Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_16C-84-2014.pdf
PDF · 115.03 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
CA-16C/84/2014
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Čadca samosudkyňou Mgr. Alenou Jančulovou v právnej veci navrhovateľa CD Consulting, s.r.o., so sídlom v Českej republike, Praha 3, K červenému dvoru č. 3269/25 A, Nagano Office Center, IČO: 26 429 705, právne zastúpený Fridrich Paľko, s.r.o., so sídlom v Bratislave, Grösslingova č. 4, IČO: 86 864 421, proti odporcovi U. C., nar. XX.X.XXXX bytom Č., M. XXX, za účasti vedľajšieho účastníka na strane odporcu Všeobecná ochrana práv spotrebiteľov , so sídlom Šafárikovo nám. 7 Bratislava, právne zast. JUDr. Patrikom Podhorským , advokátom so sídlom Zámocka 36, Bratislava , o zaplatenie 373.- € s prísl., takto
rozhodol:
Odporca je p o v i n n ý zaplatiť navrhovateľovi na účet č. XXXXXXXXXX/XXXX ( IBAN: K. XXXXXXX XXXX XXXX XXXX XXXX vedený v S.R. C., B..K... BIC: S.) VS: 5861339 zmenkovú sumu vo výške 373.- €, spolu so 6 % ročným úrokom zo sumy 373.- € od 19.11.2014 do zaplatenia a zmenkovú odmenu vo výške 1/3 % zmenkovej sumy, t.j. 1,24 € do troch dní od právoplatnosti rozsudku.
V prevyšujúcej časti súd návrh z a m i e t a .
Navrhovateľ je povinný zaplatiť vedľajšiemu účastníkovi na strane odporcu na účet právneho zástupcu JUDr. Patrika Podhorského trovy konania 36,24.- € pozostávajúce z trov právneho zastúpenia na č.ú. XXXXXXXXXX/XXXX vedený v V. C., do troch dní od právoplatnosti rozsudku.
odôvodnenie:
Navrhovateľ podal návrh na uplatnenie pohľadávky v zmysle článku 4 ods.1 Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady /ES) č. 861/2007, ktorým sa ustanovuje Európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu. Návrhom sa domáhal zaplatenia zmenkovej sumy vo výške 373.- €, zmenkového úroku vo výške 0,25 % denne zo sumy 373.- € od 25.3.2011 do zaplatenia a 6 % ročného úroku zo zmenkovej sumy 373.- € od 8.6.2011 do zaplatenia. Domáhal sa tiež zmenkovej odmeny vo výške 1/3 % zmenkovej sumy, t.j. 1,24.- € a náhrady trov konania vo výške 109,02.- €.
Návrh odôvodnil tým, že ako indosatár je nadobúdateľom všetkých práv zo zmenky, ktorú vystavil odporca dňa 25.5.2009 na zmenkovú sumu 373.- €, pričom sa zaviazal aj k úhrade zmenkového úroku vo výške 0,25 % od 25.3.2011. Indosovaná zmenka je vistazmenkou opatrenou doložkou „Na platenie predložiť v lehote 4 rokov od vystavenia“. Do textu zmenky bol poňatý záväzok odporcu zaplatiť za túto zmenku pri predložení na rad zmenkového veriteľa zmenkovú sumu spolu s denným úrokom 0,25 % od 25.3.2011. Za miesto splatenia bolo určené sídlo prvotného zmenkového veriteľa. Indosant predložil zmenku k zaplateniu, vystaviteľ doposiaľ zaplatil 0,-€, pričom na zmenkovú sumu zaplatil 0,-€ a na úroky uhradil 0,-€. Zmenková listina bola opatrená doložkou „Bez protestu“, indosant nenechal vyššie uvedené skutočnosti zistiť verejnou listinou. K návrhu pripojil zmenku (fotokópia založená v spise, originál uložený na tunajšom súde). Uviedol, že nežiada ústne nariadenie pojednávania.
Navrhovateľ ja zahraničnou právnickou osobou na území ČR. Odporca je fyzickou osobou, ktorá má bydlisko na území SR, z toho dôvodu súd skúmal právomoc tunajšieho súdu konať v danej veci. Zmenka bola vystavená na území SR, kde aj platobné miesto. Právomoc súdu na rozhodovanie v tejto veci je daná ustanovením čl. 2 ods.1 Nariadenia Rady (ES) č. 44/2001, o právomoci a o uznávaní a o výkone rozsudkov v občianskych a obchodných veciach, v zmysle ktorého, ak nie je v tomto nariadení uvedené inak, osoby s bydliskom na území členského štátu, sa bez ohľadu na ich štátne občianstvo, žalujú na súdoch toho členského štátu. Odporca má bydlisko v obvode Okresného súdu Čadca.
Podľa čl. 2 ods.1 Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES), č. 861/2007, toto nariadenie sa uplatňuje v občianskych a obchodných veciach pri cezhraničných sporoch bez ohľadu na povahu súdu, alebo tribunálu, v ktorých hodnota pohľadávky v čase doručenia tlačiva návrhu na uplatnenie pohľadávky príslušnému súdu alebo tribunálu nepresahuje 2.000,-€. Podľa čl. 4 bodu 1 uvedeného nariadenia, navrhovateľ začne Európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu vyplnením vzorového tlačiva A, ako je uvedené v prílohe 1 a jeho podaním na príslušný súd, alebo tribunál osobne, poštou alebo akýmkoľvek iným komunikačným prostriedkom ako je fax, alebo elektronická pošta, ktorý je prijateľný pre členský štát, v ktorom sa konanie začína.
Podľa čl. 5 ods.1 uvedeného nariadenia
Podľa článku 5 ods.1 uvedeného nariadenia, európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu je písomné. Súd alebo tribunál nariadi ústne pojednávanie, ak to považuje za potrebné alebo ak o to požiada niektorá zo strán.
Podľa ods. 2 uvedeného ustanovenia, po doručení správne vyplneného tlačiva návrhu na uplatnenie pohľadávky súd alebo tribunál vyplní časť 1 vzorového tlačiva C na odpoveď, ako je uvedené v prílohe 3.
Podľa ods. 3 uvedeného ustanovenia, odporca odpovie do 30 dní po doručení tlačiva návrhu na uplatnenie pohľadávky a tlačiva na odpoveď tak, že vyplní časť II vzorového tlačiva C na odpoveď, pričom v prípade potreby poskytne všetky príslušné podporné dokumenty, a zašle ho späť súdu alebo tribunálu, alebo akýmkoľvek iným vhodným spôsobom, pri ktorom nepoužije tlačivo na odpoveď.
Podľa článku 7 ods.3 nariadenia, ak sa súdu alebo tribunálu nedoručí odpoveď dotknutej strany v lehote ustanovenej v článku 5 ods.3 alebo 6, súd alebo tribunál vydá rozsudok o pohľadávke alebo protipohľadávke.
V súlade s čl. 5 ods.2 nariadenia (ES) č. 861/2007 bolo doručované vzorové tlačivo C odporcovi na odpoveď vrátene procesných poučení, ktorý ho prevzal osobne dňa 21.9.2014. K veci sa nevyjadril.
Dňa 3.11.2014 (t.j. po uplynutí zákonnej lehoty na vyjadrenie sa odporcovi) oznámilo svoj vstup do konania občianské združenie na ochranu práv spotrebiteľov , voči vstupu ktorého podal navrhovateľ námietky o ktorých súd rozhodol uznesením a vstup vedľajšieho účastníka do konania pripustil.
Vedľajší účastník vyslovil súhlas s tým, aby pojednávanie bolo vykonané v jeho neprítomnosti, rovnako ako navrhovateľ. Odporca sa vo veci nevyjadril.
Vedľajší účastník žiadal návrh zamietnúť. Poukázal na to, že navrhovateľ pri nadobúdaní zmenky konal vedome na škodu odporcu, pretože si bol vedomý, že nadobúda zmenku od spoločnosti, ktorá poskytuje úvery spotrebiteľom a že pôvodný majiteľ zmenky si nemôže zmenky uplatniť, lebo by porušil zákon, nakoľko v hornom rámčeku zmenky je číslo zmluvy a musel si byť vedomý, že k tejto zmenke patrí aj spotrebiteľská zmluva. Pôvodný zmenkový veriteľ je subjektom poskytujúcim pôžičky a úvery po celom Slovensku a je známy svojimi spotrebiteľskými aktivitami. Poukázali na to, že Zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá obligatórne náležitosti , čo spôsobuje že úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov. Zmenkový úrok 0,25 % denne (t.j. 91,25 % ročne ) je v rozpore s dobrými mravmi. Dohoda o vypĺňovacom práve zmenky bola uvedená vo VÚP , t.j. vo formulári, ktorý vypracoval právny predchodca navrhovateľa, čo nemal možnosť odporca ovplyvniť. Táto podmienka nebola individuálne dojednaná a preto je s poukazom na ustanovenie § 53 ods. 5 OZ neplatná. Ak je neplatná dohoda o vypĺňacom práve blankozmenky, neplatná je aj samotná zmenka. Dodohodu o vypĺňacom práve
blankozmenk a tým aj samotnú zmenku možno považovať za neplatnú aj pre obchádzanie zákona. Vystavením zmenky sa právny predchodca navrhovateľa snažil vyhnúť posudzovaniu platnosti úverovej zmluvy. Ďalej uviedli, že majú pochybnosti aj o výške zmenkovej sumy vpísanej do zmenky samotnej.
Súd predmetný nárok vyplývajúci zo zmenky posudzoval v súlade s príslušnými ustanoveniami zákona č. 191/1950 Zb. v znení neskorších predpisov a zákona o spotrebiteľských úveroch.
Podľa ustanovenia § 5 ods.1 Zákona č. 191/1950 Zb. Zákon zmenkový a šekový, v zmenke zročnej na videnie alebo na určitý čas po videní môže vystaviteľ ustanoviť zúrokovanie zmenkovej sumy. V inej zmenke platí táto doložka za nenapísanú.
Podľa ods.2 uvedeného ustanovenia, úrokovú mieru treba udať v zmenke; ak chýba tento údaj, platí úroková doložka za nenapísanú.
Podľa ods.3 uvedeného ustanovenia úrok počíta od dáta vystavenia zmenky, pokiaľ nie je určený deň iný.
Podľa ustanovenia § 10 ods.1 uvedeného zákona, každú zmenku, i keď nebola vystavená na rad, možno previesť indosamentom (rubopisom).
Podľa ods.2 uvedeného ustanovenia, ak pojal vystaviteľ do zmenky slova „nie na rad“ alebo inú doložku rovnakého významu, možno previesť zmenku len vo forme a s účinkami obyčajného postúpenia (cesie).
Podľa ustanovenia § 12 ods.1 uvedeného zákona, indosament musí byť bezpodmienečný. Akákoľvek podmienka, od ktorej bol urobený závislým, platí za nenapísanú.
Podľa ustanovenia § 13 ods.1 uvedeného zákona, indosament treba napísať na zmenku alebo na list s ňou spojený (prívesok). Musí ho podpísať indosant (kto zmenku rubopisom prevádza).
Podľa ods.2 uvedeného ustanovenia, v indosamente nemusí byť udaný indosatár (na koho sa zmenka rubopisom prevádza); indosament môže pozostávať aj len z podpisu indosanta (nevyplnený indosament, blankoindosament). V poslednom prípade musí byť indosament, aby bol platný, napísaný na rub zmenky alebo na prívesok.
Podľa ustanovenia § 14 ods.1 uvedeného zákona, indosamentom sa prevádzajú všetky práva zo zmenky.
Podľa ods.2, písm.b) uvedeného ustanovenia, ak ide o blankoindosament, môže majiteľ; indosovať blankozmenku ďalej blankoindosamentom alebo na určitú osobu.
Podľa ustanovenia § 17 uvedeného zákona, ktorý je žalovaný zo zmenky, nemôže robiť majiteľovi námietky, ktoré sa zakladajú na jeho vlastných vzťahoch k vystaviteľovi alebo predošlým
Podľa článku § 17 uvedeného zákona, ktorý je žalovaný zo zmenky, nemôže robiť majiteľovi námietky, ktoré sa zakladajú na jeho vlastných vzťahov k vystaviteľovi alebo k predošlým majiteľom, okrem ak majiteľ pri nadobúdaní zmenky konal vedome na škodu dlžníka.
V danom prípade vedľajší účastník na strane navrhovateľa namietal s poukazom na ustanovenie § 17 zák.č. 191/1950 Zb. , že navrhovateľ pri nadobúdaní zmenky konal vedome na škodu dlžníka (t.j. odporcu) . Túto skutočnosť preukazoval tvrdením, že navrhovateľovi muselo byť zrejmé, že nadobúda zmenku od spoločnosti, ktorá poskytuje úvery spotrebiteľom a že pôvodný majiteľ si nemôže zmenky uplatniť, lebo by porušil zákon, nakoľko v hornom rámčeku zmenky je číslo zmluvy a musel si byť vedomý, že k tejto zmenke patrí aj spotrebiteľská zmluva.
Podľa § 120 ods. 1 O.s.p. účastníci sú povinní označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Súd rozhodne , ktoré z označených dôkazov vykoná. Súd môže výnimočne vykonať aj iné dôkazy, ako to navrhujú účastníci, ak je ich vykonanie nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci.
V danom prípade účastníci nenavrhli vo veci vykonať žiadne dokazovanie. Odporca bol v konaní pasívny a vedľajší účastník, ktorý je zastúpený právnym zástupcom zaslal súdu len vyjadrenie, ktoré nepreukázal žiadnými listinnými dôkazmi a ani inými dôkazmi) , (naviac súdu je z jeho rozhodovacej činnosti známe, že totožné podania ( zmena len v označení odporcu a v žalovenej sume podáva hromadne aj v ostatných veciach) bez tohto , aby sa nakontaktoval na odporcu, zistil skutočný stav veci, predložil súdu listinné dôkazy. Žiada, aby súd vec prejednal a rozhodol v jeho neprítomnosti , zároveň žiada pre prípad, ak by súd vo veci nariadil pojednávanie , ospravedlniť svoju neúčasť a uplatňujú si náhradu trov konania.
Súd má za to, že vedľajší účastník na strane odporcu v tomto konaní nepreukázal, že navrhovateľ pri nadobúdaní zmenky konal vedome na škodu dlžníka (t.j. odporcu) , jeho vyjadrenia sú založené len na jeho ničím nepreukázaných domienkach, preto súd na ne neprihliadal.
Podľa ustanovenia § 48 ods.1 zák.č. 191/1950 Z. , majiteľ môže postihom žiadať:
(1) Zmenkovú sumu, pokiaľ nebola zmenka prijatá alebo zaplatená, s úrokmi, ak boli dojednané;
(2) Šesťpercentné úroky odo dňa zročnosti;
(3) Trovy protestu a podaných správ, ako aj ostatné trovy;
(4) Odmenu vo výške 1/3-iny percenta zmenkovej sumy alebo v menšej dohodnutej výške.
Podľa ustanovenia § 75 uvedeného zákona vlastná zmenka obsahuje:
(1) Označenie, že ide o zmenku, pojaté do vlastného textu listiny a vyjadrené v jazyku, v ktorom je táto listina spísaná; (2) Bezpodmienečný sľub zaplatiť určitú peňažnú sumu; (3) Údaj zročnosti; (4) Údaj miesta, kde sa má platiť; (5) Meno toho, komu alebo na rad koho sa má platiť; (6) Dátum a miesto vystavenia zmenky; (7) Podpis vystaviteľa.
Podľa ustanovenia § 76 ods.1 uvedeného zákona, listina, ktorej chýba niektorá náležitosť uvedená v predchádzajúcom paragrafe, nie je platná ako vlastná zmenka, s výhradou prípadov uvedených v nasledujúcich odsekov. Podľa odseku 2 uvedeného ustanovenia, o vlastnej zmenke, v ktorej niet údaja zročnosti, platí, že je zročná na videnie.
Podľa odseku 3 uvedeného ustanovenia, ak niet osobitného údaja, platí, že miesto vystavenia zmenky je miestom platným a zároveň miestom vystaviteľovho bydliska.
Podľa odseku 4 uvedeného ustanovenia, ak nie je vo vlastnej zmenke udané miesto vystavenia, platí, že bola vystavená v mieste, uvedenom pri mene vystaviteľa.
Podľa ustanovenia § 77 ods.1 uvedeného zákona, pokiaľ to neodporuje povahe vlastnej zmenky, platia pre ňu ustanovenia dané pre cudziu zmenku o indosamente (§ 11 až 20), zročnosti (§ 33 až 37), platení (§ 38 až 42), postihu pre neplatenie (§ 44 až 50, 52 až 55), platení pre česť (§ 55, 59 až 63), odpisoch (§ 67, 68), zmenách (§ 69), premlčaní (§ 70, 71), v dňoch pracovného pokoja, počítanie lehôt a zákazu dni odkladu (§ 72 až 74).
Podľa ustanovenia § 2 ods.1 Zákona č. 566/2001 Zb. zákonov, cenný papier je peniazmi oceniteľný zápis v zákonom ustanovenej podobe a forme, s ktorým sú spojené práva podľa tohto zákona a práva podľa osobitných zákonov, najmä oprávnenie požadovať určité majetkové plnenie alebo vykonávať určité práva voči zákonom určeným osobám.
Zmenka je listinný cenný papier, ktorý môže slúžiť ako zaistenie peňažného záväzku a možno ju uplatniť až potom, ak povinnosť na základe pôvodného peňažného záväzku nebola splnená. Túto funkciu plní zmenka vtedy, ak je vydaná pre prípad, ak dlžník svoj záväzkový vzťah riadne nesplní. Vlastná zmenka je zmenka, ktorá znamená bezpodmienečne prísľub na platbu vyjadrený jej vystaviteľom - dlžníkom, že zaplatí zmenkovú sumu do rúk toho, kto zmenku predlží v čase jej splatnosti. V čase, keď dlžník vystavuje zmenku, síce nemá konkrétne vedomosti, kto bude majiteľom zmenky v čase splatnosti, avšak práve z toho dôvodu by mal byť obozretný, súci vedomý tejto skutočnosti. Uvedená zmenka je zákonným cenným papierom na rad z čoho vyplýva, že ju možno prevádzať rubopisom (indosamentom). Dlžníkovi nič nebránilo, aby v prípade, že mal obavy z indosovania zmenky, zmenku vystavil s doložkou „nie na rad“. Z obsahu skúmanej zmenky vyplýva, že táto doložka pripojená nebola. Za predpokladu, že by doložka existovala, bola by zmenka prevoditeľná len prostredníctvom postúpenia pohľadávky a tam by mohol dlžník použiť svoje kauzálne námietky.
Indosamentom sa rozumie písomné vyhlásenie zmenkového veriteľa, t.j. majiteľa zmenky (indosanta), na rube zmenky, alebo na jej prívesku, ktorý musí byť so zmenkou pevne spojený. Vyplnený rubopis obsahuje tri zákonom požadované zložky, a to TZV indosačnú (prevodnú) doložku, v ktorej indosant vyjadruje svoj úmysel previesť zmenku, určenie indosatára, t.j. nového majiteľa zmenky a podpis indosanta. Týmto spôsobom indosatár nadobúda právo zo zmenky, nie právo predchádzajúceho majiteľa.
V čase vystavenia zmenky 22.5.2009 bolo možné zabezpečenie úverového vzťahu vystavením zmenky, čo v súčasnosti v zmysle platných predpisov už možné nie je. Za daných okolností musí súd rešpektovať postavenie subjektov zmenkového vzťahu v súlade s predpismi, ktoré boli účinné v čase vystavenia zmenky a tie sú upravené v špeciálnom predpise, a to v zmenkovom zákone. Z úradnej moci môže súd skúmať jedine platnosť zmenky, a to jej náležitosti, v súlade s ustanovením § 75 uvedeného zákona. Dodržanie všetkých náležitostí má zásadný význam, pretože ak zmenka neobsahuje niektorú z náležitosti obsiahnutú v zmenkovom zákone, nie je zmenkou.
Z predloženej zmenky vyplynulo, že miestom vystavenia zmenky Mesto Čadca, dátum vystavenia zmenky 25.5.2009 na sumu 373.- €. V ďalšej časti zmenky sa nachádza text nasledovného znenia: „Zaplatím za túto zmenku pri predložení na rad POHOTOVOSŤ s.r.o., IČO: 35 807 598, Pribinova 25, 811 09 Bratislava zapísaná v obchodnom registri Okresného súdu Bratislava I, Oddiel Sro, vložka číslo 23636/B sumu 373.- € a zmenkovú úrok 0,25 % denne od 25.3.2011. Splatné: POHOTOVOSŤ, s.r.o., Pribinova 25, 811 09 Bratislava „bez protestu“, „na platenie predložiť v lehote 4 rokov od vystavenia“. Ďalšiu časť textu tvorili osobné údaje odporcu vyplnené ručne jeho podpis a označenia čísla zmluvy, ku ktorej sa zmenka vzťahovala: 508500672. Na druhej strane zmenky sa nachádza text „na miesto nás na rad CD Consulting, s.r.o., K červenému dvoru 3269/25, 130 00 Praha, ČR, IČO: 26429705 a súčasne tam bol otlačok pečiatky POHOTOVOSŤ, s.r.o., Jaroslav Fuchs, konateľ a nečitateľný podpis.
Z obsahu zmenky je zrejmé, že zmenka obsahovala všetky zákonom predpokladané náležitosti vyplývajúce z ustanovenia § 75 Zákona č. 191/1950 Zb. o vlastnej zmenke okrem údaju o splatnosti a takto spoločnosť POHOTOVOSŤ, s.r.o. ako pôvodný veriteľ previedla zmenku indosamentom (rubopisom), o čom bol na druhej strane zmenky vykonaný písomný záznam, čím sa stal majiteľom zmenky navrhovateľ.
Indosovaním tejto zmenky došlo k situácii, kedy pôvodná zmenka stratila charakter zabezpečovacej zmenky a stala sa zmenkou na platenie. V súvislosti s indosovaním zmenky, vyplýva z ustanovenia § 17 Zákona č. 191/1950 Zb. určitá právna situácia, ktorá by umožňovala odporcovi, žalovanému zo zmenky, robiť majiteľovi zmenky námietky. Možnosť zmenkového dlžníka (odporcu) vzniesť relatívnu námietku voči novému majiteľovi zmenky (navrhovateľovi), je daná len vtedy, keď zmenkový dlžník preukáže, že nový majiteľ zmenky konal v čase nadobúdania vedome na jeho škodu. V takom prípade spočíva dôkazné bremeno na zmenkovom dlžníkovi, čiže na odporcovi. Nebolo preukázané, že by odporca od vystavenia zmenky, ani po jej indosovaní, vzniesol takéto námietky. Pokiaľ aj vedľajší účastník na strane odporcu poukázal na to, že navrhovateľ pri nadobúdaní zmenky konal vedome na škodu dlžníka , toto svoje tvrdenie hodnoverným spôsobom súdu nepreukázal, súdu nepredložil žiaden dôkaz či už listinný, resp. iný, ktorý by jeho tvrdenia preukázal. Z týchto dôvodov súd teda posudzoval zmenku a záväzky zo zmenky v zmysle zmenkového zákona.
Podľa ustanovenia § 4 ods.6 Zákona č. 258/2001 Zb. zákonov o spotrebiteľských úveroch, v účinnom znení v čase vystavenia zmenky, v súvislosti s poskytovaním úveru od spotrebiteľa alebo inej osoby sa zakazuje splniť dlh zmenkou alebo šekom.
Veriteľ smie prijať od dlžníka zmenku alebo šek na zabezpečenie svojich nárokov zo spotrebiteľského úveru, len ak ide o zabezpečovaciu zmenku a zmenková suma v čase vyplnenia je maximálne vo výške aktuálnej výšky nesplateného spotrebiteľského úveru s príslušenstva (vrátane zmluvných pokút a iných nárokov veriteľa zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere) vo výške maximálne 30 % istiny poskytnutého spotrebiteľského úveru. Zmenku prijatú, resp. vyplnenú veriteľom v rozpore s predchádzajúcou vetou veriteľ nesmie prijať a je povinný ju dlžníkovi kedykoľvek na požiadanie vydať. Ustanovenie tohto odseku platí aj v prípade zmeny majiteľa zmenky alebo postúpenia práv zo zmenky.
Zákon o spotrebiteľských úveroch, ktorý bol účinný v čase vystavenia zmenky, vo vyššie citovanom ustanovení § 4 ods.6, vymedzuje určité pravidlo pre vyplnenie zabezpečovacích zmeniek, ktoré súvisia so spotrebiteľským úverom. Z uvedeného ustanovenia vyplýva okrem iného aj to, že veriteľ zodpovedá za škodu, ktorá vznikne spotrebiteľovi porušením v odseku 6. Pokiaľ teda pôvodný veriteľ zmenky (spoločnosť POHOTOVOSŤ, s.r.o.) porušil povinnosti pri vyplňovaní zmenky vyplývajúcu z ustanovenia § 4 ods.6 Zákona o spotrebiteľských úveroch a následne postúpil takú zmenku indosamentom na ďalšieho nadobúdateľa, zodpovedá za škodu, ktorá týmto spôsobom vznikla. Z toho vyplýva aj právo spotrebiteľa - odporcu, uplatniť si voči pôvodnému veriteľovi náhradu škody.
V prejednávanej veci si navrhovateľ uplatnil práva zo zmenky, ktorá neobsahuje údaj o jej splatnosti, avšak okrem údaju splatnosti obsahuje všetky náležitosti predpísané v článku 1 § 75 Zmenkového a šekového zákona č. 191/1950 Zb. pre vlastnú zmenku, preto nie je neplatná, keďže v zmysle čl. 1. § 76 ods.2 Zmenkového zákona o vlastnej zmenke, v ktorej zmenke nie je údaj splatnosti platí, že je splatná na videnie.
Zmenka na videnie je splatná pri predložení, na platenie musí byť predložená do jedného roka od dátumu vystavenia, ale vystaviteľ môže túto lehotu skrátiť alebo určiť lehotu dlhšiu (článok 1. § 34 ods.1 v spojení s § 77 ods.1 Zmenkového zákona).
V prípade žalovanej zmenky určil vystaviteľ pre predloženie zmenky na platenie lehotu 4 roky odo dňa vystavenia.
Z návrhu vyplýva, že remitent predložil odporcu zmenku na platenie. Doložka „bez protestu“, ktorá je na zmenke napísaná, zbavila remitenta povinnosti urobiť protest pre neplatenie a súčasne preniesla dôkazné bremeno na preukázanie, že lehoty neboli dodržané na odporcu (článok 1. § 46 ods.1 a 2 v spojení s § 77 ods.1 Zmenkového zákona).
Za predloženie zmenky na platenie sa všeobecne uznáva aj jej uplatnenie na súde. Podľa prvej vety článku 1, § 16 ods.1 v spojení s § 77 ods.1 Zmenkového zákona o tom, kto má zmenku v rukách, platí, že je riadny majiteľ, ak preukáže svoje právo nepretržitým radom indosamentov, a to aj vtedy, ak je posledný z nich blankoindosamentom.
Navrhovateľ zmenku nadobudol indosamentom (rubopisom), stal sa riadnym majiteľom zmenky, preto môže v zmysle článku 1. § 48 ods.1 v spojení s § 77 ods.1 Zmenkového zákona postihom žiadať od odporcu zaplatenie zmenkovej sumy, 6 % úrok odo dňa splatnosti zmenky a odmenu vo výške 1/3-iny percenta zmenkovej sumy.
V zmenkách splatných na videnie môže vystaviteľ v zmysle článku 1. § 5 v spojení s § 77 ods.2 Zmenkového zákona ustanoviť zúrokovanie zmenkovej sumy.
Úroková miera bola v zmenke uvedená sadzbou 0,25 % denne, t.j. 91,25 % ročne.
Zmenkový zákon výšku úrokovej miery, ktorú je možné ustanoviť vo vistazmenke neupravuje. Jej určenie ponecháva na vystaviteľa. Rovnako neupravuje koniec lehoty na úročenie, preto ak nie je v úrokovej
doložke koniec úročenia stanovený, zmenková suma sa úročí až do splatnosti zmenky, keďže od splatnosti až do zaplatenia dlhu preberá uhradzovaciu funkciu postihový 6 % úrok.
V prípade, ak zmenkový zákon ako osobitný predpis neobsahuje inú úpravu, platnosť právnych úkonov, t.j. jednotlivých zápisov na zmenke sa spravuje všeobecnými ustanoveniami zákona č. 40/1964 Zb. občianskeho zákonníka o právnych úkonov. Pri posudzovaní úrokovej miery v úrokovej doložke na zmenke je potrebné vychádzať z ustanovenia § 39 Občianskeho zákonníka, skúmať, či pre neprimeranú výšku úroku nie je právny úkon pre rozpor s dobrými mravmi neplatný.
Zmenkový úrok, rovnako ako úrok z pôžičky alebo úveru, plní funkciu odmeny za poskytnuté peňažné prostriedky, preto jeho výška musí zodpovedať danému účelu. Za primeranú odplatu za poskytnutie peňažných prostriedkov však nie je možné považovať ročný úrok, ktorý sa v podstate rovná dlžnej istine alebo ju prevyšuje. Pri tomto závere súd vychádzal zo skutočnosti, že v čase vystavenia zmenky boli úrokové sadzby uplatňované bankami pri spotrebiteľských a ostatných úveroch pre domácnosti nižšie ako 14 % ročne (údaj zistený z internetovej stránky NBS, ktorú sadzbu, zmenkový úrok vo výške 0,25 % denne, resp. 91,25 % ročne viacnásobne prevyšuje. Súd úrokovú doložku na zmenke považoval za neplatnú pre rozpor s dobrými mravmi v zmysle ustanovenia § 39 Občianskeho zákonníka, preto žalobu v tejto časti zamietol.
Súd odporcu zaviazal na zaplatenie zmenkovej sumy a 6 % ročného úroku zo zmenkovej sumy odo dňa zročnosti zmenky, t.j. v danom prípade odo dňa nasledujúceho po doručení návrhu odporcovi z dôvodu, že navrhovateľ nepredložil dôkaz, kedy pred podaním návrhu predložil zmenku odporcovi k zaplateniu, teda kedy sa stala zmenka zročnou. Súd vychádzal z toho, že za predloženie zmenky na platenie sa všeobecne uznáva aj jej uplatnenie na súde, preto navrhovateľovi 6 % úrok z omeškania priznal tak, ako je uvedené vyššie, t.j. od 22.9.2014, t.j. dňom nasledujúcim po doručení návrhu odporcovi a v prevyšujúcej časti žalobný návrh na zaplatenie 6 % úroku zo zmenkovej sumy zamietol.
O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 2 O.s.p. ,Ak mal účastník vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadny z účastníkov nemá na náhradu trov právo.
V tomto konaní bol navrhovateľ úspešný v časti zaplatenia istiny 373.-€ a úroku z omeškania 6 % odo dňa 22.9.2014 do zaplatenia a zmenkovej odmeny 1,24.- €. V časti zaplatenia úroku z omeškania zo sumy 373.- € a to 0,25 % denne /t.j. 91,25% ročne/ od 25.3.2011 do zaplatenia , pričom ku dňu podania návrhu t.č. 17.4.2014 tento úrok činil 1044,40.- € a 6 % úroku z omeškania odo dňa 8.6.2011 do 18.11.2014 čo činí 77,25.- € bol úspešný vedľajší účastník na strane odporcu, ktorý prostredníctvom právneho zástupcu poukázal na rozor 0,25 % úroku z dlžnej sumy s dobrými mravmi. Úspech navrhovateľa v konaní činil 25,01 % a úspech vedľajšieho účastníka na strane odporcu 74,98 %, z toho čistý úspech vedľajšieho účastníka je 49,97 % .
Právny zástupca vedľajšieho účastníka si uplatnil trovy právneho zastúpenia za dva úkony právnej pomoci ( 2 x 28,22.- € + 2x rež. paušál 8,04.- € spolu v sume 72,52.- €.
Trovy právneho zastúpenia podľa Vyhlášky MS SR č. 655/20054 Z.z. v znení neskorších zmien a to podľa § 1 ods. 3, § 9 , § 10 ods. 1, § 13a ods. 1 písm. a), b) , § 16 ods. 3, činia sumu 72,52.- €. A to tarifná odmena za 2 úkony právnej pomoci - 1/ prevzatie a príprava zastúpenia vrátane prvej porady s klientom, 2/ podanie návrhu na súd - ( 2 x 28,22.- €) = 56,44.- €. T.z.v. režijný paušál na dva úkony ( 2 x 8,04.- € ) = 16,08.- €. Z ktorej sumy s poukazom na ustanovenie § 142 ods. 2 O.s.p. súd priznal trovy právneho zastúpenia vedľajšiemu účastníkovi 49,97.- %, t.j. 36,24.- €.
S poukazom na ustanovenie § 149 ods. 1 O.s.p., podľa ktorého ustanovenia ak advokát zastupoval účastníka, ktorému bola prisúdená náhrada trov konania, je ten, ktorému bola uložená náhrada týchto trov , povinný zaplatiť ju advokátovi, súd zaviazal navrhovateľa, aby trovy konania vedľajšiemu účastníkovi zaplatil na účet jeho právneho zástupcu.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Žiline.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p. - musí byť z podania zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované, je potrebné ho predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p. (sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania, účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený, v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný, účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom, rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu rozhodoval senát, súd prvého stupňa nesprávne vec právne posúdil tým, že nepoužil správne ustanovenie právneho predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav, sa rozhodlo bez návrhu, nejde o rozhodnutie vo veci samej a dôvody, pre ktoré bolo vydané, zanikli alebo ak také dôvody neexistovali, bol odvolacím súdom schválený zmier) b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a O.s.p.), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.