Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (4)Rozsudok_17C-233-2014.pdf
PDF · 96.38 KB
Case nature
Area
Subarea
17C/233/2014
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Galanta, v konaní vedenom pred sudkyňou JUDr. Mariannou Hosťoveckou, v právnej veci navrhovateľa: K. I., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom XXX XX Š., K..Z..Š. XXX/X, proti odporcovi: S. I., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom XXX XX Y. J. I. č. XXX, o zrušenie výživného pre plnoleté dieťa, takto
rozhodol:
Súd počnúc dňom právoplatnosti tohto rozsudku zrušuje vyživovaciu povinnosť navrhovateľa voči odporcovi naposledy upravenú Rozsudkom Okresného súdu Galanta pod č.k. 13P/191/2011 - 37 zo dňa 12.10.2011.
Súd navrhovateľovi náhradu trov konania nepriznáva.
odôvodnenie:
Navrhovateľ sa svojim návrhom, podaným na Okresný súd Galanta dňa 27.5.2014, domáhal zmeny rozsudku Okresného súdu Galanta pod č.k. 13P/191/2011 - 37 zo dňa 12.10.2011, keď žiadal, aby súd zrušil vyživovaciu povinnosť navrhovateľa voči odporcovi.
Svoj návrh odôvodnil tým, že od posledného rozhodnutia o vyživovacej povinnosti nastala zmena pomerov na strane odporcu v tom, že na základe oznámenia školy odporca školu nenavštevuje, nemá záujem vzdelávať sa, nepracuje, pričom navrhovateľ aj napriek svojmu nepriaznivému zdravotnému stavu pracuje, čím priamo ohrozuje svoj zdravotný stav. Svoju vyživovaciu povinnosť si doposiaľ riadne plní, hoci odporca oňho neprejavuje záujem, ako by dieťa prejavovať malo.
Súd odporcovi doručil návrh spolu s výzvou, aby sa k nemu vyjadril, odporca s návrhom nesúhlasil.
Súd postupoval zákonne a vec prejednal a rozhodol v neprítomnosti odporcu, ktorý sa na pojednávanie dňa 2.12.2014 nedostavil a svoju prítomnosť riadne a včas ospravedlnil z dôvodu PN, avšak nepožiadal o odročenie pojednávania a súd tak postupoval podľa § 101 ods. 1 a 2 O.s.p.
Podľa § 101 ods. 1 O.s.p., účastníci sú povinní prispieť k tomu, aby sa dosiahol účel konania najmä tým, že pravdivo a úplne opíšu všetky potrebné skutočnosti, označia dôkazné prostriedky a že dbajú na pokyny súdu.
Podľa § 101 ods. 2 O.s.p., súd pokračuje v konaní, aj keď sú účastníci nečinní. Ak sa riadne predvolaný účastník nedostaví na pojednávanie ani nepožiadal z dôležitého dôvodu o odročenie, môže súd vec prejednať v neprítomnosti takého účastníka; prihliadne pritom na obsah spisu a dosiaľ vykonané dôkazy.
Ustanovenie ukladá účastníkovi tzv. povinnosť tvrdenia. Táto povinnosť však nie je súdom vynútiteľná. V záujme hospodárnosti a rýchlosti konania sa umožňuje súdu, aby na pojednávaní prejednal vec v neprítomnosti účastníka, za predpokladu, že účastník bol na pojednávanie riadne predvolaný, na pojednávanie sa nedostavil a ani nepožiadal z dôležitého dôvodu o jeho odročenie.
Súd vo veci vykonal dokazovanie oboznámením sa s obsahom spisu Okresného súdu Galanta sp. zn. 13P/191/2011 ako aj ďalším spisovým materiálom, vyslúchol účastníkov konania a takto vykonaným dokazovaním zistil nasledovný skutkový a právny stav veci:
Navrhovateľ podal na súd návrh na zrušenie výživného tak, ako je vyššie uvedené. Odporca je synom navrhovateľa.
Rozsudkom Okresného súdu Galanta, pod č.k. 13P/191/2011 - 37 zo dňa 12.10.2011, ktorý nadobudol právoplatnosť dňom 26.10.2011, súd schválil dohodu rodičov, v zmysle ktorej sa zmenil rozsudok Okresného súdu Galanta pod sp. zn. 25C/222/2010 zo dňa 8.11.2010 v časti o výživnom na malol. S., nar. XX.X.XXXX tak, že výživné sa zvýšilo zo sumy 50,- eur na sumu 110,- eur mesačne od právoplatnosti tohto rozsudku. V čase rozhodnutia súdu matka mal. dieťaťa bola od 15.9.2011 zamestnaná s príjmom cca 350,- eur, otec dieťaťa mal priemerný čistý mesačný zárobok 633,29 eura a poberal invalidný dôchodok vo výške 384,90 eura. Obaja rodičia boli bez ďalších vyživovacích povinností.
Podľa § 62 ods. 1 zákona č. 36/2005 Z.z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov, (ďalej len ZR), plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.
Podľa § 78 ods. 1 ZR, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh.
Z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že odporca v súčasnosti školu nenavštevuje, nie je zamestnaný, nepoberá žiadne sociálne dávky. Ako sa odporca vyjadril na pojednávaní dňa 30.9.2014, študoval na Strednej odbornej škole obchodu a služieb v Galante, ktoré štúdium ukončil v októbri 2013, keď študoval 1. ročník. 1. ročník študoval už po tretíkrát, štúdium ho nebavilo, do školy nechodil. Odporca mal tak množstvo vymeškaných neospravedlnených hodín. Odporca si privyrába rôznymi jednodňovými brigádami u susedov, keď potrebujú s niečím pomôcť, je evidovaný ako uchádzač o zamestnanie na Úrade práce, sociálnych vecí a rodiny v Šali, zatiaľ mu žiadna práca ponúknutá nebola, a sám si hľadal prácu, avšak neúspešne. Odporca má základné vzdelanie, napriek tomu, že si uvedomuje, že jeho vzdelanie je nepostačujúce, nenašiel si žiadnu strednú školu, ktorá by ho bavila a ktorú by rád študoval. Odporca sa s navrhovateľom nestretáva, pričom však súd je toho názoru, že si hľadá len dôvody, pre ktoré sa s navrhovateľom nestretáva, nezaujíma sa o navrhovateľov zdravotný stav, pretože nemá na to čas, stará sa o svoju matku a starú matku, neustále musí pracovať na dome. Odporca uviedol, že má zdravotné problémy s chrbticou, k lekárovi však nechodí pre dostatok financií. Invalidný dôchodok si však nevybavuje a to aj napriek tomu, že aj odborná lekárka mu to odporučila. Odporca je bez príjmu. Na základe výzvy súdu odporca nepreukázal vážnosť svojho zdravotného stavu ako ani práce, ktorým by sa mal vyhýbať, naopak preukázal, že navštevuje psychiatra, ktorému sa však zdôveril, že fajčí jedno balenie cigariet za 2 dní a raz mesačne fajčí marihuanu.
Navrhovateľ súdu preukázal svoj nepriaznivý zdravotný stav, ako aj to, že poberá invalidný dôchodok vo výške 415,60 eura mesačne a pracuje v spoločnosti Slovenská plavba a prístavy a.s., kde dosahuje priemerný čistý mesačný príjem vo výške 734,93 eura. Súd musí skonštatovať, že navrhovateľ zodpovedne doposiaľ pristupoval k plneniu svojej vyživovacej povinnosti a to aj napriek tomu, že má
dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav a je neschopný vykonávať akékoľvek sústavné zamestnanie. Navrhovateľ sa liečil na rakovinu hrtana a štítnej žľazy a v súčasnosti je schopný rozprávať sám prostredníctvom strojčeka, ktorý si prikladaná na krk. Okrem toho v minulom roku prekonal aj úraz, pri ktorom si zlomil chrbticu, aj napriek takto vážnemu zdravotnému stavu odporca ho ani raz nenavštívil a neprišiel sa ho spýtať, či nepotrebuje pomôcť s prácami doma, zaujímalo len to, či bude mať zaplatené výživné.
Z celkového správania odporcu súd musí skonštatovať, že odporca sa o svojho biologického rodiča nijakým spôsobom už dlhodobo nezaujíma, nepreukázal, že si aktívne hľadá prácu, čím súd vyhodnotil jeho správanie za správanie v rozpore s dobrými mravmi a za zneužívanie vyživovacej povinnosti rodičov. Odporca si hľadá dôvody, prečo nemôže pracovať, prečo nemôže navštevovať školu, pomáhať navrhovateľovi, avšak túto situáciu aktívne nerieši.
Výživné na odporcu si navrhovateľ plní riadne a včas až doposiaľ.
Podľa § 163 ods. 1 O.s.p., rozsudok odsudzujúci na plnenie v budúcnosti zročných dávok alebo na plnenie v splátkach možno na návrh zmeniť, ak sa podstatne zmenili okolnosti, ktoré sú rozhodujúce pre výšku a ďalšie trvanie dávok alebo splátok. Zmena rozsudku je prípustná od času, keď došlo k zmene pomerov.
Zmenu pomerov možno vymedziť ako zmenu rozhodujúcich kritérií v porovnaní so skutkovým stavom existujúcim v čase predchádzajúcom rozhodnutiu súdu. Zákon umožňuje zmenu tak vo vzťahu k súdnym rozhodnutiam (musí ísť o rozhodnutie, ktorým bola vyživovacia povinnosť priznaná, prípadne zmenená), ako aj dohodám, vzhľadom na to, že vyživovaciu povinnosť možno určiť aj dohodou príslušných subjektov, nielen rozhodnutím súdu. Aj v prípade úpravy vyživovacej povinnosti rozhodnutím súdu je možné, aby povinný plnil na základe dohody viac, ako mu ukladá súdne rozhodnutie.
Zo znenia ustanovenia § 78 vyplýva, že prichádza do úvahy jednak zrušenie a jednak zmena, ktorou možno rozumieť zníženie alebo zvýšenie výživného. Ustanovenie rešpektuje dispozičný princíp a princíp oficiality. Pre zmenu alebo zrušenie rozhodnutia o vyživovacej povinnosti voči plnoletému sa vyžaduje aktivita (ide výlučne o návrhové konanie) zo strany dotknutých osôb.
Občiansky súdny poriadok uvádza, že zmena rozsudku je prípustná od času, keď došlo k zmene pomerov. Špeciálna úprava zákona o rodine výslovne neustanovuje dobu, na ktorú možno vztiahnuť zmenu pomerov. Vychádza sa zo systematického výkladu v zmysle zaradenia tohto ustanovenia do spoločných ustanovení. Pri plnoletých osobách sa tvrdená zmena pomerov v minulosti posudzuje ku dňu začatia súdneho konania. Najneskôr musí byť zmena pomerov daná v čase rozhodovania súdu. Nemožno rozhodnúť o zmene pomerov, ktorá má nastať v budúcnosti. Náležitosťou návrhu na zmenu alebo zrušenie vyživovacej povinnosti v takomto prípade je uvedenie údaja o tom, odkedy má byť zmena vykonaná. Podanie návrhu na zrušenie vyživovacej povinnosti, napriek deklaratórnym účinkom rozsudku, neoprávňuje povinného prestať s plnením výživného. Riadnym plnením až do právoplatnosti rozsudku sa vyhne prípadným trestnoprávnym alebo exekučným následkom v prípade, ak súd návrhu na zrušenie vyživovacej povinnosti nevyhovie.
Pre zákonný vznik vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je relevantnou objektívna právna skutočnosť narodenia dieťaťa, jej zánik zákon spája s nadobudnutím schopnosti dieťaťa samostatne sa živiť. Schopnosťou dieťaťa samostatne sa živiť treba rozumieť schopnosť samostatne, z vlastných zdrojov uspokojovať všetky relevantné životné náklady. Vyžaduje sa, aby táto schopnosť napĺňala požiadavku trvalosti tohto stavu, príjem náhodného charakteru nemožno považovať za nadobudnutie schopnosti samostatne sa živiť. Ako okolnosť, keď trvá vyživovacia povinnosť rodičov (odôvodnená úlohou rodiča viesť dieťa k získaniu vzdelania, a tým potrebných predpokladov na sebarealizáciu), sa tradične akceptuje štúdium. Vychádza sa z definitívnosti získania predpokladov na výkon povolania. Treba vychádzať z konkrétnych okolností prípadu. Na jednej strane treba brať do úvahy záujem dieťaťa vo
vzťahu k jeho schopnostiam a danostiam, aby získalo vhodné predpoklady na svoje lepšie uplatnenie, na druhej strane je oprávnená požiadavka včasnej realizácie uvedených daností, aby nedochádzalo k zneužívaniu rodičovskej vyživovacej povinnosti len z dôvodu negatívneho postoja k práci (napr. zavinené rozviazanie pracovného pomeru). Dosiahnutím plnoletosti (ani inou časovou hranicou) vyživovacia povinnosť rodičov nezaniká (pokiaľ dieťa z rôznych dôvodov nenadobudne schopnosť samostatne sa živiť, vyživovacia povinnosť trvá do smrti rodiča alebo dieťaťa).
Odôvodnenosť potrieb vyjadruje požiadavku, aby plnením vyživovacej povinnosti boli uspokojené všetky náklady vo vzťahu k dieťaťu, ktoré možno očakávať. Miera potrieb dieťaťa je rôzna. Závisí od veku, duševnej a fyzickej vyspelosti, schopností, zdravotného stavu, záujmov, nadania, talentu, vzdelania, od formy prípravy na budúce povolanie. Súčasne závisí od schopností a možností rodičov. V prípade obmedzených predpokladov na strane rodičov sa preto môže pohybovať od bežných najzákladnejších potrieb nutných pre život až po plné uspokojenie všetkých odôvodnených potrieb dieťaťa. Je teda úmerná životnej úrovni rodičov. Prípravu na povolanie umožňujú rôzne typy a stupne škôl, v rámci ktorých sú aj odlišné náklady.
Ďalší prostriedok na presadzovanie záujmov detí (aj plnoletých) predstavuje novým zákonom zakotvená priorita výživného v rámci komplexu výdavkov povinného rodiča. Priorita vyživovacej povinnosti rodiča je daná záujmom dieťaťa chráneným príslušnými medzinárodnými dohovormi.
V danom prípade súd skúmal len zmenu okolností, ku ktorým došlo od poslednej úpravy výživného.
Po vykonanom dokazovaní súd zistil, že k zmene okolností došlo len na strane odporcu, a to tak, ako je uvedené vyššie. Odporca, aj napriek tomu, že ho súd vyzval na preukázanie svojich tvrdení, si túto povinnosť nesplnil a splnenie povinnosti nie je ani súdom vynútiteľné. Súd preto vzal do úvahy len tvrdenia uvedené a preukázané navrhovateľom a vychádzal teda zo skutkového stavu, že odporca neštuduje a nepracuje bez existencie objektívnych príčin.
Súd poukazuje na nečinnosť odporcu. V prípade, že vyživovacia povinnosť rodičov trvá, aj deti majú tomu zodpovedajúcu povinnosť a síce preukázať existenciu podmienok pre trvanie vyživovacej povinnosti, čím sa predpokladá komunikácia s povinným rodičom aspoň v minimálnom rozsahu.
Podľa § 75 ods. 2 ZR, výživné nemožno priznať, ak by to bolo v rozpore s dobrými mravmi; to neplatí, ak ide o výživné pre maloleté dieťa.
Bez ohľadu na naplnenie zákonných kritérií pre určenie vyživovacej povinnosti, súd nemôže priznať výživné v prípade zisteného rozporu s dobrými mravmi. Nepochybná odôvodnenosť predmetného kritéria je daná prioritným predmetom úpravy rodinného práva, ktorým sú osobné vzťahy medzi subjektmi rodinného práva, na ktoré sa vyživovacie vzťahy viažu. Narušenie príslušných osobných vzťahov z relevantných dôvodov zákon sankcionuje tým, že nepovažuje za spravodlivé, aby osoba, ktorá sa takéhoto konania dopustila, požadovala plnenia založené práve na takomto osobnom vzťahu.
Pojem dobré mravy je neurčitým právnym pojmom, jeho obsah nevyplýva z pozitívneho práva. Okrem práva existujú aj iné systémy noriem, niektorým z nich takouto úpravou právo poskytuje ochranu tým, že im prepožičiava sankcie charakteristické pre systém práva. Nejde o akékoľvek normy, ale o všeobecne spoločensky uznávané pravidlá, prostredníctvom ktorých sa zavrhujú spoločensky nežiaduce javy. Vo všeobecnosti bývajú vyjadrené konštrukciou o "pocite súnaležitosti všetkých spravodlivo uvažujúcich ľudí".
Na prípady rozporu s dobrými mravmi súd prihliada z úradnej povinnosti, ich danosť sa zisťuje podľa konkrétnych okolností prípadu. Ako konanie v rozpore s dobrými mravmi je možné posudzovať prípady, keď oprávnený (t.j. odporca) bez ospravedlniteľného dôvodu nevykonáva žiadnu zárobkovú činnosť aj
napriek objektívnym možnostiam a svojim schopnostiam a svoju situáciu rieši požadovaním výživného. V zmysle striktného znenia normy, súd v prípade zistenia rozporu s dobrými mravmi nemá inú možnosť, než výživné zrušiť.
Odporca nijakým spôsobom nepreukázal, že existujú objektívne dôvody, pre ktoré nemôže ďalej študovať, resp. pre ktoré nemôže pracovať, preto súd vyhodnotil ďalšie trvanie vyživovacej povinnosti ako za rozpor s dobrými mravmi.
Vzhľadom na uvedené súd rozhodol tak, ako to navrhovateľ požadoval vo svojom návrhu.
O trovách konania súd rozhodol s poukazom na § 142 ods. 1 O.s.p., podľa ktorého účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal. Navrhovateľ, ako procesne úspešný účastník konania, si náhradu trov konania pred súdom neuplatnil, preto mu ich náhradu súd nepriznal.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho písomného doručenia cestou podpísaného súdu na Krajský súd v Trnave, písomne alebo ústne do zápisnice.
Z písomne podaného odvolania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sa ním sleduje, musí byť podpísané a datované. V odvolaní sa má ďalej uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (ako má odvolací súd rozhodnúť). Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.
Podľa § 205 ods. 2 O.s.p. odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p.;
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci;
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností;
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam;
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a O.s.p.);
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.