Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_13C-306-2014.pdf
PDF · 116.33 KB
Case nature
Area
Subarea
13C/306/2014
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Vranov nad Topľou samosudkyňou Mgr. Annou Monokovou v právnej veci žalobcu: EOS KSI Slovensko, Pajštúnska 5, Bratislava, IČO: 35 724 803, zast. TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o., Pajštúnska 5, Bratislava, IČO: 36 613 843 proti žalovanej: F. L., V.. XX.XX.XXXX, P. R. XXXX/XXX, XXX XX L. V. B. o zaplatenie 44,52 eur s prísl. takto
rozhodol:
Žalovaná j e p o v i n n á zaplatiť žalobcovi sumu 37,52 eur s úrokom z omeškania v sume 9,25 % ročne zo sumy 37,52 eur od 14.06.2011 do zaplatenia a iné trovy konania v sume 11,22 eur a trovy právneho zastúpenia v sume 40,22 eur na účet právneho zástupcu žalobcu a to všetko do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
Čo do zvyšku žalobu z a m i e t a.
odôvodnenie:
Žalobca sa podaným návrhom domáhal, aby súd zaviazal žalovanú zaplatiť sumu 44,52 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9,25% ročne zo sumy 41,02 eur od 14.06.2011 do zaplatenia, s úrokom z omeškania vo výške 9,5% ročne zo sumy 3,50 eur od 16.08.2011 do zaplatenia a trovy konania. V návrhu uviedol, že zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 24.6.2013 postúpil postupca Telefónica O2 Slovakia, s.r.o. ( ďalej len „postupca“ ) na žalobcu pohľadávku voči žalovanej. Postupca uzatvoril dňa 04.11.2010 so žalovanou zmluvu o pripojení č. 948844401 a dodatok k zmluve, predmetom ktorej bolo poskytovanie služieb v zmysle zákona č. 610/2003 Z. z. o elektronických komunikáciách. Neoddeliteľnou súčasťou zmluvy boli Všeobecné podmienky a Cenník. Postupca poskytol žalovanej elektronické komunikačné služby za podmienok stanovených v zmluve a vo Všeobecných podmienkach a žalovaný sa zaviazal za tieto služby zaplatiť cenu stanovenú v zmluve a cenníku. Postupca vyúčtoval žalovanej vyúčtovacie faktúry č. 2029600148 na sumu 41,02 eur so splatnosťou 13.06.2011, č. 1021554871 na sumu 3,50 eur so splatnosťou 15.08.2011, z ktorých žalovaná neuhradila žiadnu čiastku. Žalovaná uznala záväzok v Dohode o uznaní záväzku. Žalovaná zároveň uznala aj náklady inkasného konania, ktoré si žalobca v tomto konaní neuplatňuje. Pohľadávka žalobcu vo výške 44,52 eur nebola ku dňu podania tejto žaloby uhradená. V zmysle § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka má veriteľ pri omeškaní s úhradou dlžnej sumy právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania.
Žalovaná sa k žalobe nevyjadrila.
Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa so žalobným návrhom a jeho prílohami a zistil nasledujúci skutkový stav:
Zo zmluvy o pripojení podľa § 43 zákona č. 610/2003 Z. z. o elektronických komunikáciách v znení neskorších predpisov ( ďalej len „Zákon“ ) zo dňa 04.11.2010 medzi postupcom ako poskytovateľom a žalovanou ako fyzickou osobou nepodnikateľom súd zistil, že zmluva podľa bodu 1. nadobudla platnosť aktiváciou karty okrem článkov 5, 6, 7 Spoločných ustanovení tejto zmluvy, ktoré nadobúdajú platnosť podpisom zmluvy oboma zmluvnými stranami.
V zmysle bodu 3. zmluvy miestom poskytovania služieb je územie Slovenskej republiky podľa špecifikácie obsiahnutej vo Všeobecných podmienkach. Cena za poskytované služby je stanovená platným cenníkom. Zmluva sa uzatvára na dobu neurčitú. Podpisom žalovaná potvrdila, že som sa oboznámila so Všeobecnými podmienkami a platným cenníkom, ktoré sú neoddeliteľnou súčasťou zmluvy.
Podľa bodu 4. zmluvy zmluvné strany sa v zmysle § 262 ods. 1 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník v znení neskorších predpisov ( ďalej len „Obchodný zákonník“ ) dohodli, že zmluva a vzťahy, ktoré vznikli na základe zmluvy a ktoré nie sú výslovne upravené Zákonom sa spravujú Obchodným zákonníkom okrem práv a povinností výslovne upravených Zákonom.
V zmysle článku 1. Všeobecných podmienok - Pojmy služby sú elektronické komunikačné služby poskytované účastníkom zo strany poskytovateľa na základe zmluvy, umožňujúce prenos hlasovej komunikácie alebo iných foriem elektronickej komunikácie, ktoré zahŕňajú verejnú telefónnu služby členenú na mesačné programy, doplnkové a iné služby v rozsahu a štruktúre podľa platného cenníka.
Podľa článku 2. Všeobecných podmienok - Zmluvné podmienky bod 2.1 poskytovateľ bude poskytovať účastníkovi služby na základe zmluvy, ktorej neoddeliteľnou súčasťou sú Všeobecné podmienky a Cenník.
Účastník aj poskytovateľ berú na vedomie, že zmluva, na základe ktorej budú účastníkovi poskytované služby nadobudne platnosť okamihom aktivácie SIM karty a pokiaľ nie je v týchto Všeobecných podmienkach uvedené inak, uzatvára sa na dobu neurčitú ( čl. 2 bod 2.3. Všeobecných podmienok ).
V zmysle čl. 3 Všeobecných podmienok - Práva a záväzky poskytovateľa bod 3.2 písm. a), n) poskytovateľ má okrem iných ďalších práv uvedených vo Všeobecných podmienkach právo na zaplatenie ceny za poskytnuté služby a uplatniť práva podľa § 42 ods. 1 Zákona.
Podľa čl. 4 bod 4.2 písm. d), e), m) Všeobecných podmienok účastník je okrem ďalších povinností uvedených vo Všeobecných podmienkach povinný najmä platiť za poskytnuté služby v súlade so Všeobecnými podmienkami, najmä čl. 7 a platným cenníkom a dodržiavať ďalšie povinnosti uvedené vo Všeobecných podmienkach a platnom cenníku, a v návode na používanie služieb, SIM karty, mobilného telefónu alebo iného koncového zariadenia, plniť povinnosti v zmysle § 42 ods. 4 Zákona.
V zmysle čl. 7 Cena a platobné podmienky Všeobecných podmienok ceny služieb sú obsiahnuté v platnom cenníku, ktorý je neoddeliteľnou súčasťou zmluvy. Poskytovateľ má právo na úhradu ceny za poskytnuté služby vo výške zodpovedajúcej mesačnému poplatku za príslušné zdaňovacie obdobie a cene za poskytnuté služby, a to podľa cenníka platného v dobe, kedy bola služba účastníkom využitá.
Z Cenníka O2 Fér platného od 20.2.2009 súd zistil, že v časti Ostatné bol uvedený pod bodom Iné poplatky poplatok za upomienku 3,50 eur.
Za neuhradené služby postupca vyfakturoval žalovanej faktúry a to faktúru
č. 1019600148 zo dňa 30.05.2011 na sumu 77,61 eur, splatnou dňa 13.06.2011, z toho sumu 3,50 eur bez DPH účtoval za upomienku, faktúru č. 1021554871 zo dňa 31.07.2011 na sumu 3,50 eur, splatnú dňa 15.08.2011 za upomienku.
Zmluvou o postúpení pohľadávok č. 2003 Telefónica Slovakia, s.r.o. ako postupca na žalobcu ako postupníka postúpila medzi inými aj pohľadávku voči žalovanej, čím je daná aktívna legitimácia žalobcu v tomto konaní.
Listom zo dňa 09.08.2013 označeným ako oznámenie o postúpení pohľadávky postupca spoločnosť Telefónika Slovakia s.r.o. žalovanej oznámil, že uzavrel zmluvu o postúpení pohľadávok, na základe ktorej boli pohľadávky z neuhradených elektronických komunikačných služieb postúpená žalobcovi.
Pokusom o zmier zo dňa 28.05.2014 právny zástupca žalobcu vyzval žalovanú na úhradu dlžnej sumy vo výške 66,67 eur najneskôr do dňa 31.05.2014.
Z Dohody o uznaní dlhu č. 2975408 so splátkovým kalendárom súd zistil, že túto uzavreli žalobca ako veriteľ a žalovaná ako dlžník s tým, že v Prílohe č. 1 boli uvedené údaje ohľadom uznaného dlhu- číslo faktúry, výška pohľadávky, splatnosť.
Podľa § 43 ods. 1 zákona NR SR č. 610/2003 Z. z. o elektronických komunikáciách v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy ( ďalej len „Zákon“ ) zmluvou o pripojení sa podnik zaväzuje účastníkovi zriadiť potrebný prístup k verejnej telefónnej sieti alebo k inej verejnej sieti a sprístupniť súvisiace služby. Súčasťou zmluvy sú všeobecné podmienky a tarifa.
Podľa § 43 ods. 5 písm. b) Zákona podnik môže odstúpiť od zmluvy o pripojení, ak účastník nezaplatil cenu za poskytnutú službu ani do 45 dní po dni splatnosti.
Podľa § 42 ods. 1 písm. a) Zákona podnik má právo na zaplatenie ceny za poskytnutú verejnú službu podľa tarify, ak jej vyúčtovanie doručil účastníkovi najneskôr do troch mesiacov od posledného dňa zúčtovacieho obdobia; to neplatí pri vyúčtovaní predplatených služieb.
Podľa § 42 ods. 2 Zákona účastník má právo na
a) uzavretie zmluvy s podnikom, ak nie je dôvod na jej odmietnutie podľa odseku 1 písm. c),
b) poskytnutie verejnej služby v rozsahu dohodnutom v zmluve a za cenu podľa tarify,
c) bezplatné odstránenie porúch v poskytovaní služby, ktoré nezavinil,
d) zasielanie vyúčtovania, ktoré obsahuje podrobné údaje o jednotlivých odchádzajúcich volaniach, ak o to účastník požiada,
e) vrátenie pomernej časti ceny za čas neposkytovania služby v prípade jeho zavinenia podnikom v súlade so všeobecnými podmienkami; toto právo musí uplatniť v príslušnom podniku najneskôr do troch mesiacov po obnovení poskytovania služby,
f) poskytovanie prístupu k informačným službám s operátorom.
Podľa § 42 ods. 4 Zákona účastník je povinný
a) používať verejnú službu v súlade s týmto zákonom, so zmluvou o pripojení a so všeobecnými podmienkami,
b) platiť cenu za poskytnutú verejnú službu podľa zmluvy o pripojení a podľa tarify, a ak to povaha služby umožňuje, až na základe predloženia dokladu o vyúčtovaní,
c) používať iba telekomunikačné zariadenia spĺňajúce požiadavky osobitných predpisov.
Podľa § 524 ods. 1, ods. 2 Občianskeho zákonníka veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka postúpiť aj bez súhlasu dlžníka postúpiť písomnou zmluvou inému. S postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo a všetky práva s ňou spojené.
Podľa § 544 ods. 1 Občianskeho zákonníka ak strany dojednajú pre prípad porušenia zmluvnej povinnosti zmluvnú pokutu, je účastník, ktorý túto povinnosť poruší, zaviazaný pokutu zaplatiť, aj keď oprávnenému účastníkovi porušením povinnosti nevznikne škoda.
Podľa § 52 ods. 1, ods. 2 Občianskeho zákonníka v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy ( ďalej len „Občiansky zákonník“ ) spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.
Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti ( § 52 ods. 3, ods. 4 Občianskeho zákonníka ).
Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.
Podľa § 53 ods. 2, ods. 3 Občianskeho zákonníka za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah. Ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané.
Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.
Podľa § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka neprijateľnosť zmluvných podmienok sa hodnotí so zreteľom na povahu tovaru alebo služieb, na ktoré bola zmluva uzatvorená, a na všetky okolnosti súvisiace s uzatvorením zmluvy v dobe uzatvorenia zmluvy a na všetky ostatné podmienky zmluvy alebo na inú zmluvu, od ktorej závisí.
Z ustanovení § 517 ods. 1, ods. 2 Občianskeho zákonníka vyplýva, že dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis - nariadenie vlády SR č. 87/1995 Z. z..
Podľa § 10c uvedeného nariadenia ak záväzkový vzťah vznikol pred 1. februárom 2013, výška úrokov z omeškania sa riadi podľa predpisov účinných k 31. januáru 2013 aj za dobu omeškania po 31. januári 2013.
V zmysle § 3 naradenia v znení účinnom do 31.1.2013 výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
Podľa § 1 ods. 1, ods. 2 zákona NR SR č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy ( ďalej len „Zákon o ochrane spotrebiteľa“ ) tento zákon upravuje práva spotrebiteľov a povinnosti výrobcov, predávajúcich, dovozcov a dodávateľov, pôsobnosť orgánov verejnej správy v oblasti ochrany spotrebiteľa, postavenie právnických osôb založených alebo zriadených na ochranu spotrebiteľa (ďalej len "združenie") a označovanie výrobkov cenami. Tento zákon sa vzťahuje na predaj výrobkov a poskytovanie služieb, ak k plneniu dochádza na území Slovenskej republiky alebo ak plnenie súvisí s podnikaním na území Slovenskej republiky.
Podľa § 2 písm. i) Zákona o ochrane spotrebiteľa na účely tohto zákona sa rozumie službou akákoľvek činnosť alebo výkon, ktorý je ponúkaný spotrebiteľovi odplatne alebo bezodplatne s výnimkou činností upravených osobitnými predpismi, nad ktorými vykonávajú dozor profesijné komory alebo iné orgány štátnej správy, ako sú uvedené v § 19.
Každý spotrebiteľ má právo na ochranu pred neprijateľnými podmienkami v spotrebiteľských zmluvách ( § 3 ods. 3 Zákona o ochrane spotrebiteľa ).
Podľa zmluvy sa mal predmetný právny vzťah s odkazom na ust. § 262 ods. 1 Obchodného zákonníka riadiť príslušnými ustanoveniami Obchodného zákonníka.
V slovenskom právnom poriadku existuje duálna právna úprava záväzkov, pričom rozlišujeme ich občianskoprávnu a obchodnoprávnu úpravu. Vzťah dvoch kódexov súkromného práva a to Obchodného zákonníka a Občianskeho zákonníka je vzťahom lex specialis ku lex generalis, pričom použitie Občianskeho zákonníka je subsidiárne - právne vzťahy podriadené režimu Obchodného zákonníka sa budú riadiť Občianskym zákonníkom v tých otázkach, ktoré Obchodný zákonník neupravuje. V rámci obchodno-záväzkových vzťahov existuje aj skupina vzťahov, ktoré môže označiť ako fakultatívne obchodné záväzkové vzťahy, v ktorých si zmluvné strany môžu v súlade so zásadou zmluvnej voľnosti dohodnúť obchodnoprávny režim svojho záväzku ( § 262 Obchodného zákonníka ).
Obchodný zákonník aplikáciu právnej úpravy inštitútu spotrebiteľských zmlúv nevylučuje, ani komplexne neupravuje osobitným spôsobom a ide o kogentné ustanovenia Občianskeho zákonníka, je nevyhnutné ju v skutkovo relevantných právnych vzťahoch aplikovať, pričom nie je relevantné či ide o relatívne obchodný záväzkový vzťah, absolútny obchodný záväzkový vzťah alebo fakultatívny obchodný záväzkový vzťah.
Právna ochrana spotrebiteľa je jednou z priorít oblastí záujmu nielen práva Európskej únie ale aj nášho právneho poriadku. Nie je prípustné, aby sa kogentné normy určené na ochranu spotrebiteľa obchádzal zvolením iného zákona, ktorý primárna nie je určený na úpravu či realizáciu spotrebiteľských vzťahov, t.j. vzťahov, ktoré vznikajú pri nákupe tovarov a poskytovaní služieb spotrebiteľom, ktorí nekonajú pri uzatváraní zmluvy v rámci svojej podnikateľskej či inej zárobkovej činnosti. Zvolenie režimu Obchodného zákonníka nie je prípustné v prípadoch tzv. typových spotrebiteľských zmlúv, keď z celého kontextu uzatvorenej zmluvy je zrejmé, že sa uzatvára v zmysle Obchodného zákonníka len preto, aby sa vylúčili právne normy určené na ochranu spotrebiteľa. Nie je ani prípustné, aby dvom spotrebiteľom v porovnateľnej situácii neboli garantované rovnaké právne prostriedky a ochrana len s ohľadom na to, dodávateľ zvolí režim iného zákona. Aj pri zmluvách uzatváraných v zmysle Obchodného zákonníka je potrebné pri realizácii či aplikácii práva postupovať podľa ustanovení o spotrebiteľských zmluvách v Občianskom zákonníku či osobitných právnych predpisoch ako napr. zákon o spotrebiteľských úveroch, zákon o ochrane spotrebiteľa.
Na základe vyššie uvedeného súd vyhodnotil zmluvný vzťah medzi účastníkmi konania ako spotrebiteľskú zmluvu v zmysle § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka, keďže ide o zmluvu uzavretú medzi právnym predchodcom žalobcu ako dodávateľom a žalovanou ako spotrebiteľom, keď priamo v zmluve je uvedené, že žalovaná ju uzatvárala ako účastník - fyzická osoba nepodnikateľ, pričom obsah zmluvy, Všeobecných podmienok a tým aj samotného dojednania režimu Obchodného zákonníka bol daný žalobcom bez možnosti žalovanej privodiť akúkoľvek zmenu, ale taktiež aj s odkazom na príslušné ustanovenia Zákona o ochrane spotrebiteľa, ktorý zákon je potrebné na daný vzťah aplikovať.
Nepochybne zmluva uzavretá medzi účastníkmi je teda spotrebiteľskou zmluvou v zmysle zákona o ochrane spotrebiteľa, pričom tento výklad je v súlade aj s komunitárnou úpravou ochrany spotrebiteľa v zmysle smernice Rady 93/13/EHS zo dňa 5.4.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách
Pre spotrebiteľskú zmluvu je charakteristické, že spotrebiteľ vstupuje do zmluvného vzťahu s dodávateľom, ktorým je najčastejšie predávajúci, za zmluvných podmienok, ktoré si vopred určil dodávateľ, pričom spotrebiteľ nemá možnosť tieto podmienky individuálne ovplyvniť. Občiansky zákonník podrobnejšie špecifikuje všeobecné pravidlá pre dojednanie podmienok v spotrebiteľských zmlúv a výslovne ustanovuje, že takéto ustanovenia v zmluvách, ktoré spôsobujú nerovnováhu v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa sú neprijateľné a preto neplatné. Vychádza sa z toho, že predovšetkým spotrebiteľ v dobrej viere uzatvára zmluvu s dodávateľom, od ktorého sa očakáva, že vzhľadom na jeho podnikanie a ponúkaný tovar a služby koná profesionálne a v súlade s poctivým prístupom k podnikaniu. Predpokladá sa, že dodávateľ má vedomosti a skúsenosti a oproti spotrebiteľovi vystupuje ako zvýhodnený účastník zmluvného vzťahu založeného spotrebiteľskou zmluvou.
Vykonaným dokazovaním mal súd za preukázané, že právny predchodca žalobcu uzavrel so žalovanou zmluvu o pripojení, na základe čoho boli žalovanej poskytované dohodnuté služby. Žalobca v žalobe uviedol, že jeho právny predchodca vyúčtoval žalovanej za poskytnuté telekomunikačné služby v súlade s platným cenníkom a vystavil jej vyúčtovacie faktúry. Ako však súd uviedol vyššie, vo vyúčtovacích faktúrach bol uplatnený právnym predchodcom žalobcu aj poplatok za upomienku v položke služby.
V ďalšom sa teda súd zaoberal jednotlivými zložkami tvoriacimi nárok žalobcu.
Čo sa týka nároku pozostávajúceho zo súm za služby reálne poskytnuté právnym predchodcom žalobcu ako poplatky za hlasové, nehlasové služby, a položky administratívne poplatky predstavujúce kontrolu spotreby má súd za to, že nárok žalobcu na ich zaplatenie je v celom rozsahu dôvodný, preto žalobe v tejto časti vyhovel a žalovaného zaviazal na zaplatenie sumy 37,52 eur.
Keďže žalovaná sa s plnením svojho peňažného záväzku dňom nasledujúcim po dni, ktorý bol vo faktúre č. 1019600148 označený ako deň splatnosti, nasledujúcim dňom dostala do omeškania, zaviazal ju súd aj na zaplatenie úroku z omeškania v súlade s príslušným ustanovením Občianskeho zákonníka v spojení s citovanými ustanoveniami nariadenia vlády č. 87/1995, keďže záväzkový vzťah vznikol pred 1.2.2013 a to vo výške 9,25 % ročne zo sumy 37,52 eur od 14.06.2011 do zaplatenia.
Ďalším žalobcom uplatňovaným nárokom bol nárok na zaplatenie sumy 7 eur pozostávajúci z dvoch poplatkov za upomienku, tak ako bol tento účtovaný faktúrou č. 1019600148 a vo faktúre č. 1021554871. V zmysle Všeobecných podmienok a Cenníka bol právny predchodca žalobcu oprávnený účtovať poplatok za upomienku v sume 3,50 eur. V zmysle bodu 7.11 v čl. 7 Všeobecných podmienok poskytovateľ bol oprávnený písomne alebo iným spôsobom, ktorý si stanoví ( napr. prostredníctvom SMS, emailu ) upozorniť účastníka na jeho povinnosť zaplatiť dlžnú čiastku v prípade, ak neuhradil sumu uvedenú vo faktúre v lehote splatnosti. Žalobca súdu nepreukázal, žeby žalovanej boli zaslané upomienky uvedeným spôsobom, no aj v prípade že sa tak stalo, keďže je nepochybné, že žalovaná si nesplnila svoju povinnosť uhradiť predmetné sumy v lehote splatnosti, považuje súd sumu za upomienku za neprimeranú, keďže by mala predstavovať náklady spojené so zaslaním upomienky, ktoré aj v prípade jej písomného vyhotovenia a s tým spojených výdavkov na poštovné, súd považuje za neadekvátne predmetnému úkonu, pričom s najväčšou pravdepodobnosťou bola upomienka vzhľadom na predmet činnosti právneho predchodcu žalobcu ako mobilného operátora zaslaná formou SMS správy, kde náklady s tým spojené boli ešte nižšie, keďže sám právny predchodca poskytoval službu predstavujúcu odoslanie SMS na účastnícke čísla do všetkých sietí v SR v sume 0,06 eur, preto súd v tejto časti žalobu považoval za nedôvodnú a zamietol ju.
O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku v zmysle ktorého, ak mal účastník vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadny z účastníkov nemá na náhradu trov právo.
Žalobca mal úspech v časti, v ktorej súd žalobu vyhovel, čo predstavuje 84 % a žalovaná v časti, ktorej súd žalobu zamietol, čo predstavuje 16% a takto po odpočítaní úspechu žalovanej o úspechu žalobcu, vzniklo žalobcovi ako úspešnejšiemu účastníkovi konania právo na náhradu trov konania v pomere 68%.
Žalobca si uplatnil trovy konania za zaplatený súdny poplatok v sume 16,50 eur, preto mu súd priznal náhradu iných trov konania v sume 11,22 eur ( 68 % zo zaplateného poplatku v sume 16,50 eur ).
Náhradu trov právneho zastúpenia priznal súd právnemu zástupcovi žalobcu v zmysle vyhlášky Ministerstva spravodlivosti SR č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov (ďalej len „vyhlášky“).
Odmena za jeden úkon právnej služby v zmysle § 10 ods. 1 vyhlášky predstavuje sumu 16,60 eur a súd priznal žalobcovi nárok na odmenu za 2 úkony právnej služby podľa § § 14 ods. 1 písm. a), b) vyhlášky a to príprava a prevzatie zastúpenia a podanie žalobného návrhu, teda spolu odmena v sume 33,20 eur. Ďalej súd priznal žalobcovi režijný paušál jeden úkon á 8,04 eur podľa § 16 ods. 3 vyhlášky, teda spolu za dva úkony 16,08 eur.
Podľa § 18 ods. 3 vyhlášky ak je advokát platiteľom dane z pridanej hodnoty, zvyšuje sa odmena a náhrady podľa tejto vyhlášky o daň z pridanej hodnoty, ktorú je advokát povinný platiť podľa osobitného právneho predpisu. Súd priznal právnemu zástupcovi navrhovateľa DPH vo výške 20 % zo sumy 49,28 eur ( súčet odmeny a režijného paušálu ) v sume 9,86 eur.
Takto spolu trovy právneho zastúpenia predstavujú sumu 59,14 eur, z čoho 68% predstavuje sumu 40,22 eur.
Vzhľadom na uvedené súd rozhodol tak ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Prešove.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že:
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.
Ak nebude povinnosť uložená týmto rozhodnutím splnená v stanovenej lehote, možno sa jej splnenia domáhať návrhom na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu