Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_20S-36-2014.pdf
PDF · 128.22 KB
Case nature
Area
Subarea
20S/36/2014
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Žiline, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Martinčekovej a členov senátu JUDr. Eriky Šobichovej a JUDr. Vladimíra Sučika, v právnej veci žalobcu: Michal Rentka, s miestom podnikania Za vŕškom 685, Nižná nad Oravou, IČO: 35 015 284, práv. zast. advokátskou kanceláriou CHARGE DAVOUÉ UJJ, s. r. o., so sídlom Legionárska 14, Trenčín, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, so sídlom Lazovná 63, Banská Bystrica, v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č.k. 1100308/1/54351/2014 zo dňa 29.01.2014, takto jednomyseľne
rozhodol:
Krajský súd v Žiline žalobu z a m i e t a.
Žalobcovi náhradu trov konania n e p r i z n á v a.
odôvodnenie:
Prvostupňovým správnym rozhodnutím č.k. 9511401/5/4659521/2013 zo dňa 15.10.2013 Daňový úrad Žilina, pobočka Dolný Kubín, vyrubil daňovému subjektu Michal Rentka rozdiel dane v sume 4.750,- Eur na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie III. štvrťrok 2010. V odôvodnení uviedol, že platiteľ si uplatnil odpočítanie dane z faktúry 2010051 vystavenej 15.10.2010 spoločnosťou M+R Rádioservis, s. r. o. s predmetom fakturácie: fakturujeme Vám reklamnú kampaň v sieti súkromných rozhlasových staníc, za cenu bez dane 25.000,- Eur, 19 % DPH v sume 4.750,- Eur. Správny orgán vykonal šetrenie v rámci reálnosti odvysielania reklamnej kampane v sieti súkromných rozhlasových staníc podľa vyššie uvedenej faktúry. Bol vypočutý Marián Peťovský, konateľ spoločnosti M + R Rádioservis, s. r. o., v období od 26.03.2010 do 14.06.2011. Vyjadril, že sa spoločnosť M+R Rádioservis, s. r. o., mala zabezpečiť pre Michala Rentku reklamnú kampaň v sieti rozhlasových staníc HIT FM rádio a Žilinské rádio ZET. Majiteľom rozhlasovej stanice HIT FM rádio bola v roku 2010 spoločnosť SPINOZA, s. r. o. a majiteľom rozhlasovej stanice Žilinské rádio ZET bola v r. 2010 spoločnosť RM PROGRES, s. r. o. Bol vypočutý svedok Marián Horniš - konateľ spoločnosť SPINOZA, s. r. o., od 08.06.2006 do 23.04.2013 dňa 06.05.2013. Uviedol, že si nepamätá, v akých konkrétnych časových pásmach mala byť reklamná kampaň odvysielaná, nepamätá si konkrétny obsah reklamného spotu, neboli robené špeciálne zmluvy. Spolupracovali na základe ústnej dohody, keď potrebovala spoločnosť M+R Rádioservis, s. r. o., reklamu, zaslali im požiadavku. Ďalej bolo preukázané, že sídlo spoločnosti SPINOZA, s. r. o., sa na adrese Nám. SNP 1, Partizánske, nenachádza. Ďalej správca dane vykonal šetrenie ohľadne spoločnosti RM PROGRES, s. r. o., ktorá so správcom dane nekomunikuje, písomnosti zasielané nepreberá. Ďalej bol vypočutý svedok Miroslav Staněk (osoba splnomocnená na zastupovanie spoločnosti RM PROGRES, s. r. o. v daňovom konaní v plnom rozsahu a konateľ spoločnosti RM PROGRES, s. r. o. od 25.11.2010). Na výsluchu 04.06.2013 uviedol, že spoločnosť RM PROGRES, s. r. o., spolupracovala v r. 2010 so spoločnosť M+R Rádioservis, ale prostredníctvom agentúry BG SLOVAKIA, s. r. o. RM PROGRES, s. r. o. nemala s M+R Rádioservis, s. r. o. uzavretú zmluvu, odvysielanie spotov fakturovala RM PROGRES, s. r. o. spoločnosti BG SLOVAKIA, s. r. o. Pamätá si, že klientovi Michalovi Rentkovi vysielali reklamu.
