Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

23C/195/2014

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Galanta v konaní vedenom pred samosudcom JUDr. Danielom Ilavským, v právnej veci navrhovateľa: TELERVIS PLUS, a.s. , IČO: 35 717 769, so sídlom Staré Grunty 7, Bratislava, zast. JUDr. Alanom Strelákom, advokátom so sídlom Na vŕšku 12, Bratislava, proti odporcovi 1/: C. Q., M.. X.X.XXXX, A. Q. Q. E..Č.. XXXX/XX, Š. J. G. X/: P. P., M.. X.X.XXXX, Q. Č. XXXX/XX, Š. o zaplatenie sumy 505,31 Eur s príslušenstvom, takto

rozhodol:

I. Odporcovia v I. a II. rade sú p o v i n n í spoločne a nerozdielne zaplatiť navrhovateľovi sumu 201,31 Eur s 8,75%-ným ročným úrokom z omeškania počítaným zo sumy 201,31 Eur od 28.12.2012 do zaplatenia to všetko v pravidelných mesačných splátkach po 20,-Eur pod hrozbou straty výhody zo splátok , kedy prvá splátka je splatná do 30 dní od nadobudnutia právoplatnosti tohto rozhodnutia a každá nasledujúca vždy do 28. dňa toho ktorého kalendárneho mesiaca až do úplného zaplatenia dlhu.

II. V ostatnej časti súd návrh zamieta.

III. Súd odporcom v I. a II. rade náhradu trov konania nepriznáva.

odôvodnenie:

Navrhovateľ svojim návrhom doručeným súdu dňa 26.2.2014 v znení jeho čiastočného späťvzatia doručeného súdu dňa 2.12.2014 žiadal súd, aby odporcom 1/ a 2/ uložil povinnosť spoločne a nerozdielne zaplatiť navrhovateľovi sumu 505,31 Eur s 8,75%-ným ročným úrokom z omeškania počítaným zo sumy 505,31 Eur od 28.12.2012 do zaplatenia a nahradiť trovy konania. Svoj návrh odôvodnil tým, že dňa z 19. 3. 2012 bola medzi navrhovateľom a odporcom 1/ a 2/ uzatvorená Zmluva o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXX na čiastku 800 Eur za odplatu vo výške 304 Eur. Zmluvou sa odporca1/ a 2/ zaviazali celkovú čiastku vo výške 1104 Eur uhradiť v 13-tich mesačných splátkach, a to v prvých troch mesačných splátkach vo výške 4 Eur a ďalej v pravidelných 10 mesačných splátkach vo výške 109,20 Eur. Prvá splátka bola splatná v 10. deň po uzavretí zmluvy a každá ďalšia až do úplného zaplatenia bola splatná 30. deň po splatnosti predchádzajúcej splátky, pričom po uplynutí troch mesiacov od omeškania so zaplatením splátky bol navrhovateľ ako veriteľ oprávnený žiadať vrátenie celej dlžnej sumy spolu s úrokmi. Prevzatie finančnej hotovosti potvrdili odporcovia podpisom zmluvy o úvere. Odporcovia celkovo do dňa podania návrhu uhradil sumu 598,69 Eur, pričom posledná uhradená suma vo výške 10 Eur bola uhradená dňa 17. 4. 2013. Vzhľadom na to, že odporcovia neplnil riadne a včas v zmysle splátkového kalendára, navrhovateľ im oznámil stratu výhody zo splátok v zmysle § 53 ods. 8 Občianskeho zákonníka. V predžalobnej upomienke zo dňa 19. 9. 2012 navrhovateľ upozornil odporcov na uplatnenie práva žiadať o zaplatenie celej pohľadávky. V oznámení o zosplatnení záväzku zo dňa 28. 12. 2012 navrhovateľ oznámil odporcom, že celý dlh sa stal splatným ku dňu 27. 12. 2012 a vyzval ich k úhrade tohto dlhu. Ku dňu spracovania návrhu na vydanie platobného rozkazu predstavovala

dlžná čiastka sumu 505,31 Eur, ako rozdiel medzi poskytnutým úverom spolu s odplatou vo výške 1104 Eur a čiastkou vo výške 598,69 Eur, ktorá bola uhradená odporcami. Navrhovateľ pôvodne v návrhu na začatie konania žiadal priznať navrhovateľovi aj právo na zaplatenie zmluvnej pokuty, avšak neskôr ešte pred vydaním platobného rozkazu svoj návrh v časti o zaplatenie zmluvne pokuty 79,20 Eur vzal späť a v tejto časti konanie žiadal zastaviť, z ktorého dôvodu súd postupoval v súlade s ustanovením § 172 ods. 6 O.s.p. a o takomto jeho podaní pred vydaním platobného rozkazu osobitne nerozhodoval a následne po vydaní platobného rozkazu v konaní nasledujúcom, považoval za predmet konania takto upravený posledný návrh navrhovateľa.

