Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_39C-316-2013.pdf
PDF · 95.82 KB
Case nature
Area
Subarea
39C/316/2013
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Košice I samosudkyňou JUDr. Janou Raganovou v právnej veci žalobcu : Dopravný podnik mesta Košice, akciová spoločnosť, IČO: 31701914, so sídlom Bardejovská 6, Košice, zastúpeného JUDr. Peter Frajt, advokát, s.r.o. so sídlom Garbiarska 5, Košice, proti žalovanému : M. Š., N..: XX.XX.XXXX, A. K., L.. A. 10 v konaní o zaplatenie 55,55 Eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. Žalovaný je povinná zaplatiť žalobcovi 56,55 EUR spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,75% ročne zo sumy 55,55 EUR od 31.08.2012 do zaplatenia a nahradiť trovy konania vo výške 65,32 Eur, pozostávajúce z náhrady za zaplatený súdny poplatok vo výške 16,50 Eur a z trov právneho zastúpenia vo výške 48,82 Eur, tieto na účet právneho zástupcu žalobcu, to všetko do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.
II. V prevyšujúcej časti súd žalobu zamieta.
odôvodnenie:
Žalobca sa žalobou zo dňa 15.07.2013, doručenou Okresnému súdu Košice I dňa 19.07.2013, domáhal, aby súd zaviazal žalovaného zaplatiť mu sumu 55,55 Eur, náklady spojené s uplatnením pohľadávky spočívajúce v poštovnom vo výške 1,70 Eur za doručenie predžalobnej výzvy zo dňa 05.09.2012, 8,75 % úrok z omeškania ročne z dlžnej sumy od 31.08.2012 do zaplatenia a to titulom nezaplatenia cestovného, keďže žalovaný cestoval jeho dopravným prostriedkom - autobusom dňa 30.08.2012 a nepreukázal sa kontrolórovi platným cestovným lístkom. Súčasne požadoval náhradu trov konania vo výške 16,50 Eur za súdny poplatok z návrhu na začatie konania a náhradu trov právneho zastúpenia vo výške 48,82 Eur za dva úkony právnej pomoci spolu s režijným paušálom .
Súd vydal v konaní dňa 04.09.2013 platobný rozkaz č. k. 14Ro/391/2013 - 7, proti ktorému podal žalovaný v zákonom stanovenej lehote odpor, v ktorom uviedol, že s ním nesúhlasí, nakoľko nebol doručený žiaden dôkaz, len tvrdenie.
Žalobca vo svojom vyjadrení k tomuto podaniu žalovaného uviedol, že pohľadávka uplatnená žalobcom bola splatná priamo na mieste vo vozidle a bolo starosťou žalovaného, aby sa dostavil na Stredisko prepravnej kontroly žalobcu a svoj záväzok uhradil. Napriek tomu, že žalobca to nebol povinný urobiť, zaslal žalovanému upomienku aj so šekom doporučeným listom a poskytol mu dodatočnú lehotu na jeho uhradenie. Dôkaz o odoslaní tejto upomienky žalobca pripojil k návrhu. Okrem toho pri podaní návrhu na začatie konania právny zástupca žalobcu zaslal žalovanému kópiu návrhu spolu s poštovou poukážkou, kde mal žalovaný opäť možnosť zabrániť tomuto súdnemu konaniu a uhradiť pohľadávku, avšak neurobil tak. Z toho vyplýva, že žalobca urobil všetko, čo bolo v jeho silách, aby predišiel, súdnemu konaniu,
resp. aby ho v čase jeho začatie zastavil. Žalovaný napriek tomu nevyužil žiadnu možnosť dobrovoľnej úhrady pohľadávky a svojou ľahostajnosťou zapríčinil vznik trov konania a trov právneho zastúpenia.
Na prejednanie veci samej súd nariadil pojednávania, na ktoré sa však nedostavil žalobca, právny zástupca žalobcu - títo svoju neúčasť ospravedlnili včas doručeným písomným. Súd na pojednávanich vykonal dokazovanie oboznámením sa s obsahom listinných dôkazov: hlásením o porušení tarifných a prepravných podmienok VS 10699 zo dňa 30.08.2012, upomienkou VS č. 201210699 zo dňa 05.09.2012, Mestským prepravným poriadkom, výsluchom žalovaného a zistil tento skutkový stav:
Z hlásenia o porušení tarifných a prepravných podmienok súd zistil, že žalovaný cestoval dňa 30.08.2012 o 11:03 hod. autobusom na linke č. 10 v Košiciach v úseku zastávok Bruselská - Berlínska , smer OC Optima bez cestovného lístka.
Keďže pri kontrole revíznym orgánom žalobcu sa žalovaný nevedel preukázať platným cestovným lístkom, bola mu ním uložená povinnosť zaplatiť cenu cestovného lístka v sume 0,60Eur a úhradu pri nepreukázaní sa platným cestovným lístkom v sume 60,- Eur, t.j. sto - násobok cestovného v zmysle Mestského prepravného poriadku, ktorú povinnosť si žalovaná nesplnila. Totožnosť žalovaného revízor zistil na podklade občianskeho preukazu predloženého žalovaným.
Z výzvy k úhrade pohľadávky zo dňa 05.09.2012 je zrejmé, že žalobca vyzval žalovaného na zaplatenie sumy cestovného vo výške 0,60 Eur a úhrady - pokuty vo výške 60,- Eur v lehote do 7 dní odo dňa doručenia tejto výzvy.
Žalovaný pri svojom výsluchu na pojednávaní dňa 28.01.2014 uviedol, že necestuje a ani necestoval, pretože nemá prečo, iba keď raz do mesiaca, keď chodí na Úrad práce. O tom, že žalobca eviduje voči nemu dlh sa dozvedel, keď dostal od žalobcu list, avšak keďže aj predtým už dva krát dostal od neho takýto list, tak mu ho vrátil. Podľa neho boli jeho údaje zneužité a asi mu zmizli jeho osobné údaje. Keď si chodil hľadať prácu, mal pri sebe fotokópiu občianskeho preukazu, kde sú vlastne jeho osobné údaje a mal aj fotokópiu vodičského preukazu, mal to so sebou, mohlo mu to niekde vypadnúť a ti niekto zneužil alebo si niekto opísal jeho údaje. Uviedol, že on keď cestuje má so sebou aj čipovú kartu, ktorú si dobije a potom cestuje. Na Dopravnom podniku nebol ohlásiť, že boli zneužité jeho údaje. Pokiaľ ide o tom, kedy sa chodí hlásiť na Úrad práce, uviedol, že okolo 30 - 31 v mesiaci. Už predtým ho žaloval Dopravný podnik a pri výsluchu sa pýtal revízorov, ktorí boli vyslúchaní, kde prišli k jeho osobným údajom. Poukázal na to, že na tom hlásení nie je žiaden podpis a podľa toho podpisu by sa to dali zistiť, avšak tak je tu tvrdenie proti tvrdeniu, pretože on má občiansky preukaz a oni majú jeho osobné údaje.
Žalobca prostredníctvom svojho právneho zástupcu k tejto výpovedi žalovaného v podaní zo dňa 08.04.2014 uviedol, že tvrdenia žalovaného sú účelové a nepravdivé, pretože ako vyplýva z „ Hlásenia o porušení tarifných a prepravných podmienok „ ktoré boli spísané p. Ivanou Borisovou, bol žalovaný dňa 30.08.2012 o 11.03 hod kontrolovaný v linke č. 10, vo vozidle č. 3303 na úseku zastávok Bruselská
- Berlínska ( smer OC Optima ), pričom z dôvodu, že cestoval bez akéhokoľvek cestovného lístka ( zaznačené v oddiely „ Typ zisteného priestupku „ ) a súčasne nebol ochotný uhradiť na základe výzvy cestovné a prirážku k cestovnému v zmysle platných podmienok podľa Prepravného poriadku a Tarify žalobcu, kontrolórovi sa preukázal vlastným občianskym preukazom séria EA č. 856491 ( zaznačené v oddiely „ doklad „ ) pričom obidvaja prepravní kontrolóri t.j. Ivana Borisová a Gabriel Pusztai skontrolovali jeho totožnosť s fotografiou na tomto doklade a skutočnosť, že sa jednalo o jeho osobu vyznačili vyslovene zaškrtnutím kolónky „ Foto súhlasí „. Predmetný občiansky preukaz pritom žalovaný používa dodnes - preukázal sa ním na pojednávaní, teda nemohol byť stratený, resp. zneužitý. Keďže porovnanie osoby, ktorá predložila občiansky preukaz sa zhodovalo s osobou zobrazenou na fotografii tohto dokladu, je evidentné, že nemohlo dôjsť k žiadnej zámene s inou osobou ako žalovaným a rovnako rozsah zaznamenaných údajov vylučuje možnosť zneužitia osobných údajov, pretože takéto podrobné informácie by bez reálneho preukázania sa občianskym preukazom nebolo možné získať. Súčasne žalobca poukázal na to, že žalovaný opakovane cestoval dopravným prostriedkom žalobcu bez platného cestovného lístka, a tieto prípady boli predmetom konaní na Okresnom súde Košice I ( 12C/1119/2011
a 10C/11/2012 ), kde v oboch prípadoch súd vyhovel návrhu žalobcu , pričom v týchto konaniach a žalovaný rovnako účelovo bránil tvrdením o zneužití osobných údajov. Pokiaľ ide o tvrdenie žalovaného o povinnosti žalobcu preukázať jeho podpis na hlásení, toto je úplne bezpredmetné, pretože čiernym pasažierom sa žiadne listiny nedávajú podpisovať a táto povinnosť nevyplýva zo žiadneho právneho predpisu ani z Prepravného poriadku, resp. Tarify žalobcu.
Žalovaný na pojednávaní dňa 02.12.2014 uviedol, že nesúhlasí s týmto tvrdením žalobcu, pretože podľa neho všade, kde sa používajú osobné údaje sa to musí aj podpísať.
Na základe takto vykonaného súd právne uzatvára :
Podľa ust. § 760 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka, v znení neskorších predpisov (ďalej len "OZ"), zmluvou o preprave osôb vzniká cestujúcemu, ktorý za určené cestovné použije dopravný prostriedok, právo, aby ho dopravca prepravil do miesta určenia riadne a včas.
Podľa ust. § 14 ods. 1 písm. d) zákona č. 56/2012 Z. z. o cestnej doprave účinného od 1.3.2012 (ďalej len "zák. č. 56/2012 Z. z.") cestujúci bol povinný zaplatiť cestovné a na výzvu vodiča alebo iného člena osádky autobusu, alebo revízora sa preukázať platným cestovným lístkom a zaplatiť úhradu .
Podľa ust. § 14 ods. 2 zákona č. 56/2012 ak sa pri kontrole cestovných lístkov v autobuse alebo bezprostredne po vystúpení z neho na zastávke cestujúci nepreukáže vodičovi, inému členovi osádky autobusu alebo revízorovi na jeho výzvu platným cestovným lístkom, je povinný na mieste zaplatiť cestovné a sankčnú úhradu podľa tarify; inak je povinný poskytnúť identifikačné údaje na vymáhanie cestovného a sankčnej úhrady v rozsahu meno a priezvisko, dátum narodenia, adresa trvalého pobytu, číslo občianskeho preukazu alebo iného dokladu totožnosti. Ak ide o maloletého, zisťujú sa identifikačné údaje aj o jeho zákonnom zástupcovi.
Podľa ust. § 17 ods. 2 zák. č. 168/1996 Z. z. sankčnú úhradu pri nepreukázaní sa platným cestovným lístkom určí dopravca najviac do stonásobku základného cestovného bez príplatkov.
Podľa § 121 ods. 3 OZ príslušenstvom pohľadávky sú úroky, úroky z omeškania, poplatok z omeškania a náklady spojené s jej uplatnením.
Podľa ust. § 517 ods. 1 OZ dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ho nesplní ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo od zmluvy odstúpiť; ak ide o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať aj len jednotlivých plnení.
Podľa § 517 ods. 2 OZ, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
Podľa § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z. v znení účinnom od 1.1.2009 výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
Sadzba hlavné refinančné operácie (základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky) k prvému dňu omeškania žalovaného s plnením peňažného dlhu, t. j. ku 31.08.2012 predstavovala 0,75 %. Výška úrokov z omeškania v danom prípade teda zodpovedala 8,75 % ročne z dlžnej sumy (0,75 % zvýšené o 8 percentuálnych bodov teda 0,75 % + 8 percentuálnych bodov).
Vykonaným dokazovaním listinami predloženými žalobcom, mal súd za preukázané, že žalovaný cestoval dňa 30.08.2012 dopravným prostriedkom žalobcu a to autobusom na linke č. 10 a pri vykonávaní kontroly revízorom sa nevedel preukázať platným cestovným lístkom, aj keď povinnosť mať pri sebe zakúpený a riadne označený cestovný lístok v hodnote 0,60 Eur a preukázať sa ním na výzvu kontrolóra mala po celý čas prepravy a pri vystupovaní z dopravného prostriedku žalobcu. Cestovné v sume 0,60 Eur a úhradu pri nepreukázaní sa platným cestovným lístkom v sume 60,- Eur (podľa Mestského prepravného poriadku) žalobcovi nezaplatil na výzvu revízora dňa 30.08.2012 ( ani na výzvu zo dňa 05.09.2012, ktorá mu bola doručená, čo potvrdil aj sám žalovaný), žalovaný sa teda nasledujúcim dňom t.j. dňom 31.08.2012, teda dňom bezprostredne nasledujúcim pod dni, kedy cestoval dopravným prostriedkom žalobcu bez cestovného lístka dostal do omeškania. Tvrdenia žalovaného v tomto konaní súd považoval za účelové. Žalobca v tomto konaní uniesol dôkazné bremeno ohľadne ním tvrdených skutočností a súdu dostatočným spôsobom preukázal, že to bol práve žalovaný, ktorý dňa 30.05.2012 na linke č. 10 v úseku zastávok Bruselská a Berlínska, smer OC Optima cestoval bez platného cestovného lístka a pri vykonaní kontroly sa žalovaný identifikoval práve občianskym preukazom, ktorým sa súdu preukázal aj na pojednávaní. V konaní neboli preukázané tvrdenia žalovaného o tom, že by došlo k zneužitiu jeho osobných údajov, ktoré sú uvedené v občianskom preukaze. Zneužitie, respektíve jeho odcudzenie žalovaný nikdy nikomu nenahlásil. Súd sa zároveň stotožnil aj s obranou žalobcu o tom, že zo žiadneho právneho predpisu a ani z jeho interných predpisov mu nevyplýva povinnosť nechať podpísať hlásenie cestujúcim, ktorého jeho revízori kontrolujú. Vychádzajú z týchto skutočností mal súd za to, že je žaloba žalobcu dôvodná a preto žalovaného zaviazal na úhradu dlžnej sumy vo výške 60,60 Eur.
Keďže sa žalovaný so zaplatením dlžnej sumy dostala do omeškania, vznikol žalobcovi popri nároku na zaplatenie splatnej pohľadávky aj nárok na zaplatenie príslušenstva pohľadávky. Žalobca si vo svojom návrhu uplatnil ako príslušenstvo pohľadávky úrok z omeškania vo výške 8,75 % ročne z dlžnej sumy 60,60 Eur od 31.08.2012 do zaplatenia, ako aj náklady spojené s uplatnením pohľadávky spočívajúce v poštovnom vo výške 1,70 Eur za doručovanie predžalobnej výzvy zo dňa 05.09.2012 žalovanému. Nakoľko mal súd preukázané, že žalovaný bola s úhradou dlžnej sumy v omeškaní súd ho zaviazal aj na zaplatenie tohto úroku z omeškania tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.
V časti príslušenstva pohľadávky za náklady spojené s jej uplatnením spočívajúce v poštovnom v sume 1,70 Eur súd návrhu vyhovel len čiastočne, pretože žalobca preukázal súdu zaplatenie poštovného len vo výške 1,- Eur. Preto v prevyšujúcej časti uplatneného poštovného ( teda 1,70 Eur mínus 1,- Eur je suma 0,70 Eur ) súd žalobu zamietol.
O trovách konania súd rozhodol v zmysle ust. § 142 ods. 3 O.s.p., podľa ktorého aj
keď mal účastník vo veci úspech len čiastočný, môže mu súd priznať plnú náhradu trov konania, ak mal neúspech v pomerne nepatrnej časti alebo ak rozhodnutie o výške plnenia záviselo od znaleckého posudku alebo od úvahy súdu; v takom prípade sa základná sadzba tarifnej odmeny advokáta vypočíta z výšky súdom priznaného plnenia.
Trovy konania žalobcu, ktorý mal vo veci neúspech iba v pomerne nepatrnej časti pozostávajú zo zaplateného súdneho poplatku v sume 16,50 Eur z návrhu na začatie konania a z trov právneho zastúpenia advokátom JUDr. Petrom Frajtom za 2 úkony právnej služby, a to 1x prevzatie a príprava zastúpenia ( dňa 19.3.2013 ), 1x písomné podanie na súd týkajúce sa veci samej ( návrh zo dňa 19.3.2013 ).
Vychádzajúc z ustanovenia § 10 ods.1 a § 16 ods. 3 vyhlášky č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie služieb, v znení neskorších predpisov, v znení účinnom ku dňu uskutočňovania jednotlivých úkonov právnej služby, trovy právneho zastúpenia navrhovateľa za tieto úkony právnej služby predstavujú sumu 48,82 Eur vypočítané ako : tarifná odmena 33,20 Eur ( 16,60 Eur x 2 úkony ) + režijný paušál 15,62 Eur ( 7,81 Eur/úkon x 2 úkony ). Preto súd priznal navrhovateľovi náhradu trov konania v sume 65,32 Eur ( 16,50 Eur + 48,82 Eur ).
O povinnosti žalovanej nahradiť trovy konania žalobcu na účet jeho právneho zástupcu súd rozhodol v zmysle ust. § 149 ods. 1 O.s.p., podľa ktorého ak advokát zastupoval účastníka, ktorému bola prisúdená náhrada trov konania, je ten, ktorému bola uložená náhrada týchto trov, povinný zaplatiť ju advokátovi.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie na Okresný súd
Košice I, do 15 dní odo dňa doručenia rozhodnutia, v dvoch písomných vyhotoveniach (§ 204 ods. 1 O.s.p.).
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.)
uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O.s.p.).
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo
veci samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie (§ 205 ods. 2, 3 O.s.p.).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia (§ 251 O.s.p.).