Nevedel uviesť dáta ani dokumenty o vysielaní, len že reklamný spot dodala BG SLOVAKIA, s. r. o. a spoločnosť RM PROGRES, s. r. o., ho nevyrábala. Správca dane vykonal šetrenie ohľadne spoločnosti BG SLOVAKIA, s. r. o. Zistil, že v r. 2010 nezamestnávala zamestnancov, v r. 2010 a r. 2011 nemala splnomocneného zástupcu, ako platiteľ DPH je registrovaná až od 01.02.2011, spoločnosť so správcom dane nekomunikuje. Spoločnosť M+R Rádioservis, s. r. o., ktorá mala zabezpečiť reklamnú kampaň v sieti súkromnej rozhlasových staníc pre Michala Rentku bola 15.06.2011 predaná, pričom súčasná konateľka Helena Kočová je bezdomovkyňa, ktorej pobyt nie je známy. Táto spoločnosť nepredložila účtovníctvo, doklady, zmluvy, ktoré by preukazovali skutočnosť, že konkrétne reklamné pásma a spoty boli pre žalobcu dodané. Túto skutočnosť Marián Peťovský odôvodnil tým, že doklady spoločnosti boli odovzdané pri predaji spoločnosti. Existuje tu aj rozpor vo vyjadreniach Mariána Peťovského a Mariána Horniša, pretože Marián Peťovský tvrdí, že zmluvy reálne existovali, pričom Marián Horniš uvádza, že zmluvy uzatvárané neboli písomne, len ústne dohody. Správca dane tiež poukázal na to, že sídlo spoločnosti SPINOZA, s. r. o. sa reálne na adrese sídla nenachádza, spoločnosť RM PROGRES, s. r. o. bola predaná, je nekontaktná, nekomunikuje so správcom dane, ako aj na tvrdenie U. F., že reklamný spot pre Michala Rentku mal byť dodaný spoločnosťou BG SLOVAKIA, s. r. o., za ktorú mal jednať Marián Peťovský a nie spoločnosťou M+R Rádioservis, s. r. o., pritom spoločnosť BG SLOVAKIA, s. r. o. nemala v období jún - december 2010, kedy malo Žilinské rádio ZET spolupracovať so spoločnosťou BG SLOVAKIA s.r.o., ako konateľa Mariána Peťovského, ale konateľom bol Jaroslav Ženíšek. Z vykonaného dokazovania je zrejmé, že platiteľom predložené daňové doklady a dôkazy na preukázanie deklarovaného obstarania reklamnej kampane od dodávateľa M+R Rádioservis, s. r. o., vo svetle výsledkov dokazovania nespĺňajú zákonné kritériá dostatočnej preukaznosti oprávnenosti nároku na odpočítanie dane podľa § 49 ods. 1 a 2 písm. a) zákona č. 222/2004 Z.z. ako i vierohodnosti účtovnej evidencie platiteľa. Daňový subjekt nepredložil správcovi dane relevantné dôkazy o tom, že služby skutočne dodal dodávateľ uvedený na faktúre. Nebola hodnoverne preukázaná reálnosť dodania služby - reklamnej kampane v sieti súkromných rozhlasových staníc vyššie uvedenou faktúrou podľa § 9 zákona č. 222/2004 Z.z., následne nebol preukázaný vznik daňovej povinnosti podľa § 19 ods. 2 cit. zákona a tým splnenie zákonných podmienok pre uplatnenie nároku na odpočítane dane v sume 4.750,- Eur podľa § 49 ods. 1 písm. a) a § 51 ods. 1 písm. a) Zákona o DPH. Na základe toho správca dane vyčíslil daňovému subjektu daňovú povinnosť vo výške 4.750,- Eur. Správca dane sa vyjadril k návrhu na vykonanie dôkazov, ktorý bol predložený správcovi dane vo vyjadrení žalobcu k stanovisku správcu dane na prerokovanie pripomienok a dôkazov, ktoré predložil správcovi dane 10.10.2013, kedy bolo ústne pojednávanie za účelom záverečného prerokovania pripomienok k protokolu č. 9511401/5/3528857/2013. V tomto vyjadrení daňový subjekt navrhuje, pokiaľ sú rozporné výpovede svedkov, opätovne vypočuť svedkov a ak sa nepodarí odstrániť rozpory svedkov vo výpovediach, následne vykonať konfrontáciu svedkov za účelom odstránenia rozporov v ich výpovediach. Nakoľko uvedený návrh nie je konkrétne špecifikovaný, správca dane položil Michalovi Rentkovi otázku, ktorých konkrétnych svedkov má správca dane opäť vypočuť, aké konkrétne otázky položiť a aké konkrétne súvislosti preveriť, na čo Michal Rentka odpovedal, že je to v kompetencii splnomocneného zástupcu, ktorý však na ústnom pojednávaní nebol prítomný. Z uvedeného správca dane vyvodil záver, že neboli predložené relevantné doklady a dôkazy majúce vplyv na výsledok kontrolných zistení správcu dane uvedených vo vyššie uvedenom protokole z daňovej kontroly a toto opakované prerokovanie pripomienok je posledné prerokovanie pripomienok k protokolu. Správca dane poukázal na to, že na jednej strane právny zástupca poslal oznámenie, že vyjadrenie k stanovisku správcu dane nie je možné poskytnúť z dôvodu, že mandant je mimo územia SR a že mu oznámil termín záverečného prerokovania pripomienok nariadený na deň 10.10.2013, na druhej strane Michal Rentka, ktorý sa dostavil na záverečné prerokovanie pripomienok a predložil všeobecné vyjadrenie splnomocnenca k stanoviskám, nenavrhol konkrétne námietky, požiadavky a návrhy, nepredložil konkrétne dôkazy. Z uvedeného dôvodu teda správca dane spísal zápisnicu vo veci záverečného prerokovania pripomienok a dôkazov predložených daňovým subjektom a následne bolo vydané prvostupňové rozhodnutie.
Na základe odvolania vo veci rozhodoval žalovaný, ktorý rozhodnutím č.k. 1100308/1/54351/2014 zo dňa 29.01.2014 prvostupňové rozhodnutie potvrdil. Podľa odvolacieho orgánu hlavným dôvodom pre nepriznanie oprávnenosti odpočítanej DPH na základe predmetnej faktúry neboli, ako namieta odvolávajúci, skutočnosti zistené a týkajúce sa iných daňových subjektov a teda skutočnosti zistené v rámci iných obchodných vzťahov. Hlavným dôvodom nepriznania odpočítania DPH bolo, že Michal Rentka nepreukázal, že služba podľa predmetnej faktúry od dodávateľskej spoločnosti M+R Rádioservis, s. r. o. bola skutočne realizovaná. Samotné zaúčtovanie faktúry a úhrada v hotovosti neznamená,
že predmetná reklama bola skutočne odvysielaná, ani že k dodaniu služby došlo spoločnosťou M +R Rádioservis, s. r. o. , vhľadom na zistenia správcu dane. Predložený CD nosič, na ktorom je zvuková nahrávka nepreukazuje, že reklama bola odvysielaná, uskutočnená a dodaná spoločnosťou M+R Rádioservis, s. r. o. Správca dane podľa § 24 ods. 4 Daňového poriadku môže použiť všetky prostriedky, ktorými možno zistiť a objasniť skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie dane a ktoré nie sú získané v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi. Správca dane nepostupoval v rozpore s týmto ustanovením, keď preveroval ekonomickú činnosť spoločnosti M+R Rádioservis a tiež skutočnosti ohľadne odvysielania reklamy v HIT FM Rádiu a v Žilinskom rádiu ZET. Uvedené šetrenia vykonal správca dane z dôvodu, že odvolávajúci sa sám nepreukázal, že došlo k uskutočneniu služby - odvysielaniu reklamy. Žalovaný ďalej poukázal na rozpor vo výpovediach svedka Mariána Peťovského, konateľa spoločnosti M+R Rádioservis, s. r. o. a konateľa spoločnosti SPINOZA, s. r. o. (majiteľa HIT FM rádia) Mariána Horniša ohľadne uzatvárania zmlúv, keď podľa Mariána Horniša spolupracovali iba na základe ústnej dohody a podľa Mariána Peťovského boli uzatvárané písomné zmluvy. Ani tvrdenie týchto svedkov nepreukazuje, že by došlo ku skutočnému realizovaniu obchodov medzi spoločnosťou SPINOZA, s. r. o., a M+R Rádioservis, s. r. o., pretože spoločnosť SPINOZA, s. r. o., nepredložila účtovníctvo, evidencie DPH a ďalšie doklady. Poukázal tiež na mediálny plán, ktorý je prílohou faktúry, ktorý mal samotnej fakturácii predchádzať. V mediálnom pláne je uvedené č. faktúry 2010051. Skutočnosť, že mediálny plán mal byť vystavený pred samotnou fakturáciou a pred samotnou realizáciou reklamy vyplýva z vyjadrenia odvolávajúceho sa uvedeného v zápisnici z ústneho pojednávania z 22.08.2012. Mediálny plán teda nemal obsahovať číslo faktúry a ak obsahoval číslo faktúry, bol vystavený až po fakturácii, je teda účelový, a táto skutočnosť tiež spochybňuje oprávnenosť odpočítanej dane. K námietke odvolávajúceho sa, že správca dane nevykonal ním navrhované dôkazy, najmä opätovné výsluchy svedkov Peťovského a Horniša a konfrontáciu svedkov, odvolací orgán uviedol, že Marián Peťovský v súvislosti s uvedenou fakturáciou ako svedok už vypovedal. Ústneho pojednávania 12.12.2012 sa Michal Rentka nezúčastnil, i keď o jeho konaní bol vopred informovaný. Pokiaľ ide o rozpory vo výpovediach Peťovského a Horniša, správca dane nemá dôvod ani kompetenciu v súvislosti s kontrolou u Michala Rentku zjednocovať ich výpovede, resp. ako požaduje odvolávajúci sa, odstraňovať rozpory v ich výpovediach. Keďže Michal Rentka 10.10.2013 na ústnom pojednávaní nekonkretizoval jednotlivé námietky, požiadavky a návrhy splnomocneného zástupcu a toto podanie bolo všeobecné, správca dane na takéto návrhy neprihliadol. Na záver konštatoval, že odvolávajúci sa nepreukázal realizáciu služby, z ktorej si uplatnil odpočítanie DPH a správca dane vykonal vlastné šetrenie. Ani na základe vlastného šetrenia správcu dane neboli preukázané dôkazy o skutočnom odvysielaní reklamy. Bolo povinnosťou odvolávajúceho sa ako daňového subjektu obstarať si také dôkazy, ktoré by preukazovali odvysielanie reklamných spotov v uvedených rádiách, v konkrétnych vysielacích časoch (v mediálnom pláne bol stanovený len časový horizont od 01.07.2010 do 30.09.2010).
Proti tomuto rozhodnutiu podal správnu žalobu žalobca. Ako žalobné body uviedol: Po podpísaní protokolu dňa 27.03.2013, už v štádiu vyrubovacieho konania, aby sa obišla zákonná maximálna lehota trvania daňovej kontroly, správca dane vykonáva dôkazy vo vyrubovacom konaní. Správca dane ku konaniu pripája dôkazy vykonané v iných daňových konaniach, čím znemožnil žalobcovi právo klásť otázky vypočúvaným osobám, právo vyjadrovať sa k ich výpovediam a právo byť prítomný na ich výsluchu. Žalobca navrhol vykonanie dôkazov za účelom správneho zistenia skutkového stavu a odstránenia, aj keď nepodstatných, rozporov vo výpovediach svedkov. Toto porušenie práva žalovaný nenapravil. Na základe nie protokolu, ale ničoho, vydáva správca dane dodatočný platobný výmer a žalovaný ho ako zákonný potvrdzuje. Správca dane nevyzval žalobcu opätovne na prerokovanie protokolu o výsledku zistenia daňovej kontroly. Podkladom, aby sa vec dostala do štádia vyrubovacieho konania je prerokovanie protokolu o výsledku zistenia daňovej kontroly. Dokazovanie správcu dane bolo nad rámec daňovej kontroly a dôkazné bremeno daňového subjektu. Žalobca vstupoval do právneho vzťahu so spoločnosťou M+R Rádioservis, s. r. o. a ostatné obchodno-právne vzťahy mu nie sú známe a preto nemôže niesť dôkazné bremeno ohľadne týchto obchodných vzťahov. Daňový subjekt v rámci svojho dôkazného bremena môže predkladať dôkazy, ktoré sú v jeho faktickej moci a v jeho možnostiach, nemôže predkladať dôkazy, resp. preukazovať skutočnosti dôkazmi, o ktorých nemá vedomosť, pretože sa týkajú iných daňových subjektov a iných obchodno-právnych vzťahov a aj daňových povinností iných subjektov. Jediným dôkazom, ktorý má vzťah k predmetu dokazovania v tomto konaní je výsluch svedka Mariána Peťovského, konateľa spoločnosti M+R Rádioservis, s. r. o., v období od 26.03.2010 do 14.06.2011. Ostatné dokazovanie správcu dane je nad rámec daňovej kontroly a nad rámec dôkazného bremena daňového subjektu. Hodnotenie dôkazov nesúvisiacich s predmetom
dokazovania je v rozpore s § 3 zákona č. 563/2009 Z.z. (Daňový poriadok). Ďalej namietal, že boli porušené základné zásady daňového konania, a to zásada zákonnosti posudzovania právnych úkonov podľa ich obsahu, proporcionality, správne vyrubiť a vybrať daň, in dubio mitius, voľného hodnotenia dôkazov. Žalovaný a správca dane rozhodli v rozpore s čl. 13 ods. 1 písm. a) Ústavy SR, keď žalobcovi uložili povinnosť v rozpore so Zákonom o DPH a Daňovým poriadkom. Žiadal napadnuté rozhodnutie zrušiť podľa § 250j ods. 2 písm. a) až e) O.s.p. a vec vrátiť žalovanému na ďalšie konanie.
Žalovaný sa k žalobe vyjadril podaním z 13.05.2014. Zotrval na skutkových zisteniach a právnom posúdení veci uvedenom v napadnutom rozhodnutí. Poukázal na rozsudok Krajského súdu v Žiline vo veci č.k. 21S/48/2007-79 zo dňa 05.02.2008, v ktorom išlo o obdobný prípad, v ktorom bola posudzovaná oprávnenosť daňových výdavkov právnickej osoby v súvislosti s fakturáciou reklamy. I v uvedenom prípade bol prijatý záver o nepreukázaní fakturovanej reklamy. Žiadal žalobu zamietnuť.
Krajský súd v Žiline prejednal vec bez prítomnosti žalobcu a jeho právneho zástupcu v zmysle § 250g ods. 2 O.s.p. na pojednávaní konanom dňa 02.12.2014.
Krajský súd v Žiline preskúmal napadnuté rozhodnutie ako i postup, ktorý predchádzal jeho vydaniu v zmysle § 247 a nasl. O.s.p., pričom zistil, že žaloba nie je dôvodná a v medziach žalobných dôvodov je napadnuté rozhodnutie zákonné, preto žalobu podľa § 250j ods. 1 O.s.p. zamietol z nasledovných dôvodov:
Z predloženého administratívneho spisu žalovaného súd zistil, že správca dane vykonal daňovú kontrolu u žalobcu za zdaňovacie obdobie I. štvrťrok - IV. štvrťrok 2010, o výsledku ktorej vyhotovil Protokol č. 9511401/5/3525857/2013 zo dňa 23.07.2013, ktorý bol žalobcovi doručený dňa 29.07.2013. Zároveň bola žalobcovi doručená aj výzva č. 9511401/5/3557661/2013 na vyjadrenie sa k zisteniam uvedeným v protokole, v ktorej správca dane vyzval žalobcu, aby v lehote do 15 pracovných dní, odo dňa doručenia výzvy predložil písomné vyjadrenie k protokolu a označenie dôkazov preukazujúcich jeho tvrdenia, ktoré nemohol predložiť v priebehu daňovej kontroly. Daňový subjekt (žalobca) v zákonom stanovenej lehote dňa 01.08.2013 predložil vyjadrenie k predmetnému protokolu.
Kontrolou za zdaňovacie obdobie III. štvrťrok 2010 správca dane zistil, že žalobca v rozpore s ust. § 49 ods. 1 zákona o DPH si uplatnil nárok na odpočítanie dane deklarovaný faktúrami od dodávateľa M+R Rádioservis, s.r.o. č. 2010051 (interné č. 78) zo dňa 15.10.2010 v celkovej sume 29.750 Eur za reklamnú kampaň v sieti súkromných rozhlasových staníc. Podľa správcu dane nebolo reálne preukázané, že spoločnosť M+R Rádioservis, s.r.o. služby skutočne dodala.
Vzhľadom na zistené skutočnosti správca dane dňa 15.10.2013 vydal rozhodnutie o vyrubení rozdielu dane z pridanej hodnoty v sume 4.750 Eur. Proti prvostupňovému rozhodnutiu správcu dane žalobca podal odvolanie.
Na odvolanie žalobcu vo veci rozhodovalo Finančné riaditeľstvo SR rozhodnutím č. 1100308/1/54351/2014 zo dňa 29.01.2014, ktorým prvostupňové rozhodnutie potvrdilo. Žalovaný v odôvodnení druhostupňového rozhodnutia uviedol, že správca dane požadoval od daňového subjektu, aby hodnoverným spôsobom preukázal dodanie služieb - odvysielanie reklamnej kampane v sieti súkromných rozhlasových staníc spoločnosťou M+R Rádioservis, s.r.o., avšak daňový subjekt na preukázanie tejto skutočnosti neuniesol dôkazné bremeno a ani z vlastného zisťovania správcu dane sa nepodarilo toto preukázať.
Podľa § 247 ods. 1, 2 O.s.p. podľa ustanovení tejto hlavy sa postupuje v prípadoch, v ktorých fyzická alebo právnická osoba tvrdí, že bola na svojich právach ukrátená rozhodnutím a postupom správnych orgánov a žiada, aby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia a postupu. Pri rozhodnutí správneho orgánu vydaného v správnom konaní je predpokladom postupu podľa tejto hlavy, aby išlo o rozhodnutie, ktoré po vyčerpaní riadnych opravných prostriedkov, ktoré sa preň pripúšťajú, nadobudlo právoplatnosť.
Podľa § 3 ods. 1 zák. č. 563/2009 Z.z. o správe daní (Daňový poriadok), pri správe daní sa postupuje podľa všeobecne záväzných právnych predpisov, chránia sa záujmy štátu a obcí a dbá sa pritom na zachovanie práv a právom chránených záujmov daňových subjektov a iných osôb.
Podľa § 3 ods. 2 citovaného zákona, správca dane postupuje pri správe daní v úzkej súčinnosti s daňovým subjektom a inými osobami a poskytuje im poučenie o ich procesných právach a povinnostiach, ak tak ustanoví tento zákon. Správca dane je povinný zaoberať sa každou vecou, ktorá je predmetom správy daní, vybaviť ju bezodkladne a bez zbytočných prieťahov a použiť najvhodnejšie prostriedky, ktoré vedú k správnemu určeniu a vyrubeniu dane.
Podľa § 3 ods. 3 citovaného zákona správca dane hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom prihliada na všetko, čo pri správe daní vyšlo najavo.
Podľa § 24 ods. 1 citovaného zákona, daňový subjekt preukazuje
a) skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v daňovom priznaní alebo iných podaniach, ktoré je povinný podávať podľa osobitných predpisov,
b) skutočnosti, na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane v priebehu daňovej kontroly alebo daňového konania,
c) vierohodnosť, správnosť a úplnosť evidencií a záznamov, ktoré je povinný viesť.
Podľa § 24 ods. 2 citovaného zákona správca dane vedie dokazovanie, pričom dbá, aby skutočnosti nevyhnutné na účely správy daní boli zistené čo najúplnejšie a nie je pritom viazaný iba návrhmi daňových subjektov.
Podľa § 24 ods. 4 citovaného zákona ako dôkaz možno použiť všetko, čo môže prispieť k zisteniu a objasneniu skutočností rozhodujúcich pre správne určenie dane a čo nie je získané v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi. Ide najmä o rôzne podania daňových subjektov, svedecké výpovede, znalecké posudky, verejné listiny, protokoly o daňových kontrolách, zápisnice o miestnom zisťovaní a obhliadke, povinné záznamy a evidencie vedené daňovými subjektmi a doklady k nim.
Podľa § 44 ods. 1 zák. č. 563/2009 Z.z. daňovou kontrolou správca dane zisťuje alebo preveruje skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie dane alebo dodržiavanie ustanovení osobitných predpisov. Daňová kontrola sa vykonáva v rozsahu, ktorý je nevyhnutne potrebný na dosiahnutie jej účelu.
Podľa § 51 ods. 1 písm. a) zák. č. 222/2004 Z.z. o dani z pridanej hodnoty v znení účinnom do 31.12.2010 právo na odpočítanie dane podľa § 49 môže platiteľ uplatniť, ak pri odpočítaní dane podľa § 49 ods. 2 písm. a) má faktúru od platiteľa vyhotovenú podľa § 71.
Podľa § 49 ods. 1 zák. č. 222/2004 Z.z. o dani z pridanej hodnoty právo odpočítať daň z tovaru alebo zo služby vzniká platiteľovi v deň, keď pri tomto tovare alebo službe vznikla daňová povinnosť.
Podľa § 49 ods. 2 písm. a) zák. č. 222/2004 Z.z. o dani z pridanej hodnoty platiteľ môže odpočítať od dane, ktorú je povinný platiť, daň z tovarov a služieb, ktoré použije na dodávky tovarov a služieb ako platiteľ s výnimkou podľa odsekov 3 a 7. Platiteľ môže odpočítať daň, ak je daň voči nemu uplatnená iným platiteľom v tuzemsku z tovarov a služieb, ktoré sú alebo majú byť platiteľovi dodané.
Podľa § 19 ods. 2 zák. č. 222/2004 Z.z. daňová povinnosť vzniká dňom dodania služby.
Čo sa týka konkrétnych žalobných námietok, k nim súd uvádza nasledovné: Čo sa týka námietky, že po podpísaní protokolu 27.03.2013 už v štádiu vyrubovacieho konania správca dane vykonal dôkazy, aby obišiel maximálnu lehotu trvania daňovej kontroly, súd uvádza, že tvrdenie žalobcu o podpísaní protokolu je v rozpore so skutočnosťou. Protokol o vykonaní daňovej kontroly nebol podpísaný 27.03.2013. Podpísanie protokolu sa podľa Daňového poriadku nevyžaduje, relevantným časovým momentom je doručenie protokolu. Protokol bol daňovému subjektu doručený 29.07.2013 spolu s výzvou na vyjadrenie k protokolu. Ústne pojednávanie s Michalom Rentkom bolo 22.08.2012, s Mariánom Peťovským 12.12.2012, s Mariánom Hornišom 06.05.2013. Miestne zisťovanie Daňového úradu Trenčín ohľadne preverovania sídla SPINOZA, s. r. o., sa uskutočnilo 23.05.2013. Ústne pojednávanie s U. F. bolo 04.06.2013 a doplnenie jeho výpovede e-mailovou poštou prišlo 06.06.2013. Odpoveď na dožiadanie Daňového úradu Žilina pre Daňový úrad Bratislava ohľadne firmy RM PROGRES, s. r. o., došlo Daňovému úradu Žilina 28.06.2013. Žiadosť o poskytnutie informácie Daňového úradu Žilina pre Daňový úrad Bratislava došla 19.06.2013 (ohľadne spoločnosti BG SLOVAKIA, s. r. o.). Dňa 11.07.2013 bolo vykonané ústne pojednávanie so žalobcom na prerokovanie kontrolných zistení daňovej kontroly ohľadne DPH. Následne bol vydaný protokol a 01.08.2013 boli doručené pripomienky zo strany žalobcu k protokolu. Tieto boli na ústnom pojednávaní 03.09.2013 prerokované s právnym zástupcom žalobcu a dňa 10.10.2013 opakovane prerokované so žalobcom. To znamená, že po doručení protokolu nebolo vykonané žiadne dokazovanie vo veci, pritom doručením protokolu je daňová kontrola v zmysle § 46 ods. 9 Daňového poriadku ukončená. Z uvedeného vyplýva, že je plne nedôvodná žalobná námietka, že by mal správca dane účelovo vykonávať dokazovanie vo vyrubovacom konaní, keď bolo preukázané, že žiadne dôkazy sa v rámci vyrubovacieho konania už nevykonávali. Avšak aj keby boli v rámci vyrubovacieho konania dôkazy vykonávané, takáto prax nie je v rozpore s úpravou Daňového poriadku. Argumentácia žalobcu ohľadne podpísania protokolu dňa 27.03.2013 je nielenže skutkovo nesprávna, pretože protokol nebol podpísaný 27.03.2013, ale je aj právne nesprávna, pretože podľa Daňového poriadku protokol daňový subjekt nepodpisuje, ale sa mu zasiela s výzvou na vyjadrenie a jeho doručením, nie jeho podpísaním, je daňová kontrola ukončená.
Čo sa týka námietky, že správca dane ku konaniu pripojil dôkazy vykonané v iných daňových konaniach, čím mal znemožniť žalobcovi právo klásť otázky vypočúvaným osobám, aj táto námietka je plne nedôvodná. V konaní neboli vykonané žiadne dôkazy, ktoré by sa vykonávali v inom daňovom konaní ako v daňovom konaní týkajúceho sa daňového subjektu Michal Rentka. Všetky boli vykonané výlučne v súvislosti s daňovou kontrolou žalobcu na DPH za r. 2010.
Čo sa týka námietky nevyhovenia návrhu na doplnenie dokazovania v podaní právneho zástupcu žalobcu zo dňa 10.10.2013, súd uvádza, že správca dane správne podľa obsahu posúdil toto podanie, keď skonštatoval, že toto podanie nie je dostatočne určité na to, aby mohlo byť považované za riadny návrh na vykonanie dôkazu. Keďže nebolo v tomto podaní uvedené, ktorých konkrétnych svedkov žiada právny zástupca žalobcu vypočuť a na aké okolnosti, z akých dôvodov ich žiada vypočuť, prečo navrhuje opätovne vypočuť konateľa rádia ZET (bez špecifikácie jeho osoby) a ani čo sa týka spresnenia konfrontácie (jej dôvody, konkretizácia tvrdení, ktoré majú byť rozporné, špecifikácia osôb, ktoré majú byť konfrontované), správca dane požiadal o upresnenie tohto návrhu prítomného žalobcu na ústnom pojednávaní. Žalobca však nevedel toto podanie konkretizovať a preto naň správca dane nemohol prihliadnuť. Ďalej právny zástupca žiadal vykonať dôkazy osobne v hypotetickom prípade, že by dôkazy z iných daňových konaní boli doložené do tohto daňového konania. Teda ani netvrdil, že z iných daňových konaní boli použité dôkazy, ale uvádzal len hypotetickú možnosť, ktorá v skutočnosti nenastala. Takýto návrh nie je relevantným návrhom na doplnenie dokazovania.
Na námietku, že na základe „ničoho“ správca dane vydal dodatočný platobný výmer a nie na základe protokolu, súd uvádza nasledovné: Námietka nie je pravdivá. Po ukončení daňovej kontroly DPH na r. 2010 bol vydaný protokol č. 9511401/5/3525857/2013 dňa 23.07.2013, ktorý bol prerokovaný až dvakrát. Prvýkrát bol prerokovaný s právnym zástupcom žalobcu 03.09.2013 a druhýkrát so žalobcom 10.10.2013.
Čo sa týka námietky, že správca dane nevyzval žalobcu opätovne na prerokovanie protokolu, táto je taktiež v rozpore so skutočnosťou. Správca dane vyzval žalobcu prostredníctvom právneho zástupcu
na prerokovanie písomných pripomienok k doručenému protokolu z 01.08.2013 na deň 03.09.2013. Na deň 03.09.2013 sa právny zástupca žalobca dostavil a protokol s ním bol prejednaný. Právny zástupca na prerokovaní uviedol, že k jednotlivým stanoviskám správcu dane sa vyjadrí písomne do 5 pracovných dní od podpísania tejto zápisnice, vzhľadom na rozsiahlosť a zložitosť danej veci. Napriek tomu právny zástupca v tejto lehote svoje písomné stanovisko nepodal. Správca dane preto 23.09.2013 telefonicky kontaktoval právneho zástupcu žalobcu, ktorý mu prisľúbil, že vyjadrenie k stanoviskám správcu dane doručí do 27.09.2013, čo však neučinil. Dňa 24.09.2013 správca dane opäť kontaktoval právneho zástupcu žalobcu vo veci dohodnutia záverečného termínu prerokovania pripomienok, avšak správca dane sa na uvedené číslo nedovolal. Rovnako sa na uvedené číslo správca dane nedovolal ani 25.09.2013. V tento deň správcu dane kontaktoval právny zástupca žalobcu, ktorému správca dane oznámil, že určil termín záverečného prerokovania pripomienok na 10.10.2013. Túto skutočnosť mu aj písomne oznámil. Na prerokovanie dňa 10.10.2013 sa právny zástupca žalobcu bez ospravedlnenia nedostavil, ale dostavil sa len daňový subjekt Michal Rentka, ktorý predložil fotokópiu písomného vyjadrenia k stanoviskám správcu dane od jeho právneho zástupcu. Michal Rentka na prerokovaní uviedol, že jeho právny zástupca sa jemu, t.j. daňovému subjektu ospravedlnil, že sa dnes nemôže zúčastniť pojednávania a dohodli sa, že sa zúčastní pojednávania on. Pokiaľ správca dane konal priamo s daňovým subjektom, pričom jeho právny zástupca mal nepochybne vedomosť o termíne prejednania protokolu a neospravedlnil sa z neúčasti na tomto termíne, ani nepožiadal o nový termín prerokovania protokolu, protokol bol riadne prerokovaný dňa 10.10.2013.
Čo sa týka námietky, že dokazovanie správcu dane je nad rámec daňovej kontroly a daňový subjekt nemá dôkazné bremeno k skutočnostiam, ktoré sa týkajú iných daňových subjektov, súd konštatuje, že aj táto námietka je v plnom rozsahu nedôvodná. Potrebné je poukázať na § 44 ods. 1 zákona č. 563/2009 Z.z., z ktorého vyplýva, že daňovou kontrolou správca dane zisťuje alebo preveruje skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie dane alebo dodržiavanie ustanovení osobitných predpisov. Daňová kontrola sa vykonáva v rozsahu, ktorý je nevyhnutne potrebný na dosiahnutie jej účelu. Z citovaného ustanovenia je zrejmé, že správca dane nie je obmedzený, resp. nemá daný rámec, v ktorom by mohol vykonávať daňovú kontrolu, ale správca dane vykonáva daňovú kontrolu v rozsahu, ktorý je potrebný na dosiahnutie jej účelu. V tejto súvislosti je potrebné poukázať aj na ust. § 24 ods. 2 zák. č. 563/2009 Z.z..
V zmysle § 24 ods. 2 Daňového poriadku, správca dane nie je pri vykonávaní dokazovania viazaný iba návrhmi daňových subjektov a podľa § 24 ods. 4 cit. zákona môže použiť všetky prostriedky, ktoré prispejú k zisteniu a objasneniu skutočností rozhodujúcich pre správne určenie dane. Keďže daňový subjekt sám nepreukázal realizáciu služieb, ktoré boli predmetom spornej faktúry, z ktorej uplatnil odpočítanie DPH, správca dane vykonal vlastné šetrenie týkajúce sa obchodného reťazca, v ktorom mala služba vzniknúť a byť realizovaná práve dodávateľom žalobcu - spoločnosťou M+R Rádioservis, s. r. o. To znamená, že ak preveroval nielen samotného dodávateľa, či konkrétnu službu žalobcovi dodal, ale aj jeho subdodávateľov, u ktorých služba mala byť realizovaná prvotne (Žilinské rádio ZET a HIT FM rádio) a ich vlastníkov (RM PROGRES, s. r. o. a SPINOZA, s. r. o.), realizoval svoje právo vykonávať dokazovanie v zmysle § 24 Daňového poriadku.
Podmienky uvedené v § 49 ods. 1 a 2 písm. a) a v § 51 ods. 1 písm. a) Zákona o DPH sú hmotnoprávnej povahy a na ich podmienečné splnenie sa viaže nárok na odpočet. Ich nesplnenie nie je možné odpustiť ani pri vzniku zodpovednosti inej osoby za vady dokladu, ani pri dobromyseľnosti platiteľa prijímajúceho zdaniteľné plnenie. Naopak, pokiaľ zákonodarca požaduje, aby platiteľ, t.j. kto nárok na odpočet uplatňuje, preukázal existenciu podmienok, ktoré pre nárok na odpočet zákon stanovil. Pokiaľ si platiteľ uplatňuje nárok na odpočítanie dane z dodávateľskej faktúry, musí byť schopný preukázať, že zdaniteľné obchody boli reálne uskutočnené a to práve osobou uvedenou na faktúre, to znamená, že zdaniteľné plnenie mu bolo dodané a DPH bola voči nemu uplatnená práve platiteľom DPH uvedeným na faktúre. Dôkazné bremeno je v prvom rade na daňovom subjekte (napr. Rozsudok NS SR č.k. 2Sžf/4/2009 z 23.06.2010 v spojení s rozhodnutím Ústavného súdu SR č.k. III ÚS 78/2011-17 z 23.02.2011). Žalobca v danom prípade spôsobom vylučujúcim akékoľvek pochybnosti, vzhľadom na výsledky vykonaného dokazovania vo vzťahu k preukázaniu poskytnutých služieb od dodávateľa M+R Rádioservis, s. r. o., plnenia deklarované vyššie uvedenou faktúrou nepreukázal. Žalobca tak v daňovom konaní neuniesol dôkazné bremeno spočívajúce na ňom podľa § 24 ods. 1 Daňového poriadku.
Tiež treba pripomenúť, že cieľom uznaným a podporovaným 6. smernicou Rady Európskej únie o spoločnom systéme dane z pridanej hodnoty je boj proti podvodom, daňovým únikom a prípadom zneužívania (napr. rozsudok C-487/01).
Z administratívneho spisu vyplýva, že správca dane aplikujúc zásadu voľného hodnotenia dôkazov v zmysle § 3 ods. 3 Daňového poriadku, s prihliadnutím na jeho povinnosť dbať, aby skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie daňovej povinnosti boli zistené čo najúplnejšie, vykonal rozsiahle dokazovanie. Záver, ktorý správca dane zo zistených skutkových okolností žalovaný ustálil, zodpovedá zásadám logického myslenia, správneho uváženia, aj v súlade s hmotnoprávnymi ustanoveniami Zákona o DPH. Z vykonaného dokazovania je zrejmé, že žalobcom predložený daňový doklad, predovšetkým vo svetle kontrolných zistení u žalobcovho dodávateľa, nemá reálny základ, čo oprávnene vzbudzuje dosiaľ neodstránené pochybnosti o uskutočnení deklarovaných zdaniteľných plnení medzi žalobcom a dodávateľom uvedeným na spornej faktúre. Bolo potrebné, aby sám žalobca preukázal, že vynaložil a prijal všetky rozumné opatrenia s odbornou starostlivosťou vyplývajúcou z jeho podnikateľskej činnosti, aby zabránil tomu, že reálne uskutočnenie obchodu, čo do osoby dodávateľa, bude spochybnené.
Žalobca nemusel preukazovať realizáciu reklamnej kampane len zisteniami, ktoré by sa týkali iných daňových subjektov, ale aj inak, napr. predložením dokladov (mediálne plány s konkrétnymi údajmi o vysielaní reklamy a iné), z ktorých by bolo zistiteľné, ktoré konkrétne jednotlivé spoty, s akým obsahom, v akých časových intervaloch a v akom rádiu boli odvysielané. Z predloženého mediálneho plánu, ktorý je prílohou spornej faktúry, takéto podrobnosti nevyplývajú a iné dôkazy zo strany žalobcu predložené neboli a správcovi dane sa ich nepodarilo získať. V danom prípade teda nebolo preukázané reálne plnenie, ktoré by malo byť dodávateľom žalobcu realizované v zmysle spornej faktúry, čo podporne bolo preukázané i jednotlivými zisteniami ohľadne subdodávateľov dodávateľa žalobcu. V danom prípade teda sú odôvodnené pochybnosti o samotnom faktickom plnení na strane dodávateľa žalobcu.
Čo sa týka konštatovania žalobcu o rozpore prvostupňového a druhostupňového správneho rozhodnutia s čl. 13 ods. 1 písm. a) Ústavy SR, súd konštatuje, že žalobcom konštatovaný rozpor nevyplýva z vyššie uvedených žalobných námietok a po preskúmaní napadnutého rozhodnutia, v medziach žalobných bodov, nie je možné konštatovať nezákonnosť napadnutého rozhodnutia, ani procesného postupu, ktorý predchádzal jeho vydaniu.
Z týchto dôvodov súd vyhodnotil žalobné námietky ako v celom rozsahu nedôvodné a žalobu ako nedôvodnú zamietol.
O náhrade trov konania bolo rozhodnuté podľa § 250k ods. 1 veta prvá O.s.p. a contrario. Žalobca nebol v konaní úspešný, preto mu súd náhradu trov konania nepriznal.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15-tich dní odo dňa jeho doručenia na Najvyšší súd Slovenskej republiky prostredníctvom Krajského súdu v Žiline písomne v dvoch vyhotoveniach.