Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_21Csp-15-2022.pdf
PDF · 87.27 KB
Case nature
Area
Subarea
21Csp/15/2022
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava I pred sudkyňou JUDr. Silviou Rovňánkovou v právnej veci žalobcu: KOOPERATIVA poisťovňa, a.s. Vienna Insurance Group, IČO: 00 585 441, so sídlom Štefanovičova 4, Bratislava, zastúpený advokátom JUDr. Felixom Neupauerom, so sídlom Dvořákovo nábrežie 8/ A, Bratislava, proti žalovanému: N. S., D.. XX.XX.XXXX, N. F. XX, N., o zaplatenie 68,70 eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 68,70 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,00% ročne zo sumy 68,70 eur odo dňa 02.10.2019 až do zaplatenia, a to do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
II. Žalobca m á nárok proti žalovanému na náhradu trov konania v rozsahu 100%, o výške ktorých bude rozhodnuté po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 02.02.2022 domáhal proti žalovanému zaplatenia sumy 68,70 eur s príslušenstvom. Svoj nárok odôvodnil tým, že žalobca uzatvoril so žalovaným dňa 09.11.2018 poistnú zmluvu Č.. XXXXXXXXXX na dobu do 01.12.2028. Žalobca a žalovaný si v zmysle Poistnej zmluvy dohodli spôsob platenia poistného mesačne, avšak žalovaný túto zmluvne dohodnutú povinnosť porušil. V zmysle § 801 ods. 2 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „OZ“) zaniklo poistenie z dôvodu nezaplatenia poistného za ďalšie obdobie dňa 01.10.2019. V zmysle § 803 ods. 1 OZ má žalobca právo na poistné za dobu do zániku poistenia. Vzhľadom na skutočnosť, že sa žalovaný dostal do omeškania s platením poistného, žalobca si uplatnil zákonný úrok z omeškania z dlžnej sumy počnúc odo dňa nasledujúceho po dni splatnosti poistného. 2. Súd na návrh žalobcu vydal vo veci dňa 17.03.2022 platobný rozkaz sp. zn. 21Csp/15/2022, ktorý sa nepodarilo doručiť žalovanému do vlastných rúk. 3. Podľa § 266 ods. 3 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“), ak nemožno doručiť čo i len jednému subjektu na strane žalovaného, súd platobný rozkaz zruší v plnom rozsahu; to neplatí, ak ide o samostatné spoločenstvo podľa § 76. 4. Uznesením zo dňa 12.09.2022, sp. zn. 21Csp/15/2022, súd podľa § 266 ods. 3 CSP platobný rozkaz zrušil pre nemožnosť jeho doručenia do vlastných rúk žalovaného. 5. Súd žalovanému doručoval žalobu spolu s uznesením sp. zn. 21Csp/15/2022 zo dňa 12.09.2022, ktorým vyzval žalovaného písomne sa vyjadriť v lehote 15 dní ku žalobnému návrhu, uviesť, či nárok žalobcu uznáva a v prípade, ak uplatnený nárok v celom rozsahu neuznáva, uviesť vo vyjadrení rozhodujúce skutočnosti na svoju obranu, resp. spochybnenie žalobcom uvádzaných tvrdení, pripojiť listiny, na ktoré sa odvoláva a označiť dôkazy na preukázanie tvrdení. Žaloba žalobcu spolu s pripojenými listinnými dokladmi a uznesením, ktorým súd vyzval žalovaného na vyjadrenie k žalobe, bola
žalovanému doručovaná na adresu trvalého pobytu zapísanú v Registri obyvateľov SR dňa 12.10.2022 (fikciou doručenia). 6. Súd písomne poučil strany sporu o procesných právach a povinnostiach strán sporu podľa § 160 CSP a žalovaného ako spotrebiteľa podľa § 292 CSP. 7. Žalovaný sa k žalobe v súdom určenej lehote nevyjadril. V mieste trvalého pobytu zásielky súdu nepreberá. Súd v zmysle § 116 ods. 2 CSP zverejnil oznámenie o podanej žalobe s poučením na úradnej tabuli a webovej stránke súdu dňa 28.10.2022 (zvesené dňa 12.11.2022). 8. Podľa § 297 písm. b) CSP, pojednávanie nie je potrebné nariaďovať, ak ide iba o otázku jednoduchého právneho posúdenia veci, skutkové tvrdenia strán nie sú sporné a hodnota sporu bez príslušenstva neprevyšuje 1.000 eur. 9. Podľa § 219 ods. 1 CSP, rozsudok súd vyhlasuje vždy verejne a v mene Slovenskej republiky. Pritom uvedie výrok rozsudku spolu s odôvodnením a poučením o odvolaní a o možnosti exekúcie. 10. Podľa § 219 ods. 3 veta prvá CSP, vo veciach, v ktorých súd rozhoduje rozsudkom bez nariadenia pojednávania, oznámi miesto a čas verejného vyhlásenia na úradnej tabuli súdu a na webovej stránke príslušného súdu v lehote najmenej päť dní pred jeho vyhlásením. V danej veci oznámenie o verejnom vyhlásení rozsudku bolo zverejnené na úradnej tabuli a webovej stránke súdu dňa 10.01.2023. 11. Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s listinnými dôkazmi: Pohrebné poistenie, číslo návrhu XXXXXXXXXX, Zánik poistenia pre nezaplatenie poistného a upomienka zo dňa 29.10.2019, na základe ktorých ustálil nasledovný skutkový stav: 12. Žalobca ako poisťovateľ uzavrel so žalovaným ako poistníkom dňa 09.11.2018 poistnú zmluvu č. XXXXXXXXXX, na základe návrhu poistnej zmluvy Č.. XXXXXXXXXX, predmetom ktorej bolo poistenie pre prípad smrti, so začiatkom predbežného krytia dňa 10.11.2018, začiatkom poistenie od 01.12.2018, na dobu desať rokov, pričom poistné malo byť uhrádzané v mesačných splátkach po 22,90 eur. Žalobca listom zo dňa 29.10.2019 oznámil žalovanému zánik poistenie pre nezaplatenie poistného z dôvodu nezaplatenie poistného za ďalšie poistné obdobie ku dňu 01.10.2019 a zároveň ho vyzval v zmysle § 803 ods. 1 OIZ na úhradu dlžného poistného vo výške 68,70 eur.
13. Podľa § 788 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „OZ“), poistnou zmluvou sa poistiteľ zaväzuje poskytnúť v dojednanom rozsahu plnenie, ak nastane náhodná udalosť v zmluve bližšie označená a fyzická alebo právnická osoba, ktorá s poistiteľom poistnú zmluvu uzavrela, je povinná platiť poistné. Podľa § 788 ods. 3 zákona OZ, súčasťou poistnej zmluvy sú všeobecné poistné podmienky poistiteľa (poistné podmienky), na ktoré sa poistná zmluva odvoláva a ktoré sú k nej pripojené alebo boli pred uzavretím zmluvy tomu, kto s poistiteľom zmluvu uzavrel, oznámené. Podľa § 788 ods. 4 zákona OZ, v poistnej zmluve sa možno od poistných podmienok odchýliť len v prípadoch v nich určených. V iných prípadoch sa možno odchýliť, len pokiaľ je to na prospech poisteného. Podľa § 790 písm. b) OZ, poistiť možno najmä fyzickú osobu pre prípad jej telesného poškodenia, smrti, dožitia sa určitého veku alebo pre prípad inej poistnej udalosti (poistenie osôb). Podľa § 792 ods. 1 OZ, na uzavretie poistnej zmluvy je potrebné, aby bol návrh prijatý v lehote, ktorú určil navrhovateľ, a ak ju neurčil, do jedného mesiaca odo dňa, keď druhý účastník návrh dostal. Poistná zmluva je uzavretá okamihom, keď navrhovateľ dostane oznámenie o prijatí svojho návrhu. Podľa § 795 ods. 1 OZ, povinnosť poistiteľa plniť a jeho právo na poistné vznikne prvým dňom po uzavretí poistnej zmluvy, ak nebolo účastníkmi dohodnuté, že vznikne už uzavretím poistnej zmluvy alebo neskôr. Podľa § 796 ods. 1 OZ, ten, kto s poistiteľom uzavrel poistnú zmluvu, je povinný platiť poistné, a to za dohodnuté poistné obdobia (bežné poistné); možno tiež dohodnúť, že poistné bude zaplatené naraz za celú dobu, na ktorú bolo poistenie dojednané (jednorazové poistné). Podľa § 796 ods. 2 OZ, ak nebolo dohodnuté inak, je bežné poistné splatné prvého dňa poistného obdobia a jednorazové poistné dňom začiatku poistenia. Podľa § 801 ods. 1 OZ, poistenie zanikne aj tak, že poistné za prvé poistné obdobie alebo jednorazové poistné nebolo zaplatené do troch mesiacov odo dňa jeho splatnosti. Podľa § 801 ods. 2 OZ, poistenie zanikne aj tak, že poistné za ďalšie poistné obdobie nebolo zaplatené do jedného mesiaca odo dňa doručenia výzvy poisťovateľa na jeho zaplatenie, ak nebolo poistné zaplatené pred doručením tejto výzvy. Výzva poisťovateľa obsahuje upozornenie, že poistenie zanikne, ak nebude zaplatené. To isté platí, ak bola zaplatená len časť poistného. Poisťovateľ je povinný doručiť výzvu podľa prvej vety do jedného mesiaca odo dňa splatnosti poistného. Ak nebola výzva podľa predchádzajúcej vety doručená, poistenie zanikne, ak poistné nebolo zaplatené do troch mesiacov odo dňa jeho splatnosti.
Podľa § 803 ods. 1 OZ, poistiteľ má právo na poistné za dobu do zániku poistenia. Ak poistenie zaniklo z dôvodu podľa § 801 ods. 1 alebo § 801 ods. 2, výška poistného, na ktoré má poistiteľ nárok, sa určí z poistného za predchádzajúce obdobie. 14. Súd na základe vykonaného dokazovania, vychádzajúc výlučne z tvrdení žalobcu, ktoré mal pasivitou žalovaného za nesporné, dospel k záveru, že žaloba bola podaná dôvodne. Medzi sporovými stranami bola dňa 09.11.2018 uzatvorená poistka Č.. XXXXXXXXXX na základe návrhu poistnej zmluvy č. XXXXXXXXXX pre prípad smrti, so začiatkom poistenia od 01.12.2018 na obdobie 10 rokov. Poistné malo byť uhrádzané mesačne vo výške 22,90 eur. Žalovaný si svoju povinnosť vyplývajúcu z predmetnej zmluvy riadne neplnil, preto žalobca listom zo dňa 29.10.2019 oznámil žalovanému, že poistná zmluva zanikla z dôvodu nezaplatenia poistného za ďalšie poistné obdobie dňa 01.10.2019 a vyzval žalovaného, aby v lehote 15 dní od doručenia listu zaplatil dlžné poistné vo výške 68,70 eur. Žalovaný dlžné poistné neuhradil. 15. Strany sporu znášajú zodpovednosť za skutkový stav a musia dokazovať svoje tvrdenia. Konanie je založené na kontradiktórnej zásade, podľa ktorej strana svoje tvrdenia musí preukazovať dôkazmi. Žalovaný zaplatenie dlžného poistného nepreukázal a ani netvrdil, teda si v konaní nesplnil ani svoje právo a zároveň povinnosť tvrdenia a súd aj z tohto dôvodu priznal žalobcovi žalobou uplatnený nárok. Súd vzhľadom na uvedené žalobe žalobcu vyhovel a žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi žalovanú istinu vo výške 68,70 eur titulom dlžného poistného. 16. Žalobca si voči žalovanému uplatnil i úroky z omeškania vo výške 5,00 % ročne odo dňa 02.10.2019 do zaplatenia. 17. Podľa § 517 ods. OZ, dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ho nesplní ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo od zmluvy odstúpiť; ak ide o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať aj len jednotlivých plnení. Podľa § 517 ods. 2 OZ, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis. Podľa § 3 Nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z. z. ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu. 18. Z dôvodu, že žalovaný sa dostal s plnením, teda zaplatením poistného do omeškania, súd uložil žalovanému i povinnosť zaplatiť žalobcovi uplatnené úroky z omeškania podľa citovaného zákonného ustanovenia § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka a to vo výške 5,00 % ročne odo dňa nasledujúceho po dni, kedy poistná zmluva zanikla a teda zaniklo aj poistenie žalovaného. Žalovaný bol povinný zaplatiť poistné do 01.10.2019 a teda nasledujúcim dňom 02.10.2019 sa so zaplatením dlžného poistného dostal do omeškania. 19. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Podľa § 262 ods. 2 CSP, o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. 20. O nároku na náhradu trov konania procesných strán súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 v spojení s § 262 ods.1 CSP tak, že žalobcovi ako úspešnej procesnej strane priznal voči žalovanému, ktorý bol v spore neúspešný, náhradu trov konania v plnej výške. Súd v zmysle § 262 ods. 2 CSP o výške priznanej náhrady trov konania rozhodne po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré sa podáva v lehote 15 dní od doručenia na Okresnom súde Bratislava I v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepreloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto odvolanie podal.
Podľa § 363 CSP, v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa § 364 CSP, rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podľa § 365 ods. 1 CSP, odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 365 ods. 2 CSP, odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Podľa § 365 ods. 3 CSP, odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podľa § 366 CSP, prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Exekúciu možno vykonať len na návrh oprávneného alebo na návrh toho, kto preukáže, že naňho prešlo právo z rozhodnutia (§ 37 ods. 3) (ďalej len „oprávnený“). Oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa tohto zákona, ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie (§ 38 ods. 1, 2 Exekučného poriadku). Exekúciu vykoná ten exekútor, ktorého v návrhu na vykonanie exekúcie označí oprávnený (§ 38 zák. č. 233/1995 Z. z.) a ktorého jej vykonaním poverí súd, ak osobitný predpis alebo tento zákon neustanovuje inak (§ 29 zákona č. 233/1995 Z. z.).