Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (2)Rozsudok_8C-318-2013.pdf
PDF · 93.29 KB
Case nature
Area
Subarea
8C/318/2013
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Pezinok, v konaní pred sudkyňou JUDr. Janou Ocelkovou, v právnej veci žalobcu: W. B., nar. XX.XX.XXXX, S. T. X, T., C., zast. JUDr. Peter Kubik, advokát, s.r.o., Poľná cesta 966/9, 929 01 Dunajská Streda, proti žalovanému: Y. P., D..O..M.., W. X, D., IČO: XX XXX XXX, o zaplatenie 3 077,82 eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
Žalovaný j e p o v i n n ý žalobcovi zaplatiť sumu 3 077,82 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške:
- 9 % ročne zo sumy 306,73 eur od 31.12.2011 do zaplatenia,
- 9 % ročne zo sumy 482 eur od 31.01.2012 do zaplatenia,
- 9 % ročne zo sumy 219,09 eur od 01.03.2012 do zaplatenia,
- 9 % ročne zo sumy 630 eur od 31.12.2011 do zaplatenia,
- 9 % ročne zo sumy 990 eur od 31.01.2011 do zaplatenia,
- 9 % ročne zo sumy 450 eur od 01.03.2012 do zaplatenia,
a to do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania vo výške 648,22 eur, pozostávajúcu z trov konania vo výške 184,50 eur titulom zaplateného súdneho poplatku a z trov právneho zástupcu žalobcu vo výške 463,72 eur, ktorú je povinný zaplatiť na účet právneho zástupcu žalobcu a to A. J. D. S..D.., číslo účtu XXXXXXXXXX/XXXX a to do troch dní od právoplatnosti rozsudku.
odôvodnenie:
Žalobca sa žalobou zo dňa 10.04.2012 domáhal voči žalovanému zaplatenia žalovanej istiny spolu s úrokom z omeškania, ako aj náhrady trov konania. Svoj návrh odôvodnil tým, že žalobca ako zamestnanec uzatvoril dňa 11.11.2011 so žalovaným ako zamestnávateľom pracovnú zmluvu na výkon práce vodiča v medzinárodnej doprave. Pracovný pomer bol dohodnutý na dobu neurčitú so skúšobnou dobou tri mesiace. Mesačná mzda bola dohodnutá vo výške 482 EUR brutto mesačne, so splatnosťou do 30. dňa nasledujúceho mesiaca. Okrem mesačnej mzdy mal navrhovateľ nárok aj na cestovné náhrady (stravné) vo výške 45 EUR za každý deň strávený na zahraničnej pracovnej ceste v zmysle dohody medzi odporcom a navrhovateľom a v zmysle zákona č. 283/2002 Z.z. o cestovných náhradách v znení neskorších predpisov. Žalovaný skončil pracovný pomer so žalobcom v skúšobnej dobe dňa 13.1.2012. Žalovaný do dnešného dňa neuhradil žalobcovi ani časť mzdy a ani stravné ktoré mu prináležali za obdobie trvania pracovného pomeru. Žalovaný neuhradil žalobcovi mzdu za obdobie november 2011
v sume 306,73 EUR za 14 odpracovaných dní, za obdobie december 2011 v sume 482 EUR za 22 odpracovaných dní v mesiaci december 2012, za obdobie január 2012 v sume 219,09 EUR za 10 odpracovaných dní v mesiaci január 2012. Ako aj stravné vo výške 630 EUR za obdobie november 2011 (14 odpracovaných dní x 45 EUR), 990 EUR za obdobie december 2011 (22 odpracovaných dní x45 EUR, 450 EUR za obdobie január 2012 (10 odpracovaných dní x 45 EUR).
Vo veci bol tunajším súdom dňa 10.05.2013 pod sp.zn.: XXRo/XXX/XXXX-XX vydaný platobný rozkaz. Keďže sa platobný rozkaz nepodarilo žalovanému doručiť do vlastných rúk, súd ho uznesením podľa § 173 ods. 2 O.s.p. zrušil.
Žalovaný sa k návrhu, ktorý mu bol doručený na adresu uvedenú v obchodnom registri nevyjadril, zásielka bola doručená podľa § 48 ods. 2 O.s.p.
Právny zástupca žalobcu a žalobca svoju neprítomnosť ospravedlnili a žiadali, aby súd konal v ich neprítomnosti. Žalovaný mal predvolanie na pojednávanie doručené podľa § 48 ods. 2 O.s.p. Súd konal podľa § 101 ods. 2 O.sp.
Súd vykonal vo veci dokazovanie oboznámením sa s predloženými listinnými dôkazmi: pracovnou zmluvou zo dňa 11.11.2011, z výpisom z obchodného registra žalovaného, rozviazaním pracovného pomeru platobnými páskami za obdobie 12/2011, 11/2011, 1/2012 a zistil nasledovný skutkový stav.
Žalovaný ako zamestnávateľ uzatvoril so žalobcom ako zamestnancom pracovnú zmluvu dňa 11.11.2011, nástupom do práce dňa 11.11.2011. Žalobca pracoval pre žalovaného ako vodič v medzinárodnej nákladnej doprave s miestom výkonu práce Európska únia. Podľa dohody o mzde bola určená mesačná mzda 482 EUR (brutto), splatná mesačne pozadu najneskôr do 30. dňa mesiaca, ktorý nasleduje po mesiaci. Zamestnávateľ sa zaviazal, že cestovné za pracovnú cestu zamestnanca poskytne podľa zákona č. 283/2002 Z.z.
Z prijímacieho prejavu vyplýva, že za prácu vodiča v medzinárodnej nákladnej doprave bude dostávať žalobca základnú mzdu v sume 482 EUR a cestovné náhrady v sume 45 EUR za každý deň strávený na zahraničných pracovných cestách s tým, že zamestnanec má možnosť pri splnení všetkých podmienok, najmä dĺžky trvania pracovnoprávneho vzťahu a odbornosti výkonu práce, okrem cestovných náhrad získať mzdu 664 EUR brutto.
Žalovaný rozviazal písomne pracovný pomer so žalobcom a to dňom 13.01.2012 podľa § 72 Zákonníka práce.
Podľa § 42 ods. 1 zákona č. 311/2001Z.z. Zákonník práce (účinný v čase podpísania pracovnej zmluvy) ďalej len „ZP“, Pracovný pomer sa zakladá písomnou pracovnou zmluvou medzi zamestnávateľom a zamestnancom. Jedno písomné vyhotovenie pracovnej zmluvy je zamestnávateľ povinný vydať zamestnancovi.
Podľa § 43 ods. 1 ZP V pracovnej zmluve je zamestnávateľ povinný so zamestnancom dohodnúť podstatné náležitosti, ktorými sú:
a) druh práce, na ktorý sa zamestnanec prijíma, a jeho stručná charakteristika,
b) miesto výkonu práce (obec a organizačnú časť alebo inak určené miesto),
c) deň nástupu do práce,
d) mzdové podmienky, ak nie sú dohodnuté v kolektívnej zmluve.
Podľa § 43 ods. 2 ZP, Zamestnávateľ v pracovnej zmluve uvedie okrem náležitostí podľa odseku 1 aj ďalšie pracovné podmienky, a to výplatné termíny, pracovný čas, výmeru dovolenky a dĺžku výpovednej doby.
Podľa § 43 ods. 3 ZP, Ak sú pracovné podmienky podľa odseku 1 písm. d) a odseku 2 dohodnuté v kolektívnej zmluve, stačí uviesť odkaz na ustanovenia kolektívnej zmluvy; inak stačí uviesť odkaz na príslušné ustanovenia tohto zákona. Ak v pracovnej zmluve nie sú dohodnuté mzdové podmienky a účinnosť ustanovení kolektívnej zmluvy, na ktoré pracovná zmluva odkazuje, sa skončila, mzdové podmienky dohodnuté v kolektívnej zmluve sa považujú za mzdové podmienky dohodnuté v pracovnej zmluve až do dohodnutia nových mzdových podmienok v kolektívnej zmluve alebo v pracovnej zmluve, najviac po dobu 12 mesiacov.
