Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

36Cb/96/2014

Potvrdené rozhodnutím 16Cob/574/2014
„Rozhodnutie Krajský súd v Trenčíne v právnej veci žalobcu Trenčianske vodárne a kanalizácie, a.s., so sídlom Kožušnícka 4, Trenčín 911 05, IČO 36 302 724, právne zastúpenému Advokátska kancelária JUDr. Andrej Jaroš, spol. s r.o. so sídlom Námestie sv. Anny 361/20, 911 01 Trenčín, IČO 36 839 132 proti žalovanému Trenčianska vodohospodárska spoločnosť, a.s. so sídlom 1. mája 11, 911 01 Trenčín, IČO 36 306 410, právne zastúpeného Advokátska kancelária JUDr. Danica Birošová, s.r.o. so sídlom Piaristická 46, 911 04 Trenčín, IČO 36 837 857, o návrhu na nariadenie predbežného opatrenia, o odvolaní žalobcu proti uzneseniu Okresného súdu Trenčín č.k. 36Cb/96/2014-67 zo dňa 1. decembra 2014, takto rozhodol: Odvolací súd uznesenie súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e . Žalovanému náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a ."

Uznesenie

Okresný súd Trenčín v právnej veci žalobcu Trenčianske vodárne a kanalizácie, a.s. so sídlom 1. mája 11, Trenčín, IČO 36 302 724, zast. Advokátska kancelária JUDr. Andrej Jaroš, spol. s r.o., Námestie sv. Anny 361/20, Trenčín, IČO 36 839 132 proti žalovanému Trenčianska vodohospodárska spoločnosť, a.s. so sídlom 1. mája 11, Trenčín, IČO 36 306 410, zast. Advokátska kancelária JUDr. Danica Birošová, s.r.o., Piaristická č. 46/276, Trenčín, IČO 36 837 857, o návrhu na nariadenie predbežného opatrenia takto

rozhodol:

Návrh žalobcu na nariadenie predbežného opatrenia zo dňa 30.10.2014 sa z a m i e t a.

odôvodnenie:

Žalobca sa v návrhu na nariadenie predbežného opatrenia zo dňa 30.10.2014, doručenom súdu 31.10.2014, proti žalovanému domáhal, aby súd nariadil predbežné opatrenie, ktorým by žalovanému uložil povinnosť zdržať sa akéhokoľvek konania, ktorým by jednostranne započítal nárok žalobcu na nájomné za mesiac október 2014 Zmluvy o nájme vodárenskej a kanalizačnej infraštruktúry v Trenčianskom regióne a o prevádzkovaní a poskytovaní služieb súvisiacich s nájmom a prevádzkou vodárenskej a kanalizačnej infraštruktúry v Trenčianskom regióne, uzatvorenej medzi žalobcom ako prenajímateľom a žalovaným ako nájomcom dňa 30.01.2003, s akýmkoľvek nárokom žalovaného. Zároveň, aby súd uložil žalovanému, aby do 60 dní od nariadenia predbežného opatrenia podal žalobu o zaplatenie 320 000,- € s príslušenstvom na Rozhodcovský súd Slovenskej obchodnej a priemyselnej komory. Taktiež žiadal priznať náhradu trov konania.

Žalobca uviedol, že ako obchodná spoločnosť bol založený jednotlivými akcionármi, ktorými sú mestá a obce, nachádzajúce sa v okresoch Trenčín, Nové Mesto nad Váhom a Myjava, pričom tieto mestá a obce do spoločnosti vložili ako nepeňažný vklad svoj majetok (vodovodnú a kanalizačnú infraštruktúru). Žalobca je tak vlastníkom vodovodnej a kanalizačnej infraštruktúry na území Trenčianskeho regiónu. Žalovaný je prevádzkovateľom vodovodnej a kanalizačnej infraštruktúry na území Trenčianskeho regiónu vo vlastníctve žalobcu, a to na základe Zmluvy o nájme vodárenskej a kanalizačnej infraštruktúry v Trenčianskom regióne a o prevádzkovaní a poskytovaní služieb súvisiacich s nájmom a prevádzkou vodárenskej a kanalizačnej infraštruktúry v Trenčianskom regióne, uzatvorenej žalobcom ako prenajímateľom a žalovaným ako nájomcom dňa 30.01.2003. Žalovaný v rámci plnenia práv a povinností prevádzkovateľa infraštruktúry dodáva odberateľom (vrátane konečných odberateľov) vodu a odvádza od producentov odpadové vody, za čo má nárok na odplatu (vodné od odberateľov a stočné od producentov). Podľa čl. 27 bodu 4 označenej zmluvy nájomný pomer môže byť skončený pred uplynutím dohodnutej doby písomne dohodou alebo výpoveďou jednou zo zmluvných strán. Výpovedná lehota je 12 mesiacov a začína plynúť prvým dňom kalendárneho mesiaca nasledujúceho po mesiaci, v ktorom bola výpoveď doručená druhej zmluvnej strane. Žalobca vypovedal uvedenú zmluvu o nájme podaním nazvaným Výpoveď Zmluvy o nájme vodárenskej a kanalizačnej infraštruktúry v Trenčianskom regióne a o prevádzkovaní a poskytovaní služieb súvisiacich s nájmom a prevádzkou vodárenskej a kanalizačnej infraštruktúry v Trenčianskom regióne zo dňa 01.10.2013 (podpísaná dňa 01.10.2013, resp. 24.10.2013 a doručená žalovanému dňa 25.10.2013). S ohľadom na túto skutočnosť a na vyššie citované ustanovenie zmluvy o nájme zmluvný vzťah žalobcu a žalovaného založený zmluvou o nájme skončí uplynutím 12 - mesačnej výpovednej doby dňa 31.10.2014. Najneskôr ku dňu skončenia nájmu je nájomca (žalovaný) povinný odovzdať prenajímateľovi (žalobcovi) predmet nájmu. Je všeobecne známe a zo strany žalobcu verejne prezentované, že bude počnúc 01.11.2014 žalobca výhradným dodávateľom vody pre odberateľov a odvádzateľom odpadových vôd od producentov na infraštruktúre vo vlastníctve žalobcu (žalobca si bude svoju infraštruktúru sám prevádzkovať).

Odplata za užívanie vodovodnej a kanalizačnej infraštruktúry vo vlastníctve žalobcu, t.j. nájomné, bolo upravené v čl. 7 zmluvy o nájme, pričom bolo dohodnuté, že výška ročného nájomného bude predmetom dohody spôsobom upraveným v článku 7 zmluvy o nájme. Splatnosť nájomného bola upravená v článku 8 bod 1 zmluvy o nájme, a to tak, že nájomné bude hradené štvrťročne (vždy 1 výšky ročného nájomného) faktúrou vystavenou k poslednému dňu príslušného štvrťroka a so splatnosťou do 20 dní odo dňa vystavenia faktúry. Nájomné za rok 2014 bolo stanovené Dohodou o výške nájomného na roky 2013 a 2014, ktorá bola uzatvorená dňa 26.09.2013 (26.09.2013 bola podpísaná žalobcom, žalovaný Dohodu o výške nájomného na roky 2013 a 2014 podpísal už 19.09.2013). Ročná výška nájomného bola dohodnutá vo výške 3 200 000,- €, t.j. 800 000,- € (960 000,- € vrátane DPH) štvrťročne. Dňa 30.06.2014 vystavil žalobca žalovanému faktúru č. 2014010 so splatnosťou 20.07.2014 za užívanie vodovodnej a kanalizačnej infraštruktúry vo výške 1 ročného nájomného za 2. štvrťrok 2014, t.j. vo výške 960 000,- € a dňa 01.10.2014 vystavil žalobca žalovanému faktúru č. 2014013 so splatnosťou 20.10.2014 za užívanie vodovodnej a kanalizačnej infraštruktúry vo výške 1 ročného nájomného za 3. štvrťrok 2014, t.j. vovýške 960 000,- €.

Dňa 24.07.2014 vystavil žalovaný žalobcovi faktúru č. 131100714 na sumu 1 200 000,- € a malo ňou byť fakturované primerané zadosťučinenie za údajnú ujmu spôsobenú nekalosúťažným konaním. Táto suma mala byť splatná dňa 28.07.2014. Toto nekalosúťažné konanie nebolo nijakým spôsobom v samotnej faktúre bližšie upresnené a odôvodnené, pričom žalobca si nebol a do dnešného dňa nie je vedomý žiadneho nekalosúťažného konania. Dňa 18.08.2014 žalovaný túto faktúru doručil v nezmenenej podobe opätovne (žalobca ju predtým vrátil žalovanému späť ako nedôvodnú) a pripojil aj Oznámenie o jednostrannom započítaní vzájomných pohľadávok, ktorým nárok žalobcu na zaplatenie nájomného vo výške 960 000,- € započítal s nárokom žalovaného na primerané zadosťučinenie vo výške 1 200 000,- € tak, že nárok žalobcu mal v celom rozsahu zaniknúť. Medzičasom sa žalobca dozvedel, že dňa 23.07.2014 doručil žalovaný v právnom postavení navrhovateľa na Okresný súd Trenčín proti žalobcovi v právnom postavení odporcu žalobu o zaplatenie primeraného zadosťučinenia za ujmu spôsobenú nekalosúťažným konaním vo výške 1 200 000,- €, ktorá bol vedená pod sp. zn. , avšak dňa 15.08.2014 bola žalobcovi doručená informácia Okresného súdu Trenčín o postúpení veci na vecne a miestne príslušný súd, ktorým je Okresný súd Banská Bystrica.

S ohľadom na vyššie uvedené žalobca nespochybnil, že v súčasnosti stále prebieha konanie vo veci nároku žalovaného na primerané zadosťučinenie, pričom sa doposiaľ nekonalo ani jediné pojednávanie. Je pozoruhodné, že táto skutočnosť vôbec nebránila žalovanému započítať zjavne sporný nárok (ktorý je predmetom osobitného súdneho konania) s nesporným a splatným nárokom žalobcu zo Zmluvy o nájme (nájomným). Žalovaný tak v skutočnosti prejudikuje rozhodnutie súdu, resp. nahrádza rozhodnutie súdu svojim (nesprávnym) právnym názorom. Žalobca priložil k návrhu na nariadenie predbežného opatrenia aj žalobu žalovaného, ktorou sa domáha zaplatenia primeraného zadosťučinenia, aby si súd sám utvoril názor na danú problematiku. Podľa názoru žalobcu, musí byť každej osobe s elementárnou znalosťou práva Slovenskej republiky zjavné, že ide výlučne o zmätočný súhrn účelovo prekrútených a domyslených faktov, ktoré sami o sebe, ani spoločne nepredstavujú žiadne porušenie práva zo strany žalobcu, nieto ešte nekalosúťažné konanie. Spôsob výpočtu nároku ako aj jeho právne odôvodnenie nemajú už na prvý pohľad žiadnu oporu v právnych predpisoch. Toto bolo konštatované taktiež vo vyjadrení žalobcu k žalobe žalovaného zo dňa 16.10.2014. Žalobca poukazoval tiež na zjavný rozpor tvrdení obsiahnutých v žalobe žalovaného (kde žalovaný vykreslil seba ako spoločnosť zdecimovanú úkonmi žalobcu, ktorý mu mal údajne protiprávne odlákať zamestnancov) a vyjadrením Ing. N. R. (predsedkyne predstavenstva žalovaného) pre denník SME (článok publikovaný na web stránke denníka dňa 27.10.2014), v ktorom výslovne uviedla, že „Máme už zapracovaných nových ľudí, ktorých sme prijali v rámci výpovednej lehoty zamestnancov, ktorí ich plnohodnotne zaškolili.“ Nemôže byť najmenších pochybností, že ide zo strany žalovaného výlučne o snahu vyhnúť sa zaplateniu (alebo posunutiu termínu zaplatenia) splatnej čiastky nájomného, na ktorú má žalobca nepochybne nárok, a ktorý doposiaľ nebol vôbec rozporovaný zo strany žalovaného. Túto skutočnosť iba potvrdzuje konanie, kedy zhodou okolností presne v deň splatnosti nájomného za 3. štvrťrok 2014 vydal žalovaný faktúru č. 131621014 vystavenú (opätovne) na sumu 1 200 000,- € a malo ňou byť fakturované zvýšené primerané zadosťučinenie za ujmu spôsobenú nekalosúťažným konaním. Táto suma mala byť splatná dňa 20.10.2014 (t.j. ihneď v deň vystavenia bez akejkoľvek lehoty splatnosti). Zvýšenie výšky primeraného zadosťučinenia o ďalších 1 200 000,- € (t.j. spolu už žalovaný uplatnil nárok na primerané zadosťučinenie vo výške 2 400 000,- €) nebolo nijakým spôsobom v samotnej faktúre bližšie upresnené a odôvodnené. V rovnaký deň, t.j. dňa 20.10.2014 žalovaný doručil zároveň aj Oznámenie o jednostrannom započítaní vzájomných pohľadávok zo dňa 20.10.2014, ktorým nárok žalobcu na zaplatenie nájomného vo výške 960 000,- € započítal s nárokom žalovaného na primerané zadosťučinenie vo výške 1 200 000,- € tak, že celý nárok žalobcu mal v celom rozsahu zaniknúť, pričom žalobca mal naviac uhradiť žalovanému zvyšnú sumu 240 000,- €, t.j. v celom rozsahu sa zopakoval osvedčený scenár, ako sa vyhnúť plateniu nájomného ako v prípade 2. štvrťroka 2014. Žalobca dôrazne popieral, že by akýmkoľvek spôsobom konal tak, že došlo k naplneniu ktorejkoľvek zo skutkových podstát nekalosúťažného konania a považoval uplatnený nárok žalovaného v celom rozsahu za nedôvodný, a preto považoval za nesporné, že nárok žalobcu na úhradu splatného nájomného nemohol zaniknúť jednostranným započítaním. Vzhľadom na túto skutočnosť je k dnešnému dňu žalovaný v omeškaní s úhradou nájomného za 6 mesiacov spolu vo výške 1 920 000,- €.

Dňa 16.10.2014 vydal Okresný súd Trenčín pod sp. zn. (č.k. -84, IČS: 3114221572) uznesenie v právnej veci TVS (žalovaný) ako navrhovateľa a TVK (žalobca) ako odporcu, o návrhu na nariadenie predbežného opatrenia, ktorým nariadil predbežné opatrenie, a to, okrem iného, strpieť výkon nájomného práva TVS (žalovaného) k prenajatej infraštruktúre (podľa zmluvy o nájme). Predbežné opatrenie bolo nariadené do právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej a súčasne bola žalovanému uložená povinnosť podať návrh na Stálom rozhodcovskom súde pri Slovenskej obchodnej a priemyselnej komore v Bratislave. Uvedené rozhodnutie trpelo, podľa názoru žalobcu, závažnými právnymi vadami, a zároveň skutkový stav bol v priamom rozpore s tvrdeniami žalovaného obsiahnutými v návrhu na nariadenie predbežného opatrenia, a preto žalobca podal voči rozhodnutiu o nariadení predbežného opatrenia odvolanie. Dňa 28.10.2014 vydal následne Krajský súd v Trenčíne uznesenie (č.k. -346), ktorým ako odvolací súd zmenil pôvodné rozhodnutie Okresného súdu Trenčín tak, že návrh žalovaného na nariadenie predbežného opatrenia zamietol. S ohľadom na uvedené skutočnosti končí žalovaný s prevádzkovaním infraštruktúry žalobcu ku dňu 31.10.2014. Žalovaný týmto prichádza bez náhrady o cca 90% svojich príjmov, ktoré mu doposiaľ plynuli z podnikania na infraštruktúre žalobcu (výber vodného a stočného).

Žalobca mieni v najbližších dňoch vystaviť a doručiť žalovanému faktúru za nájom infraštruktúry v mesiaci október 2014 (doposiaľ bol vyfakturovaný nájom do mesiaca september 2014 vrátane), a to vo výške 320 000,- € (mesačná výška nájomného + DPH). S ohľadom na uvedené skutočnosti existuje, podľa žalobcu, dôvodná obava, že žalovaný nebude mať záujem uhradiť žalobcovi sumu, na ktorú má riadne nárok zo zmluvy o nájme, ale opätovne špekulatívne započíta tento nárok s ďalším nárokom na primerané zadosťučinenie alebo iným účelovo vyfabrikovaným nárokom žalovaného voči žalobcovi. Takýto úkon by veľmi pravdepodobne znemožnil uspokojenie žalobcu ako beriteľa, resp. by výrazným spôsobom oddialil a sťažil jeho uspokojenie. Žalobca rovnako poukazoval na skutočnosť, že je isté, že príjmy žalovaného sa po 31.10.2014 výrazne znížia (cca, ako bolo spomenuté, príjmy sa znížia cca o 90% oproti súčasnému stavu). Žalobca sa tak domnieval, že osvedčil potrebu dočasnej úpravy pomerov medzi účastníkmi, ako aj existenciu právneho vzťahu medzi nimi a na základe predložených listinných dôkazov aj danosť tvrdeného nároku. V prípade, ak súd vydá toto predbežné opatrenie a nedôjde v lehote splatnosti k uhradeniu celej čiastky nájomného za október 2014 vo výške 320 000,- €, podá žalobca žalobu o zaplatenie tejto čiastky spolu s príslušenstvom. Právomoc prejednať túto vec by následne mal Rozhodcovský súd Slovenskej obchodnej a priemyselnej komory, a to podľa článku 28 zmluvy o nájme.

Žalovaný v písomnom vyjadrení zo dňa 06.11.2014, doručenom súdu 07.11.2014, žiadal návrh na nariadenie predbežného opatrenia v celom rozsahu zamietnuť. Mal zato, že návrh na nariadenie predbežného opatrenia je bezdôvodný a nemá opodstatnenie. Poukazoval na to, že nárok žalobcu na nájomné za mesiac október 2014 zatiaľ nevznikol, a preto nie je možné tento nárok s akýmkoľvek nárokom žalovaného započítať.

V zmysle ust. § 580 Obč. zák. ak veriteľ a dlžník majú vzájomné pohľadávky, ktorých plnenie je rovnakého druhu, zaniknú započítaním, pokiaľ sa vzájomne kryjú, ak niektorý z účastníkov urobí voči druhému prejav smerujúci k započítaniu. Zánik nastane okamihom, keď sa stretli pohľadávky spôsobilé na započítanie.

V zmysle § 358 Obch. zák. na započítanie sú spôsobilé pohľadávky, ktoré možno uplatniť na súde. Započítaniu však nebráni, ak je pohľadávka premlčaná, ale premlčanie nastalo až po dobe, keď sa pohľadávky stali spôsobilými na započítanie.

Žalobca vystavil a žalovanému dňa 31.10.2014 aj doručil faktúru č. 2014022, v ktorej fakturoval žalovanému nájomné za obdobie 01.10.2014 - 31.10.2014 v sume 323 478,26 €. V nasledujúci pracovný deň, teda 04.11.2014, žalobca vystavil a žalovanému doručil faktúru č. 2014023, ktorou dobropisoval faktúru č. 2014022. Dobropisom zo dňa 04.11.2014 teda žalobca zmazal svoj nárok na nájomné za obdobie október 2014. V petite žalobcom uvádzaný nárok na nájomné za október 2014 teda reálne neexistuje, a preto nie je možné ho ani započítať.

Zároveň žalobca poukazoval na to, že dňa 09.10.2014 bola na Rozhodcovskom súde Slovenskej priemyselnej komory podaná žaloba žalobcu proti žalovanému o zaplatenie 960 000,- € s prísl., ktorá je vedená pod sp. zn. Rsp V-90/2014. Na základe tejto skutočnosti mal žalobca zato, že konanie vo veci samej už začalo a nie je daná právomoc okresného súdu na nariadenie predbežného opatrenia podľa ust. o rozhodcovskom konaní v znení neskorších predpisov, ale na konanie je príslušný rozhodcovský súd podľa ust. o rozhodcovskom konaní v znení neskorších predpisov.

Žalobca v písomnom vyjadrení zo dňa 26.11.2014 potvrdil, že Rozhodcovský súd Slovenskej obchodnej a priemyselnej komory žalobu prijal dňa 09.10.2014 a po zaplatení súdneho poplatku zaregistroval na konanie pod č. Rsp V-90/2014. Žalobca sa žalobou domáha zaplatenie sumy 960 000,- € titulom neuhradeného nájomného podľa Zmluvy o nájme, a to za obdobie 2. štvrťroka 2014 (kalendárne mesiace apríl - jún 2014). Žalobca nárok na žalovanú sumu uplatnil faktúrou č. 2014010 zo dňa 30.06.2014, ktorá bola splatná dňa 20.07.2014, a ktorá bola započítaná žalovaným (jednostranne) s údajným nárokom na primerané zadosťučinenie dňa 18.08.2014. Vzhľadom k tomu je nesporné, že nárok na nájomné za mesiac október 2014 nebol predmetom žaloby, ktorá bola Rozhodcovskému súdu Slovenskej a obchodnej priemyselnej komory doručená dňa 09.10.2014. Z dôvodu právnej istoty žalobca výslovne uviedol, že nájomné za mesiac október 2014 vo výške 320 000,- € nie je v súčasnosti (ani čiastočne) predmetom žiadneho konania vedeného všeobecným alebo rozhodcovským súdom. Okresný súd Trenčín tak má právomoc nariadiť v tejto veci predbežné opatrenie. Žalobca v tejto súvislosti opätovne zdôraznil, že rovnako ako nájomné za 2. štvrťrok 2014, bolo žalovaným jednostranne započítané aj nájomné za 3. štvrťrok 2014 (kalendárne mesiace júl - september 2014 v rovnakej výške 960 000,- €), a to taktiež s vyfabrikovanou pohľadávkou na primerané zadosťučinenie bez akéhokoľvek bližšieho odôvodnenia, pričom je takmer isté, že rovnakým spôsobom bude žalovaný postupovať aj v prípade nájomného za október 2014. Žalobca rovnako poukazoval na skutočnosť, že vystavenie tzv. dobropisu je výlučne účtovná otázka, pričom v žiadnom prípade nemôže mať vplyv na vymáhateľnosť nároku a rovnako v žiadnom prípade nemôže znamenať hmotnoprávny zánik nároku ako takého, ako podsúva žalovaný v písomnom vyjadren ízo dňa 06.11.2014.

Súd sa oboznámil s návrhom žalobcu na nariadenie predbežného opatrenia zo dňa 30.10.2014, Zmluvou o nájme vodárenskej a kanalizačnej infraštruktúry v Trenčianskom regióne a o prevádzkovaní a poskytovaní služieb súvisiacich s nájmom a prevádzkou vodárenskej a kanalizačnej infraštruktúry v Trenčianskom regióne zo dňa 30.01.2003, výpoveďou uvedenej zmluvy zo dňa 01.10.2013, Dohodou o výške nájomného na roky 2013 a 2014 zo dňa 26.09.2013, faktúrami č. 2014010 zo dňa 30.06.2014, č. 2014013 zo dňa 01.10.2014, č. 131100714 zo dňa 24.07.2014, č. 131621014 zo dňa 20.10.2014, č. 2014022 zo dňa 31.10.2014, č. 2014023 zo dňa 31.10.2014, oznámeniami o jednostrannom započítaní vzájomných pohľadávok zo dňa 18.08.2014, 20.10.2014, žalobou zo dňa 21.07.2014 o zaplatenie primeraného zadosťučinenia, vyjadrením k žalobe zo dňa 16.10.2014, článkom V odbere a cene vody sa pre ľudí nič nemení (SME), listom žalovaného zo dňa 20.10.2014, uznesením Krajského súdu v Trenčíne č.k. -346 zo dňa 28.10.2014, písomným vyjadrením žalovaného zo dňa 06.11.2014, písomným vyjadrením žalobcu zo dňa 26.11.2014 a žalobou zo dňa 06.10.2014 o zaplatenie 960 000,- € s prísl.

Podľa pred začatím konania môže súd nariadiť predbežné opatrenie, ak je potrebné, aby dočasne boli upravené pomery účastníkov, alebo ak je obava, že by výkon súdneho rozhodnutia bol ohrozený.

Podľa predbežným opatrením môže súd nariadiť účastníkovi najmä, aby nenakladal s určitými vecami alebo právami.

Podľa predbežným opatrením môže súd nariadiť účastníkovi najmä, aby niečo vykonal, niečoho sa zdržal alebo niečo znášal.

Podľa súd pri nariadení predbežného opatrenia uloží navrhovateľovi, aby v lehote, ktorú mu určí, podal návrh na začatie konania na súde alebo na rozhodcovskom súde; ak ide o konanie, ktoré možno začať aj bez návrhu, súd vydá uznesenie o začatí konania. Môže tiež určiť, že predbežné opatrenie bude trvať len po určený čas.

Podľa o rozhodcovskom konaní v znení neskorších predpisov rozhodcovskému konaniu neodporuje, ak účastník konania pred začatím rozhodcovského konania požaduje od súdu vydanie predbežného opatrenia a súd také opatrenie vydá.

Vydanie predbežného opatrenia predpokladá, aby sa aspoň osvedčila danosť práva (nároku), a aby neboli vážnejšie pochybnosti o potrebe predbežnej úpravy. Nariadenie predbežného opatrenia je opodstatnené a prípustné vtedy, ak sa tvrdí a osvedčí, že sú tu právne vzťahy medzi účastníkmi, tieto právne vzťahy vyžadujú dočasnú úpravu, táto dočasná úprava je potrebná, v právnych vzťahoch medzi účastníkmi sa nevytvorí nenávratný stav, ani sa neprimeraným spôsobom nezasahuje do právnych vzťahov medzi účastníkmi (účastník nie je obmedzený spôsobom neprimeraným povahe veci). Pre osvedčenie danosti práva je potrebné, aby navrhovateľ bol vecne legitimovaný a aby ním uplatňovaný nárok nebol zjavne neopodstatnený.

Žalobca sa návrhom zo dňa 30.10.2014 domáhal, aby súd nariadil predbežné opatrenie, ktorým by žalovanému uložil povinnosť zdržať sa akéhokoľvek konania, ktorým by jednostranne započítal nárok žalobcu na nájomné za mesiac október 2014, vyplývajúci mu zo Zmluvy o nájme vodárenskej a kanalizačnej infraštruktúry v Trenčianskom regióne a o prevádzkovaní a poskytovaní služieb súvisiacich s nájmom a prevádzkou vodárenskej a kanalizačnej infraštruktúry v Trenčianskom regióne, uzatvorenej medzi žalobcom ako prenajímateľom a žalovaným ako nájomcom dňa 30.01.2003, s akýmkoľvek nárokom žalovaného. Žalobca poukazoval na to, že splnenia povinnosti zaplatiť nájomné za október 2014 v sume 320 000,- € sa bude domáhať žalobou o zaplatenie 320 000,- € s príslušenstvom na Rozhodcovskom súde Slovenskej obchodnej a priemyselnej komory.

Vzhľadom k tomu, že žalobca neosvedčil potrebu navrhovanej dočasnej úpravy súd v zmysle návrh žalobcu zo dňa 30.10.2014 o nariadenie predbežného opatrenia, ktorým by bola žalovanému uložená povinnosť zdržať sa akéhokoľvek konania, ktorým by jednostranne započítal nárok žalobcu na nájomné za mesiac október 2014 zo Zmluvy o nájme vodárenskej a kanalizačnej infraštruktúry v Trenčianskom regióne a o prevádzkovaní a poskytovaní služieb súvisiacich s nájmom a prevádzkou vodárenskej a kanalizačnej infraštruktúry v Trenčianskom regióne, uzatvorenej medzi žalobcom ako prenajímateľom a žalovaným ako nájomcom dňa 30.01.2003, s akýmkoľvek nárokom žalovaného, zamietol ako nedôvodný. Navrhované predbežné opatrenie nie je nevyhnutné pre zabezpečenie účelu rozhodcovského konania o zaplatenie nájomného za október 2014 v sume 320 000,- €, keďže nevytvára situáciu pre efektívne využitie procesných mechanizmov slúžiacich na to, aby sa v konaní pokračovalo bez ďalšieho porušovania alebo ohrozovania práva, o ochranu ktorého sa vo veci samej žiada, bez toho, aby sa v konaní vo veci samej už nedosiahol výsledok, ktorý už neovplyvní hmotnoprávne postavenie účastníkov konania. Podľa názoru súdu, rozhodnutie rozhodcovského súdu vo veci samej ako svoj procesný predstupeň navrhovanú predbežnú úpravu nevyžaduje.

Žalobca v návrhu na nariadenie predbežného opatrenia poukazoval na to, že existuje dôvodná obava, že žalovaný nebude mať záujem uhradiť mu sumu, na ktorú má riadne nárok zo zmluvy o nájme, ale opätovne špekulatívne započíta tento nárok s ďalším nárokom na primerané zadosťučinenie alebo iným účelovo vyfabrikovaným nárokom žalovaného voči žalobcovi. Takýto úkon by veľmi pravdepodobne znemožnil uspokojenie žalobcu ako veriteľa, resp. by výrazným spôsobom oddialil a sťažil jeho uspokojenie. Zároveň žalobca poukazoval na to, že príjmy žalovaného sa po 31.10.2014 výrazne znížia (cca o 90% oproti stavu v čase podania návrhu na nariadenie predbežného opatrenia). Podľa názoru súdu, samotná existencia dlhu žalovaného, ani jeho prípadný zánik spôsobom nahradzujúcim plnenie, teda započítaním, neodôvodňujú potrebu navrhovaného predbežného opatrenia. Je potrebné tu prihliadnuť i na to, že zánik záväzkov jednostranným započítaním zákon pripúšťa len vtedy, keď sú splnené zákonom stanovené predpoklady (§ 358 a nasl. Obch. zák. a § 580 a nasl. Obč. zák.). Započítanie pohľadávok nebráni ich uplatneniu v rozhodcovskom konaní v prípade splnenia ostatných zákonom stanovených podmienok. Žalobca neosvedčil, že by jednostranné započítanie zo strany žalovaného mohlo znemožniť uspokojenie žalobcu ako veriteľa, resp. by výrazným spôsobom oddialilo a sťažilo jeho uspokojenie. Toto svoje tvrdenie nezdôvodnil, ani nepreukázal. Vo vzťahu k navrhovanej predbežnej úprave je tiež právne irelevantné tvrdenie žalobcu o znížení príjmov žalovaného po 31.10.2014.

Okresný súd Trenčín ako vecne a miestne príslušný súd mal právomoc rozhodnúť o návrhu na nariadenie predbežného opatrenia v zmysle o rozhodcovskom konaní v znení neskorších predpisov, nakoľko súd nemal za preukázané začatie rozhodcovského konania o zaplatenie nájomného za október 2014 v sume 320 000,- €.

Poučenie:

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom Okresného súdu Trenčín v dvoch vyhotoveniach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (označenie súdu ktorému je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, podpis, dátum) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. (, ods. 1 ). Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej možno odôvodniť len tým, že

- sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov

- ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania

- účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený

- v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie

- sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný

- účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom

- rozhodol vylúčený sudca

- súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil vec, a preto nevykonal ďalšie navrhované dôkazy

- konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci

- súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhované dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností

- súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam

- doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (dôkazy sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu, dôkazmi má byť v konaní preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej

- odvolateľ nebol riadne poučený podľa , účastník konania bez svojej viny nemohol dôkazy označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa)

- rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza nesprávneho právneho posúdenia veci (, , )