Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (3)Uznesenie_3CoE-157-2014.pdf
PDF · 82.09 KB
Case nature
Area
Subarea
3CoE/157/2014
Uznesenie
Krajský súd v Trnave v exekučnej veci oprávneného: Wüstenrot stavebná sporiteľňa, a.s., Grösslingova 77, Bratislava, IČO: 31 35 1026 , proti povinným: 1/ U. F., nar. XX.XX.XXXX a 2/ O. F., nar. XX.XX.XXXX, obaja bytom T. X., J. D. XXXX/X, vedenej u súdneho exekútora JUDr. Aleny Szalayovej, Exekútorský úrad Levice, Jilemnického 1 pod sp. zn. EX 621/2013, o vymoženie 2.937,56 eur s prísl., o žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Dunajská Streda zo dňa 27.03.2014 pod č.k. 12Er/1791/2013-30, takto
rozhodol:
Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie.
odôvodnenie:
Napadnutým uznesením súd prvého stupňa žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietol. Svoje rozhodnutie odôvodnil ustanoveniami § 44 ods.2 Exekučného poriadku, § 263 ods.1, § 330 ods.2 a § 497 Obchodného zákonníka, § 54 ods.1 , § 566 ods.2 , § 879j Občianskeho zákonníka a vecne potom tým, že návrhom na vykonanie exekúcie doručeným súdnemu exekútorovi dňa 27.11.2013 (§ 36 ods. 1, 2 Ex. por.) sa oprávnený domáha vymoženia pohľadávky voči povinným z exekučného titulu - rozsudku Okresného súdu Dunajská Streda č. k. 12C/281/2010-58 zo dňa 22.06.2011 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Trnave č. k. 11Co/2/2012-75 zo dňa 14.11.2012 vo výške istiny 2.937,56 eur s prísl. K návrhu oprávnený pripojil exekučné tituly, opatrené doložkou vykonateľnosti dňom 20.11.2012 (§ 39 ods. 2 Ex. por.). Exekučnými titulmi boli povinní zaviazaní k zaplateniu istiny 2.937,56 eur s úrokom 9,8% ročne od 28.04.2010 do zaplatenia, s úrokom z omeškania 2% ročne od 28.04.2010 do zaplatenia a k náhrade trov konania žalobcovi 176 eur, v splátkach po 85 eur mesačne. Z návrhu na vykonanie exekúcie vyplýva, že povinní na súdom uloženej povinnosti plnili v rozsahu 561 eur, ktoré platby použil oprávnený na úhradu záväzkov v zmysle čl. VI. ods. 6 úverovej zmluvy. S poukazom na vykonané úhrady sa oprávnený domáha vymoženia istiny 2.937,56 eur, úroku v sume 265,75 eur (vyčísleného do 12.11.2013) a úroku 9,8% ročne od 13.11.2013 do zaplatenia, ďalej úroku z omeškania 2% ročne od 13.11.2013 a priznanej náhrady trov konania. Z návrhu je zrejmé, že plnenia povinných oprávnený započítal na úrok a úrok z omeškania. Na výzvu súdu k oprave návrhu v súlade s ustanovením § 566 ods. 2 Obč. zák. oprávnený reagoval písomne podaním z 17.03.2014 s tým, že zmluva o úvere, z ktorej bola pohľadávka priznaná, je tzv. absolútnym obchodom podľa § 261 ods. 3 písm. d/ Obch. zák., ktorý právny predpis ako lex specialis svojou osobitnou úpravou práv a povinností ruší zákon všeobecný - Občiansky zákonník, ktorý sa použije len v prípade, že Obchodný zákonník niektorú otázku vyslovene nerieši. Exekučný súd pritom nie je oprávnený posudzovať vecnú správnosť rozsudku všeobecného súdu. Z odôvodnenia exekučných titulov prvostupňový súd zistil, že nárok si žalobca uplatnil v súdnom konaní zo zmluvy o úvere z 07.02.2006, ktorá síce nepodlieha právnemu režimu zákona o spotrebiteľských úveroch č. 258/2001 Z. z., nič to však nemení na tom, že v danom prípade išlo o spotrebiteľský vzťah a ako taký podlieha právnej úprave § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka. V posudzovanom prípade o žiadosti súdneho exekútora na vydanie poverenia na vykonanie exekúcie súd v žiadnom prípade neposudzuje
otázku oprávnenosti nárokov, ako boli priznané exekučným titulom. Sám oprávnený v návrhu potvrdil, že povinní po rozhodnutí súdu, teda jednoznačne po účinnosti ustanovenia § 566 ods. 2 Obč. zák., zaplatili v 8 splátkach celkom sumu 561 eur, ktorú v zmysle uvedeného mal započítať postupom podľa § 566 ods. 2 Obč. zák. na istinu a nie na príslušenstvo, nakoľko oprávneným poukázané dojednanie vo všeobecných podmienkach nie je v zmysle § 54 ods. 1 Obč. zák. platným dojednaním. Započítaním čiastkových platieb na úroky a úroky z omeškania naďalej z istiny (stále v pôvodnej výške) rastú úroky a úroky z omeškania pre ďalšie obdobie, pričom pri započítaní najprv na istinu sa znižujú aj úroky a úroky z omeškania, keďže sa pre ďalšie obdobie vyčísľujú z nižšej istiny, preto dojednanie v zmysle ustanovenia Obchodného zákonníka o započítavaní čiastočného plnenia nie je v prospech spotrebiteľa. Vzhľadom na uvedené, nie je správne vyčíslená celková pohľadávka oprávneného, napriek výzve súdu nebol návrh daný do súladu s právnou úpravou vzťahujúcou sa na daný prípad, čím nie je možné v exekučnom konaní pokračovať a bolo potrebné žiadosť exekútora o udelenie poverenia zamietnuť. Proti uzneseniu súdu prvého stupňa podal v zákonnej lehote odvolanie oprávnený, ktorý navrhol napadnuté uznesenie zrušiť a vec vrátiť okresnému súdu na nové konanie. V odvolaní namietal, že exekučný súd vychádzajúc z viazanosti výrokom právoplatného rozsudku, nie je oprávnený v rámci exekúcie preskúmavať vecnú správnosť rozhodnutia všeobecného súdu. Konštatoval, že zo strany exekučného súdu došlo v danom prípade k nerešpektovaniu zákonného pravidla v podobe viazanosti právoplatným rozsudkom, nakoľko exekučný súd opätovne posudzoval právny titul - úverovú zmluvu a podmienky v ňom dojednané, a to aj napriek skutočnosti, že predmetná úverová zmluva bola už raz predmetom súdneho preskúmania, ktorého výsledkom bol právoplatný a vykonateľný exekučný titul. V ďalšej fáze odvolania vyjadril odvolateľ nesúhlas s prístupom exekučného súdu spočívajúcom vo vylúčení ustanovení Obchodného zákonníka na existujúci právny vzťah medzi oprávneným a povinnými, pričom veľmi podrobne popisoval jednotlivé ustanovenia Obchodného zákonníka ako i spôsob započítania vkladov v súlade s možnosťami danými zákonom.
Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.) po zistení, že odvolanie podala včas oprávnená osoba - účastník konania (§ 37 ods. 1 Exekučného poriadku, § 201 a § 204 ods. 1 O.s.p.) proti rozhodnutiu, proti ktorému je tento opravný prostriedok prípustný (§ 201 a § 202 O.s.p.), postupom bez nariadenia pojednávania, pretože odvolanie smeruje proti uzneseniu (§ 214 ods. 2 písm. c/ O.s.p.), preskúmal napadnuté uznesenie v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 212 ods. 1 O.s.p.) a dospel k záveru, že odvolanie oprávneného je dôvodné, pretože rozhodnutie súdu prvého stupňa nie je vecne správne. Toto uznesenie bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0, čiže jednohlasne (§ 3 ods. 9 posledná veta zákona č. 757/2004 Z. z. v znení neskorších zmien a doplnení).
Predmetom exekučného konania vedeného na súde prvého stupňa pod sp. zn. 12Er/1791/2013 je vymoženie 2.937,56 s príslušenstvom. Predmetom odvolacieho konania je preskúmanie správnosti uznesenia súdu prvého stupňa, ktorým bola zmietnutá žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie pre rozpor žiadosti o udelenie poverenia, návrhu na vykonanie exekúcie a exekučného titulu so zákonom.
V prvom rade sa žiada uviesť, že predpokladom výkonu exekúcie je spôsobilý exekučný titul, pod ktorým rozumieme predovšetkým také rozhodnutie, ktoré disponuje vlastnosťou vykonateľnosti, to znamená potencionálnou možnosťou vymôcť judikovanú povinnosť i proti vôli povinnej osoby. Vykonateľnosť rozlišujeme formálnu a materiálnu. Formálna vykonateľnosť je splnená dodržaním zákonom predpísaných náležitostí o doručení rozhodnutia, o uplynutí lehoty na plnenie a o podaní resp. nepodaní riadneho opravného prostriedku. Potvrdenie o vykonateľnosti rozhodnutia podľa § 42 Exekučného poriadku je potvrdením o jeho formálnej vykonateľnosti. Exekučný súd je oprávnený skúmať, či sú podmienky formálnej vykonateľnosti skutočne splnené, pričom potvrdenie o vykonateľnosti rozhodnutia nie je pre exekučný súd záväzné. Rovnako exekučný súd skúma, či je rozhodnutie vykonateľné materiálne, pričom materiálnymi predpokladmi vykonateľnosti exekučného titulu sú napr. či účastníci označený v rozhodnutí skutočne existujú (alebo existovali v čase vydania rozhodnutia), teda či nejde o rozhodnutie voči non subjektu, ďalej či účastníci sú dostatočne individualizovaní a tiež, materiálnym predpokladom je vymedzenie rozsahu a obsahu plnenia. Musí ísť o také plnenie, ktorého vymoženie zákon výslovne predpokladá.
Exekučný súd nie je spravidla oprávnený preskúmať vecnú správnosť exekučného titulu, teda zaoberať sa správnosťou skutkových a právnych záverov orgánu, ktorý ho vydal. Rozsah prieskumnej činnosti súdu je obmedzený na to, či je exekučný titul vydaný orgánom oprávneným na jeho vydanie, či
je exekučný titul materiálne a formálne vykonateľný a či sú oprávnený a povinný hmotno-právne legitimovaní z exekučného titulu.
V tomto rozsahu skúma exekučný súd exekučný titul pri rozhodovaní o žiadosti exekútora o vydanie poverenia na vykonanie exekúcie ( § 44 ods.2 Exekučného poriadku), na prípadnú námietku povinného proti exekúcii (§ 50 Exekučného poriadku), na prípadný návrh povinného na zastavenie exekúcie (§ 58 Exekučného poriadku). Súd môže zároveň v tomto rozsahu skúmať exekučný titul počas celého exekučného konania a v prípade zistenia, že nie sú splnené podmienky materiálnej alebo formálnej vykonateľnosti, môže exekúciu aj bez návrhu zastaviť.
Podľa § 41 ods. 1 Exekučného poriadku exekučným titulom je vykonateľné rozhodnutie súdu, ak priznáva právo, zaväzuje k povinnosti alebo postihuje majetok.
Rozhodnutia súdu môžu mať akúkoľvek formu predpokladanú zákonom, môže ísť o rozsudok, uznesenie, súdom schválený zmier, platobný rozkaz, zmenkový (šekový) platobný rozkaz. Formálnu vykonateľnosť súdnych rozhodnutí vydaných v občianskom súdnom konaní upravujú ustanovenia § 161 (rozsudky) a § 171 (uznesenia) Občianskeho súdneho poriadku.
Podľa § 44 ods.2 Exekučného poriadku ( účinného v čase začatia exekučného konania) súd preskúma žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul; ak ide o exekučné konanie vykonávané na podklade rozhodnutia vykonateľného podľa § 26 zákona č. 231/1999 Z.z. o štátnej pomoci v znení neskorších predpisov, exekučný titul sa nepreskúmava. Ak súd nezistí rozpor žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrhu na vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu so zákonom, do 15 dní od doručenia žiadosti písomne poverí exekútora, aby vykonal exekúciu, táto lehota neplatí, ak ide o exekučný titul podľa § 41 ods. 2 písm. c) a d). Ak súd zistí rozpor žiadosti alebo návrhu alebo exekučného titulu so zákonom, žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie uznesením zamietne. Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie.
Z vyššie uvedeného teda vyplýva, že exekučný súd je povinný pred udelením poverenia exekútorovi na výkon exekúcie posúdiť, či samotné rozhodnutie, ktorého výkon sa navrhuje, má potrebné formálne náležitosti, najmä či bolo vydané oprávneným orgánom a či je vykonateľné. Z obsahu spisového materiálu je zrejmé, že oprávnený žiadal svojim podaním došlým dňa 27.11.2013 súdneho exekútora o vykonanie exekúcie, a to na základe exekučného titulu - právoplatného a vykonateľného rozsudku Okresného súdu Dunajská Streda č. k. 12C/281/2010-58 zo dňa 22.06.2011 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Trnave č. k. 11Co/2/2012-75 zo dňa 14.11.2012 vo výške istiny 2.937,56 eur s prísl., ktorými boli povinní zaviazaní k zaplateniu istiny 2.937,56 eur s úrokom 9,8% ročne od 28.04.2010 do zaplatenia, s úrokom z omeškania 2% ročne od 28.04.2010 do zaplatenia a k náhrade trov konania žalobcovi 176 eur, v splátkach po 85 eur mesačne. Súdny exekútor so žiadosťou o udelenie poverenia predložil prvostupňovému súdu návrh oprávneného na vykonanie exekúcie zo dňa 13.11.2013, vyššie citované rozsudky ako i výpisy z medziúverového účtu do 31.12.2012. Súdna prax je jednotná v názore, že už v štádiu posudzovania splnenia zákonných predpokladov pre poverenie súdneho exekútora na vykonanie exekúcie sa exekučný súd okrem iného zaoberá tým, či k návrhu na vykonanie exekúcie bol pripojený exekučný titul opatrený potvrdením o jeho vykonateľnosti, či rozhodnutie uvedené v návrhu na vykonanie exekúcie bolo vydané orgánom s právomocou na jeho vydanie a či rozhodnutie (iný titul) je z hľadísk zakotvených v príslušných právnych predpisov vykonateľné tak po stránke formálnej (z pohľadu právneho predpisu upravujúceho konanie, v ktorom bolo vydané), ako aj materiálnej (z aspektu obsahových náležitostí rozhodnutia - určitosti, zrozumiteľnosti a presnosti označenia subjektov práv a povinností a vyjadrenia uloženej povinnosti, ktorá sa má nútene vykonať). V rámci tohto skúmania nie je exekučný súd oprávnený posudzovať vecnú správnosť (skutkové a právne závery) rozsudku všeobecného súdu. Exekučný súd nedisponuje ani právomocou rušiť či meniť rozhodnutie, ktoré je exekučným titulom a ani v prípade pasívneho správania účastníka v konaní, v ktorom bol exekučný titul vydaný, nemôže exekučný súd naprávať prípadné chyby a nedostatky exekučného titulu. Taktiež je potrebné poukázať na to, že v štádiu rozhodovania o udelení poverenia na vykonanie exekúcie súd neskúma, či a v akej miere plnil povinný oprávnenému, tieto okolnosti môžu byť hodnotené v štádiu rozhodovania súdu o zastavení, príp. čiastočnom zastavení exekúcie ( obdobne R 69/1965).
Zo samotného návrhu na vykonanie exekúcie a jemu zodpovedajúcemu exekučnému titulu vyplýva, že oprávnený na úhradu samotnej pohľadávky požaduje sumu 2,937,56 Eur ako dlžnú istinu, riadny úrok do 12.11.2013 vo výške 265,75 Eur, riadny úrok vo výške 9,80 % p.a. z dlžnej istiny odo dňa 13.11.2013 do zaplatenia, úrok z omeškania vo výške 2 % z dlžnej istiny odo dňa 13.11.2013 do zaplatenia a trovy konania vo výške 176,00 Eur, teda čiastku nižšiu, než bolo uložené povinným právoplatným a vykonateľným exekučným titulom, čo vzhľadom na vyššie uvedené ( keďže súd v štádiu rozhodovania o udelení poverenia na vykonanie exekúcie neskúma, či a v akej miere plnil povinný oprávnenému) odôvodňuje pozitívne rozhodnutie súdu prvého stupňa o žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Na základe vyššie uvedeného preto odvolací súd s poukazom na ust. § 221 ods. 1 písm. h) O.s.p. napadnuté rozhodnutie zrušil a podľa ust. § 221 ods. 2 O.s.p. vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Úlohou súdu prvého stupňa bude v ďalšom konaní po vrátení veci opätovne podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku preskúmať žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie spolu s návrhom na vykonanie exekúcie, ako i exekučným titulom a po posúdení zákonných predpokladov o žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie opätovne rozhodnúť.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.