Podľa § 43 ods. 4 ZP V pracovnej zmluve možno dohodnúť ďalšie podmienky, o ktoré majú účastníci záujem, najmä ďalšie hmotné výhody.
Podľa § 72 ods. 1 ZP V skúšobnej dobe môže zamestnávateľ a zamestnanec skončiť pracovný pomer písomne z akéhokoľvek dôvodu alebo bez uvedenia dôvodu, ak ďalej nie je ustanovené inak. Zamestnávateľ môže skončiť pracovný pomer v skúšobnej dobe s tehotnou ženou, matkou do konca deviateho mesiaca po pôrode a dojčiacou ženou len písomne, vo výnimočných prípadoch, ktoré nesúvisia s jej tehotenstvom alebo materstvom, a musí ho náležite písomne odôvodniť, inak je neplatné.
Podľa § 118 ods.1 ZP, Zamestnávateľ je povinný poskytovať zamestnancovi za vykonanú prácu mzdu.
Podľa § 118 ods. 2 ZP Mzda je peňažné plnenie alebo plnenie peňažnej hodnoty (naturálna mzda) poskytované zamestnávateľom zamestnancovi za prácu. Za mzdu sa nepovažuje najmä náhrada mzdy, odstupné, odchodné, cestovné náhrady vrátane nenárokových cestovných náhrad, príspevky zo sociálneho fondu, príspevky na doplnkové dôchodkové sporenie, príspevky na životné poistenie zamestnanca, výnosy z kapitálových podielov (akcií) alebo obligácií, daňový bonus, náhrada príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti zamestnanca, doplatky k nemocenským dávkam, náhrada za pracovnú pohotovosť, peňažná náhrada podľa § 83a ods. 4 a iné plnenie poskytované zamestnancovi v súvislosti so zamestnaním podľa tohto zákona, osobitných predpisov, kolektívnej zmluvy alebo pracovnej zmluvy, ktoré nemá charakter mzdy. Za mzdu sa tiež nepovažuje ďalšie plnenie poskytované zamestnávateľom zamestnancovi zo zisku po zdanení.
Podľa § 4 ods. 1 písm. c) zákona č. 283/2002 Z.Z. o cestovných náhradách v znení neskorších predpisov, Zamestnancovi vyslanému na pracovnú cestu patrí stravné.
Z vykonaného dokazovania má súd za preukázané, že žalobca so žalovaným platne uzatvorili pracovnú zmluvu. Za vykonanú prácu prináležala žalobcovi mesačná mzda vo výške 482 EUR brutto, so splatnosťou do 30.dňa nasledujúceho mesiaca. Okrem mesačnej mzdy mal žalobca nárok aj na cestovné náhrady (stravné) vo výške 45 EUR za každý deň strávený na zahraničnej pracovnej ceste. Z výplatných pások mal súd za preukázané, že žalobca odpracoval pre žalovaného za obdobie november 2011/14 pracovných dní za ktoré mu prináleží mzda v sume 306,73 EUR, za obdobie december 2011 odpracoval 22 dní, kde má žalobca nárok za mzdu vo výške 482 EUR, v mesiaci január 2012 žalobca odpracoval 10 pracovných dní, kde má žalobca nárok na mzdu 219,09 EUR. Ako aj stravné vo výške 630 EUR za obdobie november 2011 (14 odpracovaných dní x 45 EUR), 990 EUR za obdobie december 2011 (22 odpracovaných dní x45 EUR, 450 EUR za obdobie január 2012 (10 odpracovaných dní x 45 EUR). Žalovaný podľa § 72 ZP v skúšobnej dobe ukončil pracovný pomer dňom 13.01.2012. Súd bol názoru, že vyplatenie mzdy zamestnancovi musí v pracovnoprávnom spore preukázať zamestnávateľ (žalovaný), nakoľko žalobca nemôže preukázať negatívnu skutočnosť niečo čo sa nestalo. Žalovaný sa k žalobe nevyjadril a preto má súd z predložených listín preukázané počet odpracovaných dní za mesiace november 2011- január 2012 kde patrí žalobcovi mzda vo výške 1007,82 EUR, žalobcovi za
odpracované dni patria aj cestovné náhrady vo výške 2070 EUR. Z vyššie uvedených dôvodov súd žalobe vyhovel a uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 3077,82 EUR.
Podľa § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z., Výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky2) platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
Podľa § 517 ods. 1 veta prvá Občianskeho zákonníka dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní.
Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
Súd podľa § 517 ods. 1 v spojení s § 3 nar. vl. SR č. 87/1995 Z.z. žalobcovi v súlade s jeho žalobou priznal aj príslušenstvo pohľadávky, t.j. úrok z omeškania vo výške 9 % ročne z dlžnej sumy zo sumy 306, 73 eur od 31.12.2011 do zaplatenia, zo sumy 482 eur od 31.01.2012 do zaplatenia, zo sumy 219,09 eur od 01.03.2012 do zaplatenia, zo sumy 630 eur od 31.12.2011 do zaplatenia, zo sumy 990 eur od 31.01.2011 do zaplatenia, zo sumy 450 eur od 01.03.2012 do zaplatenia, súd priznal úroky z omeškania odo dňa nasledujúceho od omeškania žalovaného, kde bol povinný vyplatiť mzdu žalobcovi do 30. dňa nasledujúceho mesiaca, a preto súd priznal úroky tak ako je uvedené vo výroku rozsudku.
O trovách konania rozhodol súd tak, že v súlade s ust. § 142 ods. 1 O.s.p. podľa zásady úspechu priznal ich náhradu žalobcovi. Priznané trovy konania spočívajú z zo súdneho poplatku vo výške 185,50 eur a náhrady trov právneho zastúpenia žalobcu 463,72 eur v zmysle vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov. Právny zástupca žalobcu si uplatnil náhradu za úkony právnej služby - 1. prevzatie a príprava zastúpenia, 2. návrh na vydanie platobného rozkazu, 3. písomné podanie na súd - spolu vo výške 363,36 eur (121,12 eur x 3), režijný paušál 2x 7,63 eur, 1x 7,81 eur, 20%DPH všetko spolu 463,72 eur. Celkovo je teda žalovaný povinný zaplatiť žalobcovi na náhrade trov konania sumu 648,22 EUR a to v súlade s ust. § 149 ods. 1 O.s.p. a to na účet právneho zástupcu žalobcu.
Žalobca sa žalobou zo dňa 10.04.2012 domáhal voči žalovanému zaplatenia žalovanej istiny spolu s úrokom z omeškania, ako aj náhrady trov konania.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie cestou podpísaného súdu na Krajský súd v Bratislave do 15 dní odo dňa jeho písomného doručenia, písomne alebo ústne do zápisnice.
Z písomne podaného odvolania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sa ním sleduje, musí byť podpísané a datované. V odvolaní sa má ďalej uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (ako má odvolací súd rozhodnúť).
Odvolanie proti rozsudku, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p. , t.z.:
1/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
2/ ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania,
3/ účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený,
4/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
5/ sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,
6/ účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom,
7/ rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu rozhodoval senát,
8/ súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil vec, a preto nevykonal ďalšie navrhované dôkazy,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.
Ak povinný dobrovoľne nesplní čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa Zákona č. 233/1995 Z.z. o exekútoroch a exekučnej činnosti v platnom znení.