Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_15C-226-2014.pdf
PDF · 89.81 KB
Case nature
Subarea
15C/226/2014
Uznesenie
Okresný súd Martin v právnej veci žalobcu: EOS KSI Slovensko, s.r.o., Údernícka 5, Bratislava, IČO: 35 724 803, právne zastúpeného TOMÁŠ KUŠNÍR s.r.o., Údernícka 5, Bratislava, IČO: 36 613 843, proti žalovanému: Š.C. K., N.. XX.XX.XXXX, A. F. XXX, XXX XX A., za účasti vedľajšieho účastníka na strane žalovaných: Združenie na ochranu občana spotrebiteľa HOOS, Nám. legionárov 5, 080 01 Prešov, IČO: 42 176 778, právne zastúpeného JUDr. Andrejom Cifrom, advokátom, J. Kráľa 5/A, 984 01 Lučenec, o zaplatenie 674,65 eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. Konanie sa zastavuje.
II. Žalovanému sa náhrada trov konania nepriznáva.
III. Vedľajšiemu účastníkovi sa náhrada trov konania nepriznáva.
IV. Súd vracia žalobcovi sumu 33,37 eur titulom vrátenia zaplateného súdneho poplatku.
V. Upravuje sa Daňový úrad Bratislava, aby po právoplatnosti tohto rozhodnutia vyplatil žalobcovi sumu 33,37 eur titulom vrátenia súdneho poplatku zaplateného v kolkových známkach.
odôvodnenie:
O d ô v o d n e n i e
Žalobca sa návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa 22.8.2013 domáhal, aby súd zaviazal odporcu na zaplatenie sumy 674,65 eur spolu s úrokom z omeškania výške 86,41 eur, s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 674,65 eur od 06.06.2012 do zaplatenia a nahradenia trov konania.
Dňa 13.09.2013 bol súdu doručený návrh na vstup Združenia na ochranu občana spotrebiteľa HOOS ako vedľajšieho účastníka na strane odporcu, v konaní zastúpeného právnym zástupcom JUDr. Andrejom Cifrom.
Súd vo veci rozhodol na základe predložených listinných dôkazov platobným rozkazom č. k. 1Ro/1780/2013 - 34 zo dňa 2.10.2013 a to tak, žalobe v celom rozsahu vyhovel.
Proti platobnému rozkazu podal vedľajší účastník dňa 25.10.2013 odpor (č.l. 36 súdneho spisu). Žalovaný prevzal platobný rozkaz dňa 9.4.2014, odpor nepodal.
Dňa 11.11.2013 bola súdu doručená námietka neprípustnosti vedľajšieho účastníka na strane žalovaného, ktorú žalobca odôvodnil tým, že zmysel a účel vedľajšieho účastníctva, teda "pomoc v spore" sa môže naplniť len v sporovom konaní, čo neplatí pre také štádium sporového konania, kde súd rozhoduje platobným rozkazom.
Súd námietku neprípustnosti vstupu vedľajšieho účastníka zamietol uznesením č.k. 1Ro/1780/2013-45 zo dňa 9.12.2013. Proti tomuto uzneseniu podal žalobca odvolanie. K odvolaniu sa vyjadril vedľajší účastník. O odvolaní rozhodol krajský súd tak, že uzneseniu potvrdil.
Pred začatím pojednávania zobral žalobca svoj návrh v celom rozsahu späť, a to podaním doručeným súdu dňa 26.11.2014 (č.l. 104 súdneho spisu) a žiadal konanie zastaviť. K trovám vedľajšieho účastníka na strane žalovaného poukázal na viaceré rozhodnutia okresných, krajských súdov s tým, že uviedol, že nevidí význam v právnom zastúpení združenia na ochranu spotrebiteľa ako vedľajšieho účastníka na strane žalovaného, keďže samotnou úlohou združenia je ochrana spotrebiteľa v spotrebiteľských sporoch. Spochybnil nutnosť a účelnosť vynaloženia trov právneho zastúpenia vedľajším účastníkom a uviedol, že v danom prípade nemožno prijať záver, že právny zástupca vedľajšieho účastníka vykonal úkony nevyhnutné pre úspech vo veci, t.j., že poskytol právne služby, ktorých vykonanie by malo vplyv na rozhodnutie súdu, a ktoré by nemohlo uskutočniť samotné združenie bez právneho zastúpenia.
Podľa ust. § 96 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len "OSP"), navrhovateľ môže vziať za konania návrh na jeho začatie späť, a to z časti alebo celkom. Ak je návrh vzatý celkom späť, súd konanie zastaví. Ak je návrh vzatý celkom späť, súd konanie zastaví. Ak je návrh vzatý späť z časti, súd konanie v tejto časti zastaví.
Podľa ust. § 96 ods. 2 OSP, súd konanie nezastaví, ak odporca so späťvzatím návrhom z vážnych dôvodov nesúhlasí, v takom prípade súd po právoplatnosti uznesenia pokračuje v konaní.
Podľa ust. § 96 ods. 3 OSP, nesúhlas odporcu so späťvzatím návrhu nie je účinný, ak dôjde k späťvzatiu návrhu skôr, než sa začalo pojednávanie, alebo ak ide o späťvzatie návrhu na rozvod, neplatnosť manželstva alebo určenie, či tu manželstvo je alebo nie. V taktom prípade súd rozhodne o zastavení konania do 30 dní od späťvzatia návrhu.
Podľa ust. § 142 ods. 1 OSP účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.
Podľa ust. § 146 ods. 2 OSP, ak niektorý z účastníkov zavinil, že konanie sa muselo zastaviť, je povinný uhradiť jeho trovy. Ak sa však pre správanie odporcu vzal späť návrh, ktorý bol podaný dôvodne, je povinný uhradiť trovy konania odporca.
Nakoľko žalobca zobral svoj žalobný návrh späť ešte pred začatím pojednávania, súd v zmysle vyššie cit. ustanovenia § 96 OSP a v súlade s dispozičným právom žalobcu toto konanie zastavil. Žalobca zobral žalobný návrh späť bez uvedenia dôvodu a z tohto dôvodu je tu namieste aplikácia ust. § 146 ods. 2 veta prvá OSP, v zmysle ktorého, ak niektorý z účastníkov zavinil, že sa konanie muselo zastaviť, je povinný uhradiť jeho trovy.
Žalobca zavinil po procesnej stránke zastavenie konania späťvzatím návrhu, preto mu vznikla povinnosť uhradiť trovy konania žalovaného a tiež vedľajšieho účastníka vystupujúceho na strane žalovaného. Žalovaný si trovy konania neuplatnil, preto mu súd ich náhradu v rozhodnutí nepriznal.
Súd nepriznal náhradu trov konania ani vedľajšiemu účastníkovi vystupujúcemu na strane žalovaného, keďže rozhodoval podľa ust. § 146 ods. 2 OSP za použitia § 142 ods. 1 OSP.
V otázke náhrady trov konania vo vzťahu medzi žalobcom a vedľajším účastníkom súd prioritne vychádzal z kritéria účelnosti vynaložených trov, ktoré kritérium je rozhodujúce pri priznávaní náhrady trov konania jednotlivým - v konaní zainteresovaným - subjektom. Účelnosť vynaložených trov je pritom potrebné posudzovať vo svetle okolností každého jednotlivého súdeného prípadu.
