Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_8C-181-2014.pdf
PDF · 104.71 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
RA-8C/181/2014
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Revúca samosudkyňou JUDr. Miroslavou Kvetkovou v právnej veci navrhovateľa: Home Credit Slovakia, a.s., IČO: 36 234 176, sídlom Piešťany, Teplická 7434/147, zast. Advokátskou kanceláriou Korytár, s.r.o., IČO: 47 243 279, sídlom Trnava, Sladovnícka č. 13 proti odporkyni: D. V., C.. XX.XX.XXXX, S. U., L. Č.. XX/XX, zast. JUDr. Andrejom Cifrom, advokátom so sídlom AK v Lučenci, J. Kráľa 5/A, za účasti vedľajšieho účastníka na strane odporkyne: Združenie na ochranu občana spotrebiteľa HOOS, IČO: 42 176 778, sídlom Prešov, Námestie legionárov 5, zast. JUDr. Andrejom Cifrom, advokátom so sídlom AK v Lučenci, J. Kráľa 5/A, o zaplatenie 170,41 Eur s prísl. takto
rozhodol:
I. Súd návrh navrhovateľa z a m i e t a .
II. Navrhovateľ j e p o v i n n ý nahradiť odporkyni trovy právneho zastúpenia vo výške 63,12 Eur do 15 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.
III. Vedľajšiemu účastníkovi na strane odporcu sa náhrada trov konania n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
Návrhom na začatie konania zo dňa 03.10.2013 sa navrhovateľ voči odporkyni domáhal zaplatenia sumy 170,41 Eur s príslušenstvom z titulu zmluvy o úvere, ako aj náhrady trov konania. Žalovaná suma pozostáva z istiny vo výške 127,49 Eur, pokuty (dlžného úroku, ktorý by musela odporkyňa uhradiť v prípade riadneho plnenia úveru) vo výške 21,74 Eur a dlžného úroku z omeškania (od zosplatnenia do dňa spísania návrhu) vo výške 21,18 Eur. Navrhovateľ návrh odôvodnil tým, že odporkyňa sa zaviazala uhradiť 36 splátok po 45,24 Eur, dostala sa do omeškania so zaplatením viacerých splátok, čím sa stal zostatok úveru splatným ku dňu 25.09.2012. Úverová zmluva obsahuje všetky náležitosti podľa § 4 ods. 2 zákona č. 258/2001 Z.z. a neobsahuje žiadne neprijateľné podmienky. Dojednania uvedené v úverových podmienkach sú platné.
Podaním zo dňa 19.11.2013 vstúpil do konania vedľajší účastník vystupujúci na strane odporkyne Združenie na ochranu občana spotrebiteľa HOOS.
Okresný súd Revúca vo veci pôvodne rozhodol platobným rozkazom č. k. 8Ro/360/2013-24 zo dňa 16.12.2013, ktorý bol zo zákona zrušený, nakoľko proti nemu podala odporkyňa v zákonnej lehote odpor odôvodnený vo veci samej.
Vedľajší účastník a odporkyňa žiadali návrh v celom rozsahu zamietnuť z dôvodu, že ide o spotrebiteľskú vec a zmluva obsahuje neprijateľné podmienky. Zmluva o úvere neobsahuje konečnú splatnosť úveru a ročná percentuálna miera nákladov (ďalej len RPMN). Údaj RPMN v zmluve je neurčitý. Preto sa úver považuje za bezúročný a bez poplatkov. Podľa zmluvy mala odporkyňa uhradiť 36 splátok po 45,24 Eur, konečná výška úveru tak predstavovala sumu 1.628,64 Eur, celkové náklady spotrebiteľa sú ale v zmluve uvedené ako 513,80 Eur. Navrhovateľ sa domáha zmluvnej pokuty podľa § 6 hlavy 7 úverových podmienok, ktorá ale bola dohodnutá podmienene, je viazaná na zosplatňujúcu výzvu navrhovateľa. Odporkyňa reálne čerpala 743,42 Eur, uhradila 1.501,99 Eur, preto sa navrhovateľ domáha úhrady žalovanej sumy bez právneho titulu. V podaní zo dňa 03.10.2014 odporkyňa namietala, že dojednania v úverových podmienkach nemôžu byť platnými, nakoľko sú napísané drobným takmer nečitateľným písmom a ona k nim nepristúpila svojím podpisom.
Navrhovateľ sa v predmetnej veci domáhal zaplatenia sumy 170,41 Eur, čo je menej ako 1.000,- Eur, preto tento spor možno považovať za drobný v súlade s § 29 ods. 6 zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku v platnom znení (ďalej len O.s.p) a § 200ea ods. 1 O.s.p.. Podľa § 115a ods. 2 O.s.p. pojednávanie nie je potrebné nariaďovať ani v drobných sporoch. Keďže v predmetnej veci ide o drobný spor, ktorý bolo možné rozhodnúť na základe preložených listinných dôkazov, súd vo veci rozhodol bez nariadenia pojednávania v súlade s § 115a ods. 2 O.s.p..
Súd po prečítaní návrhu na začatie konania a písomných vyjadrení účastníkov konania a vedľajšieho účastníka vykonal dokazovanie prečítaním predložených listinných dôkazov - úverovej zmluvy č. 4004029909 zo dňa 13.04.2010, úverových zmluvných podmienok navrhovateľa, platobnej histórie odporkyne, výzvy k úhrade zo dňa 25.09.2012, poštového podacieho hárku, oboznámením sa s celým obsahom spisu a zistil nasledovný skutkový stav:
Odporkyňa uzatvorila s navrhovateľom dňa 13.04.2010 zmluvu o úvere, na základe ktorej jej boli poskytnuté peňažné prostriedky vo výške 1.000,- Eur, pričom odporkyňa sa zaviazala úver splatiť v 36 mesačných splátkach po 45,24 Eur, splatných vždy do 15. dňa kalendárneho mesiaca, pričom prvá splátka bola splatná po mesiaci od dátumu poskytnutia úveru. V zmluve bola ďalej dohodnuté: ročná úroková sadzba 24,76 %, RPMN od 32,4 % do 34,8 %, pričom podľa zmluvy presná hodnota RPMN závisí na dni poskytnutia úveru a presnú výšku RPMN mal odporkyni oznámiť navrhovateľ po poskytnutí úveru, priemerná hodnota RPMN 48,66 %, celkové náklady spotrebiteľa 513,80 Eur, poplatok za vedenie účtu 1,99 Eur, lehota splatnosti 36 mesiacov po poskytnutí úveru a to do 15. dňa v poslednom mesiaci. Odporkyňa zároveň súhlasila, aby bola poistená pre prípad dlhodobej pracovnej neschopnosti, straty pravidelného zdroja príjmu a pre prípad invalidity alebo smrti následkom úrazu. Odporkyňa uhradila na základe zmluvy o úvere navrhovateľovi spolu sumu 1.501,99 Eur. Navrhovateľ vyzval odporkyňu výzvou zo dňa 25.09.2012 na úhradu celého čerpaného úveru v celkovej výške 561,90 Eur.
Podľa § 497 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodného zákonníka v platnom znení (ďalej len Obchodný zákonník) zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.
Podľa § 2 písm. a) zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o zmene a doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 71/1986 Zb. o Slovenskej obchodnej inšpekcii v znení neskorších predpisov v znení platnom ku dňu uzavretia zmluvy 13.04.2010 (ďalej len zákon o spotrebiteľských úveroch) je spotrebiteľským úverom dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky, úveru alebo v inej právnej forme
Podľa § 4 ods. 2, písm. a), b), d) až j), k) a l) zákona o spotrebiteľských úveroch zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí musí obsahovať
a) obchodné meno, sídlo a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o právnickú osobu, alebo meno, priezvisko, miesto podnikania alebo adresu trvalého pobytu a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o fyzickú osobu,
b) meno, priezvisko a adresu trvalého pobytu spotrebiteľa,
d) adresu predávajúceho, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť,
e) celkovú výšku a menu poskytnutého spotrebiteľského úveru a podmienky upravujúce jeho čerpanie,
f) v prípade odloženej platby za tovar alebo poskytnutú službu, opis tovaru alebo služby, na ktoré sa zmluva o spotrebiteľskom úvere vzťahuje, a cenu tovaru alebo poskytnutej služby,
g) konečnú splatnosť spotrebiteľského úveru,
h) ročnú úrokovú sadzbu; v prípade variabilnej ročnej úrokovej sadzby zmluva o spotrebiteľskom úvere musí obsahovať podmienky zmeny variabilnej ročnej úrokovej sadzby, ako aj index alebo referenčnú sadzbu, ktoré sa vzťahujú na pôvodnú variabilnú ročnú úrokovú sadzbu,
i) výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov,
j) ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom, vypočítané na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
k) priemernú hodnotu ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver platnú k dňu podpisu zmluvy o spotrebiteľskom úvere, zverejnenú podľa § 7a ods. 2 za príslušný kalendárny štvrťrok; platnou priemernou hodnotou ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver pri zmluvách o spotrebiteľskom úvere uzatvorených do 15 kalendárnych dní po zverejnení priemernej hodnoty ročnej percentuálnej miery nákladov za príslušný kalendárny štvrťrok je priemerná hodnota ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver za predchádzajúci kalendárny štvrťrok,
Podľa § 4 ods. 3, 4 zákona o spotrebiteľských úveroch pri nesplnení podmienok podľa odseku 2 je zmluva o spotrebiteľskom úvere platná, ak bol spotrebiteľovi na jej základe
a) poskytnutý spotrebiteľský úver a spotrebiteľ ho začal čerpať alebo
b) dodaný tovar, alebo poskytnutá služba.
Ak však zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa odseku 2 písm. a), b), d) až j), k) a l), poskytnutý úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov.
Od spotrebiteľa nemôže veriteľ požadovať úrok alebo poplatky, ktoré nie sú uvedené v zmluve o spotrebiteľskom úvere.
Podľa predmetnej úverovej zmluvy sú neoddeliteľnou súčasťou úverovej zmluvy úverové podmienky navrhovateľa uvedené na rube tejto listiny a na samostatnom liste.
Podľa § 6 hlavy 7 úverových zmluvných podmienok navrhovateľa v prípade vzniku akejkoľvek zo skutočností uvedených pod písm. a), b) a c) § 3 tejto hlavy, ak je jej dôsledkom vznik povinnosti klienta uhradiť spoločnosti celý poskytnutý úver, je klient povinný uhradiť spoločnosti súčasne s úverom aj zmluvnú pokutu vo výške ušlého úroku, čiže čiastku, na ktorú by spoločnosti vznikol z titulu úveru nárok, ak by bol úver riadne splácaný v dohodnutých splátkach.
Podľa hlavy 7, § 3, písm. a) úverových zmluvných podmienok navrhovateľa je klient povinný celý čerpaný úver splatiť na požiadanie spoločnosti v prípade, že klient sa oneskoril s platením aspoň dvoch splátok alebo sa oneskoril s platením jednej splátky po dobu dlhšiu ako tri mesiace.
Na základe vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že odporkyňa uzatvorila s navrhovateľom zmluvu o úvere, na základe ktorej jej boli poskytnuté peňažné prostriedky, ktoré sa zaviazala splatiť v mesačných splátkach vrátane dohodnutých úrokov a poplatkov. Zmluvu, na základe ktorej boli odporkyni
poskytnuté peňažné prostriedky, posúdil súd ako zmluvu o úvere podľa § 497 a nasl. Obchodného zákonníka, ako zmluvu o spotrebiteľskom úvere podľa zákona o spotrebiteľských úveroch č. 258/2001 Z. z. a zároveň ako spotrebiteľskú zmluvu podľa § 52 Občianskeho zákonníka, keďže ju navrhovateľ uzatváral v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti a odporkyňa mala postavenie spotrebiteľa (fyzická osoba nekonajúca v rámci predmetu svojej obchodnej alebo podnikateľskej činnosti). Na základe tohto záveru musí mať zmluva náležitosti podľa zákona o spotrebiteľských úveroch, podlieha režimu ochrany spotrebiteľa podľa § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka, predovšetkým nesmie obsahovať neprijateľné podmienky, inak sa zmluva spravuje Obchodným zákonníkom (keďže ide o tzv. absolútny obchod).
Z predmetnej zmluvy o úvere bolo zistené, že zmluva neobsahuje všetky náležitosti vyžadované zákonom o spotrebiteľských úveroch a to konkrétne konečnú splatnosť spotrebiteľského úveru (§ 4 ods. 2 písm. g) zákona o spotrebiteľských úveroch), termíny splátok (§ 4 ods. 2 písm. i) zákona o spotrebiteľských úveroch), ani ročnú percentuálnu mieru nákladov (§ 4 ods. 2 písm. j) zákona o spotrebiteľských úveroch).
Súd má za to, že všetky náležitosti podľa § 4 zákona o spotrebiteľských úveroch musia byť v zmluve o úvere uvedené určite a zrozumiteľne, aby spotrebiteľ, ktorý zmluvu uzatvára, vedel pri podpise zmluvy, aké sú podmienky zmluvy. Preto musia byť tieto údaje uvedené presným dátumom alebo číslom (napr. konečná splatnosť úveru, výška, počet a termíny splátok, RPMN), aby boli tieto podmienky spotrebiteľovi už pri podpise zmluvy jasné. Ak by boli tieto údaje uvedené nejasne, resp. tak, že by si ich mal spotrebiteľ vyvodiť alebo vypočítať, potom by účel ustanovenia § 4 zákona o spotrebiteľských úveroch nebol naplnený. Preto ak náležitosti podľa § 4 ods. 2 písm. a), b), d) až j), k) a l) zákona o spotrebiteľských úveroch nie sú v zmluve jasne uvedené, úver je zo zákona bezúročný a bez poplatkov.
Povinnou náležitosťou zmluvy o spotrebiteľskom úvere, absencia ktorej spôsobuje bezúročnosť úveru, je údaj o termíne jednotlivých splátok úveru. V zmluve takýto údaj chýba. V predmetnej zmluve o úvere je síce uvedené, že splátky sú splatné vždy do 15. dňa kalendárneho mesiaca, pričom prvá splátka je splatná po mesiaci od dátumu poskytnutia úveru, to ale nie je postačujúce. Zo zmluvy musí jednoznačne vyplývať, kedy (v ktorý deň) sú splátky splatné a z predmetnej zmluvy to nie je zrejmé. Také uvedenie splatnosti splátok, ako je to v predmetnej zmluve, nemožno považovať za určité. Po prečítaní zmluvy (pred jej podpisom) spotrebiteľ nevie presný údaj splatnosti jednotlivých splátok, a to tak prvej, ktorej splatnosť závisí odo dňa poskytnutia úveru, ako aj ďalších, u ktorých deň v mesiaci je zrejmý (15.), ale nie konkrétny mesiac, keďže ten závisí od splatnosti prvej splátky a tá zo zmluvy nevyplýva (nie je v zmluve uvedená). Súd teda konštatuje, že v predmetnej zmluve o spotrebiteľskom úvere údaj o termíne splátok (ich splatnosti) chýba.
Pokiaľ ide o konečnú splatnosť úveru, v zmluve je uvedené, že lehota splatnosti je 36 mesiacov po poskytnutí úveru a to do 15. dňa v poslednom mesiaci. Takýto údaj nie je postačujúci a to jednak z dôvodov vyššie uvedených, teda že zo zmluvy nevyplýva, kedy bude úver poskytnutý, teda zo zmluvy nemožno zistiť, ani presný dátum konečnej splatnosti úveru. Súd má tiež za to, že konečnú splatnosť úveru je nutné uviesť v zmluve presným dátumom a nie len počtom mesiacov rovnajúcich sa celkovému počtu splátok a uvedenia dňa. Ak by bola postačujúca takáto formulácia (počet mesiacov), bolo by ustanovenie § 4 ods. 2 písm. g) zákona o spotrebiteľských úveroch zbytočné, keďže počet splátok musí byť v zmluve uvedený na základe § 4 ods. 2 písm. i) zákona o spotrebiteľských úveroch. Z uvedeného teda vyplýva, že podmienka § § 4 ods. 2 písm. g) zákona o spotrebiteľských úveroch je splnená vtedy, keď je v zmluve o úvere uvedený presný dátum, kedy nastane konečná splatnosť úveru. Tak to v predmetnej zmluve o úvere nebolo. Z uvedených dôvodov má súd za to, že v predmetnej zmluve o spotrebiteľskom úvere údaj o konečnej splatnosti úveru chýba.
V zmluve tiež nie je ani určitý a jasný údaj o ročnej percentuálnej miere nákladov. Tak ako bolo uvedené vyššie, povinnou náležitosťou zmluvy o spotrebiteľskom úvere, absencia ktorej spôsobuje bezúročnosť úveru, je údaj o RPMN. Presná výška RPMN musí zo zmluvy vyplývať, aby spotrebiteľ pred podpisom zmluvy poznal tento dôležitý údaj, ktorý môže ovplyvniť jeho rozhodnutie, či chce zmluvu o spotrebiteľskom úvere skutočne uzavrieť. V predmetnej zmluve o úvere nie je uvedená výška RPMN,
len rozpätie, v ktorom sa bude pohybovať s tým, že presná výška bude oznámená po poskytnutí úveru. Ak je výška RPMN oznámená až po uzavretí zmluvy, po reálnom poskytnutí peňažných prostriedkov, nie je splnená povinnosť podľa § 4 ods. 2 písm. j) zákona o spotrebiteľských úveroch. Uvedenie rozsahu, v ktorom sa RPMN pohybuje s tým, že presná výška bude uvedená v oznámení po poskytnutí úveru, nie je postačujúce v zmysle zákona o spotrebiteľských úveroch. V danej veci bolo teda zistené, že v zmluve o spotrebiteľskom úvere údaj o RPMN nie je uvedený.
Keďže úverová zmluva č. 4004029909 zo dňa 13.04.2010 neobsahuje náležitosti podľa § 4 ods. 2 písm. g), i) a j) zákona o spotrebiteľských úveroch, úver poskytnutý odporkyni je bezúročný a bez poplatkov. Odporkyňa bola preto povinná uhradiť navrhovateľovi poskytnutý úver, teda sumu 1.000,- Eur a zaplatiť poistné dohodnuté v zmluve. Úroky ani poplatky súvisiace s úverom nebola odporkyňa povinná uhradiť. Z predložených listinných dôkazov vyplýva, že odporkyňa uhradila spolu sumu 1.501,99 Eur, ktorá bola navrhovateľom započítaná na istinu, úroky, poplatky a poistné, čo nebolo v súlade so zákonom, keďže úver je bezúročný a bez poplatkov. Keďže platbami zo strany odporkyne bol uhradený celý poskytnutý úver vo výške 1.000,- Eur, návrh navrhovateľa na zaplatenie sumy 170,41 Eur nepovažuje súd za dôvodný. Žalovaná suma podľa návrhu pozostáva z istiny, úrokov a úrokov z omeškania. Istina ale zo strany odporkyne bola uhradená, na úroky nemá navrhovateľ právo, keďže úver je bezúročný. Navrhovateľovi tiež nepatria úroky z omeškania, keďže odporkyňa nebola v omeškaní s plnením peňažného záväzku.
Pokiaľ ide o uplatnené úroky, tie nemôžu byť priznané ani ako zmluvná pokuta (ako to navrhovateľ v návrhu uviedol), pretože zmluvná pokuta podľa § 6 hlavy 7 úverových zmluvných podmienok je dohodnutá vo výške ušlého úroku, čiže čiastky, na ktorú by navrhovateľovi vznikol z titulu úveru nárok, ak by bol úver riadne splácaný v dohodnutých splátkach. Nakoľko je úver bezúročný, nevzniklo navrhovateľovi ani právo na zmluvnú pokutu podľa § 6 hlavy 7 úverových zmluvných podmienok, keďže na žiaden úrok nemá navrhovateľ na základe zmluvy nárok.
Vzhľadom na uvedené skutočnosti súd návrh navrhovateľa v celom rozsahu zamietol.
Podľa § 142 ods. 1 O.s.p. účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.
O náhrade trov konania rozhodol súd podľa § 142 ods. 1 O.s.p. tak, že odporkyni, ktorá mala v danej veci v celom rozsahu úspech, priznal náhradu trov právneho zastúpenia vo výške 63,12 Eur, ktoré pozostávajú v súlade s vyhláškou MS SR č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb z tarifnej odmeny za 2 úkony právnej služby (prevzatie a príprava zastúpenia, písomné podanie na súd - odpor) po 18,26 Eur, 2x režijného paušálu po 8,04 Eur a z náhrady DPH vo výške 10,52 Eur.
Vedľajší účastník na strane odporkyne si uplatnil náhradu trov jeho právneho zastúpenia vo výške 52,60 Eur (tarifná odmena za 2 úkony právnej služby (prevzatie a príprava zastúpenia, písomné podanie na súd) po 18,26 Eur a z 2x režijného paušálu po 8,04 Eur. Súd vedľajšiemu účastníkovi nepriznal trovy právneho zastúpenia, nakoľko ich vynaloženie nepovažoval za účelné. Súd je povinný vždy skúmať účelnosť vynaložených trov konania, uplatnených úspešným účastníkom konania v spore.
Vedľajším účastníkom na strane odporkyne je v predmetnej veci občianske združenie založené za účelom ochrany spotrebiteľov. S prihliadnutím na cieľ vedľajšieho účastníka, ktorým je ochrana a presadzovanie oprávnených záujmov spotrebiteľa, a na skutočnosť, že vedľajší účastník splnomocnil na svoje zastupovanie advokáta, hoci zo samotnej jeho podstaty vyplýva, že musí byť schopný pomáhať tomu účastníkovi konania, na strane ktorého vstupuje do konania (spotrebiteľovi), nemožno považovať jeho trovy právneho zastúpenia za účelne vynaložené.
Zároveň súd poukazuje na to, že vedľajší účastník, ako aj odporkyňa, sú zastúpení tým istým právnym zástupcom, pričom odporkyni bola náhrada trov právneho zastúpenia priznaná. Prevzatie a príprava
zastúpenia boli teda i pri vedľajšom účastníkovi i pri odporkyni rovnaké, tiež podania dané na súd za tieto osoby sú obsahovo totožné. Priznanie trov za tieto úkony odporkyni i vedľajšiemu účastníkovi by bolo duplicitné a takéto trovy nepovažuje súd za účelné.
Za daných podmienok priznanie trov právneho zastúpenia i vedľajšiemu účastníkovi nie je možné.
Poučenie:
Poučenie: Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia v dvoch vyhotoveniach prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Banskej Bystrici.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 42 ods. 3 O.s.p. - musí byť z podania zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované, je potrebné ho predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis ) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania, účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený, v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný, účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom, rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu rozhodoval senát, súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil vec, a preto nevykonal ďalšie navrhované dôkazy
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené ( § 205a O.s.p. ),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona - Exekučného poriadku.