Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_41C-271-2014.pdf
PDF · 84.53 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
B5-41C/271/2014
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava V, v konaní pred samosudkyňou JUDr. Ivanou Jahnovou, v právnej veci navrhovateľa: EOS KSI Slovensko s.r.o., so sídlom Bratislava, Pajštúnska ul. č. 5, IČO: 35 724 803, zastúpený advokátskou kanceláriou TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o., so sídlom Bratislava, Pajštúnska ul. č. 5, IČO: 36 613 843, proti odporcom: 1/ A. G., nar. XX. X. XXXX, trvale bytom R., O. ul. č. X, t. č. na neznámom mieste, zastúpený opatrovníkom N. D., zamestnankyňou tunajšieho súdu, 2/ E. G., nar. XX. X. XXXX, trvale bytom R., C. ul. č. XX, o zaplatenie 232,36 Eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
Odporcovia 1/ a 2/ sú p o v i n n í spoločne a nerozdielne zaplatiť navrhovateľovi 232,36 Eur a úrokom z omeškania v sadzbe 9 % ročne zo sumy 228,06 Eur od 11. 3. 2011 do jej zaplatenia, ako aj nahradiť mu k rukám jeho právneho zástupcu trovy konania v sume 33,27 Eur titulom trov právneho zastúpenia a v sume 16,50 Eur titulom iných trov konania a to všetko v lehote do 3. dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.
odôvodnenie:
Navrhovateľ, ako postupník pohľadávky postupcu: E. E.., návrhom doručeným súdu dňa 20. 8. 2013 žiadal, aby súd odporcov 1/ a 2/ platobným rozkazom zaviazal na solidárne zaplatenie 228,06 Eur, úroku z omeškania vyčísleného za čas od 11. 10. 2010 do 11. 3. 2011 sumou 4,26 Eur a úroku z omeškania v sadzbe 9 % ročne zo zažalovanej istiny od 11.3.2011 do jej zaplatenia ako aj náhrady trov konania. Navrhovateľ návrh odôvodnil tým, že sa stal veriteľom uplatňovanej pohľadávky na základe Zmluvy o jej postúpení zo dňa 10. 12. 2009 od postupcu E. E. Postúpená pohľadávka vznikla zo zmluvy o splátkovom úvere uzatvorenej dňa 7. 4. 2006 medzi postupcom ako veriteľom a odporcami 1/ a 2/ ako dlžníkmi, na základe ktorej bol odporcom 1/ a 2/ poskytnutý úver v sume XX XXX,- Sk (X XXX,XX Eur). Odporcovia 1/ a 2/ sa zaviazali úver s dohodnutým úrokom 10,50 % ročne splácať v mesačných splátkach po 1 145,- Sk (38,- Eur) od 10. 5. 2006 do 10. 3. 2011 a platiť za správu úveru poplatok 50,- Sk, čo je 1,65 Eur mesačne. Odporcovia 1/ a 2/ úver čerpali, ale splátky riadne neplatili. Navrhovateľ v tomto konaní žiada od odporcov zaplatenie dlhu zodpovedajúceho 6 nezaplateným splátkam v čase od 10. 10. 2010 do 10. 3. 2011, spolu v sume 228,06 Eur.
Platobný rozkaz, ktorý súd vydal 15. 10. 2013, sa nepodarilo odporcovi 1/ doručiť, preto bol v zmysle § 173 ods. 2 zákona č. 99/1963 Zb. - Občianskeho súdneho poriadku (OSP) uznesením z 8. 10. 2013 zrušený a súd nariadil pojednávanie. Odporcovi 1/, ktorého miesto pobytu súdu nie je známe, bol v zmysle § 29 ods. 2, 6 OSP ustanovený opatrovník.
Účastníci sa na pojednávanie napriek riadnemu predvolaniu nedostavili, preto súd vec v zmysle § 101 ods. 2 OSP prejednal v ich neprítomnosti.
Dokazovanie bolo vykonané oboznámením sa s obsahom listinných dôkazov založených v súdnom spise. Vykonať iné dôkazy účastníci nežiadali.
Zo zmluvy č. S. o poskytnutí splátkového úveru, ktorú s odporcami 1/ a 2/ uzavrela E. E. (ďalej len banka), súd zistil, že sa odporcovia 1/ a 2/ ako dlžníci zaviazali splatiť banke úver XX XXX,- Sk v 59 mesačných splátkach po 1 145,- Sk od 10. 5. 2006 do 10. 3. 2011. Dohodnutá bola úroková sadba 10,50 % ročne ako sadzba premenlivá. Poplatok za správu úveru sa odporcovia 1/ a 2/ zaviazali platiť vo výške 1,65 Eur (50,- Sk) mesačne. Ročná percentuálna miera nákladov bola 6,51 %. Súčasťou zmluvy sa stali Všeobecné obchodné podmienky (VOP), Úverové podmienky a Sadzobník. Odporcovia 1/ a 2/ podľa platobnej histórie úveru zaplatili spolu 223,73 Eur a síce dňa 7. 4. 2006 sumu 1 000,-Sk, dňa 10. 5. 2006 sumu 1 145,- Sk, dňa 10. 6. 2006 sumu 1 145,-Sk, dňa 5. 12. 2006 sumu 1 200,- Sk a dňa 19. 11. 2007 sumu 2 250,-Sk. Ďalej v splácaní nepokračovali.
V článku I. ods. 1 úverovej zmluvy sa jej účastníci dohodli, že úrok z úveru bude splatný mesačne, vždy v posledný deň kalendárneho mesiaca.
Pohľadávku v celkovej výške 2 861,14 Eur banka zmluvou z 10. 12. 2009 postúpila obchodnej spoločnosti navrhovateľa. Postúpená pohľadávka pozostávala z úverovej istiny 2 501,87 Eur a úverových úrokov 359,27 Eur. Postúpenie pohľadávky oznámila banka odporcom 1/ a 2/ istom z 29. 12. 2009. V konaní nebol preukázaný žiaden úkon banky, ktorým by pristúpila k predčasnému ukončeniu zmluvy s odporcami 1/ a 2/, alebo zosplatneniu dlhu odporcov 1/ a 2/ a to z dôvodu porušenia ich povinnosti úver riadne splácať.
Nároky, ktoré si navrhovateľ v tomto konaní uplatňuje, vyplývajú zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere. V súčasnosti právne vzťahy zo spotrebiteľských úverov upravuje zákon č. 129/2010 Z. z. ako osobitný predpis. Zmluva však bola uzavretá 7. 4. 2006 preto treba v zmysle § 25 ods. 1 zákona tento vzťah posudzovať podľa predpisov účinných v čase jej uzavretia, t. j. podľa zákona č. 258/2001 Z. z.. Zmluva o úvere patrí k tzv. absolútnym obchodným vzťahom (§ 261 ods. 3 písm. d) Obchodného zákonníka), z ktorého dôvodu sa otázky neupravené osobitným zákonom riadia príslušnými ustanoveniami Obchodného zákonníka, a keďže ide o zmluvu spotrebiteľskú, aj ustanoveniami Občianskeho zákonníka, upravujúcimi spotrebiteľské zmluvy.
Podľa § 497 zákona č. 513 /1991 Zb. - Obchodného zákonníka (Obchz.)zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úrok.
Podľa § 524 ods. 1 a 2 zákona č. 40/1964 Zb. - Občianskeho zákonníka (OZ) veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka postúpiť písomnou zmluvou inému. S postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo a všetky práva s ňou spojené.
Vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že banka poskytla odporcom 1/ a 2/ úver, odporcovia 1/ a 2/ záväzok vrátiť poskytnuté peňažné prostriedky a zaplatiť úrok a poplatky nedodržali a svoj splatný záväzok nesplnili. Preukázané bolo tiež, že banka dňa 10. 12. 2009 pohľadávku postúpila na navrhovateľa. Predmetom postúpenia nebola len tá časť pohľadávky, ktorá už bola ku dňu postúpenia splatnou, ale aj tá jej časť, ktorú mali odporcovia 1/ a 2/ po dni postúpenia zaplatiť v splátkach.
Predmetom konania je zaplatenie úverovej pohľadávky zodpovedajúcej šiestim neuhradeným mesačným splátkach za čas od 10. 10. 2010 do 10. 3. 2011, čo je dátum poslednej splátky, spolu v sume 228,06 Eur (6 x 1 145,- Sk = 6 870,- Sk, čo je 228,06 Eur). Keďže v konaní zánik takto skutkovo vymedzeného a vyčísleného dlhu odporcov 1/ a 2/ nebol preukázaný a nebola preukázaná ani zmena splatnosti týchto splátok úkonom banky je preto návrh navrhovateľa v plnom rozsahu dôvodný a súd mu vyhovel.
Tým, že odporcovia 1/ a 2/ ich záväzok nezaplatili riadne a včas dostali sa do omeškania. Dôsledkom omeškania dlžníka so splatením peňažného záväzku alebo jeho časti je povinnosť platiť úrok z omeškania z nezaplatenej sumy záväzku. Vzhľadom na to, že odporcovia 1/ a 2/ sa s bankou v článku 7.4.4 Všeobecných obchodných podmienok, ktoré sa stali súčasťou zmluvy dohodli, že úrok z omeškania sa bude platiť aj z omeškaných dlžných úverových úrokov, stali sa teda tieto úroky dohodou zmluvných strán záväzkovou istinou, podliehajúcou úročeniu.
V prejednávanom prípade záväzok vznikol zo spotrebiteľskej zmluvy a keďže odporcovia 1/ a 2/ sú spotrebiteľmi, úrok z omeškania nemôže byť vyšší, než určuje § 517 ods. 2 OZ a § 3 ods. 1 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z., v zmysle ktorého výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
Navrhovateľ žiadal úrok z omeškania v sadzbe 9 % ročne z každej nezaplatenej splátky v čase od 10. 10. 2010 do 10. 3. 2011 od prvého dňa omeškania, teda od 11 dňa príslušného kalendárneho mesiaca do 10. 3. 2011, spolu v sume 4,26 Eur tento úrok bol zarátaný do celkovej priznanej istiny) a následne už od splatnosti celého dlhu od 11. 3. 2011 do zaplatenia. V čase od 13. 5. 2009 do 12. 4. 2011 bola základná úroková sadzba 1 %, takže odporcovia 1/ a 2/ sú povinní platiť úrok z omeškania 9 % ročne a súd aj v tejto časti návrhu navrhovateľa vyhovel.
O náhrade trov úspešného navrhovateľa v tomto konaní bolo rozhodnuté podľa § 142 ods. 3 OSP, v spojení s § 150 ods. 2 OSP, podľa ktorého ak sú trovy konania neprimerané voči pohľadávke, môže ich súd nepriznať alebo znížiť. Navrhovateľovi v konaní vznikli trovy zaplatením súdneho poplatku za návrh v sume 16,50 Eur a právnym zastupovaním (podľa podania z 20. 8. 2013 žaloba a podania z 28. 11. 2014). Advokát požadoval náhradu za 2 úkony právnych služieb a síce prevzatie a príprava zastúpenia a spísanie návrhu. Sadzba za úkon právnej služby je podľa § 10 ods. 1 vyhl. č. 655/ 2004 Z. z. v plat. znení od 1. 1. 2009 za každý úkon po 19,92 Eur a k nej prináleží aj paušál 7,81 Eur (úkony z roku 2013).
V zmysle § 18 ods. 3 cit. vyhl. sa tarifná odmena a režijný paušál zvyšujú o 20 % -nú daň z pridanej hodnoty, keďže právny zástupca je jej platiteľom, teda tarifná odmena na sumu 23,90 Eur a režijný paušál na sumu 9,37 Eur, spolu 33,27 Eur. Navrhovateľovi vznikli trovy spolu v sume 83,04 Eur, z ktorej trovy právneho zastúpenia predstavujú 66,54 Eur a súdny poplatok 16,50 Eur. Ich výšku vo vzťahu k pohľadávke, ktorej úhrada predstavuje predmet sporu, považoval súd za neprimeranú, preto ich znížil na náhradu súdneho poplatku 16,50 Eur a náhradu jedného úkonu právnej služby v sume 33,27 Eur, ktorý aj reálne zodpovedá rozsahu poskytnutej právnej pomoci navrhovateľovi. Právny zástupca používa pri zastupovaní navrhovateľa vo všetkých sporoch, typovo zhodných s prejednaným prípadom, totožný postup a obsahovo formulárovu žalobu. Podľa § 149 ods. 1 OSP sa náhrada trov konania platí advokátovi.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote do 15. dní odo dňa jeho doručenia, písomne v 3 vyhotoveniach na tunajšom súde.
Odvolanie voči rozsudku musí obsahovať tieto náležitosti:
- musí byť z neho zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané datované,
- musí sa v ňom uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie podlieha poplatkovej povinnosti v rovnakej výške, ako sa platí súdny poplatok za návrh.
Odvolanie, ktoré nebude mať tieto náležitosti odvolací súd odmietne.
Ak povinní dobrovoľne nesplní, čo im ukladá vykonateľné
rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie
podľa zákona č. 233/1995 Z. z..