Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

11CoP/429/2014

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Kataríny Štrignerovej a členov senátu JUDr. Bianky Gelačíkovej a JUDr. Blanky Podmajerskej, vo veci starostlivosti súdu o maloleté deti: 1. V. C., W.. XX.XX.XXXX, M..Č.. T., X. C. C., W.. XX.XX.XXXX, X. W. C., W.. XX.XX.XXXX, maloleté deti zastúpené kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny, so sídlom v Pezinku, deti rodičov: matka - H. C., W.. XX.XX.XXXX, F. Y., L. XX, a otec - M. C., W.. XX.XX.XXXX, F. T. Ú. XXX, o návrhu matky na zvýšenie výživného, na odvolanie otca proti rozsudku Okresného súdu Pezinok zo dňa 11.06.2014, č.k. -93, jednohlasne (pomerom hlasov 3:0), takto

rozhodol:

Rozsudok súdu prvého stupňa sa p o t v r d z u j e.

Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania.

odôvodnenie:

Okresný súd Pezinok rozsudkom zo dňa 11.06.2014, č.k. -93 zvýšil vyživovaciu povinnosť otca na V. C., W.. XX.XX.XXXX zo sumy XX € mesačne, na sumu XXX € mesačne, od 10.01.2012 do 10.05.2014. Zročné výživné za obdobie od 10.01.2012 do 10.05.2014 v sume XXX € uložil otcovi zaplatiť k rukám V. do 30 dní odo dňa právoplatnosti rozsudku. Súd ďalej zvýšil vyživovaciu povinnosť otca na C. C., W.. XX.XX.XXXX zo sumy XX € mesačne, na sumu XXX € mesačne od 10.01.2012. Zročné výživné za obdobie od 10.01.2012 do 30.06.2014 v sume X.XXX € uložil otcovi zaplatiť do 30 dní od právoplatnosti rozsudku, k rukám matky maloletej. Súd zvýšil vyživovaciu povinnosť otca na W. C., W.. XX.XX.XXXX zo sumy XX € mesačne, na sumu XXX € mesačne od 10.1.2012. Zročné výživné za obdobie od 10.01.2012 do 30.06.2014 v sume X.XXX € uložil otcovi zaplatiť v lehote 30 dní odo dňa právoplatnosti rozsudku, k rukám matky maloletej. Týmto rozsudkom zmenil rozsudok Okresného súdu Galanta zo dňa 22.09.2009, č.k. -19. Žiadnemu z účastníkov právo na náhradu trov konania nepriznal.

Súd prvého stupňa takto rozhodol, keď po vykonanom dokazovaní zameranom na zistenie odôvodnených potrieb maloletých detí, ako aj zárobkových možností, schopností a majetkových pomerov rodičov, s následnou väzbou na vyhodnotenie zmeny pomerov od posledného rozhodnutia o výživnom dospel k záveru, že návrh matky na zvýšenie výživného je čiastočne dôvodný. Zmenu pomerov zistil predovšetkým na strane detí, a to v náraste ich potrieb, konštatujúc, že v čase poslednej úpravy boli žiakmi základnej školy, medzitým V. doštudovala strednú školu, zamestnala sa, maloletá Nina začala navštevovať predškolské zariadenie, zohľadniac aj, že od poslednej úpravy výživného došlo k všeobecnému nárastu cien tovarov, služieb, čo je skutočnosť všeobecne známa. Rovnako konštatoval, že príjem matky detí je nepostačujúci na to, aby v celom rozsahu hradila všetky náklady na bývanie a starostlivosť o deti, pričom otec detí nerobí nič, aby si plnil svoju vyživovaciu povinnosť a ťarchu

vyživovacej povinnosti prenechal štátu, čo nebolo medzi účastníkmi konania sporné. Podľa názoru súdu prvého stupňa je v rozpore s dobrými mravmi, že otec sa nesnaží zvýšiť si svoju životnú úroveň natoľko, aby si plnil zákonom danú vyživovaciu povinnosť. Pripustil, že otec ako živnostník mal problém získať zákazky, určite však mal možnosť sa zamestnať, či už ako automechanik, vodič, alebo v inom povolaní. Otec žije na ťarchu svojej rodiny, ktorá ako otec uviedol ho živí, zabezpečuje mu bývanie, stravu. Rovnako žije na ťarchu štátu, ktorý za neho plní vyživovaciu povinnosť voči jeho deťom. Otec pritom netrpí žiadnym ochorením, ktoré by mu nedovoľovalo pracovať. K zdravotnému stavu otca uviedol, že hypertenzia je celkom bežné a časté ochorenie, pri ktorom postihnutá osoba môže dennodenne plniť svojej pracovné povinnosti, pokiaľ sa správa podľa pokynov lekára. Z uvedeného dôvodu súd prvého stupňa vyhodnotil návrh matky na zvýšenie výživného ako čiastočne dôvodný. Za primeranú sumu výživného považoval sumu XXX € na každé dieťa od podania návrhu, u V. vyživovaciu povinnosť otca určil do jej nástupu do zamestnania. Zročné výživné vyčíslil, toto uložil otcovi zaplatiť do 30 dní od právoplatnosti rozsudku. Vec právne posúdil podľa § 62 ods. 1, 2, § 75 ods. 1, § 77 ods. 1 veta prvá, druhá Zák. o rodine. O trovách konania rozhodol podľa § 146 ods. 1 písm. a/ O.s.p..

Proti tomuto rozsudku v zákonnej lehote podal odvolanie otec maloletých detí, ktorý navrhol rozsudok súdu prvého stupňa zmeniť, návrh matky na zvýšenie výživného zamietnuť. Uviedol, že určené výživné nemá z čoho platiť, nie je zrejmé, z čoho súd prvého stupňa vychádzal, že má príjem, možnosti a majetkové pomery, aby mu bolo zvýšené výživné. Dlhodobo nemá žiaden príjem, a to ani na úrovni životného minima, aby vôbec mohol uspokojiť svoje osobné potreby. Skutočnosť, že ho podporuje jeho pôvodná rodina, nemôže byť podkladom preto, aby mu bolo zvýšené výživné. Podľa jeho názoru jeho zárobkové a majetkové možnosti neumožňujú ani čiastočné zvýšenie výživného. Aj spôsob ako súd prvého stupňa určil splatnosť zročného výživného ho dostal do neriešiteľnej finančnej situácie. Súd prvého stupňa pri rozhodovaní nebral v úvahu skutočnosť, že má 48 rokov, žije v malej obci, kde nie je možné vôbec sa zamestnať. Napriek tomu vyvíja maximálne úsilie na to, aby si našiel zamestnanie, a to aj v odbore, na ktoré nemá vzdelanie. Nesúhlasil ani s tvrdením súdu prvého stupňa uvedeným v odôvodnení, že si nielen neplní svoju vyživovaciu povinnosť, ale žiadnym iným spôsobom neprispieva na deti, či už príležitostnými nákupmi alebo zabezpečovaním nejakých aktivít. V tomto smere uviedol, že deťom prispieva aj iným spôsobom, napríklad ich zoberie do reštaurácie, kde im kupuje stravu alebo doplnok k strave, prispieva priamo aj deťom finančne na ich aktivity, napr. školské výlety, vreckové. Tieto skutočnosti neboli preverené súdom prvého stupňa, ani kolíznym opatrovníkom, najmä výpoveďou maloletých detí, prípadne výpoveďou matky.

K odvolaniu otca sa písomne vyjadrila matka a kolízny opatrovník, ktorí zhodne navrhli rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny potvrdiť.

Odvolací súd preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa podľa § 212 ods. 2 písm. a/ O.s.p., vec prejednal bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p., s verejným vyhlásením rozsudku podľa § 156 ods. 3 O.s.p., a dospel k záveru, že odvolanie otca nie je dôvodné.

Podľa § 78 ods. 1 Zák. o rodine dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Za zmenu pomerov v zmysle citovaného zákonného ustanovenia pritom treba považovať podstatnú zmenu pomerov, či už na strane maloletých detí, alebo rodičov. Úlohou súdov pri rozhodovaní o zmene výživného je preto zistiť, či a v akom smere došlo k zmene pomerov od posledného rozhodnutia o výživnom a v prípade kladného zistenia túto zmenu premietnuť do výšky výživného. Pokiaľ ide o výšku výživného, vychádzajúc z ust. § 62 ods. 1 až 5, § 75 ods. 1 Zák. rodine, súd pri určovaní výživného berie zreteľ na odôvodnené potreby maloletých detí, ako aj na zárobkové možnosti, schopnosti a majetkové pomery oboch rodičov.

V danej prejednávanej veci súd prvého stupňa postupoval vecne správne, keď zisťoval všetky skutočnosti podstatné pre rozhodnutie o návrhu matky na zvýšenie vyživovacej povinnosti otca z hľadiska súčasných odôvodnených potrieb maloletých detí, ako aj z hľadiska schopností a možností rodičov, na výživu ktorých sú deti plne odkázané a tieto potom v záujme zistenia podstatnej zmeny pomerov ( § 78 ods. 1 Zák. o rodine ) porovnal so skutočnosťami rozhodnými pre určenie výživného

na maloleté deti, t.j. v čase rozhodovania Okresného súdu Galanta zo dňa 22.09.2009, č.k. -19.

Vychádzajúc z okolností zistených vykonaným dokazovaním je aj odvolací súd zhodne ako súd prvého stupňa toho názoru, že od posledného rozhodovania o výživnom došlo na strane maloletých detí k zmene pomerov v rozsahu, ktorý je potrebné premietnuť do výšky výživného.

Pokiaľ ide o zmenu pomerov na strane detí, táto je nesporná, keďže V. v roku 2009 bola žiačkou 9.triedy základnej školy, v roku 2010 nastúpila na strednú školu - hotelovú akadémiu, ktorú úspešne ukončila dňa 10.05.2014. Maloletá C. v roku 2009 bola žiačkou 2.triedy základnej školy, t.č. navštevuje druhý stupeň základnej školy. Maloletá W. v roku 2009 mala 3 roky, t.č. navštevuje základnú školu. Potreby detí ich fyzickým vekom, nástupom na základnú školu, strednú školu sa zvýšili, zmenila sa aj štruktúra ich výdavkov, a to najmä v súvislosti s ich školskou dochádzkou, a to platením priamych poplatkov, nákupom školských potrieb, či poplatkov súvisiacich s akciami poriadanými školami. Uvedené potreby detí od roku 2009 v plnej miere tak ako to konštatoval aj súd prvého stupňa hradí matka, a to i napriek tomu, že otec má rovnako ako matka k deťom vyživovaciu povinnosť, pričom treba zdôrazniť, že vyživovacia povinnosť k deťom, ktoré sú výživou odkázané na svojich rodičov je základnou povinnosťou každého rodiča. Pokiaľ ide o zárobkové a majetkové pomery rodičov a najmä vyhodnotenie zmeny pomerov na strane rodičov od posledného rozhodnutia o výživnom treba uviesť, že príjem matky sa zvýšil z XXX,XX €. na XXX,XX €, otec ako v čase posledného určovania výživného, tak aj v súčasnej dobe je nezamestnaný, jeho súčasná nezamestnanosť trvá od 05.05.2012. Pokiaľ ide o nezamestnanosť otca, na túto súd prvého stupňa správne neprihliadal, keďže otec v konaní nepredložil žiaden relevantný dôkaz, ktorý by nasvedčoval tomu, že sa otec nemôže zamestnať z objektívnych dôvodov. Otcom tvrdený nepriaznivý zdravotný stav - hypertenzia aj podľa názoru odvolacieho súdu, s prihliadnutím aj na lekárske potvrdenie založené otcom, tohto nevylučuje z pracovného procesu, rovnako otec v konaní napriek tvrdeniu, že si hľadá zamestnanie opäť žiaden dôkaz v tomto smere nepredložil. Prístup otca k hľadaniu si zamestnania, najmä však k plneniu jeho vyživovacej povinnosti k deťom, odvolací súd hodnotí ako krajne nezodpovedný, keď deti najmä v dôsledku toho, že otec neplatí ani doposiaľ určené výživné sa ocitli na hranici chudoby. Otec ako v konaní pred súdom prvého stupňa, tak aj v odvolaní poukazuje len na svoje nepriaznivé zárobkové a majetkové pomery, do týchto sa však dostal sám svojim konaním. Takéto konanie otca však nemožno hodnotiť v neprospech maloletých detí, ktoré práve v období plnenia školskej dochádzky a s tým súvisiacej prípravy na budúce povolanie majú značné finančné výdavky, na ktorých sú povinní podieľať sa obaja rodičia.

S poukazom na uvedené, určená výška výživného ako na t.č. plnoletú Karolínu, tak aj maloletú C. E. W. spĺňa kritériá rozhodné pre určovanie výživného na maloleté deti, súd prvého stupňa rovnako správne určil aj počiatok zmeny pomerov, výšku zročného výživného, preto odvolací súd rozsudok súdu

prvého stupňa ako vecne správny podľa § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdil a podľa ods. 2 citovaného ustanovenia poukazuje na správne právne závery súdu prvého stupňa, s ktorými sa v plnom rozsahu stotožnil. Pokiaľ ide o zaplatenie zročného výživného, návrh matky na zvýšenie výživného bol podaný 10.01.2012, od uvedeného obdobia mal otec možnosť zabezpečiť si finančné prostriedky, preto súd prvého stupňa správne určil aj splatnosť zročného výživného.

O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 224 ods. 1 O.s.p., v spojení s ust. § 146 ods. 1 písm. a/ O.s.p..

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.