Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_5P-88-2014.pdf
PDF · 88.81 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
KK-5P/88/2014
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Kežmarok samosudcom JUDr. Štefanom Ťažkým v právnej veci navrhovateľky R. S., T.. W., N.. X. X. XXXX, trvale bytom B. M. XXX proti odporcovi C. S., N.. X. X. XXXX, trvale bytom B. M. XXX, v konaní o rozvod manželstva a úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k mal. deťom S., R., N.. R.. X. XXXX P. R., N.. R.. X. XXXX, obe bytom u matky, zastúpené kolíznym opatrovníkom Ú. W., B. M. P. T. K., takto
rozhodol:
I. Manželstvo navrhovateľky R. S., T.. W., N.. X. X. XXXX a odporcu C. S., N.. X. X. XXXX, uzavreté dňa XX. X. XXXX M. B. M., zapísané v knihe manželstiev matričného úradu B. M., vo zväzku XX, ročník XXXX, na strane XX, pod poradovým číslom XX, r o z v á d z a .
II. Maloleté deti R. S., N.. R.. X. XXXX P. R. S., N.. R.. X. XXXX na čas po rozvode z v e r u j e do osobnej starostlivosti matky, ktorá je oprávnená a povinná ich zastupovať a spravovať ich majetok.
III. Otec mal. detí C. S. je povinný počnúc dňom právoplatnosti rozsudku o rozvode manželstva prispievať na ich výživu, na mal. R. mesačne sumou 50 € a na mal. R. mesačne sumou 50 €, vždy do l5 - teho dňa toho ktorého mesiaca vopred k rukám matky mal. detí.
IV. V zvyšnej časti súd návrh matky z a m i e t a .
V. Otec má právo stýkať sa s mal. deťmi R. P. R. každý párny týždeň, a to v sobotu od l5.00 hod do nedele l8.00 hod a každý nepárny týždeň v nedeľu od 11.00 hod do l8.00 hod.
Matka mal. detí je p o v i n n á mal. deti vždy v stanovených časoch, uvedených v bode V. riadne pripravené odovzdať otcovi v mieste svojho bydliska. Otec detí je p o v i n n ý mal. deti vždy v stanovených časoch uvedených v bode V. odovzdať v mieste bydliska matky.
VI. Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Navrhovateľka podala na Okresný súd v Kežmarku dňa 7. 4. 2014 návrh, v ktorom žiadala, aby súd rozviedol manželstvo účastníkov konania, uzavreté dňa XX. X. XXXX v B. M. a zároveň žiadala, aby súd na čas po rozvode manželstva mal. deti pochádzajúce z manželstva účastníkov R. P. R. zveril do jej osobnej starostlivosti a otca mal. detí zaviazal prispievať na ich výživu, na každé dieťa mesačne
vo výške 75 €. V dôvodoch návrhu ďalej uviedla, že z manželstva sa narodili dve mal. deti, R. P. R., obaja účastníci sú štátni občania Slovenskej republiky a ich posledné spoločné bydlisko bolo na adrese B. M.. Poukázala, že manželstvo uzavreli po ročnej známosti, potom ako navrhovateľka otehotnela. Uviedla, že už krátko po uzavretí manželstva dochádzalo medzi oboma manželmi k nezhodám, odporca na jej výčitky reagoval neprimerane agresívne, čo narušilo vzájomnú dôveru medzi nimi. Zdôraznila, že agresivita odporcu sa v manželstve naďalej stupňovala, manželstvo sprevádzali intenzívne hádky, často spojené s fyzickými útokmi, vulgárnymi nadávkami a hrubými urážkami. Odporca uvedené ataky voči navrhovateľke prejavuje aj v prítomnosti ich maloletých detí, čo má nepriaznivý vplyv na ich vývoj, čoho dôsledkom bolo strata dôvery voči odporcovi a úplné odcudzenie. Navrhovateľka nemá záujem zotrvať v takomto vzťahu, nevie si predstaviť obnovenie manželského spolužitia. Uviedla, že rozvod manželstva bude aj v záujme mal. detí, ktoré budú vyrastať v kľudnejšom prostredí.
Odporca nesúhlasil s návrhom navrhovateľky na rozvod manželstva, preto súd vyžiadal poskytnutie súčinnosti referát poradensko - psychologických služieb v K. vykonať psychologický proces s manželmi a poskytnúť závery z poradenského procesu súdu. Správa z poradensko - psychologického procesu bola zaslaná súdu, kde bolo konštatované, že k zmierneniu a dohode manželov nedošlo, navrhovateľka prezentovala jednoznačný postoj k rozvodu manželstva. Psychológ konštatoval, že navrhovateľka už využila všetky pokusy o zachovanie manželstva, ktoré však boli neúspešné, návrh na rozvod podala po dlhodobej úvahe. Odporca konštatoval, že sa domnieva, že manželské spolužitie je obnoviteľné, s rozvodom nesúhlasil. Vyjadril sa, že v prípade rozvodu manželstva nie je ochotný prispievať na deti finančnými prostriedkami, avšak pripustil deťom kupovať vecné dary. Navrhovateľka odmietla ponúknutú odbornú pomoc, pretože to považovala za neaktuálne. Pretože nebol prejavený záujem o spoluprácu, nie je možné očakávať ani zlepšenie, či obnovenie vzájomného vzťahu manželov. V závere bolo konštatované, že z konzultácií s manželmi sa javí manželstvo ako neharmonické, neplniace svoj účel a rozvrat sa zdá byť trvalý. Manželia medzi sebou nekomunikujú, finančne spolu nehospodária a nemajú spoločné záujmy a hodnoty.
Súd v predmetnej veci vykonal dokazovanie, oboznámil sa s obsahom spisu, ako aj výpoveďami účastníkov konania, z čoho mal zistený tento skutkový stav.
Navrhovateľka naďalej trvala na rozvode manželstva, poukázala aj na účasť oboch manželov na poradensko - psychologickom procese u psychológa a závery z neho, že manželstvo je hlboko a trvalo rozvrátené, neplní svoj účel a nemá záujem o obnovenie manželského spolužitia.
Odporca prehlásil, že tak ako v priebehu celého konania, s rozvodom manželstva nesúhlasí, avšak uviedol, že ak by súd dospel k záveru, že sú splnené podmienky na rozvod manželstva, nemá námietok, aby obe deti boli zverené matke, avšak nesúhlasil s navrhovanou výškou výživného navrhovateľkou.
Podľa § 23 ods. 1 Zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých neskorších predpisov (ďalej len ZR) súd môže manželstvo na návrh niektorého z manželov rozviesť, ak sú vzťahy medzi manželmi tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia.
Podľa § 23 ods. 2, ods. 3 ZR súd zisťuje príčiny, ktoré viedli k vážnemu rozvratu vzťahov medzi manželmi a pri rozhodovaní o rozvode na ne prihliada. Pri posudzovaní miery rozvratu vzťahov medzi manželmi prihliada na porušenie povinností manželov podľa § 18 a § 19 Zákona o rodine.
Podľa § 18 ZR manželia sú si v manželstve rovní v právach a povinnostiach. Sú povinní žiť spolu, byť si verní, vzájomne rešpektovať svoju dôstojnosť, pomáhať si, starať sa spoločne o deti a vytvárať zdravé rodinné prostredie.
Podľa § 19 ods. 1 ZR o uspokojovanie potrieb rodiny založenej manželstvom sú povinní starať sa obidvaja manželia podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Uspokojovaním potrieb rodiny je aj osobná starostlivosť o deti a domácnosť.
Podľa § 19 ods. 2 ZR o veciach týkajúcich sa rodiny rozhodujú manželia spoločne. Ak sa nedohodnú o podstatných veciach, rozhodne na návrh jedného z nich súd.
Súd na základe výsluchu oboch manželov, poskytnutia manželom poradensko - psychologické konzultácie u psychológa, vychádzajúc zo záverov konzultácií, ktoré boli vykonané oboma manželmi dospel k záveru, že sú tu splnené podmienky stanovené vyššie citovanými zákonnými ustanoveniami a že vzťahy v manželstve sú tak vážne narušené a trvale rozvrátené, že manželstvo neplní a nemôže plniť svoj účel a nie je možné očakávať ani obnovenie manželského spolužitia. Preto súd manželstvo účastníkov konania rozviedol.
Podľa § 24 ods. l ZR, v rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov mal. dieťaťa, súd upraví výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode, najmä určí, komu maloleté dieťa zverí do osobnej starostlivosti, kto ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok. Súčasne určí, ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, prispievať na jeho výživu, alebo schváli dohodu rodičov o výške výživného.
Podľa § 25 ods. l Zákona o rodine, rodičia sa môžu dohodnúť o úprave styku s maloletým dieťaťom pred vyhlásením rozhodnutia, ktorým sa rozvádza manželstvo; dohoda o styku rodičov s maloletým dieťaťom sa stane súčasťou rozhodnutia o rozvode.
Navrhovateľka žiadala zveriť obe mal. deti R., ktorá má 4 roky a R., ktorá má 2 roky a obe sú v celodennej starostlivosti matky, do svojej osobnej starostlivosti. Odporca nemal námietok pre prípad rozvodu manželstva, aby matka zabezpečovala osobnú starostlivosť o mal. deti. Preto súd na čas po rozvode obe mal. deti R. P. R. zveril do osobnej starostlivosti navrhovateľky a zároveň upravil styk odporcu s mal. deťmi v rozsahu ako sa dohodli obaja rodičia na pojednávaní.
V zmysle vyššie citovaného zákonného ustanovenia, súčasťou rozvodu manželstva je aj určenie výživného na výživu mal. detí na čas po rozvode povinnému rodičovi. Z výpovedí navrhovateľky súd zistil, že okrem bežných nákladov zvýšené náklady navrhovateľka na deti nemá, deti sú v celodennej starostlivosti navrhovateľky, ktorá je na rodičovskej dovolenke, jej príjem predstavuje rodičovský príspevok a prídavky na dve mal. deti, spolu vo výške 250 €. Od mája odporca dáva navrhovateľke sumu 40 €, čo predstavuje bonus na dve deti, ktorý mu vypláca zamestnávateľ. Navrhovateľka uviedla, že si vypomáha finančne z uložených peňazí, ktoré si zarobila v minulosti, kedy pracovala v zahraničí ako operka. Navrhovateľka spolu s deťmi bývajú v dome rodičov navrhovateľky, kde mesačne uhrádza náklady, a to inkaso vo výške 150 €. V dome je zavedený plyn, avšak topia aj tuhým palivom, kde ročné náklady na jeho zakúpenie predstavujú sumu 180 €.
Odporca je zamestnaný vo firme G. B., B.. B. T.. Y.. W. ako montážny pracovník. Z predložených opisov mzdových listov súd zistil, že priemerná mesačná čistá mzda v r. 2014 predstavovala sumu 589,62 €. Odporca uviedol, že iný príjem nemá, uviedol, že má náklady, a to spojené s bývaním, býva v jednoizbovom byte, kde mesačné náklady predstavujú sumu 280 €, ďalšie náklady má spojené s denným cestovaním do práce z miesta bydliska do miesta výkonu práce, kde mesačne to predstavuje sumu od 70 - 80 €.
Podľa § 62 ods. 1 a ods. 2 ZR je plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
Podľa § 62 ods. 4 ZR pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.
Podľa § 75 ods. 1 ZR pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
S poukazom na vyššie citované zákonné ustanovenie, súd vychádzajúc z vykonaných dôkazov o potrebách maloletých detí, z finančných možností a schopností navrhovateľky, ako aj zárobkových možností a schopností odporcu, povinného otca mal. detí, na základe čoho dospel k záveru, že stanovené výživné na každé z detí vo výške 50 €, zodpovedá týmto kritériam. Preto súd v zvyšnej časti návrh navrhovateľky na určenie výživného na každé dieťa vo výške 75 € mesačne zamietol.
O trovách konania súd rozhodol podľa § 144 veta prvá O. s. p., podľa ktorého účastníci nemajú právo na náhradu trov konania o rozvod alebo neplatnosť manželstva alebo určenie, či tu manželstvo je alebo nie je.
Poučenie:
O Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom Okresného súdu Kežmarok na Krajský súd v Prešove.
O V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 OSP) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
O Podľa § 205 ods. 2 OSP odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej možno odôvodniť len tým, že :
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
O Podľa § 205 ods. 3 OSP rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.
O Ak povinný dobrovoľne nesplní to, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov).