením. V závere podaného odvolania však uviedol, že jeho pohľadávka bola v celosti uhradená dňa 24.11.2011.
Odvolací súd, vzhľadom na oznámenie oprávneného o úhrade jeho pohľadávky, vyzval súdneho exekútora JUDr. Juraja Kočiho (náhradníka súdnej exekútorky JUDr. Lucie Žužovej), aby oznámil odvolaciemu súdu, či v predmetnej veci došlo k vymoženiu pohľadávky, jej príslušenstva a aj trov exekúcie od povinného B. K., nar. XX.X.XXXX, resp. či má vedomosť o tom, že pohľadávka oprávneného bola v celom rozsahu uspokojená.
Súdny exekútor doručil dňa 7.11.2014 odvolaciemu súdu správu, v ktorej uviedol, že podľa prevzatého spisového materiálu po JUDr. Žuzovej, povinný v rokoch 2007 a 2008 exekučnými zrážkami z dôchodku splatil celkovú sumu 743,48 eur a to istinu vo výške 553,87 eur a trovy exekúcie 189,60 eur. Istina bola podľa záznamov v spisovom materiáli poukázaná JUDr. Žužovou oprávnenému na účet.
Exekútor upustí od vykonania exekúcie, ak povinný splnil, čo mu ukladá rozhodnutie (§ 46 ods. 8 Exekučného poriadku).
Podľa § 60 písm. e/ Exekučného poriadku poverenie na vykonanie exekúcie vydané exekútorovi podľa § 44 exekútor bezodkladne vráti súdu, ak sa exekučné konanie skončilo vymožením pohľadávky, jej príslušenstva a trov exekúcie.
Skončenie exekúcie môže nastať z troch dôvodov, a to zastavením exekúcie, upustením od vykonania exekúcie alebo vymožením pohľadávky, jej príslušenstva a trov exekúcie. Iba v prípade zastavenia exekúcie dochádza k vydaniu rozhodnutia súdu, v ostatných prípadoch nastáva skončenie exekúcie vznikom inej právnej skutočnosti (porov. Exekučný poriadok s komentárom, JUDr. Marek Tomašovič, Žilina, január 2006, s. 121).
V danom prípade veci je zrejmé, že v predmetnej veci už roku 2011 došlo k vymoženiu celej istiny a trov exekúcie, došlo teda k skončeniu exekúcie v dôsledku inej právnej skutočnosti - vymožením pohľadávky, jej príslušenstva a trov.
Zo spisu však nevyplýva, že by súdny exekútor po vymožení pohľadávky a trov exekúcie vrátil súdu poverenie podľa § 60 ods. 1 písm. e) Exekučného poriadku, ktorému by predchádzalo zaslanie konečného vyúčtovania exekučného konania. Jednotlivé procesné úkony znamenajúce zásah do majetkových práv povinného môže súdny exekútor vykonávať až do vrátenia poverenia, aj keď exekúcia skončila vymožením pohľadávky, jej príslušenstva a trov exekúcie.
Za tohoto stavu vznikla potreba riešiť takéto formálne pretrvávanie exekúcie, keď ďalšia neprípustnosť exekúcie je daná absenciou procesných podmienok pre oprávnenie vykonávať činnosť súdneho exekútora. Preto nepochybil prvostupňový súd, keď v súlade s § 57 ods. 1 písm. f) Exekučného poriadku rozhodol o neprípustnosti exekúcie a o jej zastavení.
Preto odvolací súd napadnuté uznesenie podľa § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdil.
Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 9 zák. č. 747/2005 Z.z. o súdoch).
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.