Súd konštatuje, že odmenu za úkony právnej služby poskytnuté vedľajším
účastníkom na strane žalovaného jeho právnym zástupcom v súdenej veci nemožno kvalifikovať ako účelne vynaložené trovy. Je nepochybné (súdu známe z jeho činnosti), že takmer absolútne totožné podania vo veci samej vedľajší účastník predložil/predkladá v niekoľkých ďalších stovkách súdnych sporov. Nadväzne je plne dôvodným záver, že vo svojej podstate ide len o "vpísanie" údajov napr. o označení veci, účastníka, termínoch pojednávania, a pod. do vopred pripraveného textu. Takúto činnosť rozhodne nemožno považovať za tak odborne náročnú, ktorá by bola vyžadovala úplne právnické vysokoškolské vzdelanie, vrátane príslušnej advokátskej praxe. Jedná sa totiž o bežné administratívne úkony, ktoré vedľajší účastník - ako občianske združenie kreované práve na ochranu
Súd zo stanov vedľajšieho účastníka (http://oz-hoos.wix.com/hoos#!__cielove-aktivity) zistil, že toto združenie bolo založené na zastupovanie svojich členov, ako aj iných spotrebiteľov s cieľom ochraňovať ich spotrebiteľské práva, oprávnené záujmy a požiadavky.
Hlavnou náplňou činnosti združenia bolo zastupovanie spotrebiteľov a ich podpora formou vedľajšieho účastníctva v konaní pred súdmi. Vedľajší účastník je teda združením, ktoré je založené na ochranu spotrebiteľa a prioritne sa predpokladá pomoc zo strany združenia založeného za týmto účelom, nie zo strany zvoleného právneho zástupcu združenia. Účelom združenia na ochranu občana spotrebiteľa je okrem iného kolektívna ochrana spotrebiteľov, zastupovanie spotrebiteľov v občianskom súdnom konaní a vstup do spotrebiteľských sporov v pozícií vedľajšieho účastníka. V tomto smere súd zastáva názor, že ak sa združenie rozhodne využiť pre zastupovanie v konaniach pomoc advokáta (t.j. že advokáta splnomocní na zastupovanie v tisíckach sporov, do ktorých hromadne vstupuje), musí trovy právneho zastúpenia znášať z vlastných prostriedkov. V opačnom prípade jeho konanie vytvára dojem účelovosti s tým, že musí byť sám z podstaty svojej existencie schopný poskytnúť právnu pomoc v súdnych konaniach v spotrebiteľských veciach. Vedľajší účastník vstúpil do tohto konania ako profesná organizácia na ochranu spotrebiteľa z vlastného podnetu, bez toho, aby sa so žalovanými kontaktoval a splnomocnil právneho zástupcu z radov advokátov, hoci zo samotnej podstaty vedľajšieho účastníka vyplýva, že musia byť schopní konať na strane toho, v záujme koho vstupujú do konania. Na zastupovanie združenia splnomocnil advokáta, súd má za to, že jeho trovy ma hradiť z vlastných finančných prostriedkov tak, ako to upravuje ust. § 140 ods. 1 OSP, podľa ktorého každý účastník platí trovy konania, ktoré vznikajú jemu osobne a trovy svojho zástupcu.
Právny zástupca vedľajšieho účastníka si vyúčtoval odmenu za tri úkony právnej služby, a to prevzatie a príprava zastúpenia vrátane prvej porady s klientom a odpor zo dňa 23.10.2013 a vyjadrenie k odvolaniu žalobcu proti uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté o prípustnosti vstupu vedľajšieho účastníka na strane žalovaného do konania (č.l. 76 súdneho spisu).
Čo sa týka prvého úkonu, t.j. prevzatie veci vrátane prvej porady s klientom súd mal za to, že ide o trovy nepreukázané, nakoľko zo spisu vyplynulo, že združenie udelilo právnemu zástupcovi tzv. všeobecnú generálnu plnú moc. Právny zástupca oznámil vstup združenia do tohto konania podaním doručeným súdu dňa 13.9.2013 a o predmete konania nemal žiadnu vedomosť, nakoľko v oznámení o vstupe do konania žiadal doručiť návrh na začatie konania spolu s prílohami. Súhlasom žalovaného so vstupom vedľajšieho účastníka do konania nedisponoval, a aj z uvedených skutočností vyplýva pre súd záver, že úkon prevzatie a príprava zastúpenia vrátane prvej porady s klientom, nie je úkonom v tomto konaní preukázaným. Je zrejmé, že právny zástupca vedľajšieho účastníka nemal vedomosť o predmete sporu a trovy konania, ktoré si jeho právny zástupca za tento úkon uplatnil, nie sú trovami účelne vynaloženými.