Na preukázanie svojich tvrdení predložil súdu Zmluvu o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXX zo dňa 19. 3. 2012 , predžalobnú upomienku a výzvu k úhrade dlžnej sumy zo dňa 19. 9. 2012 , výpis z poštovej knihy navrhovateľa, oznámenie o zosplatnení záväzku z 28. 12. 2012.

Na základe návrhu navrhovateľa a listinných dôkazov ním predložených, súd vo veci vydal Platobný rozkaz pod číslom konania - 25 zo dňa 28. 4. 2014 , ktorým rozhodnutím odporcom uložil povinnosť zaplatiť navrhovateľovi spoločne a nerozdielne uplatnenú pohľadávku aj s príslušenstvom. Odporcovia 1/ a 2/ rade podali voči platobnému rozkazu odpor podaním doručeným súdu dňa 3. 8. 2014, v ktorom namietali výšku navrhovateľom uplatnenej pohľadávky.

Na pojednávaní súdu konanom dňa 2. 12. 2014 odporca 1/potvrdil, že na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere uzatvorenej s navrhovateľom im bola poskytnutá pôžička vo výške 800 Eur, z ktorej navrhovateľ spolu s odporkyňou 2/ navrhovateľovi vrátili sumu 598,69 Eur. Zostatok takto prijatých finančných prostriedkov nevrátili. V prípade jeho neúspechu v spore žiadal súd, aby mu povolil tento dlh zaplatiť v splátkach po 10 Eur mesačne, nakoľko toho času je starobný dôchodca a poberá len starobný dôchodok vo výške 324 Eur. Žije v domove dôchodcov, kde v súvislosti s týmto pobytom platí 205 Eur mesačne. Okrem toho mu z dôchodku strhávajú sumu 70 Eur mesačne na iné pôžičky . V súvislosti so svojím zdravotným stavom vynakladá na lieky okolo 20 Eur mesačne a tak vzhľadom na tieto jeho výdavky mu zostáva na živobytie len suma 20 až 30 Eur mesačne .

Odporca 2/na pojednávaní súdu taktiež potvrdil, že podpísal zmluvu o spotrebiteľskom úvere s navrhovateľom na základe ktorej im bola vyplatená suma 800 Eur, pričom z tejto sumy spolu s odporcom 1/navrhovateľovi vrátili sumu 598,69 Eur. Zostatok nevrátených finančných prostriedkov bol ochotný navrhovateľovi uhradiť v splátkach po 10 Eur mesačne, nakoľko je starobným dôchodcom a poberá dôchodok vo výške 410 Eur mesačne. Iné príjmy nemá a v súvislosti s bývaním má spojené výdavky 300 Eur mesačne, ktoré predstavujú odplatu za nájom bytu ako aj všetky energie. V byte žije s dcérou, ktorá platí náklady spojené so stravovaním. Má vysoký krvný tlak a s nákupom liekov má spojené výdavky okolo 20 Eur mesačne.

Zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXX uzatvorenej medzi navrhovateľom a odporcom 1/ a 2/ zo dňa 19. 3. 2012 súd zistil, že zmluvné strany uzatvorili predmetnú zmluvu o úvere podľa zákona číslo 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Veriteľ na základe tejto zmluvy poskytuje dlžníkovi úver vo výške 800 Eur (ďalej len ,,istina“). Úver je poskytnutý za celkový úrok vo výške 20% z istiny pri úvere poskytnutom na 13 mesiacov a vo výške 14% z istiny pri úvere poskytnutom na 7 mesiacov. Za poskytnutie úveru si veriteľ účtuje odmenu vo výške 18 percent z istiny pri úvere poskytnutom na 13 mesiacov a vo výške 5 percent z istiny pri úvere poskytnutom na 7 mesiacov (ďalej úrok a odmena spoločne označované ako „odplata“ ). Dlžník prevzatie istiny potvrdzuje svojim podpisom na zmluve a zaväzuje sa úver spolu s odplatou uhradiť v 13-tich mesačných splátkach, a to nasledovne: v prvých troch mesačných splátkach vo výške 4 Eur a ďalej v pravidelných rovnomerných desiatich mesačných splátkach vo výške 109,20 Eur, pričom prvá splátka je splatná v 10. deň po uzatvorení tejto zmluvy a každá ďalšia splátka až do úplného zaplatenia je splatná 30. deň po splatnosti predchádzajúcej splátky. Z obsahu samotnej zmluvy je ďalej zrejmé, že navrhovateľ v tejto formulárovej zmluve na jej prednej strane uviedol že priemerná RPMN v zmysle ustanovenia § 9 ods. 2 písmeno e) zákona číslo 129/2010 Z.z. je ku dňu podpisu tejto zmluvy pri splatnosti úveru na 13 mesiacov 45,23%. V zmysle Obchodných podmienok navrhovateľa nachádzajúcich sa na zadnej strane Zmluvy o úvere, a to bod 1. štvrtá, piata

a siedma veta mesačná splátka v sebe zahrňuje splátku istiny a odplaty. V prípade, že dlžník uhradí len časť splátky, bude jeho záväzok umorovaný tak, že uhradená suma bude použitá najprv na úhradu dlžnej istiny a potom dlžnej odplaty, ak sa nedohodnú zmluvné strany inak. RPMN činí pri splatnosti úveru na 7 mesiacov 66,19 percent, 13 mesiacov 67,70 percent .

V zmysle bodu 3. prvá veta Obchodných v podmienok navrhovateľa, zmluvné strany sa dohodli, že pokiaľ dlžník/spoludlžník nesplní svoj záväzok podľa čl. II. tejto zmluvy je veriteľ oprávnený požadovať od dlžníka, alebo spoludlžníka zároveň zmluvnú pokutu za omeškanie vo výške 3,3% z istiny pri úvere poskytnutom na 13 mesiacov a 3,1% z istiny pri úvere poskytnutom na 7 mesiacov, a to za každý aj začatý mesiac omeškania, až do zaplatenia celkovej dlžnej čiastky.

Z Predžalobnej upomienky zo dňa 19. 9. 2012 adresovanej navrhovateľom odporcom súd zistil, že navrhovateľ vyzval odporcov na zaplatenie dlhu vo výške 109,20 Eur.

Z Oznámenia o zosplatnení záväzku zo dňa 28. 12. 2012 adresovaného navrhovateľom odporcom súd zistil, že týmto oznámením navrhovateľ oznámil odporcom, že záväzok zo Zmluvy o úvere č. 220120576, ktorú uzatvorili odporcovia dňa 19. 3. 2012 s navrhovateľom bol jeho úver v súlade so zmluvnými podmienkami ku dňu 27. 12. 2012 zosplatnený z dôvodu omeškania zo splácaním dlhu a vyzval ich na úhradu tohto dlhu.

Podľa ust. § 1 ods. 2 Zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení platnom a účinnom ku dňu uzatvorenia zmluvy ( ďalej len Zákona o spotrebiteľských úveroch), spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.

Podľa ust. § 9 ods.1 a 2, písm. j) a k) Zákona o spotrebiteľských úveroch

(1) Zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu. Každá zmluvná strana dostane najmenej jedno jej vyhotovenie v listinnej podobe alebo na inom trvanlivom médiu, ktoré je dostupné spotrebiteľovi.

(2) Zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka 18) musí obsahovať tieto náležitosti:

j) ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov,

k) výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia,

Podľa ust. § 11 ods.1, písm a) Zákona o spotrebiteľských úveroch

(1) Poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak

a) zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú formu podľa § 9 ods. 1 a neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až k), r) a y) a § 10 ods. 1

Podľa ust. § 52 Občianskeho zákonníka

(1) Spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

(2) Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.

(3) Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

(4) Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

Podľa ust.§ 53 ods. 1, 2, 3 a 6 Občianskeho zákonníka

(1) Spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.

(2) Za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah.

(3) Ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané.

(6) Ak predmetom spotrebiteľskej zmluvy je poskytnutie peňažných prostriedkov, nesmie odplata podstatne prevyšovať odplatu obvykle požadovanú na finančnom trhu za spotrebiteľské úvery v obdobných prípadoch. Pri posudzovaní obdobnosti prípadov sa prihliada najmä na finančnú situáciu spotrebiteľa, spôsob a mieru zabezpečenia jeho záväzku, objem poskytnutých peňažných prostriedkov a lehotu splatnosti.

Podľa ust.§ 54 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka

(1) Zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie.

(2) V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

Podľa ust,§ 3 ods.1 Občianskeho zákonníka, výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi.

Podľa ust.§ 39 Občianskeho zákonníka, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

Podľa ust.§ 41 Občianskeho zákonníka, ak sa dôvod neplatnosti vzťahuje len na časť právneho úkonu, je neplatnou len táto časť, pokiaľ z povahy právneho úkonu alebo z jeho obsahu alebo z okolností, za ktorých k nemu došlo, nevyplýva, že túto časť nemožno oddeliť od ostatného obsahu.

Podľa ust. § 544 ods. 1 Občianskeho zákonníka ak strany dojednajú pre prípad porušenia zmluvnej povinnosti zmluvnú pokutu, je účastník, ktorý túto povinnosť poruší, zaviazaný pokutu zaplatiť, aj keď oprávnenému účastníkovi porušením povinnosti nevznikne škoda.

Podľa ust. § 544 ods. 2 Občianskeho zákonníka zmluvnú pokutu možno dojednať len písomne a v dojednaní musí byť určená výška pokuty alebo určený spôsob jej určenia.

Podľa ust. § 451 Občianskeho zákonníka

(1) Kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať.

(2) Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

Podľa ust.§ 457 Občianskeho zákonníka, ak je zmluva neplatná alebo ak bola zrušená, je každý z účastníkov povinný vrátiť druhému všetko, čo podľa nej dostal.

Podľa ust. § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

Podľa ust. § 3 Nariadenia vlády SR č. 586/2008 Z.z., výška úrokov z omeškania je o 8%-tuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k 1. dňu omeškania splnením peňažného dlhu.

V tejto súvislosti je pre poriadok potrebné uviesť, že zákon premlčanie definujeme ako uplynutie času ustanoveného v zákone na vykonanie práva, ktorý uplynul bez toho, aby sa právo bolo vykonalo, v dôsledku čoho povinný subjekt môže čeliť súdnemu uplatneniu práva námietkou premlčania a v prípade spotrebiteľských vzťahov k prihliadnutiu na premlčanie práva súdom z úradnej povinnosti. Použitie námietky premlčania a v prípade spotrebiteľských vzťahov márne uplynutie premlčacej doby má za následok zánik nároku patriaceho k obsahu práva, teda zánik jeho súdnej vymáhateľnosti, v dôsledku čoho premlčané právo nemožno oprávnenému priznať. Premlčanie možno považovať za všeobecný občianskoprávny inštitút, ktorý sa uplatňuje pri všetkých subjektívnych občianskych právach okrem tých, ktoré sa buď nepremlčujú vôbec (§ 100 ods. 2 a 3), alebo ktoré sa prekludujú v prípadoch výslovne ustanovených v zákone (§ 583), alebo ktoré zanikajú uplynutím doby (§ 578).

Z vykonaného dokazovania, a to najmä z listinných dôkazov predložených navrhovateľom, mal súd za preukázané, že v danom prípade sa jedná o spotrebiteľskú zmluvu, kde pri jej uzatváraní boli odporcovia v postavení spotrebiteľov. Právny vzťah medzi účastníkmi založený predmetnou zmluvou o spotrebiteľskom úvere je nevyhnutné posudzovať podľa z. č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch bez ohľadu na to, že zmluva o úvere je tzv. absolútny obchod (§ 261 ods. 3 písm. d) Obchodného zákonníka). S poukazom na zásadu lex specialis derogat lex generalis, podľa ktorej špeciálna právna úprava, ktorou v danom prípade je z. č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch, ako i ust. § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka, má prednosť pred všeobecnou, ktorou je , je nevyhnutné

predmetný právny vzťah medzi účastníkmi posudzovať podľa ustanovení Občianskeho zákonníka a príslušných ustanovení zákona o spotrebiteľských úveroch.

