Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_9Co-131-2013.pdf
PDF · 135.09 KB
Case nature
Area
Subarea
9Co/131/2013
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Milana Šebeňa a sudcov JUDr. Milana Majerníka a JUDr. Mareka Kohúta v právnej veci žalobcov: 1/ Z. Z., nar. X.XX.XXXX, bytom C. XXX, I., štátny občan SR a 2/ Q. Z., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. XXX, I., štátna občianka SR, oboch právne zastúpených advokátom Mgr. Marošom Ježíkom, so sídlom Poprad, Mnoheľova 17, proti žalovaným: 1/ Mgr. M. Z., rod. Z., nar. XX.X.XXXX, bytom C. XXX, I., štátna občianka SR a 2/ B. Z., nar. X.X.XXXX, bytom Z. L., J. XXX, štátny občan SR, právne zastúpeného advokátom JUDr. Michalom Piskoríkom, so sídlom Poprad, Štefánikova 96/63, o určenie vlastníckeho práva, o odvolaní žalobcov a žalovaného v 2. rade proti rozsudku Okresného súdu Poprad č. k. 19C/113/2010-143 zo dňa 18.7.2013, takto
rozhodol:
P o t v r d z u j e rozsudok súdu prvého stupňa vo veci samej.
M e n í rozsudok súdu prvého stupňa vo výroku o náhrade trov tak, že žalovaní v 1. a 2. rade sú p o v i n n í spoločne a nerozdielne zaplatiť každému zo žalobcov v 1. a 2. rade na účet ich právneho zástupcu Mgr. Maroša Ježíka náhradu trov prvostupňového konania pozostávajúcich z náhrady za súdny poplatok spolu v sume 99,50 eur a z náhrady trov právneho zastúpenia v sume 329,- eur pre každého zo žalobcov, a to do 3 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.
N e p r i z n á v a účastníkom náhradu trov odvolacieho konania.
odôvodnenie:
Prvostupňový súd napadnutým rozsudkom určil, že žalobca v 1. rade a žalobkyňa v 2.
rade sú bezpodielovými spoluvlastníkmi nehnuteľnosti, rodinného domu súp. č. XXX, postaveného na parc. č. 417/1 - zastavané plochy a nádvoria o výmere 714 m2 a pozemku parc. č. 417/1 - zastavané plochy a nádvoria o výmere 714 m2, zapísané na LV č. XXX pre obec I., k. ú. I., vedené na Správe katastra Poprad.
.
Po vykonanom dokazovaní vzal za preukázané, že kúpnou zmluvou a zmluvou o zriadení vecného bremena zo dňa 16.5.2008 spísanými formou notárskej zápisnice na Notárskom úrade JUDr. Štefana Siskoviča, žalobcovia v 1. a 2. rade predali žalovaným v 1. a 2. rade nehnuteľnosti uvedené v podanej žalobe za kúpnu cenu 1.500.000,- Sk (49.790,88 eur). V článku II. zmluvy si zmluvné strany dohodli, že kúpna cena bude žalovanými vyplatená najneskôr v lehote troch mesiacov odo dňa podpísania kúpnej zmluvy prostredníctvom hypotekárneho úveru poskytnutého Československou obchodnou bankou a.s.. Dohodnutá kúpna cena nebola zaplatená. Preto žalobcovia dňa 29.4.2010 zaslali žalovaným list
označený ako Výzva na zaplatenie zvyšku dohodnutej kúpnej ceny. Žalovaný v 2. rade na túto výzvu reagoval v tom zmysle, že neuznáva nároky žalobcov a dôvody uvádzané nimi nezakladajú dôvod na odstúpenie od zmluvy. Na základe listu žalovaného v 2. rade zo dňa 11.5.2010 žalobcovia reagovali jednostranným písomným odstúpením od kúpnej zmluvy a zmluvy o zriadení vecného bremena dňa 20.5.2010. Súd dospel k záveru, že nedošlo ani čiastočne k dohode o vyplatení kúpnej ceny za rodinný dom súrodencom žalovanej v 1. rade P. Z. a M. Z.. Všetky zúčastnené osoby, ktoré boli osobne prítomné pri uzavretí kúpnej zmluvy, popreli existenciu takejto dohody o vyplatení ceny iným rodinným príslušníkom. Túto skutočnosť tvrdila aj žalovaná v 1. rade, ktorá uviedla, že kúpnu cenu vôbec nevyplatili žalobcom, ani jej bratom. Naopak tvrdila, že so žalovaným v 2. rade požiadali jej brata P., aby sa odsťahoval z rodinného domu a uvoľnil pre nich najväčšiu izbu. Túto skutočnosť nepoprel ani žalovaný v 2. rade, práve naopak, uviedol, že chcel, aby sa P. vysťahoval. Za túto ústretovosť brata k žalovaným mu poskytli bezúročnú pôžičku. Tvrdenie žalobcov a žalovanej v 1. rade bolo podporené výpoveďou svedka brata žalovanej v 1. rade (P. Z.), ktorý poprel existenciu dohody o vyplatení časti kúpnej ceny. Podľa neho išlo o pôžičky na 2x od žalovaných, a nie kúpnu cenu za rodinný dom jeho rodičov. Tieto pôžičky mal vrátiť, keď si našetrí. Rodičia žalovaného v 2. rade ako svedkovia uviedli, že o dohode o vyplatení kúpnej ceny mali vedomosť od žalovaných. Nevedeli uviesť bližšie skutočnosti ohľadom uzavretia kúpnej zmluvy a dohody o vyplatení kúpnej ceny deťom žalobcov, ale len základné informácie o vyplatení P. sumou 23.235,74 eur (700.000,- Sk) a Mariána 13.277,57 eur (400.000,- Sk). Keďže tieto osoby neboli zúčastnené na úkonoch (kúpna zmluva, odovzdávanie peňazí bratovi žalovanej v 1. rade P.), súd nepovažoval ich výpovede za dostatočné, aby podporili tvrdenie žalovaného v 2. rade. Jedinými informáciami, ktorými disponovali, bolo, že došlo k vyplateniu časti kúpnej ceny za rodinný dom bratom žalovanej. Keďže žalovaný v 2. rade nenavrhol ďalších svedkov k preskúmaným skutočnostiam, súd ukončil dokazovanie. Dôkazné konanie v konaní uniesla procesná strana žalobcov, a to výpoveďou žalovanej v 1. rade, svedka P. Z., ktorých sa táto vec bezprostredne týkala a nedisponovali iba sprostredkovanými informáciami. Preto súd uveril ich tvrdeniu. Ak aj existovali pochybnosti týkajúce sa tvrdení žalovaného v 1. rade, že si požičali peniaze z peňažného ústavu, ktoré boli úročené a následne tieto peniaze poskytli bratovi žalovanej bezúročne, boli tieto výsluchmi žalovaného svedka P. Z. odstránené. Odpustené úroky boli akousi reciprocitou žalovaných, že brat žalovanej opustí domácnosť rodičov a uvoľní svoju izbu žalovaným. V konaní bolo nesporne preukázané, že od kúpnej zmluvy žalobcovia ako
predávajúci účinne odstúpili, ako aj od zmluvy o zriadení vecného bremena. Týmto úkonom bola zmluva od začiatku zrušená so spätnými účinkami. V takom prípade je každý z účastníkov povinný vrátiť druhému všetko, čo podľa nich dostal. Takéto vzájomne podmienené povinnosti účastníkov zrušenej zmluvy musí zodpovedať aj žalobný návrh a výrok rozsudku. Výnimku v prípade zrušenia zmluvy v dôsledku účinného odstúpenia od zmluvy tvorí len prípad, ak plnila podľa takejto zmluvy len jedna strana. V takom prípade sa povinnosť vydať plnenie zo zrušenej zmluvy riadi ustanovením § 451 ods. 1 OZ. Keďže zo zrušenej kúpnej zmluvy má plniť len jedna strana, môžu sa žalobcovia domáhať určenia vlastníckeho práva bez toho, aby v žalobnom návrhu konštruovali jeho podmienenosť o neexistujúcom nároku druhej zmluvnej strany.
Ďalším výrokom rozsudku bola žalovaným v 1. a 2. rade uložená povinnosť spoločne a nerozdielne zaplatiť právnemu zástupcovi žalobcov trovy konania pozostávajúce zo zaplateného súdneho poplatku v sume 99,50 eur a z trov právneho zastúpenia v sume 586,14 eur na účet vedený v E., a.s., pobočka O., číslo účtu XXXXXXXXXX/XXXX do troch dní odo dňa právoplatnosti rozsudku.
Toto rozhodnutie súd zdôvodnil citáciou § 142 ods. 1 O.s.p., a tým, že právny zástupca žalobcov si uplatnil trovy právneho zastúpenia za právne úkony: prevzatie a príprava zastúpenia u žalobcu v 1. rade v celkovej hodnote 526,13 eur s 19 % DPH za spísanie žaloby. Za účasť na pojednávaniach dňa 24.3.2011, 10.6.2011, 17.5.2013, 18.7.2013 si uplatnil za úkon sumu 263,06 eur s 20 % DPH, takisto aj u žalobkyni v 2. rade, keďže základná sadzba tarifnej odmeny sa znížila o 50 %, pokiaľ išlo o spoločné úkony pri zastupovaní dvoch alebo viacerých osôb. Súd priznal trovy právneho zastúpenia podľa § 11 ods. 1 písm. a) a § 13 ods. 2 vyhlášky č. 655/2004 Z. z., a to podľa základnej sadzby tarifnej odmeny za jeden úkon právnej služby, ktorá predstavovala 1/13 výpočtového základu za rok 2010 55,49 eur, za rok 2011 57,- eur a za rok 2013 60,07 eur s prihliadnutím, že po právnom úkone prevzatie a príprava zastúpenia, ktorý priznal v celkovej výške, keďže právny zástupca zastupoval dvoch účastníkov konania, znížil základnú sadzbu tarifnej odmeny o 50 %. Za prevzatie a prípravu zastúpenia priznal 2 x 55,49 eur
+ 19 % DPH, za spísanie žaloby 27,74 eur x 2, za účasti na pojednávaniach v roku 2011 4 x 28,50 eur s 20 % DPH, za rok 2013 za účasť na pojednávaniach 4 x 30,03 eur s 20 % DPH. Celkove priznal 478,78 eur s režijným paušálom za oboch žalobcov 107,36 eur, spolu 586,14 eur.
Proti tomuto rozsudku podali v zákonnej lehote odvolanie žalobcovia, ako aj žalovaný v 2. rade. Žalobcovia odvolaním napadli len výrok o náhrade trov prvostupňového konania. Považujú za nesprávne konštatovanie súdu, že pre uplatnenie trov je potrebné vychádzať z § 11 ods. 1 písm. a) a § 13 ods. 2 vyhlášky, a teda z 1/13 výpočtového základu. Aj keď sa jedná o určovaciu žalobu, je potrebné pri uplatnení trov vychádzať z § 10 ods. 1 vyhlášky z dôvodu, že predmetom sporu bolo určenie, že žalobcovia sú vlastníkmi predmetnej nehnuteľnosti a bolo možné vychádzať z hodnoty tejto nehnuteľnosti, ktorej cena bola uvedená a známa. Vzhľadom k tomu si právny zástupca žalobcu uplatnil trovy z právneho zastúpenia podľa § 10 ods. 1 vyhlášky. Navrhli preto zmeniť výrok rozsudku súdu prvého stupňa o náhrade trov tak,
že žalovaní v 1. a 2. rade sú povinní spoločne a nerozdielne zaplatiť právnemu zástupcovi žalobcov trovy konania pozostávajúce zo zaplateného súdneho poplatku v sume 99,50 eur a trov právneho zastúpenia v sume 4.510,98 eur.
Žalovaný v 2. rade vo svojom odvolaní navrhol rozsudok zmeniť tak, že súd určuje, že žalobcovia Z. Z. a manželka Q. Z., rod. K., sú bezpodielovými spoluvlastníkmi označených nehnuteľností a zaviazať žalobcov vrátiť žalovaným Mgr. M. Z. a B. Z. čiastku 8.962,35 eur (270.000,- Sk) s 9 % úrokmi odo dňa odstúpenia od zmluvy až do zaplatenia. Nesúhlasí s názorom súdu, že nárok na vrátenie plnenia si môže žalovaná uplatniť v inom konaní. Súd nevypočul ďalšieho navrhovaného svedka Z. A., ktorý vykonával práce na rekonštrukcii domu a mohol ako cudzia osoba vypovedať o tom, ako žalobcovia, a predovšetkým žalobca v 1. rade organizoval, riadil práce a prakticky on rozhodoval o všetkých záležitostiach. Žalovaný v 2. rade taktiež navrhol vyžiadať z peňažných ústavov materiáli týkajúce sa úverov, z ktorých by bolo preukázané, že žalobca nielenže vedel o každom úvere, ale aktívne sa na jeho vybavovaní spolu so žalovanými podieľal. Napriek doplneniu dokazovania neboli odstránené pochybnosti vyplývajúce z výpovede predovšetkým žalovanej v 1. rade. Doplnenie dokazovania naopak jednoznačne potvrdilo tvrdenie žalovaného v 2. rade, že financie, ktoré boli odovzdané P. Z. neboli pôžičkou, ale šlo o vyplatenie kúpnej ceny. Svedok P. Z. na pojednávaní 17.5.2013 uviedol, že poprosil sestru, aby mu pomohla s financiami, aby si mohol zobrať hypotéku. Tento svedok mal problémy, aby mohol dostať úver, pričom aj žalovaná v 1. rade uviedla, že časť peňazí z úveru išla bratovi „keďže on si nemohol zobrať pôžičku“. Ďalej uviedla, že „boli sme radi, že sa brat odsťahoval z rodinného domu, a preto sme od neho nepožadovali žiadne úroky“. Žalovaná v 1. rade netvrdila, ako neskôr po zrušení veci odvolacím súdom, že nepožadovanie úrokov mala byť akási náhrada pre brata za uvoľnenie izby. Jej tvrdenie na poslednom pojednávaní je účelové, ničím nepreukázané a jednoznačne nepravdivé. Odvolateľ by nesúhlasil so žiadnou pôžičkou, a tobôž s pôžičkou bezúročnou bratovi, keďže úroky z úveru v jednom prípade boli 10,9 % a v druhom prípade 12,9 % ročne. K výpovedi žalobkyne v 2. rade uviedol, že nebola pravdivá, keď tvrdila, že nebola osobne prítomná pri odovzdávaní peňazí, lebo pozerala televíziu. Na pojednávaní 17.5.2013 najprv uviedla, že nemá vedomosť o pôžičkách žalovaných, že nemá vedomosť, aby žalovaní požičiavali nejaké peniaze niektorému jej synovi a že nebola prítomná pri odovzdávaní peňazí. V zápätí svoje tvrdenie opravila, že bola prítomná, že zdržiavala v obývačke, ktorá je spojená s kuchyňou a že vtedy boli peniaze odovzdávané. Neboli odstránené rozpory v jej výpovedi. Rodičia žalovaného jednoznačne potvrdili, že žalovaná v 1. rade im výslovne uviedla, aká bola dohoda o vyplatení kúpnej ceny, ktorému synovi žalobcov bolo potrebné vyplatiť časť kúpnej ceny, ako aj to, že výška kúpnej ceny, spôsob jej vyplatenia bola dohodnutá s jej rodičmi, t. j. so žalobcami. Rodičia žalovaného vypovedali objektívne a pravdivo o všetkom, čo sa dozvedeli od žalovanej v 1. rada. Právny zástupca žalobcov nevyzýval žalovaných na zaplatenie kúpnej ceny, ale výzvu z 29.4.2010 označil ako „výzva na zaplatenie zvyšku dohodnutej kúpnej ceny“. Dá sa dôvodne predpokladať, že ho žalobca v 1. rade informoval o tom, že by časť kúpnej ceny už vyplatená bola. Ďalej poukázal na výpoveď žalovanej v 1. rade, ktorá na pojednávaní dňa 24.3.2011 vypovedala, že nebolo stanovené presné časové obdobie, dokedy jej treba kúpnu cenu vyplatiť a táto by bola vyplatená „ak by sa nám podarilo nazbierať peniaze, vtedy by sme zaplatili“. Výpoveď žalovanej v 1. rade je motivovaná negatívnym vzťahom k nemu a snahou, aby im nebolo vrátené to, čo podľa zmluvy bolo plnené. Dokazovaním neboli odstránené pochybnosti vo výpovedi žalovanej v 1. rade, ale bolo
preukázané, že on vypovedal pravdu ohľadom dohody o kúpnej cene, spôsobu jej vyplatenia osobám, ktorým na prianie žalobcov bola časť kúpnej ceny vyplatená. Bolo preukázané, že sa nejedná o pôžičku,
ale o plnenie - zaplatenie časti kúpnej ceny. Pokiaľ by neboli vyplatili P. Z.
časť kúpnej ceny, nebol by mohol nadobudnúť byt a rovnako by nemohol dostať ani úver. Táto skutočnosť bola dôvodom, prečo časť kúpnej ceny nebola vyplatená priamo žalobcom, ale ich synovi. Vzhľadom na odstúpenie od zmluvy žalobcami je treba posudzovať vec podľa § 451 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Aj pred podaním žaloby, aj počas konania zotrvával na stanovisku, že nemal žiadne výhrady, aby sa žalobcovia naspäť stali vlastníkmi predmetu prevodu a domáhal sa len vrátenia kúpnej ceny. Niet dôvodu, aby súd zaviazal žalovaných na zaplatenie trov konania podľa § 142 ods. 1 O.s.p.. Navrhol, aby súd v tejto časti zmenil rozsudok a podľa § 142 ods. 2 Občianskeho zákonníka (zrejme O.s.p.) rozhodol, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.
Žalovaná v 1. rade vo svojom písomnom vyjadrení uviedla, že s rozsudkom súhlasí a rozhodnutie o trovách ponecháva na zváženie súdu.
Odvolací súd rozhodol o veci bez toho, že by na nariadenom odvolacom pojednávaní zopakoval, či doplnil dokazovanie vykonané súdom prvého stupňa (§ 213 ods. 3, 4, 5 a § 214 ods. 2 O.s.p.). Právnym dôsledkom takéhoto oboznámenia sa s vecou je viazanosť odvolacieho súdu skutkovým stavom zisteným súdom prvého stupňa (§ 213 ods. 1 O.s.p.). Nakoľko rozsudok vo veci samej musí byť verejne vyhlásený, bol termín verejného vyhlásenia rozsudku uverejnený v zákonom stanovenej lehote na úradnej tabuli súdu a na internete (§ 156 ods. 1, 3 O.s.p.). Pri preskúmavaní napadnutého rozsudku bol odvolací súd viazaný dôvodmi podaných odvolaní do tej miery, že nebol oprávnený tento rozsudok preskúmavať z iných dôvodov, než ktoré boli výslovne uvedené v podanom odvolaní. Výnimkou by mohli byť len vady konania, pokiaľ by mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci (§ 212 ods. 1, 3 O.s.p.). Po takomto preskúmaní napadnutého rozsudku dospel odvolací súd k záveru, že odvolanie žalovaného v 2. rade proti rozsudku vo veci samej, nie je opodstatnené.
Medzi účastníkmi nie je sporné, že podaním zo dňa 20.5.2010 doručeným žalobcami žalovaným dňa 26.5.2010, došlo k účinnému odstúpeniu od kúpnej zmluvy a zmluvy o zriadení vecného bremena zo dňa 16.1.2008. Podobne nie je sporné, že žalobcovia v 1.a 2. rade boli a sú faktickými užívateľmi tejto nehnuteľnosti a že žalovaný v 2. rade tieto nehnuteľnosti neužíva. Naďalej sú však zapísaní na liste vlastníctva č. XXX k. ú. I. pre obec I. v okrese O., ako vlastníci stavby rodinného domu súp. číslo XXX, ako aj pozemku - parc. č. 417/1 o výmere 714 m2 žalovaní v 1. a 2. rade.
Odstúpením od zmluvy sa zmluva od začiatku zrušuje, ak nie je právnym predpisom ustanovené, alebo účastníkmi dohodnuté inak (§ 48 ods. 2 Občianskeho zákonníka).
V preskúmavanej veci si účastníci konania nedohodli v zmluve zo dňa 16.5.2008 osobitné dôvody pre odstúpenie od zmluvy, ani osobitné dôsledky odstúpenia od zmluvy. Preto sa na ne v plnom rozsahu vzťahuje právna úprava Občianskeho zákonníka.
Žalobcovia v preskúmavanej veci odstúpili od kúpnej zmluvy podľa § 517 ods. 2 veta druhá Občianskeho zákonníka, teda z dôvodu omeškania dlžníkov, ktorí nesplnili dlh ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej im žalobcami ako veriteľmi. Účinky odstúpenia
od zmluvy nastali okamihom doručenia tohto jednostranného prejavu vôle žalovaným v 1. a 2.
rade. Právnymi dôsledkami účinného odstúpenia od zmluvy je zrušenie zmluvy od samého začiatku (ex tunc), v dôsledku čoho práva a povinnosti zmluvných strán z takto zrušenej zmluvy zaniknú. Pokiaľ už bolo na základe takto zrušenej zmluvy plnené, potom odstúpením od zmluvy vznikla povinnosť účastníkom zmluvy vyporiadať sa podľa zásad o bezdôvodnom obohatení (§ 451 a nasl. Občianskeho zákonníka).
Čiastočne iná úprava platí v prípade odstúpenia od kúpnej zmluvy týkajúcej sa nehnuteľnosti. Odstúpením od zmluvy nedochádza bez ďalšieho súčasne k obnoveniu vlastníckeho práva odstupujúcich predávajúcich prevádzanej nehnuteľnosti. Vecnoprávne účinky kúpnej zmluvy, t. j. účinky vkladu vlastníckeho práva prevádzanej nehnuteľnosti do katastra nehnuteľnosti, môžu byť po odstúpení od zmluvy odstránené a predávajúcim je možné znova zapísať vlastnícke právo až potom, čo kupujúci v súlade s predávajúcimi vyhlásili, že vydávajú predávajúcim naspäť prevádzanú nehnuteľnosť alebo v prípade nezhody účastníkov až potom, čo bude na základe žaloby predávajúceho o určenie jeho vlastníckeho práva právoplatne súdom rozhodnuté, že predávajúci je opäť vlastníkom prevádzanej nehnuteľnosti (§ 132 ods. 2 a § 133 ods. 3 Občianskeho zákonníka). Odstúpením od zmluvy o prevode vlastníctva nehnuteľnosti zaniká právny titul, na základe ktorého nadobudol kupujúci vlastnícke právo k nehnuteľnosti.
V prípade, že nedôjde k uzavretiu dohody osvedčujúcej katastru nehnuteľnosti, že medzi zmluvnými stranami došlo k odstúpeniu od kúpnej zmluvy, v dôsledku čoho sa má obnoviť vlastnícke právo predávajúcich, môže si svoje nároky uplatniť predávajúci aj žalobou na plnenia a domáhať sa na súde vydania rozsudku, na základe ktorého by bol kupujúci povinný vydať predávajúcemu nehnuteľnosť, poprípade strpieť zápis vlastníckeho práva predávajúceho do katastra nehnuteľnosti.
Aj keď napriek zmenám v súdnej praxi týkajúcim sa správnosti znenia žalobného petitu uplatneného žalobcami v preskúmavanej veci, by bolo možné mať pochybnosti o jeho správnosti, jedná sa v podstate len o nepresnosti vo formulácii žalobného petitu sledujúce ten istý účinok, a to obnovenie vlastníckych práv predávajúcich, v danom prípade žalobcov v 1. a 2. rade. Za takéhoto stavu zotrvávanie na žalobe o určenie vlastníckeho práva žalobcov nemožno samo o sebe považovať za dôvod pre zamietnutie takejto žaloby. To platí vo zvýšenej miere v prípade, keď napriek nespornému účinnému odstúpeniu od zmluvy sú naďalej na liste vlastníctva nehnuteľnosti zapísaní ako jej vlastníci kupujúci, v danom prípade žalovaní v 1. a 2. rade.
V tejto súvislosti nadobúda význam skúmanie, či na základe zmluvy, od ktorej bolo účinne odstúpené, plnila len jedna zmluvná strana, alebo obe strany. V prípade plnenia len jednej strany nastávajú účinky upravené v ustanovení § 451 ods. 1 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého, kto sa na úkor iného obohatí, musí obohatenie vydať. Len v prípade, že došlo
k plneniu z oboch zmluvných strán, nastupuje režim ustanovenia § 457 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého, ak bola zmluva zrušená, je každý z účastníkov povinný vrátiť druhému všetko, čo podľa nej dostal.
V súvislosti s preskúmavanou vecou je právne významný obsah pojmu bezdôvodného obohatenia, ktoré sa má vydať podľa § 451 ods. 1 Občianskeho zákonníka.
O obohatenie ide vtedy, ak sa plnením dostáva majetkovej hodnoty tomu, komu bolo plnené, v dôsledku čoho sa to prejavilo buď vo zvýšení jeho aktív, alebo znížením jeho pasív. O obohatenie sa tiež jedná aj v prípade, ak sa majetok obohateného nezmenšil, hoci sa zmenšiť mal, pritom plnenie môže spočívať buď v tom, že bolo niečo dané alebo vykonané (napr. veci, práva), alebo bola postúpená pohľadávka, bolo zriadené právo alebo bolo v prospech niekoho niečo vykonané.
Zhodnotenie cudzej nehnuteľnosti jej opravou, či prístavbou, alebo zhodnotenie cudzieho pozemku výsadbou trvalých porastov, je tzv. investíciou do cudzieho majetku. Ak k takémuto zhodnoteniu došlo na základe dohody s pôvodným vlastníkom (predávajúcim), záleží na obsahu dohody, aký právny vzťah medzi nimi vznikol. Ak ide o prípad zhodnotenia bez akéhokoľvek dohovoru s pôvodným vlastníkom veci, jedná sa o bezdôvodné obohatenie získané bez právneho dôvodu. Ak však bolo investované kupujúcim do vlastníctva kúpenej veci, môže sa jednať o bezdôvodné obohatenie získané plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol. Rozsah takto získaného bezdôvodného obohatenia sa určuje podľa ustanovenia § 458 Občianskeho zákonníka. V prípade investície do cudzieho majetku je pohľadávkou bezdôvodného obohatenia nie hodnota vynaložených prostriedkov, ale zhodnotenie veci, ktoré sa
obohatenému dostalo, t. j. rozdiel medzi hodnotou jeho veci (trhovou cenou) pred investíciami a následne (R 26/1975 - III.). Obohatený je potom vydať len ten majetkový prospech, ktorý sa mu obohatením dostal. Nemožno ho zaviazať nahradiť majetkovú stratu, ktorá nastala kupujúcemu tým, že na zhodnotenie nehnuteľnosti investoval vyššiu sumu, než bola suma zhodnotenia samotnej nehnuteľnosti.
V preskúmavanej veci žalovaný v 2. rade od začiatku konania tvrdí nielen to, že časť kúpnej ceny zaplatil so súhlasom predávajúcich k rukám svedka P. Z., ale aj to, že časť poskytnutých úverov, ktoré doposiaľ však nekonkretizoval, bola použitá na zhodnotenie kúpenej nehnuteľnosti.
V tejto súvislosti je možné poukázať na výpoveď žalovanej v 1. rade na pojednávaní dňa 24.3.2011, podľa ktorej časť úveru presahujúca sumu 270.000,- Sk požičaných P. Z. (t. j. cca 130.000,- Sk), bolo použitých na rekonštrukciu kuchyne a zostatok na bežné veci. Malo sa jednať o úverové zmluvy uzavreté s Poštovou bankou dňa 18.8.2008 a 16.9.2009.
Podľa úverovej zmluvy - označenej ako pôžička na bývanie, uzavretej dňa 18.8.2008 s Poštovou bankou a.s. Bratislava, si žalovaní v 1. a 2. rade ako dlžník a spoludlžník, vypožičali za účelom výmeny okien čiastku 250.000,- Sk. Účel poskytnutia ďalšieho úveru v sume 5.000,- eur zo zmluvy zo dňa 9.9.2009, nie je zo spisu zistiteľným. Podobne zo spisu nie je zistiteľné, že by predmetná nehnuteľnosť bola použitá ako záloha na splácanie oboch úverov.
Zmluva zo dňa 16.9.2009 o poskytnutí úveru - pôžičky v sume 5.000,- eur ako účel poskytnutia uvádza rekonštrukciu rodinného domu.
Predovšetkým pre rozhodnutie o náhrade trov konania sú dôležité zhodné tvrdenia oboch sporných strán, podľa ktorých dôvodom, pre ktorý Československá obchodná banka, a.s., Bratislava odmietla poskytnúť prisľúbený hypotekárny úver na zaplatenie kúpnej ceny,
bolo uzavretie zmluvy o zriadení vecného bremena. Tak táto banka, ako aj iné banky, s ktorými účastníci vstúpili do jednania, požadovali ako podmienku poskytnutia hypotekárneho úveru, zánik zmluvy o zriadení vecného bremena, s čím žalobcovia nesúhlasili.
Aj žalobca v 1. rade uznal vo svojej výpovedi pred prvostupňovým súdom, že došlo k rekonštrukcii kuchynskej časti rodinného domu, avšak bez jeho súhlasu. Z nákladov žalobcov sa mala hradiť výmena okien vchodových dverí a podláh v hodnote 180.000,- Sk a 240.000,- Sk. Išlo o práce, ktoré sa realizovali po predaji rodinného domu žalovaným.
Podľa žalovaného v 2. rade rekonštrukcia bola hradená z požičaných peňazí časti týkajúcej sa výmeny dlažby, kuchyne a obkladačiek, prerobenie vody v kuchyni a maľovanie celého domu. Ďalej sa kupovala plávajúca podlaha do dvoch izieb a chodby.
Svedkyňa M. Z. pritom potvrdila, že výmenu okien zaplatili žalobcovia, ale že zvyšok zaplatia mladí, t. j. žalovaní v 1.a 2. rade.
Ani v ďalšom priebehu konania žalovaný v 2. rade nepreukázal, ba ani netvrdil rozsah investícií žalovaných v 1. a 2. rade rodinného domu, a už vôbec nebolo zisťované, ako sa tieto investície prejavili na zhodnotení domu.
Žalovaný v 2. rade v podanom odvolaní proti preskúmavanému rozsudku si dokonca uplatnil ako synalagmatický záväzok voči žalobcom, zaplatenie len čiastky 270.000,- Sk (8.962,35 eur), teda len čiastku, ktorú žalovaní v 1. a 2. rade vyplatili bratovi žalovanej P. Z., neuplatnil si žiadnu konkrétnu čiastku
z titulu zhodnotenia rodinného domu, a teda z titulu bezdôvodného obohatenia získaného žalobcami z tohto dôvodu.
Vzhľadom k takto zdôvodnenému odvolaniu stráca na právnom význame návrh žalovaného v 2. rade na doplnení dokazovania výsluchom svedka Z. A.. Naviac nemožno dôvodne očakávať, že by svedok vedel dať odpoveď na to, ktorú časť prác financovali žalovaní a ktorú žalobcovia, a už vôbec by nevedel dať odpoveď na to, pri akom rozsahu sa tieto investície prejavili vo forme zhodnotenia nehnuteľnosti ako takej. Úplne bez právneho významu sú navrhované dôkazy vyžiadaním originálov úverových zmlúv. Nie je možné očakávať, že by originály týchto listín mali iný obsah, ako kópie založené do spisu.
V dôsledku toho je pre konečné rozhodnutie právne významné najmä dokazovanie vykonané súdom prvého stupňa v časti týkajúcej sa účelu poskytnutia sumy 270.000,- Sk svedkovi P. Z.. Tak, ako už bolo skôr uvedené, odvolací súd je viazaný skutkovým stavom zisteným súdom prvého stupňa a bez zopakovania, či doplňovania dokazovania priamo na odvolacom pojednávaní nemôže dospieť k iným skutkovým záverom. Prvostupňový súd podľa ním vykonaného dokazovania a jeho vyhodnotenia vykonaných
dôkazov dospel k záveru, že čiastka 270.000,- Sk bola poskytnutá P. Z. ako pôžička. Žalovaný v 2. rade nenavrhol v podanom odvolaní vykonanie žiadneho dôkazu, ktorý by zvrátil, či aspoň spochybnil správnosť tohto skutkového záveru. Poukázal len na dôkazy vykonané a vyhodnotené súdom prvého stupňa.
V tejto súvislosti nadobúda na význame obsah kúpnej zmluvy uzavretej účastníkmi dňa 16.5.2008. Táto zmluva bola napísaná formou notárskej zápisnice. Pretože sa týkala prevodu vlastníckeho práva k nehnuteľnosti, mohla byť zmena takejto zmluvy realizovaná taktiež len v písomnej forme (§ 40 ods. 1 a § 46 Občianskeho zákonníka). Podľa článku II. tejto zmluvy sa zmluvné strany dohodli, že kúpna cena v sume 1.500.000,- Sk bude vyplatená zo strany kupujúcich na 1., 2. strane, strane predávajúcich 1., 2. najneskôr v lehote 3 mesiacov odo dňa podpísania tejto zmluvy prostredníctvom hypotekárneho úveru poskytnutého ČSOB, a.s.. Zo zmluvy nevyplýva, že by tento hypotekárny úver a táto kúpna cena mohla byť žalovanými vyplatená tretej osobe a že by takýmto konaním došlo k splneniu povinnosti kupujúcich zaplatiť kúpnu cenu predávajúcim.
Nebolo preukázané, ba ani tvrdené ani to, že by žalobcovia ako veritelia svoju pohľadávku na zaplatenie kúpnej ceny, či jej časť, postúpili písomnou zmluvou inému, teda konkrétne svojim synom P. Z. a M. Z.. Podobne nebolo preukázané, že by sa žalobcovia ako veritelia dohodli so žalovanými sa dlžníkmi písomnou zmluvou, že doterajší záväzok zaplatiť kúpnu cenu k rukám žalobcov, sa nahradzuje novým záväzkom zaplatiť túto kúpnu cenu k rukám synov žalobcov. Preto preukazované zaplatenie sumy 270.000,- Sk žalovanými k rukám P. Z. nemôže byť právne kvalifikované ako zaplatenie časti kúpnej ceny dohodnutej v zmluve zo daň 16.5.2008, ktorú by mali vrátiť žalovaným žalobcovia.
Keďže žalovaný v 2. rade sa v podanom odvolaní domáha len zaplatenia sumy 270.000,- Sk (8.962,35 eur) vyplatených práve P. Z., a teda nedomáha sa predtým tvrdeného bezdôvodného obohatenia získaného zhodnotením nehnuteľnosti žalovanými, je možné konštatovať, že prvostupňový súd rozhodol v konečnom dôsledku vecne správne.
Z týchto dôvodov odvolací súd v súlade s § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdil rozsudok súdu prvého stupňa vo veci samej.
Odvolací súd nepovažuje za opodstatnené odvolanie žalobcov voči výroku o náhrade trov prvostupňového konania. Vychádzajúc z názoru Najvyššieho súdu Slovenskej republiky vysloveného v uznesení zo dňa 15.11.2012 sp. zn. 7MCdo 10/2012, ako aj z Nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. I.ÚS 119/2012-24 zo dňa 16.5.2012, považujú sa veci určenia vlastníckeho práva, ktorých predmet konania je oceniteľný v peniazoch, za veci, v ktorých sa základná sadzba tarifnej
odmeny právneho zástupcu stanovuje podľa ustanovenia § 10 ods. 2 vyhlášky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb - ďalej len vyhláška.
Predmetom konania v preskúmavanej veci je určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam oceneným samotnými účastníkmi na sumu 49.790,8 eur (1.500.000,- Sk).
Základná sadzba tarifnej odmeny za jeden úkon právnej služby vypočítaná z tejto tarifnej hodnoty sa rovná sume 519,49 eur. V prípade, že ten istý advokát zastupoval dvoch a viacerých klientov v tej istej veci, znižovala sa základná sadzba tarifnej odmeny až do
31.5.2010 o 20 % a počnúc od 1.6.2010 o 50 %, ak ide o spoločné úkony pri ich zastupovaní. To v preskúmavanej veci znamená, že základná sadzba tarifnej odmeny za zastupovanie každého zo žalobcov sa v období do 31.5.2010 rovná sume 415,60 eur a následne od 1.6.2010
sume 259,74 eur. Všetky úkony právnej služby vykonal právny zástupca žalobcov v období po 1.6.2010.
V prípade, že advokát ako právny zástupca preberá zastupovanie v tej istej veci manželov, nie je dôvod pre prvý z úkonov právnej služby, t. j. za prevzatie a príprava zastupovania, priznávať inú náhradu trov, než za ostatné úkony právnej služby, t. j. v nekrátenej výške.
Odvolací súd je však viazaný dôvodmi podaného odvolania do tej miery, že nie je oprávnený preskúmavať napadnutý rozsudok z iných dôvodov, než ktoré boli výslovne uvedené v podanom odvolaní. V preskúmavanej veci napadli odvolaním výrok o trovách konania obaja účastníci. Kým žalobcovia namietali tarifnú hodnotu, a tým pádom základnú sadzbu tarifnej odmeny za jeden úkon právnej služby, žalovaný v 2. rade navrhoval rozhodnúť vo veci podľa pomeru úspechu podľa § 142 ods. 2 O.s.p.. Vzhľadom k výsledku odvolacieho konania je tento odvolací dôvod bez právneho významu.
Žalobcovia však v podanom odvolaní nespochybnili počet a skladbu jednotlivých úkonov právnej služby prisúdených napadnutým rozsudkom. To nebolo spochybnené ani odvolaním žalovaného v 2. rade. V dôsledku toho každému zo žalobcov by patrila náhrada trov právneho zastúpenia vo výške 219,74 eur za prevzatie a prípravu zastúpenia, napísanie žaloby zo dňa 8.6.2010 a za účasť na pojednávaniach dňa 24.3.2011, 10.6.2011, 17.5.2013 a 18.7.2013. Žalobcovia si neuplatnili náhradu trov právneho zastúpenia za ostatné úkony právnej služby vykonané právnym zástupcom, a to za napísanie odvolania a vyjadrenie k odvolaniam žalovaného v 2. rade.
Za každý z úkonov právnej služby vykonaných spoločným právnym zástupcom patrí aj paušálna náhrada miestneho prepravného a miestnych telekomunikačných poplatkov podľa § 16 ods. 3 vyhlášky. Táto sa priznáva len raz bez ohľadu na počet zastupovaných osôb. Výška tejto paušálnej náhrady bola v roku 2010 7,21 eur, v roku 2011 7,41 eur, v roku 2013 7,81 eur za úkon. Za 6 úkonov právnej služby sa jedná o sumu 44,86 eur. Prvostupňový súd pochybil, keď priznal túto paušálnu náhradu za 8 úkonov právnej služby a keď ju priznal každému zo zastupovaných žalobcov, spolu 107,36 eur. Pretože to žalovaný v 2. rade vo svojom odvolaní nenamietal, musel aj odvolací súd priznať túto paušálnu náhradu v nesprávnej výške 107,36 eur.
Podľa § 18 ods. 3 vyhlášky sa výška odmeny, ako aj náhrady priznaná podľa tejto vyhlášky, zvyšujú o daň z pridanej hodnoty, pokiaľ je právny zástupca platiteľom tejto dane.
Súčet náhrady odmeny 1.318,44 eur s polovicou nesprávne vypočítanej paušálnej náhrady (53,68 eur) v sume 1.372,12 eur tvorí základ pre výpočet dane z pridanej hodnoty
(274,42 eur). Celkovú výšku náhrady trov právneho zastúpenia patriacu za zastupovanie každého zo žalobcov 1.646,54 eur, mali by byť zaviazaní obaja žalovaní spoločne a nerozdielne zaplatiť na účet právneho zástupcu žalobcov. V konaní totiž bola žalovaná v 1. rade rovnako neúspešná, ako aj žalovaný v 2. rade. Na tom nič nemení skutočnosť, že v skutočnosti žalovaná v 1. rade zastávala tie isté názory,
ako žalobcovia. Jedná sa totiž o spoločné trovy a za spoločné trovy zodpovedajú účastníci konania podľa pomeru účasti na veci, alebo podľa pomeru účastníctva na konaní. Účastníctvo oboch žalovaných vo veci bolo
rovnaké, preto zodpovedajú za trovy prvostupňového konania spoločne a nerozdielne. V tejto časti jedná sa o vadu konania, na ktorú odvolací súd prihliada aj bez návrhu účastníkov, preto nie je právne významné, že ani žalobcovia, ani žalovaný v 2. rade túto skutočnosť nenamietali.
Vzhľadom k existencii dôvodov hodných osobitného zreteľa odvolací súd nepriznal úspešným žalobcom 60 % skôr uvedenej náhrady trov.
Ak sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa, nemusí súd náhradu trov konania celkom alebo sčasti priznať. Súd prihliadne najmä na okolnosti, či účastník, ktorému sa priznáva náhrada trov konania, uviedol skutočnosti a dôkazy pri prvom úkone, ktorý mu patril. To neplatí, ak účastník konania nemohol tieto skutočnosti a dôkazy uplatniť (§ 150 ods. 1 O.s.p.).
Pri posudzovaní dôvodov hodných osobitného zreteľa musí súd prihliadať na majetkové, sociálne, osobné, zárobkové a iné pomery všetkých účastníkov konania, ale aj prihliadať na okolnosti, ktoré viedli k uplatneniu práva na súde a na ich postoj v konaní.
Dôvodom, pre ktorý banka odmietla poskytnúť vopred prisľúbený hypotekárny úver žalovaným na zaplatenie kúpnej ceny, bolo zistenie, že si účastníci dohodli zriadenie vecného bremena. Keďže žalobcovia odmietli sa dohodnúť na zrušení vecného bremena, žalovaní hypotekárny úver nedostali a nemali z čoho kúpnu cenu zaplatiť. Preto ani žalovaní nespochybňovali dôvodnosť, či platnosť odstúpenia od kúpnej zmluvy žalobcami a navrhli žalobe vyhovieť v časti o určenie vlastníckeho práva žalobcov. Sporné bolo len to, či súčasťou rozsudku má byť aj povinnosť žalobcov zaplatiť žalovaným sumu 8.962,36 eur (270.000,- Sk) vyplatených žalovanými B. Z.. Po zohľadnení aj skutočnosti, že žalovaní preukázateľne investovali do tejto nehnuteľnosti nepredpokladajúc odstúpenie od zmluvy, pričinili sa žalobcovia výrazne na vzniku tohoto sporu.
Vzhľadom k tomu, že odvolaním žalovaného v 2. rade bol dotknutý aj výrok o náhrade trov, boli žalovaní v 1. a 2. rade zaviazaní zaplatiť každému zo žalobcov len 40 % z náhrady trov právneho zastúpenia, ktorá by im inak patrila, t. j. sumu 329,- eur.
Okrem toho z právneho zastúpenia boli žalovaní zaviazaní zaplatiť spoločne a nerozdielne žalobcom aj náhradu za zaplatený súdny poplatok vo výške 99,50 eur.
Úspech v odvolacom konaní mali žalobcovia. Preto im v súlade s § 224 ods. 1 a § 142 ods. 1 O.s.p. vzniklo právo na náhradu všetkých účelne vynaložených trov odvolacieho konania. Žalobcovia si však náhradu týchto trov neuplatnili. Preto náhrada trov odvolacieho konania nebola priznaná žiadnemu z účastníkov.
Toto rozhodnutie prijal odvolací senát Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 9 zák. č. 757/2004 Z. z. o súdoch).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku nie je odvolanie prípustné.