Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

23Tos/178/2014

Uznesenie

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Františka Kováča a sudcov JUDr. Ondreja Gáboríka a JUDr. Ondreja Samaša na neverejnom zasadnutí konanom dňa 3. decembra 2014 prejednal sťažnosť odsúdeného

L. Q.

nar. XX.XX.XXXX v U. Q., trvale bytom U. Q., C. XXX/XX, t.č. vo výkone trestu odňatia slobody v ÚVTOS Ilava,

ktorú podal proti uzneseniu Okresného súdu Trenčín č. k. -22 zo dňa 02.10.2014 a takto

rozhodol:

Podľa § 193 ods. 1 písm. c) Tr. por. sa sťažnosť odsúdeného z a m i e t a , pretože nie je dôvodná.

odôvodnenie:

Odsúdený L. Q. vykonáva úhrnný trest odňatia slobody uložený mu trestným rozkazom Okresného súdu Martin sp. zn. zo dňa 13.07.2012 v trvaní 16 mesiacov v ústave so stredným stupňom stráženia pre trestný čin krádeže podľa § 212 ods. 3 písm. b) Tr. zák. a iné. Tento trest má ukončiť dňa 15.03.2015 a následne má nastúpiť výkon trestu odňatia slobody vo výmere 24 mesiacov uložený mu trestným rozkazom Okresného súdu Martin sp. zn. zo dňa 25.08.2010 v spojení s uznesením Okresného súdu Martin sp. zn. zo dňa 11.10.2012 o neosvedčení sa v skúšobnej dobe podmienečného odsúdenia. Predpokladaný koniec trestu pripadá na deň 15.03.2017.

Uznesením Okresného súdu Trenčín č. k. -22 zo dňa 02.10.2014 bol návrh odsúdeného o podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody podľa § 415 ods. 1 Tr. por. s poukazom na § 66 ods.1, 2 Tr. zák. zamietnutý. Proti tomuto uzneseniu hneď po jeho vyhlásení podal odsúdený sťažnosť. V písomných dôvodoch sťažnosti namietal, že pokiaľ mu boli vyčítané veci, ako drogová závislosť, pracovné návyky, že je nervák a sociálne zlyhanie, k tomu namieta, že nikdy nebol liečený z drogovej závislosti a drogy prestal užívať sám z vlastného presvedčenia. Necíti sa ako narkoman a žiadosť o podmienečné prepustenie si podal hlavne kvôli svojmu zdravotnému stavu. Aj svoje pracovné úlohy si plní svedomite a patrí medzi tých najlepších pracovníkov. Nie je pravdou ani tvrdenie, že by bol nervák, pretože nemal žiadne konflikty so spoluodsúdenými. Pokiaľ v minulosti sa aj v skúšobnej dobe podmienečného odsúdenia neosvedčil, toto bolo z dôvodu, že bol mladý a neuvažoval riadne nad svojou budúcnosťou. Žiadal preto, aby krajský súd preskúmal napadnuté rozhodnutie súdu prvého stupňa a rozhodol o jeho podmienečnom prepustení na slobodu.

Keďže sťažnosť bola podaná včas a osobou oprávnenou, krajský súd v zmysle § 192 ods. 1 Tr. por. preskúmal správnosť výroku napadnutého uznesenia, ako aj konanie, ktoré tomuto predchádzalo a dospel k záveru, že podaná sťažnosť nie je dôvodná.

Krajský súd po preskúmaní spisového materiálu dospel k záveru, že napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa je zákonné a správne. V dôvodoch uznesenia sa súd podrobne zaoberal všetkými rozhodujúcimi skutočnosťami, ktoré ho viedli k zamietajúcemu rozhodnutiu a tieto si aj krajský súd v celom rozsahu osvojil. Podľa § 66 ods. 1 Tr. zák., môže súd odsúdeného podmienečne prepustiť na slobodu, ak odsúdený vo výkone trestu plnením svojich povinností a svojím správaním preukázal polepšenie a môže sa od neho očakávať, že v budúcnosti povedie riadny život. Podľa ods. 2 cit. ustanovenia, pri rozhodovaní o podmienečnom prepustení súd prihliadne aj na to, v akom ústave na výkon trestu odsúdený trest vykonáva. Krajský súd sa podrobne oboznámil s vypracovaným hodnotením na odsúdeného a s vyjadrením zástupcu ÚVTOS na verejnom zasadnutí ohľadne správania sa odsúdeného. Z uvedeného vyplynulo, že pokiaľ sa týka jeho správania sa vo výkone trestu odňatia slobody, odsúdenému nie je možné nič podstatného vytýkať. Ale program zaobchádzania sa nedarí u odsúdeného plniť vo všetkých bodoch na požadovanej úrovni, tento je plnený iba čiastočne. Záverom hodnotenia sa konštatuje, že riziko sociálneho zlyhania po výkone trestu je hodnotené ako vysoké a resocializačná prognóza jeho hodnotená ako nepriaznivá. Hrozí vysoké riziko sociálneho zlyhania z dôvodu opakovaného páchania trestnej činnosti. Záverom bolo odporúčané jeho podmienečné prepustenie s dohľadom. Ani krajský súd po podrobnom preskúmaní spisového materiálu nemal dôvod uvedené závery vyslovené v hodnotení na odsúdeného spochybniť. Vychádzajúc z trestnej minulosti odsúdeného, ktorý bol 10-krát trestne stíhaný prevažne pre majetkovú trestnú činnosť, s poukazom aj na to, že na jeho prevýchovu v minulosti už bolo pôsobené nielen nepodmienečnými trestami odňatia slobody, ale aj trestom odňatia slobody s podmienečným odkladom, v ktorom sa neosvedčil, dospel krajský súd k záveru, že osoba odsúdeného nedáva žiadne záruky, že by účel trestu mohol byť dosiahnutý aj dovŕšením jeho prevýchovy na slobode v prípade podmienečného prepustenia.

Vychádzajúc z uvedených skutočností dospel potom krajský súd k záveru, že sťažnosť odsúdeného nie je dôvodná a túto potom v zmysle § 193 ods. 1 písm. c) Tr. por. ako nedôvodnú zamietol.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu zákon sťažnosť nepripúšťa.