Súd má vedomosť z jeho rozhodovacej činnosti, že vedľajší účastník vstupuje do množstva konaní. Súd má preto pochybnosti, či hromadné vstupovanie združenia v zastúpení advokátom do konaní a zároveň uplatňovanie si trov právneho zastúpenia v konaniach, o predmete ktorých združenie nemá žiadnu vedomosť, nie je konaním účelovým s cieľom dosiahnutia len odmeny za právne zastupovanie.
Čo sa týka druhého úkonu, ktorý si uplatnil právny zástupca vedľajšieho účastníka, a to odpor proti platobnému rozkazu, súd poukazuje na to, že takéto podania boli zaslané do veľkého množstva spisov a tieto úkony, ako už bolo vyššie uvedené, má prioritne vykonávať samotný vedľajší účastník.
Zároveň súd pre úplnosť uvádza, že vedľajší účastník v zmysle ust. § 100 ods. 1 Občianskeho zákonníka, nie je oprávnenou osobou na vznesenie námietky premlčania, s tým, že by s ňou musel vyjadriť súhlas žalovaný, ktorý však v danom prípade tento neudelil. Zároveň žalovaný napriek tomu, že dňa 9.4.2014 prevzal platobný rozkaz ani nepodal odpor, z čoho vyplýva, že nemal vedomosť o takomto postupe vedľajšieho účastníka, ktorý vystupuje na jeho strane.
S uvedeným súvisí aj nepriznanie úkonu za vyjadrenie sa k odvolaniu žalobcu proti uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté o prípustnosti vstupu vedľajšieho účastníka na strane žalovaného do konania, nakoľko keďže konanie vedľajšieho účastníka nebolo súdom v danom prípade vyhodnotené ako účelné, tak ani vyjadrenie sa k námietke vstupu nemohol súd považovať za konanie v prospech spotrebiteľa s cieľom ochraňovať jeho spotrebiteľské práva, oprávnené záujmy a požiadavky.
Vzhľadom na vyššie uvedené, súd trovy konania vedľajšiemu účastníkovi nepriznal.
O vrátení súdneho poplatku žalobcovi v sume 33,37 eur rozhodol súd v zmysle ust. § 11 ods. 3, 4 a 6 zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov v platnom znení (ďalej len "Zákon o súdnych poplatkoch"), podľa ktorých poplatok splatný podaním návrhu na začatie konania sa vráti, ak sa návrh vzal späť pred prvým pojednávaním, bez ohľadu na to, či bol vydaný platobný rozkaz alebo rozkaz na plnenie, krátený o 1 %, najmenej však 6,63 eura, prostredníctvom daňového úradu príslušného podľa sídla poplatníka. Nakoľko žalobca zaplatil súdny poplatok z návrhu na začatie konania vo výške 40 eur, súd mu vrátil súdny poplatok v sume 33,37 eur, ktorá predstavuje rozdiel medzi zaplateným poplatkom a sumou 6,63 eur, o ktorú je tento v zmysle vyššie cit. ustanovení zákona o súdnych poplatkoch krátený.
Poučenie:
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu je možné podať odvolanie v lehote do 15 dní od jeho doručenia na Krajský súd Žilina prostredníctvom podpísaného súdu (dvojmo).
Podľa ust. § 205 ods. 1 OSP, v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 OSP) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Podľa ust. § 205 ods. 2 OSP, odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že:
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa ust. § 205 ods. 3 OSP, rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.
Ak povinnosť stanovená týmto rozsudkom nebude dobrovoľne splnená, možno podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov.