Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_8C-151-2009.pdf
PDF · 131.18 KB
Case nature
Area
Subarea
8C/151/2009
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Zvolen v konaní pred samosudcom JUDr. Petrom Banským v právnej veci navrhovateľov: 1. G. Č., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom C.. H. XXXX/XX, 960 01 Zvolen, 2. G. Č., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom C..H. XXXX/XX, 960 01 Zvolen, občan SR, zastúpenej JUDr. Michalom Vlkolinským, advokátom, Námestie SNP 17/29, 960 01 Zvolen proti odporcovi SEKIER, s. r. o., Námestie SNP 41, 960 01 Zvolen, IČO: 31692885, zastúpeného Ulianko & partners, s. r. o., Nám. SN P 41, 960 01 Zvolen, o návrhu o neplatnosť výpovede z nájmu bytu, takto
rozhodol:
Súd návrh z a m i e t a .
Súd o trovách konania rozhodne po právoplatnosti tohto rozhodnutia vo veci samej.
odôvodnenie:
Navrhovatelia sa svojím návrhom došlým Okresnému súdu vo Zvolene dňa 27. 08. 2009 domáhali, aby súd určil, že výpoveď z nájmu bytu č. XX na X. poschodí vo vchode č. XX zapísanom na liste vlastníctva č. XXXX na Katastrálnom úrade Y. Y., Správa katastra V., okres V., obec V., katastrálne územie D. P.a parcele KN - C č. XXXX/ o výmere 216 m2 zastavané plochy a nádvoria a obytnej budovy - C.. H. súpisné č. XXXX na parc. č. XXXX, na SEKIER s. r. o., Lučenecká cesta 2266/6, Zvolen v podiele 1/1 vrátane podielu na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu zo dňa 25. 05. 2009 doručenej navrhovateľom v 1. a 2. rade dňa 29. 05. 2009 je neplatná. Svoj návrh odôvodnili tým, že od roku 1988 sú nájomníkmi predmetného bytu. Uvedený byt im bol pridelený rozhodnutím o schválení dohody o výmene bytov zo dňa 24. 08. 1988. Dňa 29. 05. 2009 im bol doručený list označený ako výpoveď z nájmu bytu, ktorým prenajímateľ im dal výpoveď zo zmluvy o nájme zo dňa 01. 09. 1996 podľa § 711 ods. 1 písm. b) Občianskeho zákonníka z dôvodu, že im nesprístupnili byt za účelom kontroly a tiež preto, že neuhradili nájomné od januára 2009 za čas dlhší ako 3 mesiace. Poukazujú predovšetkým na to, že nie sú si vedomí porušenia ich povinností vyplývajúcich im zo zmluvy o nájme zo dňa 01. 09. 1996 a ustanovení Občianskeho zákonníka a už vôbec nie hrubého porušenia takýchto povinností, pretože vyššie uvedená zmluva o nájme už v súčasnosti neupravuje práva a povinnosti prenajímateľa a nájomcov, pretože ju nahradila zmluva o nájme bytu zo dňa 01. 03. 2000. Podľa nich ide o taký formálny nedostatok výpovede, ktorý má za následok neplatnosť výpovede od samého začiatku, pretože sa vzťahuje na neplatnú a neúčinnú zmluvu o nájme zo dňa 01. 09. 1996. Čo sa týka samotných úhrad nájomného, poukazujú na to, že navrhovateľka v 2. rade je približne 4 roky nezamestnaná a od októbra 2008 prišil aj navrhovateľ v 1. rade o prácu. Navrhovatelia v 1. a 2. rade predpokladajú, že časť nájomného a ostatných služieb uhradia z preplatkov vyúčtovania služieb za rok 2008. Podľa § 710 ods. 1 Občianskeho zákonníka nájom bytu zanikne písomnou dohodou medzi prenajímateľom a nájomcom alebo písomnou výpoveďou. Podľa § 711 ods. 6 Občianskeho zákonníka neplatnosť výpovede môže nájomca uplatniť na súde do troch mesiacov odo dňa doručenia výpovede. Účinky výpovede nastanú až po nadobudnutí právoplatnosti rozhodnutia súdu, ktorým súd
zamietol návrh na určenie neplatnosti výpovede nájmu bytu. Na základe vyššie uvedených skutočností navrhujeme, aby súd rozhodol tak ako je vyššie uvedené.
Súd na základe vykonaného dokazovania zistil nasledovný skutkový stav:
Na základe čiastočného výpisu z listu vlastníctva č. XXXX, katastrálne územie D., okres V. bolo zistené, že vlastníkom predmetného bytu je odporca.
Na základe zmluvy o nájme bytu uzatvorenej medzi právnym predchodcom odporcu spoločnosťou Bučina a.s. Zvolen ako prenajímateľom a navrhovateľom v 1. rade ako nájomcom bola uzatvorená nájomná zmluva na dobu neurčitú, predmetom bolo prenechanie bytu, ktorého sa uvedená výpoveď týkala t. j. bytu č. XX, dom súp. č. XXXX na ulici C.. H.. Uvedená zmluva je podpísaná dňa 01. 09. 1996.
Súd na základe zmluvy o nájme uzatvorenej medzi prenajímateľom - odporcom a nájomcom - navrhovateľom v 1. rade bolo zistené, že presne taká istá zmluva ako bola uzavretá dňa 01. 09. 1996 s tými istými ustanoveniami bola uzatvorená aj dňa 01. 03. 2000.
Súd na základe výpovede z nájmu bytu zaslanej navrhovateľovi v 1. rade ako aj navrhovateľke v 2. rade, pričom súd poukazuje, že uvedené výpovede sú totožné, len sa líšia v označení komu sú adresované t. j. navrhovateľom v 1. a 2. rade, súd zistil, že na základe zmluvy o nájme uzatvorenej dňa 01. 09. 1996 na dobu neurčitú medzi právnym predchodcom ako prenajímateľom a vami ako nájomcom užívate náš byt, ktorý je presne vymedzený v zmluve o nájme ako dvojizbový byt č. XX nachádzajúci sa na X. poschodí bytového domu na ulici C.O. H. XX vo V.. V odstavci 4 poukazujú na to, že kontrola vykonávaná prenajímateľom je jediným prostriedkom, ktorým sa prenajímateľ môže presvedčiť či byt, ktorý je predmetom zmluvy je zo strany nájomcu užívaný riadnym spôsobom, najmä či byt nie je poškodzovaný resp. znehodnocovaný. Výzvami zo dňa 18. 06. 2008 a 18. 08. 2008 a zo dňa 05. 05. 2009 sme vás vyzývali na sprístupnenie bytu za účelom kontroly, pričom vy ste ani v jednom prípade tento byt nesprístupnili, napriek tomu, že sme vás upozornili na to, že odopretie sprístupnenia bytu budeme považovať za hrubé porušenie povinnosti a tiež sme vás upozornili na možnosť aplikácie výpovedného dôvodu z nájmu bytu podľa § 711 ods. 1 písm. d) Občianskeho zákonníka. Podľa odstavca 2 v časti zmluvy nazvanej Výška a spôsob platby nájomného je výška nájomného vypočítaná podľa podkladu evidenčného listu 166,67 EUR mesačne. Podľa bodu 2 časti zmluvy nazvaného Výška a spôsob platby nájomného a podľa oznámenia o zmene účtu na poukazovanie bezhotovostných platieb zo dňa 07. 05. 2008 ste nám vyššie uvedené nájomné povinný platiť na náš účet mesačne pozadu v lehote splatnosti do piateho dňa nasledujúceho mesiaca. Posledné nájomné ste nám zaplatili v decembri 2008 za mesiac november 2008. Od mesiaca január, kedy ste podľa platnej nájomnej zmluvy boli povinný platiť nájom za mesiac december 2008 máte teda nájom viac ako tri mesiace nezaplatený a na nájomnom celkove dlhujete 833,35 EUR, čím hrubo porušujete vaše povinnosti zo zmluvy. Podľa § 711 ods. 1 písm. d) Občianskeho zákonníka prenajímateľ môže vypovedať nájom bytu ak nájomca hrubo porušuje svoje povinnosti nájmu bytu najmä tým, že nezaplatil nájomné alebo úhradu za plnenia poskytované s užívaním bytu za čas dlhší ako tri mesiace alebo prenechal byt alebo jeho časť inému do podnájmu bez písomného súhlasu prenajímateľa. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti, že ste hrubo porušili svoje povinnosti vyplývajúce vám z nájmu bytu a najmä tým, že ste opakovane byt, ktorý užívate nesprístupnili napriek tomu, že sme vás na toto vyzývali a upozornili na následky nesprístupnenia a tým, že ste nezaplatili nájomné za dlhší čas ako tri mesiace vám vypovedáme zmluvu.
Súd na základe výzvy na úhradu dlžnej sumy zaslanej navrhovateľom v 1. a 2. rade dňa 18. 09. 2009 advokátskou kanceláriou Ulianko & partners s. r. o. bolo zistené, že týmto si dovoľujú oznámiť, že sú právnym zástupcom obchodnej spoločnosti Sekier s. r. o. so sídlom Nám. SNP 41, Zvolen. Ako vyplýva z dokladov a informácií poskytnutých klientom evidujú voči vám peňažnú pohľadávku v celkovej výške istiny 1.288,72 EUR, ktorú si uplatňujú v konaní vedenom Okresným súdom pod sp. zn. 20Ro/2/2009, teda suma 1.288,72 EUR. Vzhľadom na vyššie uvedené vás žiadame, aby ste v lehote do troch dní od doručenia listu uhradili klientovi dlžnú sumu titulom nedoplatkov na úhradách za užívanie bytu, ktorého ste boli nájomcom a to za kalendárny rok 2008.
Súd z písomného vyjadrenia právneho zástupcu odporcu doručeného súdu dňa 18. 03. 2014 zistil, že navrhovatelia vo svojom návrhu uvádzajú, že predmetný byt užívajú ako nájomcovia na základe zmluvy o nájme zo dňa 01. 03. 2000, pričom výpoveď z nájmu bytu im bola navrhovateľom daná zo zmluvy o nájme zo dňa 01. 09. 1996. Taktiež poukazujú na to, že nie sú si vedomí porušenia povinností vyplývajúcich im zo zmluvy o nájme zo dňa 01. 09. 1996. Odporca uvádza, že je pravdou, že zo strany odporcu resp. v tom čase zo strany Mestského podniku bytového hospodárstva ako správcu bytov bol pripravovaný návrh zmluvy o nájme bytu zo dňa 01. 03. 2000, ktorý bol podpísaný však iba zo strany odporcu a zaslaný navrhovateľom ako návrh zmluvy na podpis. Pokiaľ navrhovatelia tvrdia, že tento návrh zmluvy bol z ich strany akceptovaný a teda aj podpísaný, odporca toto jednoznačne odmieta, keďže tento údajný prejav vôle navrhovateľov nebol doručený odporcovi. Pokiaľ navrhovatelia tvrdia opak, je odporca toho názoru, aby navrhovatelia preukázali, že akceptácia návrhu na uzatvorenie zmluvy o nájme bytu zo strany navrhovateľov bola doručená odporcovi včas a teda v primeranej dobe, ktorú pri návrhu na uzatvorenie zmluvy predpokladá § 43b ods. 1 písm. b) Občianskeho zákonníka. Odporca s poukazom na § 43c ods. 1 poukazuje na to, že k uzatvoreniu zmluvy zo dňa 01. 03. 2000 nedošlo a preto je takáto zmluva neplatná a to vzhľadom na absenciu súhlasu navrhovateľov s návrhom odporcu na uzatvorenie zmluvy o nájme bytu resp. iného včasného konania, z ktorého možno ich súhlas vyvodiť. Z uvedeného teda vyplýva, že nevyhnutným na vznik zmluvy je prijatie t. j. akceptácia návrhu. Návrh je len pokusom o uzavretie zmluvy a zákon časovo obmedzuje záväznosť ponuky na dobu nevyhnutne potrebnú na to, aby sa akceptant rozhodol o prijatí návrhu a aby sa navrhovateľ dozvedel o prijatí návrhu. Prijatie návrhu musí dôjsť súčasne včas späť aj navrhovateľovi a až týmto okamihom t. j. spätným zaslaním akceptácie návrhu nadobúda prijatie návrhu účinnosť. Návrh na uzavretie zmluvy zaniká a navrhovateľ ním prestáva byť viazaný v prípadoch podľa § 43b ods. 1 Občianskeho zákonníka. V tomto prípade odporca poukazuje na skutočnosť, že akceptáciu jeho návrhu na uzavretie zmluvy o nájme bytu zo strany navrhovateľov do dnešného dňa neobdržal. Taktiež poukazujú na to, že ak by aj napriek odporcovým vyššie uvedeným tvrdenia súd mal za to, že dvojstranný právny úkon zo dňa 01. 03. 2000 bol uzavretý platne, odporca uvádza, že z obsahu samotného právneho úkonu nevyplýva a nie je uvedené, že by tento úkon mal nahrádzať pôvodnú zmluvu o nájme zo dňa 01. 09. 1996.
Z písomného vyjadrenia navrhovateľky v 2. rade doručeného súdu dňa 02. 04. 2014, na ktoré súd navrhovateľov v 1. a 2. rade vyzval, aby sa vyjadrili k písomnému vyjadreniu odporcu doručeného súdu dňa 18. 03. 2014 (ktoré je uvedené v predchádzajúcom odseku) odporkyňa v 2. rade uviedla, že byt ktorého sú nájomníkmi užívajú na základe zmluvy o nájme zo dňa 01. 03. 2000 tak ako to uviedli aj v návrhu na začatie konania. Táto zmluva nahradila pôvodnú zmluvu z roku 1996 a na základe tejto zmluvy od toho času platili nájomné a služby s bývaním spojené. Tieto skutočnosti sú odporcovi ako prenajímateľovi známe a tvrdenia o neplatnosti tejto zmluvy považujeme za účelové v snahe napraviť formálne nedostatky výpovede z nájmu bytu, ktorá je predmetom tohto konania. Opätovne zároveň poukazuje na to, že navrhovateľ v 1. rade sa na území Slovenskej republiky dlhodobo nezdržiava, pretože pracuje ak vodič nákladnej dopravy v zahraničí.
Podľa § 80c O. s. p. návrhom na začatie konania možno uplatniť, aby sa rozhodlo najmä o určení, či tu právny vzťah alebo právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem.
Podľa § 120 ods. 1 O. s. p. účastníci sú povinní označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Súd rozhodne, ktoré z označených dôkazov vykoná. Súd môže výnimočne vykonať aj iné dôkazy, ako navrhujú účastníci, ak je ich vykonanie nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci.
Podľa § 120 ods. 2 O. s. p. vo veciach, v ktorých konanie možno začať aj bez návrhu, ako aj v konaniach o povolenie uzavrieť manželstvo, o určenie a zapretie rodičovstva, o osvojiteľnosti, o osvojenie, vo veciach obchodného registra a v konaniach o niektorých otázkach obchodných spoločností a družstiev ( § 200e) súd je povinný vykonať ďalšie dôkazy potrebné na zistenie skutkového stavu, hoci ich účastníci nenavrhli.
Podľa § 120 ods. 3 O. s. p. ak nejde o veci uvedené v odseku 2, súd si môže osvojiť skutkové zistenia založené na zhodnom tvrdení účastníkov.
Podľa § 685 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. (ďalej len Občiansky zákonník) nájom bytu vzniká nájomnou zmluvou, ktorou prenajímateľ prenecháva nájomcovi za nájomné byt do užívania, a to buď na dobu
určitú, alebo bez určenia doby užívania; nájomná zmluva spravidla obsahuje aj opis príslušenstva a opis stavu bytu. Nájom bytu je chránený; ak nedôjde k dohode, možno ho vypovedať len z dôvodov ustanovených v zákone.
Podľa § 703 ods. 1 Občianskeho zákonníka ak sa za trvania manželstva manželia alebo jeden z nich stanú nájomcami bytu, vznikne spoločný nájom bytu manželmi.
Podľa § 710 ods. 1 Občianskeho zákonníka nájom bytu zanikne písomnou dohodou medzi prenajímateľom a nájomcom alebo písomnou výpoveďou.
Podľa § 711 ods. 1 písm. d) Občianskeho zákonníka prenajímateľ môže vypovedať nájom bytu, ak nájomca hrubo porušuje svoje povinnosti vyplývajúce z nájmu bytu najmä tým, že nezaplatil nájomné alebo úhradu za plnenia poskytované s užívaním bytu za dlhší čas ako tri mesiace, alebo tým, že prenechal byt alebo jeho časť inému do podnájmu bez písomného súhlasu prenajímateľa.
Podľa § 711 ods. 6 Občianskeho zákonníka neplatnosť výpovede môže nájomca uplatniť na súde do troch mesiacov odo dňa doručenia výpovede. Účinky výpovede nastanú až po nadobudnutí právoplatnosti rozhodnutia súdu, ktorým sa zamietne návrh na určenie neplatnosti výpovede nájmu bytu.
Súd na základe vykonaného dokazovania mal preukázané, že návrh navrhovateľov nie je dôvodný a preto ho v celom rozsahu zamietol. Predovšetkým súd poukazuje na tie skutočnosti, ktoré predpisuje hmotnoprávny predpis pre výpoveď z nájmu bytu a to § 710 ods. 1 Občianskeho zákonníka, kde sa priamo uvádza, že nájom bytu zaniká písomnou dohodou medzi prenajímateľom a nájomcom alebo písomnou výpoveďou. V nadväznosti na uvedené zákonné ustanovenie sa v § 711 ods. 1 písm. b) poukazuje na to, že nájomca hrubo porušuje povinnosti vyplývajúce z nájomnej zmluvy najmä tým, že nezaplatil nájomné alebo úhradu za plnenia poskytnuté s užívaním bytu za dlhší čas ako tri mesiace. Na uvedené zákonné ustanovenia súd poukazuje z toho dôvodu, že predovšetkým tieto zákonné ustanovenia boli výpovednými dôvodmi pre podanie výpovede a to najmä z toho dôvodu, že bolo preukázané, že navrhovatelia v 1. a 2. rade ako nájomcovia bytu užívali tento byt, avšak riadne a včas neplatili za služby a nájomné s užívaním tohto bytu. Uvedené skutočnosti súd nepreukazoval, avšak ich mal preukázané tým spôsobom, ktorý v horeuvedených listinných dôkazoch menoval a to priamo, že odporca vyzval navrhovateľov prostredníctvom svojho právneho zástupcu na doplatenie nájomného a ceny za služby s užívaním bytu. Túto skutočnosť dokonca potvrdili aj samotní navrhovatelia vo svojom návrhu, kde sa nevyjadrujú k tej skutočnosti, že nie sú dlžní, teda túto výpovednú skutočnosť nepopreli a zároveň v odstavci 6 svojho návrhu na druhej strane priamo uvádzajú, že navrhovateľka v 2. rade je štyri roky nezamestnaná a navrhovateľ v 1. rade od októbra 2008 prišiel o prácu a snažili sa uhrádzať nájomné pokiaľ mali finančné prostriedky. Zároveň poukazujú na to teda, že si mysleli, že sa toto nájomné zaplatí z preplatkov, čo je naozaj už vôbec nelogické, aby niekto platil zrejme dvojnásobok toho a mal také preplatky aké má platiť na samotnom nájomnom. Teda v samotnom návrhu navrhovatelia nepopreli to, že by výpovedný dôvod, ktorý bol uvedený, že nezaplatili nájomné za dobu dlhšiu ako tri mesiace, nebol dôvodný a žiadnym spôsobom toto ani nepreukázali, že tento výpovedný dôvod tu nebol.
Súd v zmysle § 120 ods. 1 O. s .p. uvádza tú skutočnosť, že každý účastník je povinný nielen tvrdiť určité skutočnosti, ale aj na potvrdenie týchto skutočností doložiť dôkazy, pričom súd poukazuje na to, že žiaden dôkaz od navrhovateľov súdu nebol prezentovaný, ktorý by preukázal, že oni nedoplatok na nájomnom, tak ako to bolo uvedené vo výpovedi, nemali. Z tohto dôvodu súd uvedenú výpoveď považuje za platnú a preto návrh zamietol.
Čo sa týka poukazovania na ďalšiu skutočnosť v tomto návrhu a to, že podľa navrhovateľov oni majú uzatvorenú zmluvu o nájme zo dňa 01. 03. 2000 a výpoveď im bola daná zo zmluvy o nájme zo dňa 01. 09. 1996, súd tu poukazuje na odôvodnenie prečo podľa odporcu medzi navrhovateľmi a právnym predchodcom odporcu nebola platne uzatvorená zmluva zo dňa 01. 03. 2000. Súd sa zhoduje s týmto vyjadrením a poukazuje v zmysle paragrafov Občianskeho zákonníka: 43b ods. 1, 43c ods. 1, 44 ods. 1 na to, že v prípade, ak navrhovatelia mali za to, že je medzi nimi a právnym predchodcom odporcu uzatvorená nájomná zmluva, mali túto skutočnosť preukázať tým, že by vyvrátili tvrdenie, ktoré bolo zo strany odporcu písomné a doručené súdu zo dňa 18. 03. 2014. Nemôžu sa navrhovatelia žiadnym spôsobom vyhovárať, že o týchto skutočnostiach nevedeli, nakoľko uvedené vyjadrenie im bolo zo strany súdu doručené, pričom súd poukazuje na to, že navrhovateľka v 2. rade aj písomne
na toto reagovala, avšak žiadne dôkazy, že by boli uvedenú zmluvu o nájme zo dňa 01. 03. 2000 oni akceptovali a doručili právnemu predchodcovi odporcu, neprodukovala. Taktiež ani nenavrhla vykonať za účelom a preukázaním svojho tvrdenia žiadne dokazovanie. Z uvedeného súd má teda za to, že k uzatvoreniu zmluvy z 01. 03. 2000 žiadnym spôsobom nedošlo, pretože tak ako vyššie uvedené zákonné ustanovenia a to § 43c ods. 1, 43b ods. 1 Občianskeho zákonníka uvádzajú, že zo strany navrhovateľov ako nájomcov v rámci tejto zmluvy nebola preukázaná akceptácia tohto návrhu a preto súd má za to, že k uzatvoreniu nájomnej zmluvy zo dňa 01. 03. 2000 nedošlo. Okrem toho súd poukazuje na to, že aj keby zo strany navrhovateľov bolo preukázané, že navrhovatelia zaslali právnemu predchodcovi odporcu, že akceptujú uvedenú zmluvu a teda mala by byť uzavretá, by takto uzavretá zmluva zrejme taktiež nebola platná, nakoľko nedošlo k účinnému a riadnemu zániku tak ako to zákon vyžaduje predchádzajúcej zmluvy o nájme zo dňa 01. 09. 1996. Taktiež by nedošlo k riadnemu zániku tejto zmluvy, či už dohodou alebo výpoveďou, tak ako sa to v článku 1 v záverečných ustanoveniach uvedenej zmluvy uvádza. V rámci uvedeného článku je doslovne uvedené, že nájom bytu sa končí písomnou dohodou nájomcu a prenajímateľa alebo písomnou výpoveďou. Z tohto teda vyplýva, že okrem tej skutočnosti, ktorú navrhovatelia namietajú, že podľa nich bola zmluva zo dňa 01. 03. 2000 riadne uzavretá, mali súdu preukázať aj tú skutočnosť, že došlo k dohode so skončením zmluvy zo dňa 01. 09. 1996 resp., že táto zmluva iným spôsobom zanikla. Keďže k takémuto dôkazu v tomto konaní nedošlo a táto skutočnosť teda nebola preukázaná, súd má za to, že doteraz medzi navrhovateľom v 1. a 2. rade a odporcom platí zmluva uzatvorená dňa 01. 09. 1996. Z tohto dôvodu neobstojí tvrdenie v návrhu, že im bola daná výpoveď zo zmluvy, ktorá v čase dania tejto výpovede už zanikla resp., že táto zmluva medzi účastníkmi už neplatila.
Čo sa týka preukazovania všetkých skutočností, súd poukazuje na § 120 ods. 2 a 3 O. s. p., kde sa výslovne uvádza: súd si môže osvojiť skutkové zistenie založené na zhodnom tvrdení účastníkov. Z tohto dôvodu súd teda poukazuje za zhodné tvrdenia účastníkov a teda tie, ktoré tvrdili tak navrhovatelia ako aj odporca, že odporcom bola dňa 20. 05. 2009 doručená výpoveď z nájmu predmetného bytu a tiež, že sami navrhovatelia vo svojom návrhu konštatujú, že sa snažili uhrádzať nájomné, pokiaľ mali finančné prostriedky a mysleli si, že ostatné platby budú zaplatené z časti preplatku nájomného. Čo sa týka časti preplatku nájomného, súd tu poukazuje na to, že uvedené preplatky sa vždy vracajú až po zúčtovacom období a preto tak aj keby boli tieto nedoplatky zo strany navrhovateľov doplatené odporcovi, nebol by tu daný dôvod, pre ktorý by bola výpoveď neplatná z toho dôvodu, že si mysleli, že zaplatia uvedené nájomné z preplatkov. Súd tu poukazuje, že v § 711 ods. 1 OZ sa uvádza, že nájomca hrubo porušil povinnosti najmä tým, že nezaplatil nájomné za úhradu plnenia z užívania za čas dlhší ako tri mesiace. Z tohto teda vyplýva, že navrhovatelia si mýlia tú skutočnosť, že ak niekedy v budúcnosti by zaplatili uvedené dlžné nájomné, tak by dôvod výpovede odpadol a takáto výpoveď by bola neplatná v čom sa mýlia, pretože priamo v zákone sa uvádza, že teda ak nezaplatia riadne a včas tak ako to bolo určené. Z tohto dôvodu teda mal súd preukázané, že sami navrhovatelia uznali, že boli v omeškaní s týmto platením nájomného.
Okrajovo súd musí poukázať na tú skutočnosť, že keby sa aj preukázalo, čo však v tomto prípade súd nemal za preukázané, že medzi účastníkmi bola uzatvorená nájomná zmluva dňa 01. 03. 2000 a teda výpoveď, ktorá im bola daná z nájmu bytu, kde sa uvádza, že sa im vypovedá zmluva o nájme zo dňa 01. 09. 1996, takýto návrh by súd musel zamietnuť z toho dôvodu, že podľa § 80c Občianskeho súdneho poriadku v tomto prípade by nebol naliehavý právny záujem navrhovateľov na určení výpovede zmluvy o nájme, ktorá už v čase dania takejto výpovede bola zaniknutá medzi účastníkmi, pretože v tomto prípade by sa postavenie účastníkov žiadnym spôsobom nezmenilo, nakoľko by medzi sebou mali uzatvorenú inú zmluvu.
Zároveň však podľa súdu je potrebné v tomto konaní poukázať aj na správanie sa navrhovateľov počas celého času od podania návrhu až po vynesenie rozsudku. Súd poukazuje na to, že úlohou súdu je viesť konanie tak, aby bola zabezpečená spravodlivá ochrana práv a oprávnených záujmov účastníkov ako aj výchova na zachovávanie zákonov, čestné plnenie povinností a na úctu k právam iných osôb. V zmysle § 2 O. s. p.súdy majú dbať na to, aby pri konaniach nedochádzalo k porušovaniu práv a právom chránených záujmov fyzických a právnických osôb a aby sa ich práva nezneužívali na úkor týchto osôb. K uvedenému súd poukazuje hlavne z toho dôvodu, že v rámci správania sa navrhovateľov v rámci tohto konania, sústavne dochádzalo k porušovaniu práva na spravodlivý proces najmä tým, že úmyselne odďaľovali akékoľvek pojednávanie, vykonávanie dôkazov a týmto zároveň aj to, aby súd mohol v čo najkratšom čase o danej veci rozhodnúť.
Súd chronologicky chce zhrnúť úkony, ktorými navrhovatelia jednoznačne chceli oddialiť uvedené rozhodnutie, pričom súd poukazuje, že naozaj nejde o právne tak zložitú vec, aby ju mal pojednávať v tak dlhom rozsahu v akom sa toto vykonalo. Súd poukazuje na to, že samotný návrh bol doručený súdu dňa 27. 08. 2009, pričom súd vytýčil pojednávanie prvýkrát až na 16. 06. 2010. Dôvodom takto dlhej doby, prečo nemohol skôr vytýčiť v tomto rozsahu pojednávanie bolo, že zo strany navrhovateľov nebol zaplatený súdny poplatok a preto podali súdu dňa 09. 09. 2009 žiadosť o oslobodenie od súdnych poplatkov. Súd uvedenú žiadosť uznesením zo dňa 19. 10. 2009 zamietol, pričom navrhovatelia sa proti uzneseniu okresného súdu odvolali a krajský súd svojim uznesením 15Co/365/2009, ktoré sa stalo právoplatné dňa 14. 01. 2010 potvrdil uznesenie okresného súdu. Zároveň navrhovatelia ani následne nezaplatili súdny poplatok a súd bol nútený uznesením 8C/151/2009-42 konanie zastaviť z dôvodu nezaplatenia súdneho poplatku, hoci sami dobre vedeli, že už zaplatil uvedený poplatok majú. Proti uvedenému sa navrhovatelia opätovne odvolali a zároveň zaplatili súdny poplatok. Z tohto dôvodu súd dňa 09. 04. 2010 vydal uznesenie, ktorým zrušil uznesenie o zastavení konania a mohol prvýkrát vytýčiť termín pojednávania na 16. 06. 2010. Čo sa týka pojednávania dňa 16. 06. 2010 predvolania na toto pojednávanie prebrala len navrhovateľka v 2. rade, pričom sama žiadala ospravedlniť svoju neúčasť na pojednávaní a to z dôvodu, že odporca v 1. rade bol v zahraničí, pričom súd poukazuje na to, že navrhovateľka v 2. rade si uvedené predvolanie prevzala už 27. 05. 2010, kedy sama mohla dať vedieť ako manželka navrhovateľa v 1. rade, že bude pojednávanie, avšak ona žiadala ospravedlniť svoju neúčasť ako aj neúčasť navrhovateľa v 1. rade až podaním, ktoré súdu bolo doručené dňa 14. 06. 2010 a to osobne na podateľňu t. j. dňa 16. 06. 2010. Priamo v žiadosti o ospravedlnenie žiadali odročiť pojednávanie na neskorší termín z dôvodu potreby ich osobnej účasti na pojednávaní. K uvedenému súd chce poukázať na to, že v každom jednom ospravedlnení uvádzali tú skutočnosť, že sa chcú osobne zúčastniť na pojednávaní, pričom uvedenú skutočnosť nikdy ničím nepodložili konkrétnym úkonom, že by im o takéto pojednávanie išlo, súdu žiadnym spôsobom neoznámili, že v ktorých termínoch sa navrhovateľ v 1. rade bude na Slovensku nachádzať. Súd na základe tejto skutočnosti konanie aj odročil na ďalší termín dňa 24. 08. 2010. Uvedené predvolanie na toto pojednávanie si navrhovateľ v 1. rade prevzal dňa 01. 07. 2010 a navrhovateľka v 2. rade dňa 28. 06. 2010, súd potom poukazuje na to, že zo strany navrhovateľky v 2. rade bolo súdu až dňa 19. 08. 2010 t. j. dva mesiace odkedy si prevzala predvolanie na súd, doručený návrh na prerušenie konania. Z uvedeného dôvodu, nakoľko o tomto je potrebné rozhodnúť, súd musel pojednávanie, ktoré sa malo konať dňa 24. 08. 2010 a kedy naozaj aj navrhovateľ v 1. rade prevzal predvolanie, čo bolo naozaj výnimočné, odročiť z dôvodu rozhodnutia o tomto prerušení.
Čo sa týka samotného prerušenia konania, súd uvedené konanie na prerušenie dvakrát zamietol, pričom prvé uznesenie o zamietnutí krajský súd zrušil a druhé uznesenie už krajský súd potvrdil. Nakoľko navrhovateľka podala proti takémuto potvrdzujúcemu uzneseniu krajského súdu dovolanie, bola vyzvaná, aby oznámila, ktorý advokát ju bude zastupovať. Navrhovateľka uvedené súdu neoznámila a žiadala ustanoviť za zástupcu advokáta. Súd tomuto nevyhovel a spis potom neskôr odoslal na Najvyšší súd Slovenskej republiky, ktorý svojim uznesením sp. zn. 3Cdo 46/2013, ktoré sa stalo právoplatným dňa 20. 03. 2013 dovolacie konanie zastavil a súd mohol teda po skoro dva a pol roku od podania návrhu na prerušenie opätovne začať pojednávať. Následne súd určil nový termín pojednávania na deň 28. 05. 2013 s tým, že navrhovateľka v 2. rade si uvedené predvolanie prebrala dňa 10. 04. 2013 t. j. viac ako jeden mesiac a navrhovateľ v 1. rade si toto prevzal až 14. 05. 2013, pričom súd poukazuje, že uvedené si prevzal až na tretie doručovanie prostredníctvom súdu a 5 dní pred konaním pojednávania sa opätovne ospravedlnil, že pracuje mimo územia Slovenskej republiky a teda žiadajú odročiť pojednávanie na neskorší termín, pretože sa ho chcú opätovne osobne zúčastniť. Súd poukazuje na to, že teda za 4 roky sa nemohli opätovne nikdy zúčastniť.
Následne súd stanovil termín pojednávania na 24. 07. 2013, navrhovateľ v 1. rade opätovne neprevzal predvolanie a znova došlo súdu ospravedlnenie, že je mimo územia Slovenskej republiky. Preto súd ďalšie konanie stanovil na 02. 10. 2013, kedy odporca v 1. rade opätovne neprevzal predvolanie a preto navrhovateľka v 2. rade, ktorá prevzala predvolanie na pojednávanie ospravedlnili ich neúčasť, že sa nemôžu zúčastniť pojednávania z dôvodu, že navrhovateľ v 1. rade pracuje mimo územia Slovenskej republiky. Zároveň navrhovateľka v 2. rade bola okrem iného vyzvaná, aby oznámila kedy bude navrhovateľ v 1. rade zdržiavať sa na území Slovenskej republiky a v prípade, že v čase pojednávania bude v zahraničí, aby si určil osobu, ktorá ho bude v tomto konaní zastupovať. Na túto výzvu navrhovateľka v 2. rade
odpísala tým spôsobom, že na území Slovenskej republiky sa zdržiava veľmi nepravidelne, krátko, zriedka, pretože vykonáva prácu vodiča kamióna v zahraničí. Po pojednávaní konanom dňa 02. 10. 2013 súd listom oznámil navrhovateľke v 2. rade, že aj v prípade, ak sa navrhovateľ v 1. rade ospravedlní z neúčasti na pojednávaní, ona má povinnosť dostaviť sa na pojednávanie s tým, že zároveň navrhovateľ v 1. rade bol vyzvaný, aby súdu oznámil dátumy, kedy sa bude nachádzať na území Slovenskej republiky, pričom súd jeho ospravedlnenie z tohto dôvodu nebude ďalej akceptovať a bude pojednávať v jeho neprítomnosti. Uznesením č. k. 8C/151/2009-240 mu bola uložená aj poriadková pokuta.
Následne súd určil termín pojednávania na 11. 03. 2014, pričom predvolanie na toto pojednávanie si prevzal tak navrhovateľ v 1. rade ako aj navrhovateľka v 2. rade dňa 17. 02. 2014. Dňa 07. 03. 2014 bolo súdu opätovne dňa 07. 03. 2014 zaslané ospravedlnenie z neúčasti, že navrhovateľ v 1. rade sa bude nachádzať mimo Slovenskej republiky a chce sa osobne zúčastniť a k veci vyjadriť. Súd v rámci tohto pojednávania pojednával aj v neprítomnosti účastníkov s tým, že opätovne v ďalšom predvolaní na pojednávanie dňa 16. 04. 2014 upozornil účastníkov, že nebude akceptovať ospravedlnenie z pracovných dôvodov. Na uvedené pojednávanie súd navrhovateľa v 1. rade predvolal prostredníctvom jeho zamestnávateľa spoločnosti M. H., H.. H. Z.. A.. , Ž.M. s tým, že v tomto predvolaní mu bolo dané aj oznámenie, že súd nebude akceptovať jeho ospravedlnenie z pracovných dôvodov. Zároveň bol vyzvaný, aby súdu oznámil aj telefónne číslo, na ktorom je možné zastihnúť navrhovateľa v 1. rade. Tiež bola vyzvaná aj spoločnosť M. H., H.. H.. Z.. A.., aby sa vyjadrila, kedy sa bude navrhovateľ v 1. rade nachádzať na zahraničných pracovných cestách v priebehu nasledujúcich troch mesiacov - máj, jún a júl s tým, že zo strany tejto spoločnosti súdu prišlo vyrozumenie, že od 01. 04. 2014 má odporca vykladať na Slovensku a má mať voľno. Ostatné mesiace nevie predpokladať, kedy bude doma, avšak tieto veci si má dohodnúť so špeditérkou, aby na určité termíny bol doma a je to len vecou dohody. Napriek tejto skutočnosti sa navrhovateľ v 1. rade so svojim zamestnávateľom žiadnym spôsobom nedohodol a opätovne žiadal aj odročenie pojednávania zo dňa 16. 04. 2014. Následne na to dňa 09. 04. 2014 splnomocnil na svoje zastupovanie JUDr. Michala Vlkolinského, hoci ako súd chce poznamenať o tom, že spor prebieha vedel už približne viac ako 5 rokov a je súdu potom preto nepochopiteľné z akého dôvodu sa dal zastupovať po piatich rokoch od začiatku konania. Súd o tom, že sa navrhovateľ v 1. rade dal zastupovať JUDr. Michalom Vlkolinským ako fyzickou osobou vydal uznesenie, že toto zastúpenie nepripúšťa, čo bolo potvrdené aj uznesením krajského súdu, nakoľko sám zástupca navrhovateľa v 1. rade JUDr. Michal Vlkolinský sa proti tomuto odvolal. Po tomto uznesení súd posledný termín pojednávania stanovil na 02. 12. 2014 s tým, že predvolanie na uvedené pojednávanie bolo doručované tak navrhovateľovi v 1. rade, ktorý si ho však neprevzal a v kolónke je uvedené zásielka neprevzatá v odbernej lehote, pričom navrhovateľka v 2. rade si toto prevzala dňa 20. 11. 2014 s tým, že mohla dať vedieť aj navrhovateľovi v 1. rade, keď aj predtým za neho spisovala žiadosti o odročenie, keďže sa mal nachádzať mimo územia Slovenskej republiky, o čom však nikdy nedoložili žiadne dôkazy. Zároveň tesne pred pojednávaním bolo zistené, že navrhovateľka v 2. rade splnomocnila JUDr. Michala Vlkolinského, tentoraz už ako advokáta na jej zastupovanie v tomto konaní. Uvedené plnomocenstvom mu podpísala dňa 28. 11. 2014. K tomuto súd poukazuje na to, že navrhovateľka v 2. rade si bola vedomá, že spor prebieha, mohla kedykoľvek predtým splnomocniť na zastupovanie advokáta resp. inú osobu, avšak to neurobila. Keďže sa dozvedela o tom, že pojednávanie sa má konať už dňa 20. 11. 2014 uvedené splnomocnenie mohla udeliť už tento resp. nasledujúci deň. Na toto súd poukazuje z toho dôvodu, že právny zástupca navrhovateľky v 2. rade súdu dňa 28. 11. 2014 doručil oznámenie o tom, že prevzal zastupovanie navrhovateľky v 2. rade, avšak z dôvodu, že sa jedná o vec skutkovo a právne náročnú, s ktorou sa ako právny zástupca navrhovateľky v 2. rade potrebuje dôkladne oboznámiť, žiadal ospravedlniť svoju neúčasť ako aj neúčasť navrhovateľky v 2. rade na tomto pojednávaní a odročiť ho na neskorší termín. Súd poukazuje na to, že teda ako vyššie uviedol, ide o totožnú osobu, ktorú predtým splnomocnil na zastupovanie navrhovateľ v 1. rade s tým, že teda právny zástupca mal mať vedomosť o tomto prípade, pretože už dávnejšie mal zastupovať v tomto istom konaní navrhovateľa v 1. rade a teda mal sa s týmto oboznámiť. Napriek tejto žiadosti súd oznámil právnemu zástupcovi, že dňa 02. 12. 2014 vo veci bude pojednávať vzhľadom k tomu, že už v minulosti tu zastupoval a spis má mať naštudovaný. Okrem iného súd poukazuje aj na analogicky výklad možnosti požiadať súd o odročenie pojednávania z dôvodu zachovania potrebnej lehoty na naštudovanie spisu, ktorým Najvyšší súd Slovenskej republiky vo svojom uznesení sp. zn. 6Cdo 75/2012 uviedol, že zmena právneho zastúpenia (v tomto prípade len ustanovenie, pričom to má tie isté účinky) a nedostatok času na oboznámenie sa so spisom novým zástupcom nie je bez ďalšieho dôležitým dôvodom na vyhovenie žiadosti o odročenie pojednávania v zmysle § 101 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku. Z uvedeného teda vyplýva, že zachovanie 5- dňovej lehoty na prípravu pojednávania v zmysle § 115 ods. 2 O. s. p. nie je lehotou, ktorá musí byť
vždy dodržaná. Súd poukazuje, že táto lehota má byť dodržaná resp. jej dĺžka primeranosti vzhľadom na samotný spor, skutkovú právnu náročnosť ako aj iné skutočnosti. Z tohto dôvodu, že právny zástupca navrhovateľky v 2. rade sa ospravedlnil, že mal za to, že ide o skutkovo a právne zložitú vec a že si ju potrebuje naštudovať, súd na takéto neprihliadal z toho dôvodu, že podľa súdu uvedený spor nie je skutkovo a právne tak zložitý, aby právny zástupca si nemohol tieto skutočnosti, ktoré sa v tomto spore nachádzajú naštudovať aj v kratšej dobe. Hlavne súd poukazuje na to, že samotné dokazovanie, s ktorým ako súd poukázal, keďže chcel zastupovať navrhovateľa v 1. rade, s ktorým sa teda mal už dávnejšie oboznámiť, nebolo také rozsiahle a prakticky súd svoje rozhodnutie opiera o celkovo 3 dôkazy, z čoho jeden dôkaz sa skladá z nájomnej zmluvy zo dňa 01. 09. 1996 a z nájomnej zmluvy zo dňa 01. 03. 2000, ktoré súd totožné, druhý dôkaz sa skladá z výpovede z nájmu či už navrhovateľa v 1. rade alebo navrhovateľky v 2. rade, ktoré sú totožné, ďalší dôkaz sa skladá z výzvy na zaplatenie dlžného nájomného. Z uvedeného súd má za to, že podľa súdu teda nebola opodstatnená žiadosť právneho zástupcu navrhovateľky v 2. rade, že ide o skutkovo a právne zložitú vec. Okrem toho súd chce poukázať, že nemá žiaden záznam o tom, že by právny zástupca bol vôbec nahliadnuť do spisu a teda, že by zistil o akú vec právne a skutkovo ide. Z tohto dôvodu je preto aj čudné vôbec samotné vyjadrenie, že je právne a skutkovo zložitá vec, keď právny zástupca navrhovateľky v 2. rade o tomto nemal ako vedieť.
Súd na vyššie uvedené skutočnosti poukazuje hlavne preto, aby bolo jasné z akého dôvodu neodročil pojednávanie, o ktorého odročenie právny zástupca navrhovateľky v 2. rade žiadal a to aj s poukázaním na celkove správanie sa navrhovateľov v 1. a 2. rade. Čo sa týka navrhovateľa v 1. rade súd pojednával aj bez jeho prítomnosti s tým, že predvolanie mu zasielal na adresu, ktorú mal v návrhu, navrhovateľ v 1. rade vedel o tom, že tu prebieha konanie, mal súdu s dostatočným predstihom kedykoľvek oznámiť či už zmenu svojho trvalého bydliska, čo nebolo preukázané alebo mal súdu oznámiť, kde mu majú byť zasielané zásielky, avšak súd vzhľadom na to ako poukázal vyššie, má za to, že navrhovateľom absolútne nejde o riadne rozhodnutie v tejto veci a rozhodnutie v primeranej dobe, ale chcú tento spor neprimerane naťahovať, čo je v rozpore s ústavnými právami nielen navrhovateľov, ale aj odporcu, ktorý má tiež právo na to, aby o jeho veci bola vec z časového hľadiska v primeranom čase rozhodnutá.
Podľa § 47 ods. 1 a 2 O. s. p. do vlastných rúk treba doručiť písomnosti, pri ktorých tak ustanovuje zákon, a iné písomnosti, ak to nariadi súd. Ak nebol adresát písomnosti, ktorá sa má doručiť do vlastných rúk, zastihnutý, hoci sa v mieste doručenia zdržuje, doručovateľ ho vhodným spôsobom upovedomí, že mu zásielku príde doručiť znovu v deň a hodinu uvedenú v oznámení. Ak zostane i nový pokus o doručenie bezvýsledným, uloží doručovateľ písomnosť na pošte alebo na orgáne obce a adresáta o tom vhodným spôsobom upovedomí. Ak si adresát zásielku počas jej uloženia nevyzdvihne, považuje sa deň, keď bola zásielka vrátená súdu, za deň doručenia, i keď sa adresát o tom nedozvedel.
Súd na uvedené zákonné ustanovenie poukazuje z toho dôvodu, že hoci navrhovateľ v 1. rade si uvedenú zásielku neprevzal, v zmysle uvedeného zákonného ustanovenia sa považuje za doručenú. Podľa ods. 2 posledná veta, ak si adresát zásielku počas jej uloženia nevyzdvihne, deň kedy sa zásielka vrátila súdu za deň doručenia i keď sa o tom adresát nedozvedel. Súd poukazuje na to, že uvedená zásielka bola doručovaná už dňa 30. 10. 2014 s tým, že súdu bola vrátená 25. 11. 2014. Týmto dňom súd mal za preukázané, že akoby bolo navrhovateľovi v 1. rade predvolanie riadne a včas doručené.
Podľa § 151 ods. 3 O. s. p. v zložitých prípadoch, najmä z dôvodu väčšieho počtu účastníkov konania alebo väčšieho počtu nárokov uplatňovaných v konaní súd môže rozhodnúť, že o trovách konania rozhodne do 30 dní po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej; ustanovenie § 166 sa nepoužije. Ustanovenia odsekov 1 a 2 platia primerane s tým, že lehota troch pracovných dní plynie od právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej. § 80c zák. č. 99/1963 Zb. § 120 ODS. 1, 2, 3 zák. č. 99/1963 Zb. § 685 ods. 1 zák. č. 40/1964 Zb. § 703 ods. 1 zák. č. 40/1964 Zb. § 710 ods. 1 zák. č. 40/1964 Zb. § 711 ods. 1 písm. d) zák. č. 40/1964 Zb. § 711 ods. 6 zák. č. 40/1964 Zb. § 47 ods. 1 a 2 zák. č. 99/1963 Zb. § 151 ods. 3 zák. č. 99/1963 Zb.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15-tich dní odo dňa jeho doručenia, prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Banskej Bystrici, písomne v dvoch vyhotoveniach (§ 204 ods. 1, prvá veta O.s.p.).
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O.s.p.). Pokiaľ zákon pre podanie určitého druhu nevyžaduje ďalšie náležitosti, musí byť z podania zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované. Podanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy (§ 42 ods. 3 O.s.p.).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti - Exekučný poriadok a o zmene a doplnení ďalších zákonov, v znení neskorších predpisov); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia (§ 251 ods. 1 O.s.p.).
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p., t.j. 1. sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov 2. ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania 3. účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený 4. v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie 5. sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný 6. účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom 7. rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu rozhodoval senát 8. súd prvého stupňa nesprávne vec právne posúdil tým, že nepoužil správne ustanovenie právneho predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav 9. sa rozhodlo bez návrhu, nejde o rozhodnutie vo veci samej a dôvody, pre ktoré bolo vydané, zanikli alebo ak také dôvody neexistovali 10. bol odvolacím súdom schválený zmier b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a O.s.p.), t.j. 1. sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo obsadenia súdu, 2. má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej 3. odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4 O.s.p., 4. ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2 O.s.p.).