Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_10CbZm-3-2022.pdf
PDF · 69.67 KB
No categories available
10CbZm/3/2022
Uznesenie
Okresný súd Žilina v spore žalobcu: FOOD FACTORING s.r.o., so sídlom Tatranská 295/15, Považská Bystrica 017 01, IČO: 36 764 299, právne zastúpený: Mgr. Stanislava Tichá, advokátka, so sídlom Zakvášov 1519/55, Považská Bystrica 017 01, proti žalovanému: P. Š., narodený XX.XX.XXXX, bytom X. XXX, XXX XX X., o zaplatenie 14.546,80 eur s príslušenstvom, o sťažnosti žalobcu proti uzneseniu Okresného súdu Žilina, č. k. 10CbZm/3/2022 - 29 zo dňa 21.11.2022, takto
rozhodol:
Z r u š u j e uznesenie Okresného súdu Žilina, č. k. 10CbZm/3/2022 - 29 zo dňa 21.11.2022 v celom rozsahu.
odôvodnenie:
1. Žalobou doručenou súdu dňa 02.11.2022 sa žalobca domáha, aby súd zaviazal žalovaného na zaplatenie zmenkovej sumy 14.546,80 eur s príslušenstvom a na náhradu trov konania.
2. Súd výzvou zo dňa 03.11.2022 /č.l. 20 spisu/ vyzval žalobcu, aby v lehote 10 dní od doručenia predmetnej výzvy zaplatil súdny poplatok za žalobu vo výške 805,50 eur vyrubený podľa položky 1 písm. a/ Sadzobníka súdnych poplatkov, ktorý tvorí prílohu Zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov v znení neskorších predpisov. O následkoch nezaplatenia poplatku bol žalobca vo výzve poučený. Výzva na zaplatenie súdneho poplatku bola doručená žalobcovi dňa 03.11.2022 /č.l. 22 spisu/. Lehota 10 dní na zaplatenie súdneho poplatku za žalobu tak začala žalobcovi plynúť dňa 04.11.2022 a jej posledným dňom bol deň 14.11.2022.
3. Vo väzbe na citované zákonné ustanovenie § 10 ods. 1 zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatkoch za výpis z registra trestov a ust. § 10 ods. 3 veta prvá a § 14 ods. 4 tohto zákona súd po zistení, že platba žalobcu bola uskutočnená dňa 15.11.2022, rozhodol o zastavení predmetného konania s odôvodnením, že napriek výzve na zaplatenie súdneho poplatku a v nej určenej lehote, ktorej posledný deň nastal dňa 14.11.2022, žalobca zaplatil súdny poplatok dňa 15.11.2022, t. j. po uplynutí súdom určenej lehoty na jeho zaplatenie. S konštatovaním, že žalobca splnil svoju procesnú povinnosť až po uplynutí lehoty určenej súdom, súd postupoval v zmysle ust. § 10 ods. 1 časť vety za bodkočiarkou zákona o súdnych poplatkoch a rozhodol o zastavení konania.
4. Proti zastavujúcemu uzneseniu vydanému vyšším súdnym úradníkom žalobca podal v zákonom stanovenej lehote sťažnosť, v ktorej namietol úhradu súdneho poplatku, ku ktorej podľa tvrdení žalobcu došlo dňa 14.11.2022. Žalobca svoju sťažnosť odôvodnil tým, že lehota na zaplatenie súdneho poplatku je v zmysle CSP lehotou procesnoprávnou a nie lehotou hmotnoprávnou, a to s príslušnými dôsledkami z toho vyplývajúcimi pre počítanie času, resp. v preskúmavanom prípade pre jej zachovanie. Žalobca ďalej uviedol, že sťažnosťou napadnutým uznesením došlo k porušeniu práv žalobcu na súdnu ochranu a spravodlivé súdne konanie. Súdne rozhodnutie o zastavení konania žalobca označil za arbitrárne, svojvoľné a nedôvodné, ktoré opúšťa medze rozumného a prípustného výkladu zákona. Má za to, že
pokiaľ súd zastavil konanie po tom, čo bol súdny poplatok uhradený, postupoval tak formalisticky, keďže súdu nič nebránilo v pokračovaní v konaní.
5. Zo záznamu o zložení súdneho poplatku (č. l. 28 súdneho spisu) je zrejmé, že platba žalobcu bola pripísaná na účet prevádzkovateľa systému dňa 15.11.2022, avšak k zaplateniu súdneho poplatku podľa tvrdenia žalobcu malo dôjsť dňa 14.11.2022. Na podporu svojej argumentácie žalobca označil nález Ústavného súdu Slovenskej republiky I. ÚS 493/2019-32 zo dňa 23. júna 2020.
6. Podľa § 239 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“), proti uzneseniu súdu prvej inštancie vydanému súdnym úradníkom, ktoré treba doručiť, je prípustná sťažnosť.
7. Podľa § 245 CSP, v sťažnosti možno uvádzať nové skutočnosti a dôkazy, ak je to so zreteľom na povahu a okolnosti sporu možné a účelné.
8. Podľa § 250 ods. 1 CSP, ak nie je sťažnosť dôvodná, súd sťažnosť zamietne.
9. Nakoľko napadnuté uznesenie je uznesením súdu prvej inštancie vydaným súdnym úradníkom, o sťažnosti žalobcu rozhodoval súd prvej inštancie postupom podľa ust. § 239 a nasl. CSP, a to uznesením bez nariadenia pojednávania, ktoré nepovažoval za potrebné na prejednanie sťažnosti žalobcu nariadiť.
10. Súd sa oboznámil s obsahom sťažnosťou napadnutého rozhodnutia, podanou sťažnosťou a celým obsahom spisového materiálu, pričom zistil, že žalobca sa v podanej sťažnosti odvoláva na vykonanú úhradu súdneho poplatku dňa 14.11.2022, ktorú skutočnosť má preukazovať doklad o úhrade, ktorý mal tvoriť prílohu sťažnosti. Po zistení žalobcu, že vplyvom technického zlyhania uvedený doklad nebol predložený súdu, žalobca na výzvu súdu uvedený nedostatok podania odstránil a do spisu pripojil doklad o vykonanej platbe platobným príkazom zo dňa 14.11.2022 (č.l. 43).
11. Podľa § 10 ods. 1 zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov, ak nebol zaplatený poplatok splatný podaním žaloby, návrhu na začatie konania, dovolania alebo kasačnej sťažnosti, súd podľa § 9 vyzve poplatníka, aby poplatok zaplatil v lehote, ktorú určí, spravidla v lehote desiatich dní od doručenia výzvy; ak aj napriek výzve poplatok nebol zaplatený v lehote, súd konanie zastaví. O následkoch nezaplatenia poplatku musí byť poplatník vo výzve poučený.
12. Podľa § 14 ods. 1 cit. zákona, ak tento zákon neustanovuje inak, na konanie vo veciach poplatkov sa primerane použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku okrem § 357 písm. a).
13. Podľa § 118 ods. 1 CSP, ak tento zákon neustanovuje lehotu na vykonanie úkonu, môže ju určiť súd.
14. Zo žalobcom dodatočne predloženého platobného príkazu zo dňa 14.11.2022 mal súd za preukázané, že žalobca pokyn k vykonaniu úhrady uskutočnil v lehote stanovenej súdom na zaplatenie súdneho poplatku, t.j. v lehote 10 dní od doručenia výzvy súdu zo dňa 03.11.2022, a vychádzajúc z právneho názoru, ktorý je obsahom žalobcom označeného nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky I. ÚS 493/2019 - 32 zo dňa 23. júna 2020 je zrejmé, že lehota určená súdom na zaplatenie súdneho poplatku má povahu sudcovskej lehoty a to procesnoprávnej lehoty, ktorou súd prvej inštancie vymedzil čas na uskutočnenie procesného úkonu sporovou stranou, konkrétne lehoty na zaplatenie súdneho poplatku, ktorá povinnosť je spätá s realizáciou procesného subjektívneho práva, a teda v zmysle označeného nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky lehota určená podľa § 10 ods. 1 zákona o súdnych poplatkoch v spojení s ust. § 118 ods. 1 CSP je lehotou procesnoprávnou a nie lehotou hmotnoprávnou, z čoho vyplývajú aj dôsledky pre počítanie času a v preskúmavanej právnej veci pre jej zachovanie. Pokiaľ žalobca ako sťažovateľ uskutočnil platobný príkaz, resp. bankový prevod v posledný deň súdom stanovenej lehoty, vykonal svoj procesný úkon včas a v takom prípade nie je na mieste aplikácia ustanovenia § 567 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ev. § 339 ods. 2 Obchodného zákonníka, v zmysle ktorých peňažný záväzok plnený prostredníctvom banky alebo prostredníctvom poštového podniku je splnený pripísaním na účet veriteľa. Opačný výklad práva by bol arbitrárny a ústavne nesúladný.
15. Vzhľadom na uvedené súd posúdil sťažnosť v celom rozsahu ako dôvodnú a sťažnosťou napadnuté rozhodnutie zrušil tak, ako vyplýva z výrokovej časti tohto uznesenia.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.