Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (4)Uznesenie_14CoPr-8-2014.pdf
PDF · 75.83 KB
Case nature
Area
Subarea
14CoPr/8/2014
Uznesenie
Krajský súd v Banskej Bystrici v právnej veci navrhovateľa: C. R., narodený XX. XX. XXXX, bytom XXX XX P., H. - U. XXX, proti odporcovi: PRIMA INVEST, spol. s r.o., so sídlom 974 01 Banská Bystrica, Bakossova 60, IČO: 31 644 791, zastúpený splnomocneným advokátom JUDr. Richardom Messingerom, so sídlom Advokátska kancelária 974 01 Banská Bystrica, Skuteckého 23, o zaplatenie 366 eur s príslušenstvom, o odvolaní navrhovateľa zo dňa 07. 07. 2014 proti rozsudku Okresného súdu Banská Bystrica číslo konania 16Cpr/4/2012-99 zo dňa 19. 05. 2014, takto
rozhodol:
Rozsudok okresného súdu z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie.
odôvodnenie:
Napadnutým rozsudkom okresný súd návrh v celom rozsahu ako bezdôvodný zamietol a uložil navrhovateľovi povinnosť nahradiť odporcovi trovy konania a trovy právneho zastúpenia v sume 174,04 eur v lehote do troch dní od právoplatnosti rozsudku, s poukazom na ustanovenie § 142 ods. 1 O. s. p. Súd v odôvodnení rozsudku konštatoval, že odporca s navrhovateľom dňa 07.12.2011 uzatvorili Dohodu o vykonaní práce, ktorou sa navrhovateľ zaviazal podľa čl. I. bodu 1.2 dohody vykonávať činnosti podľa pokynov zamestnávateľa za obdobie od 08. 12. 2011 do 31. 03. 2012. Podľa čl. 1 bod 1.3 dohody mal navrhovateľ vykonávať pracovnú úlohu podľa potreby Navrhovateľ sa prijímal na pozíciu zimná údržba
- odhŕňanie snehu s miestom výkonu práce I. - J. H. a.s. so sídlom v Q.. Dohodnutá odmena za predmetnú činnosť podľa dohody bola vo výške 80 eur brutto mesačne za realizovanú činnosť. Súd konštatoval, že vykonaným dokazovaním mal za preukázané, že podľa evidencie dochádzky sa navrhovateľ nedostavil na miesto výkonu práce v dohodnutom čase, nakoľko výkon jeho pracovných povinností nebol žiadaný. V predmetnom období uzavretom v dohode, teda od 08. 12. 2011 do 31. 03. 2012 v zmysle čl. II predmetnej dohody nebola potreba výkonu práce. Pokiaľ teda súd mal preukázané z evidencie dochádzky, že navrhovateľ nevykonával prácu, preto z uvedeného dôvodu mu ani nebola vyplatená odmena za prácu a navrhovateľ súdu nepreukázal, že v zmysle uzavretej dohody bol povolaný na odpratávanie snehu a túto pracovnú náplň aj reálne vykonával. Súd z dôvodu neunesenia dôkazného bremena navrhovateľom návrh zamietol v celom rozsahu ako nedôvodný.
Proti rozsudku okresného súdu podal navrhovateľ v zákonom stanovenej lehote odvolanie. Z obsahu odvolania, ako aj z neskorších podaní navrhovateľa, ktorými doplnil svoje odvolanie, respektíve odstránil vady odvolania, je zrejmé, že navrhovateľ s rozsudkom nesúhlasí v celom rozsahu, pretože odporca ho poškodil a finančná odmena za vykonanú prácu mu prináleží. Uviedol, že odporca mu nielenže za vykonanú prácu nezaplatil riadne a včas, ale mu "kázali" do snežné frézy zakúpiť aj benzín a posypový materiál "zo svojho", pričom tieto náklady mu odporca nevyplatil. Rozhodnutie a postup súdu je formálny a laxný a preto navrhuje rozhodnutie okresného súdu zrušiť v celom rozsahu, pretože „poškodeným jeho on“. Žiadal, aby súd uložil odporcovi povinnosť zaplatiť mu spôsobenú škodu a mzdu, na ktorú "zabudli“ napriek tomu, že prácu riadne odviedol. Taktiež zo svojich peňazí nakúpil benzín do snežnej frézy a posypovú soľ, pričom bločky odporcovi zaslal.
Vyjadrenie k odvolaniu podané nebolo.
V dôsledku odvolania krajský súd, ako súd odvolací, vec preskúmal v medziach daných ustanovením § 212 ods. 1 O. s. p. a bez nariadenia pojednávania v súlade s ustanovením § 214 ods. 2 O. s. p. napadnutý rozsudok podľa ustanovenia § 221 ods. 1 písm. h/ O. s. p. zrušil a vec podľa § 221 ods. 2 O. s. p. vrátil okresnému súdu na ďalšie konanie.
Navrhovateľ sa návrhom na začatie konania doručeným Okresnému súdu Banská Bystrica dňa 27. 06. 2012 domáhal zaplatenia „odmeny + škody a náklady“, voči odporcovi, na základe uzatvorenej Dohody o vykonaní práce zo dňa 07. 12. 2011 za obdobie v návrhu na začatie konania časovo vymedzené od 01. 11. 2011 do 30. 03. 2012, pričom v návrhu na začatie konania navrhovateľ nárok vyčíslil v sume 83 x 2 + 200 eur ? 366 eur. V neskoršom podaní doručenom súdu dňa 03. 07. 2012 navrhovateľ uvádza, že žiada zaplatiť „dlh 178 + náklady ? 278 eur“, pričom k tomuto podaniu ako listinné dôkazy pripojil navrhovateľ „bločky nákladov benzín“ spolu v sume 15,11 eur. V ďalšom procesnom podaní doručenom súdu dňa 10.11.2012 predložil navrhovateľ ako listinný dôkaz Dohodu o vykonaní práce zo dňa 07.12.2011 uzatvorenú medzi navrhovateľom a odporcom a vzťahujúcu sa na obdobie od 08. 12. 2011 do 31. 03. 2012, pričom v predmetnom podaní navrhovateľ uviedol, že na nároku voči odporcovi „trvá- dlhujú mu 360 eur“. V ďalšom svojom podaní (doručenom súdu dňa 02.05.2013) navrhovateľ uviedol, že „si stojí a trvá na zaplatení jeho 336 eur s príslušenstvom“. V ďalšom svojom podaní (doručenom súdu dňa 19. 07. 2013) navrhovateľ opätovne uvádza svoj nárok vyčíslený v sume 366 eur + náklady. Napriek tomu, že procesné podania navrhovateľa, vrátane návrhu na začatie konania, nie sú koncipované kvalifikovane a jednoznačne, Krajský súd v Banskej Bystrici uznesením č. k. 14CoPr/7/2013 zo dňa 30. 01. 2014 zrušil uzneseniu Okresného súdu Banská bystrica č. k. 16Cpr/4/2012-73 zo dňa 20.06.2013, ktorým súd odmietol podanie navrhovateľa, mienené ako návrh na začatie konania, pretože takýto postup súdu prvého stupňa považoval odvolací súd za príliš formalistický, nakoľko zo všetkých dôkazov predložených navrhovateľom je zrejmé, akého nároku, z akého titulu sa navrhovateľ voči akému konkrétnemu odporcovi domáha v minimálnom rozsahu pracovného nároku, teda, že sa navrhovateľ domáha svojho nároku na základe Dohody o vykonaní práce, pričom odvolací súd po zrušení napadnutého uznesenia vrátil vec súdu prvého stupňa s tým, že bude nevyhnutné ďalším procesným postupom predovšetkým ustáliť predmet konania tak, aby bolo zrejmé, či navrhovateľ požaduje len zaplatenie 336 eur alebo aj inú čiastku, ktorú vyčísli a vysvetlí. V nasledujúcom procesnom podaní (doručenom súdu dňa 05. 03. 2014) navrhovateľ uviedol, že v konaní o zaplatenie 366 eur „teraz požaduje 500 eur, v dôsledku ďalších nákladov, škôd“. Po vrátení veci odvolacím súdom súd prvého stupňa vytýčil pojednávanie na deň 19.05.2014, na ktorom v neprítomnosti navrhovateľa meritórne vo veci rozhodol bez toho, aby mal ujasnený predmet konania a návrh v celom rozsahu ako nedôvodný zamietol. Je však možné konštatovať (vychádzajúc predovšetkým z odôvodnenia rozsudku), že súd nerešpektoval stanovisko odvolacieho súdu, že bude nevyhnutné si ujasniť a položkovito ozrejmiť nárok, ktorého sa navrhovateľ domáha, teda mať ujasnený predmet sporu. Pokiaľ sa súd v odôvodnení rozsudku mal snahu vysporiadať len s nárokom na vyplatenie pracovnej odmeny (je sporné v akej výške), a nevenoval absolútne žiadnu pozornosť aj ďalším nárokom navrhovateľa, ktorých sa celkom zrejme mienil domáhať v konaní (hoci súd neustálil v akej sume a z akého titulu), je tak nutné konštatovať, že súd sa v meritórnom rozhodnutí vysporiadal len s časťou nároku.
Doposiaľ je nejasné, čoho konkrétne, v akej sume a z akého ďalšieho právneho titulu sa navrhovateľ v konaní voči odporcovi domáha, jednoznačná je len skutočnosť, že sa domáha vyplatenia pracovného nároku voči odporcovi - odmeny v zmysle Dohody o vykonaní práce uzatvorenej medzi stranami sporu dňa 07. 12. 2011. Nie je však jednoznačne až doposiaľ ustálené, za aké konkrétne obdobie a v akej sume sa nároku na vyplatenie odmeny navrhovateľ domáha a či sa domáha aj ďalších a akých konkrétnych nárokov (uvádza náhradu škody, náhradu nákladov, ktoré mu v súvislosti splnením pracovnej úlohy vznikli...). Pokiaľ potom okresný súd rozhodol rozsudkom zo dňa 19.05.2014 bez toho, aby mal jednoznačne ustálený predmet konania, nemožno považovať postup súdu a rozhodnutie súdu za správne z hľadiska vysporiadania sa s uplatneným nárokom navrhovateľa v celom rozsahu. Navyše, odvolací súd konštatuje, že bez ohľadu na základnú a zásadnú vadu konania a rozhodnutia, že súd nemal ujasnený a ozrejmený predmet sporu, ani právne a skutkové závery súdu obsiahnuté v odôvodnení rozsudku s poukazom na vykonané dokazovanie neobstoja. Súd pokiaľ konštatoval, že vykonaným dokazovaním mal preukázané, že podľa priloženej evidencie dochádzky sa navrhovateľ nedostavil na miesto výkonu práve v dohodnutom čase, nakoľko výkon jeho práce nebol žiadaný, teda v období uzavretom v zmluve, t.j. od 08. 12. 2011 do 31. 03. 2012 nebola potreba výkonu práce, tieto konštatovania súdu nemajú oporu vo vykonanom dokazovaní. Obsahom spisu sú len listinné dôkazy predložené odporcom na základe jeho vyjadrenia k návrhu, datovanom dňa 29.04.2013, v ktorom odporca „predpokladal“, že navrhovateľ svojim návrhom žiada vyplatenie odmeny len za mesiace február a marec 2012. Odporca tak predložil súdu len evidenciu dochádzky za tieto dva mesiace. Súd tak nemal oporu v dokazovaní ohľadom svojich skutkových a právnych záverov. Pokiaľ bola dohoda o vykonaní práce zo dňa 07. 12. 2011 uzatvorená na obdobie od 08. 12. 2011 do 31. 03. 2012 (t. j. na obdobie štyroch mesiacov), nie je zrejmé, na základe akých dôkazov dospel súd k záverečnému konštatovaniu, že v tomto období nebola práca vykonaná, respektíve počas celého tohto obdobia na výkon práce navrhovateľ nenastúpil, pretože v tomto zimnom období ani raz nenasnežilo a teda práca navrhovateľa nebola žiadaná. Okrem toho v bode V. dohody o vykonaní práce je nejasne koncipované, že „za každú zamestnancom realizovanú činnosť „upratovačka“ (čiastkovo splnená úloha) bude zamestnancovi vyplatená odmena vo výške 80,00 eur bruto/odpracovaný mesiac“. Takto koncipované odmeňovanie evokuje aj výkon iných činností (upratovacie) ako len tých, čo vyplývajú z bodu II. Dohody o vykonaní práce zo dňa 07. 12. 2011.
Odvolací súd po oboznámení sa s dôvodmi rozsudku, s písomnými podaniami obsiahnutými v spise, ako aj na základe listinných dôkazov predložených v konaní, nepovažuje skutkový stav, na základe ktorého zaujal stanovisko prvostupňový súd za dostatočne, úplne a jednoznačne preukázaný. Súd sa predovšetkým mal zamerať na ozrejmenie si predmetu sporu, teda nároku, o ktorom má konať.
Vzhľadom na všetky uvedené rozpornosti v konaní, nedostatočné a nepresvedčivé odôvodnenie rozsudku súdu a nedostatočnosť zisteného skutkového stavu vzhľadom na doposiaľ neujasnený predmet konania sa javí ako potrebné doplniť dokazovanie v naznačenom smere, pretože doposiaľ zistený skutkový stav veci je nepostačujúci pre meritórne rozhodnutie. Z uvedeného dôvodu potom odvolací súd napadnutý rozsudok okresného súdu podľa ustanovenia § 221 ods. 1 písm. h/ O. s. p. zrušil a vec vrátil okresnému súdu podľa ustanovenia § 221 ods. 2 O. s. p. na ďalšie konanie.
Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Banskej Bystrici pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e prípustné.