Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

14CoP/39/2022

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Evy Dzúrikovej a členov senátu JUDr. Jána Auxta a JUDr. Anny Snopčokovej, vo veci starostlivosti o maloletú G. G., nar. XX.XX.XXXX, maloletá bytom ako matka, zast. opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Banská Bystrica, dieťa matky: X. L., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom Y. XX, G. G. a otca: S. G., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom G. G., t. č. bytom K. XXX, N., Česká republika, o návrhu matky na zvýšenie výživného, o odvolaní otca proti rozsudku Okresného súdu Banská Bystrica .č k. -95 zo dňa 16. 08. 2022, takto

rozhodol:

I. Rozsudok Okresného súdu Banská Bystrica .č k. -95 zo dňa 16. 08. 2022 p o t v r d z u j e.

II. Žiaden z účastníkov n e m á n á r o k na náhradu trov odvolacieho konania.

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozsudkom okresný súd Banská Bystrica (ďalej len „súd prvej inštancie“ alebo „okresný súd“) uložil otcovi povinnosť prispievať na výživu maloletej G. G., nar. XX. XX. XXXX, zvýšeným výživným zo sumy 50,- Eur mesačne na sumu 130,- Eur mesačne, vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám matky počnúc dňom 12.04.2022 (výrok I. rozsudku). Osobitným výrokom súd rozhodol o zameškanom výživnom za obdobie od 12. 04. 2022 do 16. 08. 2022 na maloletú G. G., nar. XX. XX. 2012 vo výške 400,- Eur, súd povolil otcovi splácať v 20,- eurových mesačných splátkach spolu s bežným výživným až do zaplatenia, pod hrozbou straty výhody splátok pri nezaplatení čo i len jednej splátky, počnúc dňom právoplatnosti tohto rozhodnutia (výrok II.). Výrokom III. súd vyslovil, že uvedeným rozsudkom dochádza k zmene rozsudku Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. zo dňa 10.01.2018 vo výroku o vyživovacej povinnosti otca voči maloletej. O trovách konania rozhodol súd výrokom IV. tak, že žiadnemu z účastníkov nepriznal nárok na náhradu trov konania.

2. V odôvodnení rozsudku súd prvej inštancie uviedol, že matka sa návrhom doručeným tamojšiemu súdu dňa 12. 04. 2022 domáhala zvýšenia výživného na maloletú G. G. zo sumy 50,- Eur na sumu 250,- Eur mesačne. Matka v návrhu uviedla, že v čase posledného rozhodnutia súdu o výživnom mala maloletá päť rokov, teraz bude mať desať rokov, navštevuje L. školu Sitnianska, 4. ročník. Matka uviedla, že náklady na starostlivosť na maloletú vzrástli, a to nielen vzhľadom na jej vek, ale aj záujmovú činnosť, ktorú potrebuje rozvíjať. Od septembra chce maloletá navštevovať dievčenský futbal, čo bude finančne náročné. Matka sa dozvedela, že otec maloletej pracuje v Českej republike, má tam vraj vlastné bývanie, vlastné motorové vozidlo a príjem otca sa teda zvýšil.

3. Súd prvej inštancie v ďalšom obsahu odôvodnenia konštatoval vykonané dokazovanie, na vec aplikoval ustanovenia a o rodine (ďalej aj len „Zákon o rodine“) ďalej ust. Zákona o rodine a , , , Zákona o rodine. Súd konštatoval, že

na základe vykonaného dokazovania mal v konaní preukázané, že od poslednej úpravy výživného na maloletú prešlo 4 a pol roka. Maloletá mala v čase posledného rozhodnutia súdu o výživnom 5 rokov, navštevovala materskú školu, matka mala bežné výdavky na maloletú a platila jej kurz anglického jazyka v sume 20,- Eur na rok. Zdravotný stav maloletej bol dobrý, nenavštevovala žiadnu špecializovanú ambulanciu. Matka dosahovala priemerne mesačne príjem 411,20 Eur, poberala prídavok na dieťa a uplatňovala si daňový bonus. Matka nemala inú vyživovaciu povinnosť. Otec maloletej poberal čiastočný invalidný dôchodok v sume 144,90 Eur, má príjem z dohody o vykonaní pracovnej činnosti priemerne vo výške 35,16 Eur, brigádnicky si privyrábal cca. 100,- Eur mesačne. Otec mal v čase ostatného rozhodovania o výživnom ďalšie dve vyživovacie povinnosti, kde mal určené výživné spolu vo výške 140,- Eur mesačne. V súčasnosti má maloletá 10 rokov, v septembri začne navštevovať 5. ročník základnej školy, zdravotný stav maloletej je dobrý, nenavštevuje žiadnu špecializovanú ambulanciu. Maloletá sa nevenuje žiadnej platenej záujmovej činnosti. Priemerný mesačný príjem matky v súčasnosti podľa potvrdenia je zamestnávateľa predstavuje 493,89 Eur, uplatňuje si daňový bonus a poberá prídavok na dieťa. Za ostatný mesiac pred rozhodnutím súdu podľa vyjadrenia matky jej prišla na účet výplata spolu s daňovým bonusom v sume 590,- Eur. Matka v súčasnosti žije v spoločnej domácnosti len s maloletou. Za posledný rok, do júna 2022 mal otec príjem: od júla 2020 do 14.09.2021 mu boli vyplatené nemocenské dávky v sume v prepočte 2.508,10 Eur, od 15.09.2021 do 14.02.2022 poberal podporu v nezamestnanosti v celkovej sume 56.392,- Kč, čo je v prepočte 2.290,03 Eur, v máji 2022 dosiahol príjem 1325,03 Eur a v júni 2022 príjem 2.677,28 Eur. Súd konštatoval, že mu nie je známy príjem otca v mesiacoch marec a apríl 2022. Príjem otca za obdobie desiatich mesiacov predstavuje sumu 8.800,44 Eur, čo je priemerne 880,04 Eur, pričom otec poberá invalidný dôchodok vo výške 164,30 Eur (od 01.01.2022), pričom po odpočítaní exekučných zrážok na výživné mu je vyplácaná suma 120,40 Eur. Otec žije v dvojizbovom byte v nájme. Počet vyživovacích povinností zostal u obidvoch rodičov nezmenený. Je zrejmé, že došlo k zmene pomerov ako na strane maloletej, tak aj na strane rodičov maloletej. Ďalej súd konštatoval mesačné výdavky na maloletú vyčíslené matkou, ako i matkou udávané ročné výdavky na maloletú, ako napr. poplatok za ZRPŠ 20,- Eur, pomôcky do školy 150,- Eur, tábory 300,- Eur. Otec uvádzal mesačné výdavky pozostávajúce z nájomného 600,- Eur, strava 100,- Eur, telefón 30,- Eur, internet 10,- Eur. Súd konštatoval mesačné výdavky na maloletú v sume 308,- Eur. Súd do výdavkov na maloletú nezapočítal výdavky na záujmovú činnosť a stravu v škole, nakoľko k týmto výdavkom sa matka na pojednávaní nevedela vyjadriť, pričom nie je isté, či tieto výdavky matka aj reálne v budúcom školskom roku bude vynakladať. Súd taktiež nezapočítal nepredvídateľné výdavky, ako ani výdavky na tábor pre maloletú, keďže konkrétnu výšku týchto výdavkov do budúcnosti nebolo možné s istotou určiť. Pri určení vyživovacej povinnosti súd vzal do úvahy i reálne možnosti a schopnosti otca plniť si vyživovaciu povinnosť. Otec za obdobie posledného roka bol po určité obdobie práceneschopný, po určité obdobie nezamestnaný a od mája pracuje v Rakúsku ako kuchár. Za obdobie posledného roka otec dosahoval priemerne minimálne príjem cca 1000,- Eur, vrátane invalidného dôchodku. Otec v júni 2022 pred opatrovníkom uviedol, že jeho príjem je 800 - 900,- Eur. V máji 2022 mu však bolo sprostredkované zamestnanie a už za máj 2022 dosiahol príjem 1.325,03 Eur a za jún 2022 príjem vo výške 2.677,28 Eur. V súčasnosti tak otec dosahuje dostatočný príjem na to, aby si dokázal plniť svoju vyživovaciu povinnosť, a to nielen voči maloletej, ale aj voči svojim ďalším dvom maloletým deťom, kde je povinný prispievať na ich výživu celkovým výživným vo výške 140,- Eur mesačne. Súd zvýraznil, že pri plnení vyživovacej povinnosti rodičov voči maloletým deťom platí zásada, že výživné má prednosť pred ostatnými nevyhnutnými výdavkami rodičov. Na základe zisteného súd zvýšil vyživovaciu povinnosť otca na maloletú zo sumy 50,- Eur mesačne na sumu 130,- Eur mesačne, čo nie je ani polovica výdavkov na maloletú vyčíslených matkou, no takouto sumou budú zabezpečené aspoň základné potreby maloletej. Súd nevyhovel v celom rozsahu návrhu matky, a to s ohľadom na skutočnosť, že súdom určené výživné zohľadňuje základné odôvodnené výdavky na maloletú, maloletá je zdravá, nevenuje sa žiadnej nákladnej záujmovej činnosti, matka s ňou nemá žiadne špeciálne výdavky, matke s výdavkami pomáhajú aj jej rodičia, pričom súd zohľadnil zároveň ďalšie dve vyživovacie povinnosti otca voči jeho maloletým deťom, vrátane jeho dlhu na výživnom. Počiatok zvýšenia výživného súd určil ku dňu 12.04.2022, t. j. ku dňu podania návrhu matky na zvýšenie výživného. Otcovi vznikla povinnosť zaplatiť zameškané výživné za obdobie od 12.04.2022 do 16.08.2022 - do rozhodnutia vo veci samej, t. j. päť mesiacov s ohľadom na splatnosť výživného k 15. dňu v mesiaci v celkovej výške 400,- Eur, čo predstavuje rozdiel medzi zvýšeným výživným a pôvodným výživným (80,- Eur mesačne). Súd zameškané výživné povolil otcovi splácať v sume 20,- Eur mesačne spolu s bežným výživným, pod hrozbou straty výhody splátok pri nezaplatení čo i len jednej splátky.

4. O trovách konania súd rozhodol podľa , podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, keďže účastníci konania si znášajú trovy, ktoré im v konaní vznikli sami.

5. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie otec maloletej, bez uvedenia odvolacích dôvodov v zmysle . Uviedol, že odvolanie „spočíva hlavne v tej časti rozhodnutia“ kde mu súd uložil povinnosť splatiť sumu 400,- Eur titulom zameškaného výživného. Otec maloletej je toho názoru, že za obdobie od 12.04.2022 do 16.08.2022 nie je dlžný. Nerozumie, či uvedené má vnímať ako trest za to, že od podania žiadosti o zvýšenie výživného bývalou manželkou až do rozhodnutia prešli skoro 4 mesiace, pričom však otec si vyživovaciu povinnosť plnil tak, ako mu kázal súd. Pochopil by zvýšenie výživného od 01. 09. 2022, keď maloletá nastupuje do školy a na druhý stupeň, ale nerozumie, prečo má výživné splácať dozadu, pokiaľ si svoju vyživovaciu povinnosť plnil v zmysle rozhodnutia súdu. V konaní dodržiaval všetky lehoty a súdu predkladal všetky požadované listiny, pričom konajúcemu okresnému súdu vytkol to, že ho vyzval iba na dokladovanie príjmu, ale nie na dokladovanie výdavkov. Naopak matku maloletej vyzval zrejme na všetko, tak ako je to uvedené v rozsudku. Pokiaľ matka uviedla, že jej príjem je 590,- Eur, potom matematicky nesedia matkou vyčíslené náklady v sume 733,- Eur za predpokladu, že nežije v spoločnej domácnosti s priateľom, tak ako ona sama uvádzala. Do uvedeného ešte nie sú zahrnuté výdavky, napr. za benzín do auta, cigarety a alkohol, ktoré pokojne môže predstavovať i položku ďalších 200,- Eur mesačne. Má za to, že matka maloletej pred súdom klamala, lebo z platu 590,- Eur by všetky nákladové položky nepokryla. Okresný súd však preskúmal detailne všetky príjmy otca za posledné 3 roky, ale pokiaľ sa týka matky maloletej, uvedené neurobil. Otec maloletej má tak dojem, že on sám má „vypĺňať výdavky, ktoré sú v určitých častiach „zbytočné“, napr. konkrétne mobil 100,- Eur je neprimerane vysoká sumy, keďže paušál môže byť 20,- Eur mesačne, tak ako si ho platí on. Rovnako namietal splátku za auto, ako „úplne zbytočnú“, keď sa spoľahlivé auto dá zabezpečiť aj do sumy 1.500,- Eur a nie ako matka maloletej, ktorá bude auto splácať 5 rokov. Matka maloletej pritom auto nevyužíva kvôli maloletej, lebo školu má blízko bydliska, ale len pre svoju potrebu. Preto otec nadobúda dojem, že výživné matka žiada len pre svoje potreby a na pokrytie svojich výdavkov a nie pre potreby maloletej. Opätovne namietal, že súd bral do úvahy len príjmy otca za posledné minimálne dva roky, pričom nevzal do úvahy jeho výdavky. Je pravdou, že mu bola vyplatená PN od 10.11.2000 až do 14. 11. 2021 vo výške 181.446,- Kčs, ale zároveň poukázal na výdavky za nájomné vo výške 130.000,- Kčs, čo predstavuje 13.000,- Kčs za mesiac, a keďže bol na PN 10 mesiacov, tak suma je 130.000,- Kčs. Za 10 mesiacov rovnako užíval i lieky, čo môže byť približne 5.000,- Kčs, náklady na cestovné, na lekárske vyšetrenia a rehabilitácie okolo 5.000,- Kčs a strava okolo 10.000,- Kčs + náklady na telefón cca. 30 až 40,- Eur. Zároveň zvýraznil, že má vyživovaciu povinnosť na tri maloleté deti. Jeho mesačné náklady v súčasnosti predstavujú sumu 15.000,- Kčs na nájomné (cca. 600,- Eur mesačne, 40,- Eur telefón, lieky 20,- Eur, cestovné za prácou 100,- Eur, výživné na dve dcéry z prvého manželstva 100,- Eur, výživné na dcéru z druhého manželstva 60,- Eur, hygienické potreby v sume 50,- Eur, oblečenia a obuv 100,- Eur, a takisto, keďže je fajčiar, na cigarety minie cez 100,- Eur mesačne) Jeho priemerný mesačný príjem z práce je 1.325,03 Eur plus čiastočný invalidný dôchodok v sume po zrážkach 120,40 Eur. Zvýraznil, že na rozdiel od matky on musel začať od znova, nakoľko všetko investoval do rodiny, po rozchode mu zostal iba televízor a chladnička. Doslova zostal na ulici; pokiaľ by mu nepomohli jeho bývalí zamestnávatelia, tak nikoho nezaujíma. Uviedol, že býva v podnájme a hoci by mohol žiť v menšom, napr. v garsónke za menej peňazí, avšak to by bol zas problém so stykom s deťmi, nakoľko, keďže sa chce s nimi stretávať, stretanie s tromi deťmi v garsónke je „neprípustné“. Taktiež poukázal na exekúciu, ktorú má a dlh vo výške 11.982,74 Eur, ktorý sa mu nedarí splácať a dlh len rastie. Záverom uviedol, že príjem konštatovaný súdom za jún roku 2022 bol vyšší z dôvodu, že poprosil o zaplatenie dovolenky vopred, nakoľko všetky tri dcéry boli u neho na prázdninách a uvedené je na výplatnej páske i poznačené ako špeciálna platba. Uvedené peniaze investoval do svojich dcér a je presvedčený, že dcéry si prázdniny uňho užili. Navrhol preto, aby odvolací súd zmenil rozsudok súdu prvej inštancie tak, že uloží otcovi maloletej prispievať na výživu maloletej G. G. zvýšeným výživným zo sumy 50,- Eur mesačne, na sumu 100,- Eur mesačne, vždy do 25. dňa v mesiaci vopred k rukám matky počnúc dňom 01. 09. 2022. Zameškané výživné vo výške 400,- Eur od 12.04.2022 do 16.08.2022 žiadal zrušiť v celom rozsahu, nakoľko si vyživovaciu povinnosť plnil podľa rozhodnutia okresného súdu v Banskej Bystrici sp. zn. , a to zo dôvodu, že dlh už má voči dvom maloletým deťom z prvého manželstva a exekúciu vo výške 11.982,- Eur. Ďalší dlh by už skutočne nevládal platiť.

6. Odvolanie otca bolo doručené opatrovníkovi maloletého dieťaťa - Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny dňa 12. 09. 2022 s možnosťou k uvedenému sa v lehote vyjadriť.

7. Odvolanie otca bolo doručené matke maloletej dňa 19. 09. 2022 s možnosťou k uvedenému sa v lehote 10 dní vyjadriť.

8. Dňa 13. 09. 2022 sa k odvolaniu otca vyjadril opatrovník - Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Banská Bystrica. Uviedol, že má za to, že je v možnostiach a schopnostiach otca prispievať na výživu maloletého dieťaťa výživným vo výške 130,- Eur mesačne vzhľadom na odôvodnené potreby a vek maloletého dieťaťa, nakoľko od poslednej úpravy výšky výživného ubehla doba 4 roky a na strane maloletého dieťaťa došlo k zmene pomerov a zvýšili sa výdavky na napĺňanie jeho potrieb. Súčasne opatrovník poukázal na to, že otcom navrhovaná a toho času uhrádzaná výška výživného je pod úrovňou sumy životného minima na neplnoleté nezaopatrené dieťa. Otcom navrhovaná a uhrádzaná výška výživného sa preto úradu javí ako neprimerane nízka. Navrhol, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil ako vecne správny.

9. Matka sa k odvolaniu otca nevyjadrila.

10. Vyjadrenie opatrovníka k odvolaniu otca bolo doručené matke maloletej dňa 20. 10. 2022 s možnosťou k uvedenému sa vyjadriť a otcovi maloletej na adresu do Českej republiky.

11. K vyjadreniu kolíznemu opatrovníka sa podaním zo dňa 08.11.2022 doručeným Okresnému súdu Banská Bystrica dňa 11. 11. 2022 vyjadril otec maloletej. Uviedol, že z vyjadrenia kolízneho opatrovníka k jeho odvolaniu sa nedozvedel prakticky nič; uvedené neobsahovalo nič iné, ako to, čo bolo uvedené a zistené v návrhu na zvýšenie výživného. Vytýkal úradu, že sa vôbec nesnažil upozorniť matku, že auto po splatení, ktoré bude stáť 10.000,- sa dá kúpiť aj lacnejšie, že prevolať 100,- Eur mesačne sa dá tiež znížiť a že matka vynakladá ostatné zbytočné výdavky. Nezodpovedá skutočnosti, ako kolízny opatrovník opísal matku a jej domácnosť, lebo by úrad mal vedomosť o tom, že matka naďalej býva s priateľom v jednej domácnosti, že sa tam míňajú peniaze na alkohol a zábavu. Jeho žiadosti o kontrolu vo večerných hodinách nikdy neakceptovali, vraj sú nedôvodné. Ďalej otec uviedol, že chápe, že Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny koná v prospech a rodiny, ale zároveň sa pýta, či len finančne alebo i v tom smere, či dcéra vyrastá v usporiadanej domácnosti a rodine, a nie v domácnosti, kde sa požívajú alkoholické nápoje, kde sú hádky, fyzicky sa ubližuje a potom to rieši polícia. Rovnako úrad zaujímalo len to, aký má otec príjem, nič iné, nezaujímali ho otcove výdavky. Aby mal otec príjem, musí pracovať, do práce musí chodiť čistý, vyspatý a to niečo stojí. Otec nevlastní auto ako matka, nemá účty za telefón ako ona a snaží sa šetriť každú korunu. Záverom uviedol, že sa snaží dať deťom čo najviac, ale nie je ochotný prispievať na pokrytie zbytočných a neodôvodnených výdavkov a nákladov matky. Záverom preto navrhol, aby odvolací súd zmenil rozsudok súdu prvej inštancie a uložil otcovi maloletej prispievať na výživu maloletej výživným vo výške 120,- Eur mesačne od právoplatnosti rozsudku.

12. Vyjadrenie otca k vyjadreniu opatrovníka bolo doručené Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny dňa 24. 11. 2022 a matke maloletej dňa 29. 11. 2022 s možnosťou k uvedenému sa v lehote 10 dní vyjadriť.

13. Vyjadrenie k vyjadreniu otca maloletého žiadnym z účastníkov konania podané nebolo.

14. Krajský súd, ako súd odvolací ( - , ďalej len „CSP“), preskúmal vec v rozsahu vyplývajúcom z ust. a , pretože ide o konanie vo veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa, ktoré možno začať i bez návrhu a v ktorom odvolací súd nie je viazaný ani rozsahom odvolania, ani odvolacími dôvodmi a bez nariadenia pojednávania v súlade s ust. a contrario v spojení s ust. napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie postupom podľa ust. , potvrdil ako vecne správny.

15. Podľa odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.

16. Podľa , ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

17. Podľa podľa tohto zákona súdy prejednávajú a rozhodujú veci ustanovené v tomto zákone.

18. Podľa na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia , ak tento zákon neustanovuje inak.

19. Podľa o rodine (ďalej aj len „Zákon o rodine“) dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh.

20. Podľa ods. 3 citovaného zákonného ustanovenia pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov.

21. Podľa ust. rozsudky o úprave výkonu rodičovských práv a povinností a výžive maloletých a o priznaní, obmedzení alebo o pozbavení rodičovských práv a povinností alebo o pozastavení ich výkonu možno zmeniť alebo zrušiť aj bez návrhu, ak sa zmenia pomery.

22. Odvolací súd uvádza že s rozhodnutím súdu prvej inštancie vyslovenom v napadnutom rozhodnutí ako aj s jeho dôvodmi sa v celom rozsahu stotožňuje a na tieto v plnom rozsahu poukazuje. Preskúmaním veci odvolací súd dospel k názoru, že súd prvej inštancie rozhodol vo veci návrhu matky na zvýšenie vyživovacej povinnosti k maloletému dieťaťu na základe dostatočne zisteného skutkového stavu, pričom správne prihliadol na záujem maloletého dieťaťa a dospel k správnym skutkovým a právnym záverom. Námietky otca maloletého dieťaťa uvedené v odvolaní odvolací súd nepovažoval za prijateľné práve z dôvodov, že súd prvej inštancie vykonal vo veci náležité dokazovanie, vec správne právne posúdil, pričom otec maloletého dieťaťa v odvolaní neuvádzal žiadne nové skutočnosti, ktoré by boli spôsobilé ovplyvniť alebo zvrátiť výsledky doterajšieho dokazovania. Otec maloletého dieťaťa vo svojom odvolaní neuviedol ani žiadnu skutočnosť, ktorá by mala za následok úvahu o prípadnej vade v procesnom postupe súdu prvej inštancie, pričom odvolací súd takúto vadu ani nezistil. Rozhodnutie súd prvej inštancie náležite podľa odôvodnil, dôvody rozhodnutia súdu prvej inštancie sú detailné, zrozumiteľné, jasné a i presvedčivé. Je nepochybné, že súd prvej inštancie pri rozhodovaní vo veci bral do úvahy existenciu zmeny pomerov na strane maloletého dieťaťa ako i zvýšenie výšky príjmu otca maloletého dieťaťa, pričom prihliadol na dobu uplynulú od poslednej úpravy výživného na maloleté dieťa a na skutočnosť, že matka zabezpečuje starostlivosť o maloletú v celom rozsahu sama.

23. Odvolací súd dodáva, že „nová“ úprava vyživovacej povinnosti povinného rodiča (t.j. jej zvýšenie alebo zníženie) je opodstatnená len za predpokladu, ak má súd jednoznačne v konaní preukázané, že pomery povinného i oprávneného za zmenili do takej miery, že predchádzajúce rozhodnutie o výživnom už nezodpovedá schopnostiam a možnostiam povinného rodiča a odôvodneným potrebám nezaopatreného maloletého, či plnoletého dieťaťa. Ak však od poslednej úpravy vyživovacej povinnosti rodičov voči dieťaťu uplynula dlhšia doba (ako je to i v danom prípade), už táto skutočnosť je sama osebe relevantným dôvodom opodstatňujúcim novú úpravu výšky príspevku povinného rodiča na výživu nezaopatreného dieťaťa, pretože vývoj životných nákladov ako aj miera odôvodnených potrieb dieťaťa v časovom horizonte niekoľkých rokov má nesporne stúpajúcu tendenciu, ktorú je súd povinný zohľadniť. Odvolací súd poznamenáva, že takáto časová okolnosť je relevantná aj v danom konaní, pretože od právoplatnosti posledného rozhodnutia o vyživovacej povinnosti do podania návrhu na zvýšenie výživného uplynula doba viac ako štyroch rokov, v dôsledku čoho sa objektívne a nespochybniteľne zvýšili primerane veku maloletého dieťaťa i jeho odôvodnené potreby a výdavky, pričom zásadné je i to, že od poslednej úpravy výživného dieťa nastúpilo na povinnú školskú dochádzku, dokonca v čase rozhodnutia odvolacieho súdu je už na druhom stupni základnej školy.

24. Odvolací súd uvádza, že vyživovacia povinnosť zo strany rodičov môže byť plnená osobnou starostlivosťou alebo tiež čiastočne starostlivosťou o domácnosť. Ďalšou formou plnenia vyživovacej povinnosť je poskytovanie vecných plnení, napr. bývania alebo stravovania a treťou formou plnenia vyživovacej povinnosti je platenie výživného ako peňažného príspevku na uhrádzanie potrieb dieťaťa. Rodič, ktorý sa o dieťa osobne stará, plní vyživovaciu povinnosť prevažne poskytovaním vecných plnení, ako je bývanie, strava, nákup ošatenia, ale tiež zabezpečovanie zdravotnej starostlivosti a pod. a tiež osobnou starostlivosťou. Rodič, ktorý sa o dieťa osobne nestará, prispieva na jeho výživu výživným, ktoré určil súd. Pre určenie výšky vyživovacej povinnosti je smerodajná životná úroveň každého z rodičov, pretože platí premisa, že dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni každého svojho rodiča. Ak dieťa žije s rodičom, ktorého životná úroveň je porovnateľne nižšia, než životná úroveň druhého rodiča, možno uložiť povinnému rodičovi i plnenie všetkých preukázateľných oprávnených potrieb dieťaťa, pričom sa

vychádza z predpokladu, že druhý rodič plní svoju vyživovaciu povinnosť formou osobnej starostlivosti a uspokojovania bytových potrieb dieťaťa. Za schopnosti každého rodiča treba považovať jeho reálny zárobok, ktorý dosiahne v čase vyhlásenia rozhodnutia. Tento však treba modifikovať možnosťami rodiča, ktoré rozširujú reálne dosahovaný zárobok o subjektívnymi vlastnosťami podmienené možnosti ako sú fyzická zdatnosť, vzdelanie, zdravotný stav, pracovné ponuky, časový priestor a pod. Schopnosti, možnosti a majetkové pomery rodiča treba posudzovať vždy komplexne, najlepším ukazovateľom je práve životná úroveň rodiča.

25. Na strane druhej základnou podmienkou správneho určenia vyživovacej povinnosti rodiča k dieťaťu je vyhodnotenie nákladov na dieťa. Rozhodnutie súdu o výkone rodičovských práv a povinností sa môže zmeniť, ak sa zmenia pomery, z ktorých súd vychádzal pri ostatnej úprave výšky výživného. Výška mesačných nákladov na dieťa má predstavovať vyčíslenie pravidelných a nepravidelných platieb na dieťa tak, aby bola jednoznačne určiteľná. Náklady predstavujú všetky náklady potrebné na uspokojenie potrieb dieťaťa, pričom medzi základné patria bývanie, stravovanie, ošatenie, hygienické potreby a drogéria, zdravotná starostlivosť, školské potreby a náklady súvisiace s plnením školskej dochádzky. Pokiaľ to životná úroveň rodičov dovoľuje, treba zohľadniť tiež náklady na voľnočasové aktivity, dovolenky, detské tábory, lyžiarskej kurzy a pod. Práve pri posudzovaní otázky, čo súd zahrnie do oprávnených nákladov na dieťa, sa najviac prejaví porovnanie životnej úrovne rodičov a dieťaťa. Pravidelné položky, ktoré sa opakujú mesačne pravidelne ako aj napr. strava, mobilný telefón, alebo ktoré sa opakujú prevažnú väčšinu mesiacov v roku: družina, školné, stravné možno uviesť v konkrétnej výške aktuálne za mesiac. Nepravidelné platby ako je kúpa školských potrieb, zdravotných pomôcok a rôznych pomôcok na záujmové činnosti sa rozpočítajú na jednotlivé mesiace tak, že sa celková úhrada každého nákladu vydelí 12 mesiacmi a k pravidelným mesačným nákladom sa pripočítava iba suma zodpovedajúca mesačnému príspevku. Spoločné náklady rodiny sa do nákladov dieťaťa započítavajú len vo výške pripadajúcej len na jedného člena rodiny. Miera vyživovacej povinnosti rodičov k tomu istému dieťaťu nemusí byť rovnaká, je nutné porovnať možnosti, schopnosti a majetkové a iné pomery o oboch rodičov a zohľadniť osobnú starostlivosť o dieťa.

26. V súdenej vec súd prvej inštancie pri rozhodovaní dôsledne rešpektoval a aplikoval všetky vyššie uvedené kritériá pri návrhu matky na zvýšenie výživného, jasne a zrozumiteľne uviedol zistené skutočnosti, na ktoré prihliadal a tiež podrobne rozviedol spôsob určenia výživného a úvahy, ktorými sa riadil pri návrhu matky na zvýšenie výživného. Pokiaľ v podanom odvolaní otec maloletého dieťaťa považuje výživné určené v súdom stanovenej výške za neprimerane vysoké, odvolací súd poukazuje predovšetkým na tú skutočnosť, že posledná úprava výživného bola vykonaná rozsudkom Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. zo dňa 10.07.2018 a od poslednej úpravy výživného do podania návrhu na zvýšenie výživného prešlo viac ako štyri roky, do rozhodnutia súdu prvej inštancie o zvýšení výživného ubehlo obdobie štyri a pol roka. Za uvedené obdobie došlo k podstatnej zmene pomerov na strane maloletého dieťaťa, kedy maloletá nielenže nastúpila na povinnú školskú dochádzku, ale v čase rozhodovania súdu prvej inštancie bola pred nástupom už na druhý stupeň základnej školy (v čase letných prázdniny). Uvedené obdobie nezmenenej vyživovacej povinnosti by bolo samo osebe dôvodom pre rozhodnutie o zvýšení výživného. Taktiež je potrebné uviesť, že počas tejto doby otec i naďalej na maloletú prispieval len súdom určeným výživným v aktuálnej výške, na ostatné jej potreby, či už nevyhnutné, voľnočasové alebo nepravidelné neprispieva, nepodieľa sa na nich, či už vecným alebo finančným plnením. Otcovi je však nutné uznať a prihliadnuť na to, že o maloletú sa zaujíma, maloletá trávi s otcom čas predovšetkým počas školských (letných) prázdnin. Potreby, náklady a tiež nepravidelné a jednorazové zvýšené výdavky však znáša prevažne matka maloletej, ktorá zároveň sama zabezpečuje starostlivosť, opateru a výchovu maloletej, tejto tiež zabezpečuje bývanie a všetky vecné plnenia, čím zároveň sama plní všetky formy vyživovacej povinnosti. Matka pritom v súčasnosti dosahuje priemerný príjem 493,89 Eur a uplatňuje si daňový bonus a poberá prídavok na dieťa. Jej príjem spolu s daňovým bonusom je v sume do 600,- Eur mesačne, pričom matka na maloletú vyčíslila mesačné výdavky 308,- Eur, ktoré súd akceptoval. Súd však do výdavkov na maloletú nepoňal výdavky na záujmovú činnosť a stravu v škole s odôvodnením, že matka sa k uvedenému nevedela vyjadriť a tiež z dôvodu, že nebolo isté, či matka bude v nasledujúcom školskom roku takéto náklady vynakladať. Taktiež je nutné zvýrazniť, že súd do nákladov na maloletú nezapočítal nepredvídateľné výdavky ako ani výdavky na tábor pre maloletú, s odôvodnením, že konkrétnu výšku týchto výdavkov v budúcnosti nie je možné s istotou určiť, hoci matka maloletej uhradila v roku 2022 tábor a sama znášala tento nepravidelný jednorazový výdavok vo výške 300,- Eur. Žiada sa však doplniť, že takéto voľnočasové aktivity a tým spojené náklady na záujmovú a voľnočasovú činnosť je možné považovať za odôvodnené potreby maloletého

dieťaťa, prispievajúce k jeho celkovému všeobecnému rozvoju. Okolnosť, že uvedené náklady súd do preukázateľných nákladov nepoňal, bez ďalšieho ale neznamená, že matke takéto nákladové položky nevznikajú, z čoho potom vyplýva, že náklady na maloletú tieto počítajúc priemerne na mesiac môžu byť vyššie, než súdom ustálených 308,- Eur.

27. Osobitou náležitosťou primeraného určenia vyživovacej povinnosti povinného rodiča k dieťaťu je posúdenie a vyhodnotenie majetkových, zárobkových pomerov na strane povinného rodiča s prihliadnutím na jeho schopnosti, možnosti, vzdelanie a situáciu na trhu práce.

28. V súdenej veci bolo zistené, že otec je od mája roku 2022 zamestnaný ako kuchár v Rakúsku, kde dosahuje priemerný mesačný príjem vo výške 1.325,- Eur, ktorý bol v mesiaci jún 2022 mimoriadne vyšší v dôsledku vyplatenia náhrady za dovolenku na žiadosť otca. Príjem za mesiac jún 2022 tak dosahoval výšku 2.677,28 Eur.

29. Je potrebné zvýrazniť, že konajúci súd prvej inštancie ako aj odvolací súd nevychádzal práve z uvedenej výšky, ale zistil, vypočítal a posudzoval priemerný mesačný príjem otca, obvykle dosahovaný v priebehu predchádzajúcich (desiatich) mesiacov. V podanom odvolaní otec maloletej sám uvádza a potvrdzuje príjem 1.325,- Eur mesačne (čistý priemerný príjem), ku ktorému je však ešte potrebné pričítať invalidný dôchodok vo výške 164,- Eur, ktorý mu je po realizovaní exekučných zrážok vyplácaný v sume 120,- Eur mesačne. Celkový príjem otca je tak v sume 1.445 Eur za mesiac, z ktorého otec maloletej udával náklady na nájomné 600,- Eur, na stravu 100,- Eur, telefón 30,- Eur a internet 10,- Eur, ktoré i súd prvej inštancie v takejto výške uznal. Po odčítaní nákladov otcom udávaných od čistého príjmu otca zostáva otcovi k dispozícii 705,- Eur, pričom otec maloletej má ešte ďalšie dve vyživovacie povinnosti v celkovej výške 140,- Eur. Po zohľadnení úhrady výživného na dve maloleté deti vo výške 140,- Eur zostáva otcovi k dispozícii 565,- Eur, už po úhrade ním udávaných nákladov na bývanie, stravu, ošatenie, pohonné hmoty. I odvolací súd dospel k záveru, že z uvedenej sumy, ktorou otec disponuje po úhrade nákladov, je v schopnostiach a možnostiach otca prispievať na výživu maloletého dieťaťa vo veku 10 rokov výživným vo výške 130,- Eur mesačne a odvolací súd vyhodnotil súdu prvej inštancie, ktorým zvýšil výživné z 50,- Eur mesačne na 130,- Eur mesačne ako vecne správne.

30. V podanom odvolaní otec maloletej namietal - tak ako to činil i v priebehu konania pred súdom prvej inštancie - že konajúci súd nevzal do úvahy jeho dlhy a exekúciu, ktorá je voči otcovi vedená, a na základe ktorej sa otcovi vykonávajú zrážky. Odvolací súd na uvedenú odvolaciu námietku otca uvádza, že uvedená okolnosť existencie dlhov a vedenej exekúcie nemôže byť v súdenej veci dostatočným dôvodom pre rozhodnutie o určení výživného v nižšej výške, nakoľko existujúci dlh, resp. vedená exekúcia je dôsledkom predchádzajúceho porušenia povinností otca platiť výživné v určenej výške a včas a je tak výsledkom jeho nedisciplinovanosti v otázke včasného plnenia si zákonných povinností. Z čl.l 83 súdneho spisu vyplýva, že exekučného zrážky sú vykonávané na úhradu bežného výživného (140,- Eur mesačné v konaní sp. zn. EX 37/2014) a nedoplatkov na výživnom (rovnako v konaní vedenom pod sp. zn. EX 37/2014). Zrážky sú dosiaľ vykonávané z invalidného dôchodku otca maloletej priznaného vo výške 164, 30 Eur, ktorý mu je po odpočítaní zrážok vyplácaný v sume 120, 40 Eur. Navyše pokiaľ exekúcia je vedená pre vymoženie zameškané a bežného výživného, je nutné konštatovať, že v dôsledku konania otca sa maloletým deťom včas nedostávalo na výžinom toľko, koľko by sa im v zmysle súdneho rozhodnutia malo dostávať, a teda otec si neplnil riadne súdom určenú povinnosť platiť výživné.

31. Taktiež nie je relevantná tá okolnosť, či matka maloletej žije v spoločnej domácnosti so súčasným partnerom a či sa tento podieľa na znášaní úhrade nákladov na maloleté dieťa. Už súd prvej inštancie uviedol, že náklady na maloletú nemožno prenášať na inú osobu ako na rodičov maloletého dieťaťa, nakoľko je zákonnou povinnosťou výlučne rodičov maloletých detí tieto svoje deti vyživovať. Medzi základné potreby maloletej nepochybne patrí i potreba zabezpečenia bývania, ktorú otázku rieši matka a bývanie maloletej zabezpečuje, s čím vznikajú matke preukázateľne náklady, ktoré za maloletú znáša ona, pričom i v prípade, že by s partnerom žila v spoločnej domácnosti (pričom však matka uvádza, že s partnerom spoločnú domácnosť netvoria), akákoľvek tretia osoba, teda ani prípadný aktuálny partner druhého rodiča, nie je povinný podieľať sa na znášaní nákladov na bývanie pre maloleté dieťa. Takáto povinnosť zaťažuje výlučne rodičov maloletého dieťaťa. Preto pokiaľ otec maloletej bývanie pre maloletú nezabezpečuje, je jeho zákonnou povinnosťou podieľať sa na znášaní nákladov na bývanie maloletej.

32. Pre úplnosť, odvolací súd dodáva, že v podanom odvolaní otec maloletej uvádza svoje náklady „na tabak, aby ušetril“ vo výške „cez 100,- Eur“ mesačne. . Tu je nutné zvýrazniť, že v zmysle ust. § 62 ods. 5 Zákona o rodine má výživné prednosť pred inými výdavkami rodičov. Nemožno tak prehliadať, že otec maloletej vynakladá finančné prostriedky na zdraviu škodlivé tabakové výrobky takmer v takej výške, ako súd určil vyživovaciu povinnosť otcovi, z ktorej finančnej čiastky majú byť (čiastočne) pokryté potreby dieťaťa vo veku desať rokov na jeden kalendárny mesiac.

33. S poukazom na vyššie uvedené dôvody odvolací súd vyhodnotil odvolacie námietky otca v tejto časti ako nedôvodné a nespôsobilé privodiť iné rozhodnutie o výške výživného, než aké učinil súd prvej inštancie. 34. Súd prvej inštancie rozhodol o zvýšení výživného zo sumy 50,- Eur mesačne na sumu 130,- Eur mesačne, a to od 12.04.2022, teda odo dňa podania návrhu na zvýšenie výživného matkou (a nie spätne od 01. 04. 2022, ako žiadala v návrhu matka maloletej), keď od uvedeného obdobia mal za preukázané zmenu pomerov ako na strane maloletého dieťaťa tak aj na strane otca, ako povinného rodiča. Zmena pomerov na strane maloletej nepochybne existovala už od uvedeného dátumu ku dňu podania návrhu na zvýšenie výživného (12. 04. 2022), ktorá zmena nastala (u)plynutím času štyroch rokov od poslednej úpravy výživného, tým, že je maloletá staršia a došlo k zvýšeniu nákladov na jej odôvodnené potreby. K uvedenému dátumu možno konštatovať i podstatné zvýšenie príjmu na strane otca oproti prechádzajúcej úprave výživného, kedy v čase prvého rozhodnutia o výživnom otec poberal čiastočný invalidný dôchodok v sume 144,95 Eur, mal príjem z dohody o vykonaní pracovnej činnosti brigádnicky si privyrábal 100,- Eur mesačne. Naproti tomu v čase podania návrhu na zvýšenie výživného otec maloletej bol jednak nezamestnaný, kedy poberal podporu v nezamestnanosti a v rozhodnom období poberal i nemocenské, keď z uvedeného mal priemerný mesačný príjem cca. 880,- Eur, ku ktorému poberal invalidný dôchodok vo výške 164,- Eur, ktorý tak ako bolo uvedené vyššie, po zrealizovaní zrážok mu je (i bol) vyplácaný vo výške 120,- Eur mesačne. I v období prechádzajúcom riadnemu zamestnaniu sa otca (v Rakúsku ako kuchár od mája 2022) príjem otca predstavoval sumu cca. 1.000,- Eur mesačne. Na strane otca tak došlo k výraznému zvýšeniu príjmu oproti poslednej úprave výživného, ktorá podstatná zmena trvala a existovala už v čase podania návrhu matky na zvýšenie výživného. Správny bol potom záver súdu prvej inštancie, keď výživné zvýšil odo dňa 12.04.2022, teda spätne, ktorý postup umožňuje a upravuje ustanovenie o rodine a ust. , keďže otec maloletej plnil výživné na maloletú v nižšej, t. j. pôvodne určenej výške. výške. V prípade podstatnej zmeny pomerov vyššie uvedené ustanovenia Zákona o rodine a umožňujú zmenu súdneho rozhodnutia o výživnom pre maloleté deti i spatne, od času, keď k zmene pomerov došlo. V súdenej veci súd konštatoval zmenu pomerov ku dňu podania návrhu matky na zvýšenie výživného. Od uvedeného obdobia tak vzniklo zameškané výživné, ktoré je otec povinný uhradiť. Za obdobie od 12.04.2022 do 16.08.2022 súd správne ustálil výšku zameškaného výživného vo výške 400,- Eur ( zvýšenie o 80,- Eur mesačne za 5 mesiacov do rozhodnutia súdu vo veci samej) , ktoré povolil otcovi splácať v 20,- Eur mesačných splátkach spolu s bežným výživným až do zaplatenia. Z dôvodu vecnej správnosti odvolací súd potvrdil rozsudok súdu prvej inštancie i vo výroku II. o zameškanom výživnom, keď súd výpočtom dospel k správnej sume zameškaného výživného za uvedené obdobie a rovnako splátky vo výške 20,- Eur mesačne zohľadňujú tú okolnosť, aby otec plnením výživného nebol neprimerane finančne zaťažený a zároveň aby sa zameškané výživné dostalo k dieťaťu v dobe nie neprimerane dlhej, v konkrétnom prípade otec súdom určenými splátkami splní celé zameškané výživné za obdobie 20 mesiacov.

35. S poukazom na uvedené dôvody, odvolací súd stotožňujúc sa s rozhodnutím súdu prvej inštancie a s jeho odôvodnením, po náležite a dostatočne vykonanom dokazovaní v predmetnej veci, nevyhodnotil odvolanie otca maloletého dieťaťa ako dôvodné a rozsudok prvej inštancie potvrdil ako vecne správny.

36. Ako výrok závislý preskúmal odvolací súd i výrok o trovách konania, o ktorých rozhodol súd prvej inštancie s poukazom na ustanovenie tak, že žiadnemu z účastníkov nepriznal nárok na náhradu trov konania. Vzhľadom na charakter konania starostlivosti súdu o maloleté dieťa, ktoré možno začať i bez návrhu, súd prvej inštancie správne postupoval podľa ustanovení a pri rozhodnutí o trovách konania aplikoval ustanovenie , podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak. Keďže súd prvej inštancie a následne pri preskúmaní rozhodnutia ani súd odvolací nevzhliadol žiadne osobitné okolnosti prípadu, keby by bolo spravodlivé ukladať niektorému z účastníkov konania povinnosť náhrady trov

konania, odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdil i vo výroku IV. o trovách prvoinštančného konania.

37. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd s poukazom na ustanovenie , a tak, že žiadnemu z účastníkov konania nepriznal právo na náhradu trov odvolacieho konania, keď v prejednávanej veci nebol dôvod postupovať podľa ustanovenia a .

38. Rozhodnutie senátu krajského súdu bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b/ ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c/ strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces ( ).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a/ pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b/ ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c/ je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne ( až c/ ).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa až n/ ( ).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c/ je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/.

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie ( a ).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné ( ).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a/ dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

b/ dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c/ dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa ( ).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).