Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_23Tos-178-2014.pdf
PDF · 64.33 KB
Case nature
Area
Subarea
23Tos/178/2014
Uznesenie
Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Františka Kováča a sudcov JUDr. Ondreja Gáboríka a JUDr. Ondreja Samaša na neverejnom zasadnutí konanom dňa 3. decembra 2014 prejednal sťažnosť odsúdeného
L. Q.
nar. XX.XX.XXXX v U. Q., trvale bytom U. Q., C. XXX/XX, t.č. vo výkone trestu odňatia slobody v ÚVTOS Ilava,
ktorú podal proti uzneseniu Okresného súdu Trenčín č. k. 8Pp/74/2014-22 zo dňa 02.10.2014 a takto
rozhodol:
Podľa § 193 ods. 1 písm. c) Tr. por. sa sťažnosť odsúdeného z a m i e t a , pretože nie je dôvodná.
odôvodnenie:
Odsúdený L. Q. vykonáva úhrnný trest odňatia slobody uložený mu trestným rozkazom Okresného súdu Martin sp. zn. 13T/101/2012 zo dňa 13.07.2012 v trvaní 16 mesiacov v ústave so stredným stupňom stráženia pre trestný čin krádeže podľa § 212 ods. 3 písm. b) Tr. zák. a iné. Tento trest má ukončiť dňa 15.03.2015 a následne má nastúpiť výkon trestu odňatia slobody vo výmere 24 mesiacov uložený mu trestným rozkazom Okresného súdu Martin sp. zn. 13T/70/2010 zo dňa 25.08.2010 v spojení s uznesením Okresného súdu Martin sp. zn. 13T/70/2010 zo dňa 11.10.2012 o neosvedčení sa v skúšobnej dobe podmienečného odsúdenia. Predpokladaný koniec trestu pripadá na deň 15.03.2017.
Uznesením Okresného súdu Trenčín č. k. 8Pp/74/2014-22 zo dňa 02.10.2014 bol návrh odsúdeného o podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody podľa § 415 ods. 1 Tr. por. s poukazom na § 66 ods.1, 2 Tr. zák. zamietnutý. Proti tomuto uzneseniu hneď po jeho vyhlásení podal odsúdený sťažnosť. V písomných dôvodoch sťažnosti namietal, že pokiaľ mu boli vyčítané veci, ako drogová závislosť, pracovné návyky, že je nervák a sociálne zlyhanie, k tomu namieta, že nikdy nebol liečený z drogovej závislosti a drogy prestal užívať sám z vlastného presvedčenia. Necíti sa ako narkoman a žiadosť o podmienečné prepustenie si podal hlavne kvôli svojmu zdravotnému stavu. Aj svoje pracovné úlohy si plní svedomite a patrí medzi tých najlepších pracovníkov. Nie je pravdou ani tvrdenie, že by bol nervák, pretože nemal žiadne konflikty so spoluodsúdenými. Pokiaľ v minulosti sa aj v skúšobnej dobe podmienečného odsúdenia neosvedčil, toto bolo z dôvodu, že bol mladý a neuvažoval riadne nad svojou budúcnosťou. Žiadal preto, aby krajský súd preskúmal napadnuté rozhodnutie súdu prvého stupňa a rozhodol o jeho podmienečnom prepustení na slobodu.
Keďže sťažnosť bola podaná včas a osobou oprávnenou, krajský súd v zmysle § 192 ods. 1 Tr. por. preskúmal správnosť výroku napadnutého uznesenia, ako aj konanie, ktoré tomuto predchádzalo a dospel k záveru, že podaná sťažnosť nie je dôvodná.
Krajský súd po preskúmaní spisového materiálu dospel k záveru, že napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa je zákonné a správne. V dôvodoch uznesenia sa súd podrobne zaoberal všetkými rozhodujúcimi skutočnosťami, ktoré ho viedli k zamietajúcemu rozhodnutiu a tieto si aj krajský súd v celom rozsahu osvojil. Podľa § 66 ods. 1 Tr. zák., môže súd odsúdeného podmienečne prepustiť na slobodu, ak odsúdený vo výkone trestu plnením svojich povinností a svojím správaním preukázal polepšenie a môže sa od neho očakávať, že v budúcnosti povedie riadny život. Podľa ods. 2 cit. ustanovenia, pri rozhodovaní o podmienečnom prepustení súd prihliadne aj na to, v akom ústave na výkon trestu odsúdený trest vykonáva. Krajský súd sa podrobne oboznámil s vypracovaným hodnotením na odsúdeného a s vyjadrením zástupcu ÚVTOS na verejnom zasadnutí ohľadne správania sa odsúdeného. Z uvedeného vyplynulo, že pokiaľ sa týka jeho správania sa vo výkone trestu odňatia slobody, odsúdenému nie je možné nič podstatného vytýkať. Ale program zaobchádzania sa nedarí u odsúdeného plniť vo všetkých bodoch na požadovanej úrovni, tento je plnený iba čiastočne. Záverom hodnotenia sa konštatuje, že riziko sociálneho zlyhania po výkone trestu je hodnotené ako vysoké a resocializačná prognóza jeho hodnotená ako nepriaznivá. Hrozí vysoké riziko sociálneho zlyhania z dôvodu opakovaného páchania trestnej činnosti. Záverom bolo odporúčané jeho podmienečné prepustenie s dohľadom. Ani krajský súd po podrobnom preskúmaní spisového materiálu nemal dôvod uvedené závery vyslovené v hodnotení na odsúdeného spochybniť. Vychádzajúc z trestnej minulosti odsúdeného, ktorý bol 10-krát trestne stíhaný prevažne pre majetkovú trestnú činnosť, s poukazom aj na to, že na jeho prevýchovu v minulosti už bolo pôsobené nielen nepodmienečnými trestami odňatia slobody, ale aj trestom odňatia slobody s podmienečným odkladom, v ktorom sa neosvedčil, dospel krajský súd k záveru, že osoba odsúdeného nedáva žiadne záruky, že by účel trestu mohol byť dosiahnutý aj dovŕšením jeho prevýchovy na slobode v prípade podmienečného prepustenia.
Vychádzajúc z uvedených skutočností dospel potom krajský súd k záveru, že sťažnosť odsúdeného nie je dôvodná a túto potom v zmysle § 193 ods. 1 písm. c) Tr. por. ako nedôvodnú zamietol.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu zákon sťažnosť nepripúšťa.