Podľa Zmluvy o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXX zo dňa z 19. 3. 2012 navrhovateľ na základe tejto zmluvy pri jej podpise poskytol odporcom bezúčelový hotovostný spotrebiteľský úver vo výške 800 Eur za celkový úrok vo výške 20 percent z istiny za obdobie 13 mesiacov. Za poskytnutý úver si navrhovateľ účtoval „odmenu“ vo výške 18 percent z istiny. Úrok a odmenu ďalej navrhovateľ v úverovej zmluve označil ako „odplatu“. Odporcovia prevzatie istiny v hotovosti pri podpise zmluvy potvrdil svojím podpisom na zmluve. Predmetnou zmluvou sa odporcovia zaviazali uhradiť navrhovateľovi úver riadne a včas vrátane odplaty v 13-tich mesačných splátkach, a to v prvých v troch mesačných splátkach vo výške 4 Eur a ďalej v pravidelných rovnomerných desiatich mesačných splátkach vo výške 109,20 Eur, pričom prvá splátka bola splatná 10. deň po uzatvorení zmluvy a každá ďalšia až do úplného zaplatenia bola splatná 30 . deň po splatnosti predchádzajúcej splátky. Zmluvné strany sa ďalej dohodli, že navrhovateľ je oprávnený žiadať od odporcu vrátenie celej dlžnej sumy po uplynutí troch mesiacov od omeškania so zaplatením jednotlivej splátky, ak sa zmluvné strany nedohodnú písomne inak. Zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere ďalej vyplýva že priemerná RPMN ku dňu podpisu zmluvy pri splatnosti úveru na 13 mesiacov je 45,23 percent. Z obchodných podmienok nachádzajúcich sa na zadnej strane zmluvy o spotrebiteľskom úvere je zrejmé, že RPMN pri splatnosti úveru na 13 mesiacov je 67,70 percent .

Zo samotného návrhu navrhovateľa ako aj z výpovedí odporcov mal súd za preukázané, že odporcovia celkovo, zaplatili navrhovateľovi sumu 598,69 Eur.

Po posúdení samotného obsahu úverovej zmluvy súd zistil, že Zmluva o spotrebiteľskom úvere uzatvorená medzi účastníkmi konania neobsahuje všetky náležitosti určené citovaným ust. § 9 ods. 2 ZoSU, a to termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru, ďalej výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov. Podľa názoru súdu odkaz na čas, v ktorom je úver splatený, nepostačuje a v zmluve je potrebné uviesť konkrétny časový údaj o konečnej splatnosti úveru, ako aj konkrétne termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov (bez komplikovaných výpočtov a odkazov o splatnosti predchádzajúcej splátky). Výška úroku bola vyjadrená len percentuálne - 20% za celú dobu splácania úveru, pričom celá suma budúcich úrokov ako výnosov bola zahrnutá v čiastke 304 Eur, ktorá bola označená ako “odplata“ a ktorá obsahovala aj len percentuálne určenú odmenu navrhovateľa za poskytnutie úveru. Takýmto postupom sa obchádzali jednotlivé ustanovenia z.č. 129/2010 / Z.z. a to ust. § 9 ods. 2 písm. k). Zákonom stanovené členenie a uvedenie jednotlivých čiastok úveru, nie je svojvoľné, ale predstavuje prehľadné vymedzenie povinností dlžníka tak, aby sa dokázal zorientovať v ponuke a aby zároveň nebolo možné, aby si veriteľ voči dlžníkovi uplatňoval aj nároky, na ktoré nemá právo. Pokiaľ pod odmenu nie je možné zahrnúť úrok a s ohľadom na to, že úroky sú splatné so splatnosťou jednotlivej splátky, úroky možno požadovať do zaplatenia a to aj predčasného, je úplne vylúčené, aby suma celkových úrokov bola pojatá do „odplaty“ za úver. Z týchto dôvodov, ak by predmetná zmluva bola platnou zmluvou, bolo by potrebné považovať na jej základe poskytnutý úver za bezúročný a bez poplatkov podľa § 11 ods. 1 , písm. a) zák. č. 129/2010 Z.z..

Okrem toho je potrebné uviesť, že súd preskúmal výkon práva navrhovateľa na plnenie zmluvných povinností zo strany odporcov aj z pohľadu jeho prípadného súladu s dobrými mravmi v zmysle ust. § 3 ods.1 Občianskeho zákonníka a dospel k záveru, že navrhovateľ účelovo skladá úroky z „odmeny“ a to tak, aby tieto na prvý pohľad neboli veľmi vysoké. V posudzovanej veci navrhovateľ v úverovej zmluve dohodol bežný úrok za 13 mesiacov vo výške 20% z istiny úveru čo je v prepočte na 12 mesiacov úrok vo výške 18,46% a „odmenu“ vo výške 18% za 13 mesiacov, čo je v prepočte na 12 mesiacov odmena vo výške 16,61% z istiny úveru. Tieto dve položky nazval „odplatou“ za úver, teda cenou - výnosom za poskytnutie úverovej sumy. Nakoľko výnosom veriteľa za poskytnutie úverovej sumy je úrok, je bez akýchkoľvek pochýb možné konštatovať, že navrhovateľ od odporcu požadoval zaplatiť bežný úrok vo výške 38% za 13 mesiacov, čo je v prepočte na 12 mesiacov (ročný ) úrok vo výške 35,07%. Takýto úrok súd považoval za odporujúci dobrým mravom a spôsob akým bol dohodnutý, za obchádzanie vyššie citovaného zákona o spotrebiteľských úveroch, majúci za následok absolútnu neplatnosť predmetnej úverovej zmluvy. V tejto súvislosti procesný súd poukazuje aj na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v obdobnej veci pod spisovou značkou a Krajského súdu v Trenčíne vo veci vedenej pod spisovou značkou , ktoré za neplatné

pre rozpor s dobrými mravmi považovali dojednanie úroku vo výške 24 % ročne ako aj Krajského súdu v Prešove vo veci vedenej pod spisovou značkou ktorý považoval úverovú zmluvu za neplatný právny úkon pre rozpor s dobrými mravmi, ak boli úroky dohodnuté vo výške nad 25 % ročne.

Podľa ustálenej súdnej praxe (ako aj podľa ust. § 499 Obchodného zákonníka) za dojednanie poskytnúť na požiadanie peňažné prostriedky možno dojednať odplatu, ak poskytovanie úverov je predmetom podnikania veriteľa, pričom takáto odplata sa bežne dojednáva za rezervovanie peňažných zdrojov veriteľa v prospech dlžníka v období od uzatvorenia úverovej zmluvy do samotného čerpania úveru dlžníkom ( čo v praxi môže trvať aj niekoľko mesiacov, počas ktorých veriteľ nemá z rezervovaných prostriedkov výnos) a v bežnom bankovom styku sa pohybuje v rozsahu 1% - 2% zo sumy poskytnutého úveru ( navrhovateľ peňažné prostriedky poskytol odporcovi hneď pri podpise úverovej zmluvy , tieto pre odporcu nerezervoval v určitom období a napriek tomu odplatu požadoval vo výške 18% z úverovej istiny). V posudzovanej veci z obsahu samotnej úverovej zmluvy je zrejmé, že dlžník čerpal úver bezprostredne po podpísaní zmluvy a samotná formulárová zmluva s tým aj od svojho počiatku rátala. Z tohto dôvodu ani nebol dôvod aby si veriteľ napodobňujúc úverové banky účtoval odplatu za dojednanie záväzku veriteľa poskytnúť na požiadanie dlžníka peňažné prostriedky vo výške takmer 10 násobne vyššej ako si účtujú banky. Takýto postup navrhovateľa súd považoval za odporujúci dobrým mravom.

Za hrubo odporujúce dobrým mravom ( lstivé a klamlivé) súd považoval aj samotné vyhotovenie zmluvy o spotrebiteľskom úvere, kde navrhovateľ na prednú stranu samotnej zmluvy o spotrebiteľskom úvere uviedol len priemernú RPMN, ktorá bola vo výške 45,23 % správne predpokladajúc, že väčšina spotrebiteľov sa pri svojom rozhodovaní sa či s ním zmluvu uzatvoria, alebo nie, sústredí najmä a možno len na prednej strane uvedené úverové podmienky, avšak skutočnú RPMN vzťahujúcu sa tento konkrétny úver, uviedol do súvislého textu čl.1 Obchodných podmienok tak, aby s týmto textom splývala a v ňom zanikala, pričom skutočná RPMN bola vo výške 67,70%, teda o viac ako 21% vyššia ako bola priemerná RPMN.

Vzhľadom na povahu, obsah úveru a všetky okolnosti, za ktorých bol úver poskytnutý je plne opodstatnený záver o neplatnosti právneho úkonu - úverovej zmluvy č. XXXXXXXXX zo dňa 19. 3. 2012 podľa ustanovenia § 41 Občianskeho zákonníka v celom rozsahu.

V tejto súvislosti je pre poriadok potrebné uviesť, že ak ide o bezdôvodné obohatenie získané plnením z neplatného právneho úkonu (§ 452), treba rozlišovať prípady relatívnej a absolútnej neplatnosti právneho úkonu, z ktorého sa plnilo. V prípade relatívne neplatného právneho úkonu však o bezdôvodnom obohatení možno hovoriť len do okamihu úspešného dovolania sa relatívnej neplatnosti, t.j. keď prejav oprávneného (dotknutého) došiel druhému účastníkovi (účastníkom) právneho úkonu. Bezdôvodné obohatenie získané z absolútne neplatného právneho úkonu vzniká od samého vzniku právneho úkonu. nakoľko z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané že o to odporcovia v 1. a 2. rade obdržali od navrhovateľa čiastkou 800 Eur a tomuto ku dňu rozhodovania súdu vrátili čiastkou 598,69 Eur súd odporcom v 1. a 2. rade uložil povinnosť zaplatiť navrhovateľovi sumu 201,31 Eur , teda sumu o, ktorú sa odporcovia ku dňu rozhodovania súdu voči navrhovateľovi bezdôvodne obohatili. V ostatnej časti potom súd návrh navrhovateľa ako nedôvodný zamietol.

Nakoľko odporcovia sa dostali s splnením svojich právnych povinností do omeškania súd navrhovateľovi priznal aj zákonný úrok z omeškania vo výške o 8 percentuálnych bodov vyššej ako bola základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná 1. dňu omeškania odporcov, teda vo výške 8 celá 75 percent, počítaný zo sumy 201,31 Eur od 28. 12. 2012 do zaplatenia tak ako si to uplatnil navrhovateľ v samotnom návrhu na začatie konania .

Podľa ust. § 160 ods. 1 O.s.p., ak súd uloží v rozsahu povinnosť, je potrebné ju splniť do troch dní od právoplatnosti rozsudku; súd môže určiť lehotu dlhšiu. Súd môže určiť, že peňažné plnenie sa môže vykonať aj v splátkach, ktorých výšku a podmienky zročnosti určí, a to aj tak, že omeškanie splnením jednej splátky má za následok zročnosť celého plnenia.

Nakoľko odporcovia požiadali, aby im súd povolil zaplatiť uplatnenú pohľadávku navrhovateľa v splátkach, súd posúdil takýto ich návrh a pri rozhodovaní zohľadnil výšku priznaného plnenia, platobnú schopnosť oboch odporcov, ako aj v konaní prejavenú snahu o splnenie záväzku a možnosti navrhovateľa domáhať sa plnenia jednotlivých splátok v prípade ich nedodržania, ako aj skutočnosť, či by prípadné zdržanie v plnení súdom stanovenej povinnosti nedodržaním jednotlivých splátok nebolo v prejednávanej veci, vzhľadom na osobné pomery navrhovateľa príliš tiaživé. Pri rozhodnutí o výške splátok, súd vychádzal z osobných a majetkových pomerov odporcov a dospel k záveru, že splátky vo výške 20,-Eur mesačne sú primerané možnostiam a schopnostiam oboch odporcov predmetný dlh riadne a včas uhradiť. Pre poriadok je pravdaže potrebné uviesť, že v prípade, že odporcovia čo i len jednu splátku neuhradia riadne a včas, neuhradením tejto splátky sa stane zročný celý dlh naraz

O trovách konania rozhodol súd podľa ust. § 142 ods. 1 O.s.p. podľa ktorého, odporcovia mali vo veci viac ako 50 percentný úspech ak tak by mal právo na náhradu trov konania potrebných na účelné bránenie ich práva avšak, nakoľko odporcom v súvislosti s týmto konaním žiadne trovy nie nevznikli a okrem toho v tohto nároku za pred súdom účinne vzdali súd imu ich náhradu nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Trnave, písomne alebo ústne do zápisnice.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.

Odvolanie proti rozsudku možno odôvodniť len tým, že:

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p.,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak povinný dobrovoľne nesplní čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa z. č. 233/1995 Z. z. o exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov.