Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

BR-5C/208/2014

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Brezno, sudkyňou JUDr. Annou Hýsekovou, v právnej veci navrhovateľky O. D., nar. XX.XX.M., bytom Q. nad W. XX proti odporcovi PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o., Bratislava, Pribinova 25, IČO 35 792 752 zast. Advokátska kancelária JUDr. Andrea Cviková, s.r.o., Bratislava, Kubániho 16, IČO 47 233 516 o zrušenie rozhodcovského rozsudku takto

rozhodol:

I. Súd z r u š u j e rozhodcovský rozsudok Slovenského arbitrážneho súdu zriadeného spoločnosťou Slovak arbitration court, s.r.o. so sídlom Krížna 56, Bratislava sp.zn. zo dňa 03.06.2014.

II. Súd o d k l a d á vykonateľnosť rozhodcovského rozsudku Slovenského arbitrážneho súdu zriadeného spoločnosťou Slovak arbitration court, s.r.o. so sídlom Krížna 56, Bratislava sp.zn. zo dňa 03.06.2014 do právoplatného skončenia tohto konania.

III. Navrhovateľke sa náhrada trov konania n e p r i z n á v a.

IV. Odporca je p o v i n n ý zaplatiť štátu na účet Okresného súdu Brezno súdny poplatok vo výške 331,50 Eur, v lehote 3 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozhodnutia.

odôvodnenie:

Navrhovateľka sa podaným návrhom, ktorý bol tunajšiemu súdu doručený dňa 15.08.2014 domáhala zrušenia rozhodcovského rozsudku Slovenského arbitrážneho súdu zriadeného spoločnosťou Slovak arbitration court, s.r.o. so sídlom Krížna 56, Bratislava sp.zn. zo dňa 03.06.2014 a odkladu jeho vykonateľnosti z dôvodu neprijateľnosti rozhodcovskej zmluvy, ako aj porušenia všeobecne záväzných predpisov na ochranu práv spotrebiteľa. Rozhodcovská zmluva nebola so spotrebiteľom osobitne, individuálne vyjednaná, bola už vopred naformulovaná v predtlačenom formulári, do ktorého sa nevpisuje ani na aké vzťahy sa má vzťahovať. Akceptácia zmluvy tvorila podmienku poskytnutia úveru, inak by úver nebol poskytnutý. Miesto konania jednostranne určil dodávateľ a v prípade, ak konanie vyvolá dodávateľ, musí sa mu spotrebiteľ nezvratne podrobiť a riešiť svoj spor pred rozhodcom, preto túto doložku považuje za neprijateľnú zmluvnú podmienku. Samotný postup rozhodcovského súdu znevýhodňuje spotrebiteľa ako slabšiu stranu, kedy bolo rozhodnuté v skrátenom konaní a podmienkou na žalobnú odpoveď je zaplatenie poplatku, pričom pri podaní odporu na všeobecnom súde je spotrebiteľ od súdneho poplatku oslobodený. Ustanovenie zmluvných dojednaní čl. 14, bod 14.1 považuje navrhovateľka za neprijateľnú podmienku, keďže je tu upravená zmluvná pokuta, pretože veriteľ nemôže podľa zákona o spotrebiteľských úveroch žiadať úroky alebo poplatky, ktoré nie sú upravené v zmluve. Zmluvné dojednania majú slúžiť iba na to, aby nebolo potrebné v každej zmluve prepisovať dojednania technického alebo vysvetľujúceho charakteru. Predmetné ustanovenia sú

v rozpore s dobrými mravmi, a preto má navrhovateľka za to, že rozhodcovský súd dostatočne nekonal v súlade so všeobecnými predpismi na ochranu spotrebiteľa.

Odporca vo svojom vyjadrení k návrhu zo dňa 01.12.2014 uviedol, že návrh považuje za nedôvodný v celom rozsahu tak po stránke právnej, ako aj skutkovej a tvrdenia navrhovateľky za zmätočné, nepravdivé neopodstatnené a účelové. Poukázal na to, že zmluvné strany uzatvárali rozhodcovskú zmluvu ako samostatný úkon na osobitnej listine. Materiálna samostatnosť vyplýva jednak z obsahu rozhodcovskej zmluvy, z okolností jej vzniku, trvania a možného jednostranného ukončenia. Rozhodcovská zmluva tak nemusela vôbec vzniknúť alebo trvať, a to bez akéhokoľvek vplyvu na trvanie zmluvy o revolvingovom úvere. Rozhodcovská zmluva mohla zaniknúť jednostranným úkonom navrhovateľky bez toho, aby túto skutočnosť a jej dôsledky mohol odporca vôbec ovplyvniť. Bod 2 rozhodcovskej zmluvy výslovne uvádza, že uzatvorenie rozhodcovskej zmluvy nie je podmienkou uzatvorenia a vykonávania zmluvy o revolvingovom úvere a súčasne dlžník nie je povinný prijať návrh rozhodcovskej zmluvy. Poukázal tiež na bod 7 rozhodcovskej zmluvy, podľa ktorého je dlžník oprávnený odstúpiť od rozhodcovskej zmluvy v lehote 14 kalendárnych dní od jej uzavretia. Využitím tohto oprávnenia môže dlžník sám bez ohľadu na nesúhlas veriteľa dosiahnuť zánik rozhodcovskej zmluvy bez toho, aby to malo vplyv na trvanie samostatnej zmluvy o revolvingovom úvere. Rozhodcovská zmluva teda spĺňa charakter individuálneho ustanovenia a nemôže byť preto neprijateľnou podmienkou. V súvislosti so svojím tvrdením poukázal na viaceré rozhodnutia a rozhodovaciu činnosť súdov SR. Ďalším dôvodom neplatnosti rozhodcovskej zmluvy podľa navrhovateľky malo byť neoboznámenie s podmienkami konania a vnútornými predpismi rozhodcovského súdu. Námietka je nedôvodná, pretože navrhovateľka mala objektívne možnosť oboznámiť sa s predpismi rozhodcovských súdov, ktoré sú zverejňované v Obchodnom vestníku. K zrušeniu rozhodcovského rozsudku dochádza samotným podaním žalobnej odpovede a rozhodcovský súd v konaní ďalej pokračuje. Čo sa týka poplatku tak aj v prípade, ak by žalobu na rozhodcovský súd podával spotrebiteľ, bola by druhá zmluvná strana povinná zaplatiť poplatok za žalobnú odpoveď, ak by túto možnosť využila. Rozhodcovská zmluva je určitým právnym úkonom, kedy v bode 3 zmluvy je uvedené, že dôsledkom uzavretia rozhodcovskej zmluvy je možnosť riešenia sporov vyplývajúcich alebo súvisiacich s ustanoveniami zmluvy o revolvingovom úvere s číslom totožným ako je číslo tejto rozhodcovskej zmluvy. Dôvod podania návrhu mal spočívať aj v porušení predpisov na ochranu spotrebiteľa, v konkrétnom prípade v priznaní nároku na zmluvnú pokutu. Z textu zmluvy o revolvingovom úvere vyplýva, že zmluvné dojednania sú neoddeliteľnou súčasťou zmluvy, pričom zákon nevyžaduje, aby boli jednotlivé strany tvoriace listinu o právnom úkone samostatne podpisované. Návrh preto žiadal zamietnuť a priznať mu náhradu trov konania.

Súd vytýčil pojednávanie na deň 02.12.2014, na ktoré sa nedostavil odporca ani jeho právny zástupca, ktorí sa ospravedlnili, preto súd vec prejednal a rozhodol v ich neprítomnosti.

Súd vykonal dokazovanie výsluchom navrhovateľky, listinnými dokladmi, obsiahnutými v spise tunajšieho súdu sp. zn. , najmä návrhom na začatie konania, rozhodcovským rozsudkom Slovenského arbitrážneho súdu zriadeného spoločnosťou Slovak arbitration court, s.r.o. sp.zn. zo dňa 03.06.2014, doručenkou o doručení rozhodcovského rozsudku navrhovateľke, vyjadrením odporcu, zmluvou o revolvingovom úvere, zmluvnými dojednaniami, rozhodcovskou zmluvou, žalobou podanou na rozhodcovský súd, spisom Slovenského arbitrážneho súdu zriadeného spoločnosťou Slovak arbitration court, s.r.o. a návrhu navrhovateľky v celom rozsahu vyhovel.

Podľa a o rozhodcovskom konaní, účastník rozhodcovského konania sa môže žalobou podanou na príslušnom súde domáhať zrušenia tuzemského rozhodcovského rozsudku, len ak

- jeden z účastníkov rozhodcovského konania popiera platnosť rozhodcovskej zmluvy,

- pri rozhodovaní boli porušené všeobecne záväzné právne predpisy na ochranu práv spotrebiteľa.

Podľa o rozhodcovskom konaní, ak podá účastník rozhodcovského konania žalobu na príslušnom súde, napadnutý rozhodcovský rozsudok zostáva právoplatný. Súd, ktorý rozhoduje o žalobe, môže na návrh účastníka konania vykonateľnosť rozhodcovského rozsudku odložiť.

Podľa (ďalej len ""), spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.

Podľa , ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané.

Podľa , za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré vyžadujú v rámci dojednanej rozhodcovskej doložky od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní.

Podľa , neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

Podľa , ak právny úkon nebol urobený vo forme, ktorú vyžaduje zákon alebo dohoda účastníkov, je neplatný.

Podľa , písomný právny úkon je platný, ak je podpísaný konajúcou osobou; ak právny úkon robia viaceré osoby, nemusia byť ich podpisy na tej istej listine, ibaže právny predpis ustanovuje inak. Podpis sa môže nahradiť mechanickými prostriedkami v prípadoch, keď je to obvyklé.

Podľa , zmluvnú pokutu možno dojednať len písomne a v dojednaní musí byť určená výška pokuty alebo určený spôsob jej určenia.

Z vykonaného dokazovania považoval súd za preukázané, že navrhovateľka na základe žiadosti o poskytnutie úveru č. XXXXXXXXXX, ktorú podpísala dňa XX.XX.XXXX a odporca dňa XX.XX.XXXX žiadala o poskytnutie úveru vo výške 810,-Eur, ktorý chcela splácať 42 mesiacov k 18. dňu v mesiaci v mesačných splátkach vo výške 43,40 Eur, celková čiastka, ktorá mala byť zaplatená mala byť vo výške 1.822,80 Eur, predpokladaná RPMN 70,01 %, ročná úroková sadzba 70,01 %. Zároveň žiadala o revolving, kde poskytnutá čiastka mala byť 427,06 Eur, celková čiastka, ktorú mala zaplatiť 1.041,60 Eur pri predpokladanej RPMN 63,32 % a ročnej úrokovej sadzbe 76,21 %. Súčasťou tejto žiadosti je aj bod 6 - údaje o schválenom revolvingovom úvere, kde je uvedené "nevypĺňajte". Do tohto bodu boli rukou dopísané údaje o poskytnutej čiastke úveru, splatnosti úveru, výške mesačnej splátky, celkovej čiastky, ktorú má dlžník zaplatiť, RPMN, ročnej úrokovej sadzbe úveru, priemernej RPMN, poskytnutej čiastke revolvingu, celkových nákladoch revolvingu, predpokladanej RPMN po poskytnutí revolvingu a ročnej úrokovej sadzbe revolvingu, ktoré sa zhodujú s údajmi v bode 5.

Rozhodcovskú zmluvu č. XXXXXXXXXX podpísala navrhovateľka dňa XX.XX.XXXX a odporca dňa XX.XX.XXXX. Z jej obsahu vyplynulo, že veriteľ a dlžník sa mali dohodnúť na znení rozhodcovskej zmluvy, z ktorej z bodu 2 vyplýva, že uzatvorenie rozhodcovskej zmluvy nie je podmienkou uzatvorenia a vykonávania zmluvy o revolvingovom úvere medzi veriteľom a dlžníkom. Dlžník nie je povinný prijať návrh rozhodcovskej zmluvy zo strany veriteľa, pričom vyhlasuje, že o tejto skutočnosti bol zo strany veriteľa jasne a zrozumiteľne informovaný. Podľa bodu 5 sa mala vzťahovať na akékoľvek spory, nezrovnalosti alebo nároky medzi zmluvnými stranami vyplývajúce alebo súvisiace s ustanoveniami zmluvy o revolvingovom úvere s porušením, ukončením, či neplatnosťou zmluvy o revolvingovom úvere s tým, že tieto spory budú riešené cestou príslušného súdu alebo v rozhodcovskom konaní pred niektorým zo stálych rozhodcovských súdov: Slovenský arbitrážny súd zriadený Slovak

arbitration court, s.r.o. so sídlom Krížna 56, Bratislava alebo Victoria rozhodcovský súd v Banskej Bystrici, zriadený pri Victoria legal arbiter, s.r.o. so sídlom Zvolenská cesta 37, Banská Bystrica. Výber rozhodcovského súdu mal spočívať na zmluvnej strane podávajúcej žalobný návrh. Bod 7 zmluvy uvádza, že dlžník je oprávnený od tejto zmluvy odstúpiť aj bez uvedenia dôvodu do 14 kalendárnych dní od uzavretia zmluvy. Oznámenie bol povinný dlžník vykonať v písomnej forme.

Rozhodcovským rozsudkom Slovenského arbitrážneho súdu zriadeného spoločnosťou Slovak arbitration court, s.r.o. sp.zn. zo dňa 03.06.2014, právoplatným dňa 28.07.2014 a vykonateľným dňa 01.08.2014 bola O. D. zaviazaná zaplatiť sumu vo výške 1.647,60 Eur, zmluvnú pokutu vo výške 0,04 % denne a úrok z omeškania vo výške 1,15 % ročne zo sumy 43,40 Eur od 19.06.2013 do 23.06.2013, zo sumy 43,40 Eur od 19.07.2013 do 31.07.2013, zo sumy 43,40 Eur od 19.08.2013 do 09.09.2013, zo sumy 43,40 Eur od 19.10.2013 do 19.12.2013, zo sumy 41,80 Eur od 20.12.2013 do zaplatenia, zo sumy 43,40 Eur od 19.11.2013 do zaplatenia, zo sumy 43,40 Eur od 19.12.2013 do zaplatenia, zo sumy 43,40 Eur od 19.01.2014 do zaplatenia, zo sumy 1.475,60 Eur od 22.01.2014 do zaplatenia tak, že tento úrok z omeškania a táto zmluvná pokuta neprevýšia spolu sumu 810,-Eur a odo dňa nasledujúceho po dni, v ktorom celková suma tohto úroku z omeškania a tejto zmluvnej pokuty dosiahne sumu 810,-Eur len 5,25 % ročný úrok z omeškania zo sumy 1.647,60 Eur do zaplatenia, trovy rozhodcovského konania vo výške poplatku za rozhodcovské konanie 32,40 Eur a trovy právneho zastúpenia vo výške 285,87 Eur. Z poučenia rozsudku vyplýva, že sa k žalobnému návrhu a rozhodcovskému rozsudku možno vyjadriť formou žalobnej odpovede do 15 dní od jeho doručenia. Ak v nej odporkyňa (navrhovateľka v tomto konaní) uvedie, že uplatnený nárok neuznáva, rozhodcovský rozsudok sa zrušuje a rozhodcovský súd pokračuje v konaní.

Predmetný rozhodcovský rozsudok bol navrhovateľke doručený dňa 28.07.2014.

Z karty klienta nachádzajúcej sa v rozhodcovskom spise súd zistil, že navrhovateľke bola vyplatená suma 250,59 Eur, zaplatila 175,20 Eur a ešte mala doplatiť 1.647,60 Eur.

Podstata rozhodcovského konania spočíva v mimosúdnom riešení sporov, pričom samotné rozhodcovské konanie je alternatívou konania pred súdom. V prípade, ak niektorý z účastníkov oprávnene popiera platnosť rozhodcovskej zmluvy, táto skutočnosť zakladá dôvod na zrušenie rozhodcovského rozsudku súdom podľa § 40 ods. 1 písm. c) zákona o rozhodcovskom konaní. Porušenie hmotnoprávnych predpisov súd skúma najmä pri sporoch, ktorých jedným z účastníkov je spotrebiteľ v prípade žaloby na zrušenie rozhodcovského rozsudku z dôvodu uvedenom v § 40 ods. 1 písm. j) zákona o rozhodcovskom konaní. V takomto prípade sa súd pri rozhodovaní o žalobe na zrušenie rozhodcovského rozsudku musí zaoberať aj otázkou, či pri rozhodovaní došlo k porušeniu všeobecne záväzných predpisov na ochranu spotrebiteľa, najmä posúdiť, či pri rozhodovaní rozhodcovského súdu došlo k porušeniu , v súvislosti s dojednaním neprijateľných zmluvných podmienok.

Podľa názoru súdu, pri nevýhradnej rozhodcovskej doložke je možnosť voľby pre spotrebiteľa len iluzórna. Pravidelne podávajú rozhodcovské žaloby veritelia, kým spotrebiteľ na ochranu svojich práv využíva všeobecný súd. Pokiaľ by sa spotrebiteľ rozhodol individuálne vyjednať rozhodcovskú zmluvu, tak by rozhodcovské konanie aj reálne využil, čo sa v tomto prípade nestalo. Rozhodcovská zmluva uzavretá so spotrebiteľom musí byť výsledkom slobodnej vôle oboch zmluvných strán, kde bude preukázané, že spotrebiteľ ako slabšia strana bude informovaný o všetkých skutočnostiach, možnostiach, ktoré z voľby vyplývajú a o tom, čo tá-ktorá voľba konkrétne znamená (napr. uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. .). Dôvod na vylúčenie súdnej kontroly formulárovej zmluvy nemôže byť iba skutočnosť, že je na samostatnej listine a zároveň nebola hodnoverne preukázaná vôľa spotrebiteľa individuálne si vyjednať, aby prípadné spory riešil rozhodca. Podstatou individuálne nevyjednanej zmluvnej podmienky je skutočnosť, že bola vopred dodávateľom naformulovaná bez možnosti zmeny jej obsahu, a to je aj prípad typových rozhodcovských zmlúv, ktoré sa predkladajú spotrebiteľom na podpis a majú vyvolať dojem, že si ich vyžiadali spotrebitelia. Ako vyplýva z rozhodcovskej zmluvy, ktorá je doložená v súdnom spise, dodatočne boli do nej dopisované iba informácie o čísle zmluvy, osobe, ktorá zastupovala veriteľa, údaje o dlžníčke (meno, priezvisko, adresa

trvalého bydliska a dátum narodenia), deň a miesto podpisu zmluvy a podpisy zmluvných strán. Zvyšný obsah rozhodcovskej zmluvy bol vopred pripravený veriteľom (odporcom) a navrhovateľka nemala možnosť tento obsah nijakým spôsobom ovplyvniť, pričom podľa názoru súdu na tom nič nemení ani skutočnosť, že podľa bodu 2 tejto zmluvy, táto nemala byť podmienkou uzatvorenia a vykonávania zmluvy o revolvingovom úvere. Výsluchom navrhovateľky bolo zároveň preukázané, že jej boli dané všetky listinné doklady na podpis ako súčasť zmluvy o revolvingovom úvere a ona ich vzhľadom na problémy s čítaním malých písmen ani nečítala, pretože ich mala len rýchlo podpísať a prečítať si ich mala doma.

Okrem toho súd poukazuje aj skutočnosť, že v prípade rozhodcovského konania je spotrebiteľ povinný platiť poplatky, kým v súdnom konaní je zo zákona od poplatku oslobodený. Tu neobstojí ani argumentácia odporcu, že poplatky by musel v rozhodcovskom konaní platiť aj on, pretože ako dodávateľ je povinný platiť poplatok vždy, teda aj v súdnom konaní, kým spotrebiteľ nie.

Základným kritériom pri posúdení, či ide o neprijateľnú zmluvnú podmienku je podľa to, či sú v zmluvách obsiahnuté podmienky spôsobujúce značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Dôležitým kritériom je tiež skutočnosť, či boli neprijateľné zmluvné podmienky individuálne dojednané alebo nie. Za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia obsiahnuté v návrhu zmluvných podmienok s pripojenými všeobecnými obchodnými podmienkami sa nepovažujú podmienky, ktoré pripravil dodávateľ vopred, a pri ktorých mal síce spotrebiteľ možnosť sa s nimi oboznámiť pred podpisom zmluvy, ale nemohol ovplyvniť ich obsah. Spotrebiteľ je v tomto prípade v postavení, že mal na výber len predložený návrh zmluvy podpísať alebo odmietnuť. Súd má za to, že v tomto prípade nejde o individuálne dojednanie, pretože tak ako to vyplynulo z výpovede navrhovateľky táto nebola pri podpise zmluvy o revolvingovom úvere a rozhodcovskej zmluvy informovaná o náležitostiach, boli jej uvedené len informácie o výške poskytnutého úveru a výške jednotlivých splátok. Rozhodcovská zmluva jej bola pri podpise zmluvy o revolvingovom úvere len daná na podpis, bez ďalšieho oboznamovania. Navrhovateľka vôbec nevedela posúdiť svoje možnosti, ovplyvniť obsah zmluvy, nevedela, čo to znamená rozhodcovská zmluva resp. rozhodcovské konanie a ustanovenia zmluvy a zmluvných dojednaní boli napísané veľmi malým písmom, pričom ona sama nosí okuliare a nevedela to poriadne prečítať. Aj keď bol v rozhodcovskej zmluve uvedený alternatívny spôsob riešenia sporov, spotrebiteľ by vždy mal byť riadne upozornený na obsah a význam takejto zmluvy. Ako uviedla navrhovateľka, táto zmluva jej bola daná iba na podpis a nič jej nebolo vysvetlené. Za predpokladu, že by zmluvu o revolvingovom úvere a rozhodcovskú zmluvu pripravil dodávateľ vopred a náležite by s jej obsahom oboznámil navrhovateľku a nedal by jej podpísať len vopred sformulovanú rozhodcovskú zmluvu, bolo by možné takúto rozhodcovskú zmluvu považovať za individuálne dojednanú a platnú. Súd nepopiera, že je možné dohodnúť v rozhodcovskej doložke resp. zmluve aj alternatívny spôsob riešenia sporov pred rozhodcom, ale spotrebiteľ má byť riadne upozornený na obsah a význam takejto rozhodcovskej doložky, alebo zmluvy. Predloženú rozhodcovskú zmluvu nemožno považovať za platne uzavretú.

Podľa názoru súdu ďalším dôvodom neprijateľnosti je aj tzv. geografická neprijateľnosť miesta rozhodcovského konania (rozsudok Súdneho dvora EÚ C-240/98, C-244/98). Odporca vybral rozhodcovský súd so sídlom v Bratislave, čo je približne 280 km od miesta bydliska navrhovateľky. Pritom v zmluve bol uvedený aj rozhodcovský súd so sídlom v Banskej Bystrici, čo je len okolo 70 km. Výber rozhodcovského súdu bol ponechaný na osobu podávajúcu žalobu. Je to ďalšia nevýhoda, ktorá sťažuje prístup spotrebiteľa k súdu. Zároveň súd poukazuje na nesprávnosť údajov ohľadom predmetných rozhodcovských súdov. V zmluve je uvedený Victoria rozhodcovský súd v Banskej Bystrici, zriadený pri Victoria legal arbiter s.r.o. so sídlom Zvolenská cesta 37, Banská Bystrica. Zmluva bola účastníkmi podpísaná v roku 2013 a podľa výpisu z Obchodného registra SR mala predmetná spoločnosť už od 18.02.2012 sídlo v Žiline, čo súd považuje za značne zavádzajúcu informáciu pre spotrebiteľa.

Navrhovateľka namietala platnosť rozhodcovskej zmluvy aj pre jej neurčitosť. Rozhodcovská zmluva je definovaná ako dohoda zmluvných strán o tom, že všetky alebo len niektoré spory, ktoré medzi nimi vznikli alebo medzi nimi vzniknú vo vopred určenom zmluvnom alebo inom právnom vzťahu, budú

rozhodnuté v rozhodcovskom konaní, pričom musí mať písomnú formu, inak je neplatná. Zároveň musí byť rozhodcovská zmluva formulovaná aj určite a zrozumiteľne v súlade s . Právny úkon je určitý, ak jeho obsah nie je vnútorne rozporný a za neurčitý sa považuje v prípade, ak nemožno presne zistiť čoho sa prejavená vôľa týka. V v bode 3 rozhodcovskej zmluvy je obsiahnutá možnosť riešenia sporov vzniknutých v súvislosti s uzavretou zmluvou o revolvingovom úvere, ktorá bola identifikovaná ako zmluva s číslom totožným ako je číslo rozhodcovskej zmluvy. Z toho je možné zistiť určitosť úkonu o možnosti riešenia vzniknutých sporov z tejto konkrétnej zmluvy. Otázny je ale prejav vôle navrhovateľky, ktorá nebola pred podpisom zmluvy oboznámená s jej obsahom a dôsledkami, a teda sa nerozhodovala pri podpise so znalosťou veci a mohla byť tým uvedená do omylu.

Z formy a obsahu zmluvy o revolvingovom úvere je zrejmé, že sa jedná o formulárovú zmluvu, ktorej predtlač formulára mal odporca už pripravenú a dopisoval iba konkrétne údaje týkajúce sa navrhovateľky, pričom ona sama obsah zmluvy nemohla nijakým spôsobom ovplyvniť. Predmetná zmluva o revolvingovom úvere je tiež spotrebiteľskou zmluvou, pretože veriteľ konal v rámci predmetu svojho podnikania a dlžníčka uzavrela zmluvu ako fyzická osoba. Na spotrebiteľské vzťahy je potrebné aplikovať normy spotrebiteľského práva. Odporca ako dodávateľ poskytujúci spotrebiteľské úvery dlhodobo má na rozdiel od spotrebiteľa vyššiu úroveň informovanosti a zmluvy by mal uzatvárať v zhode s predpismi upravujúcimi spotrebiteľské právo. Nemal by sa snažiť predpisy obchádzať cez zmluvné dojednania upravené v rámci ťažko čitateľných a často aj neprehľadných podmienok, ktoré sú zahrnuté v zmluvných dojednaniach. Spotrebiteľ nemá možnosť tieto zmluvné dojednania žiadnym spôsobom ovplyvniť. Zmluvná pokuta je uvedená iba v zmluvných dojednaniach (bod 14.1.), kde mal dlžník zaplatiť v prípade omeškania so splátkami úveru zmluvnú pokutu vo výške 0,04 % denne (14,6 % ročne) a zároveň mal zaplatiť aj úrok z omeškania (bod 14.2.). Zákon vyžaduje na dojednanie zmluvnej pokuty písomnú formu. V tomto prípade je síce zmluvná pokuta uvedená v zmluvných dojednaniach, ktoré sú podľa textu zmluvy neoddeliteľnou súčasťou zmluvy, ale text dojednaní je písaný veľmi nahusto a malým písmom a samotné dojednania nie sú podpísané navrhovateľkou, sú pripojené k zmluve až za podpismi účastníkov. Vzhľadom na všetky okolnosti má súd za preukázané, že odporca osobitne nedojednával s navrhovateľkou zmluvnú pokutu, ktorá je uvedená v predtlači a nie je tam dopisovaná ručne prípadne iným písmom. Navrhovateľka musela pristúpiť k týmto dojednaniam v prípade, ak chcela uzavrieť zmluvu, pričom tieto dojednania jej nebolo umožnené preštudovať pred uzavretím a podpisom predmetnej zmluvy. síce v obsahuje možnosť úpravy ďalších zmluvných podmienok odkazom na všeobecné podmienky spracované poskytovateľom úveru, ale v prípade spotrebiteľských zmlúv je nevyhnutné použiť , ktorý takého ustanovenie neobsahuje. Preto súd nepovažuje dojednanie zmluvnej pokuty za platné a rozhodcovský súd nepostupoval v konaní dôsledne, keď predmetnú zmluvnú pokutu priznal, pretože každý spotrebiteľ má právo na ochranu pred neprijateľnými podmienkami v spotrebiteľských zmluvách. Zároveň súd poukazuje aj na to, že podľa zmluvy o revolvingovom úvere mal byť navrhovateľke poskytnutý úver vo výške 810,-Eur, ale v skutočnosti jej bola vyplatená iba suma 250,59 Eur.

Vzhľadom na všetky vyššie uvedené skutočnosti súd návrhu v celom rozsahu vyhovel a zrušil predmetný rozhodcovský rozsudok s tým, že na návrh navrhovateľky odložil vykonateľnosť vyššie uvedeného rozhodcovského rozsudku podľa až do právoplatného skončenia tohto konania vzhľadom na to, že súd rozhodol o zrušení predmetného rozhodcovského rozsudku.

Navrhovateľka bola v konaní oslobodená od súdneho poplatku podľa a) o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov. Súd jeho návrhu vyhovel, a preto zaviazal odporcu vzhľadom na jeho neúspech v konaní zaplatiť súdny poplatok za návrh vo výške 331,50 Eur podľa položky 3 písm. c) Sadzobníka súdnych poplatkov, ktorý tvorí prílohu s poukazom na

O trovách konania súd rozhodol v zmysle , podľa ktorého účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov konania proti účastníkovi, ktorý úspech nemal. Navrhovateľka nežiadala priznať trovy konania, preto jej ich súd nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu j e p r í p u s t n é odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia, prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Banskej Bystrici

V odvolaní okrem náležitostí v zmysle a ods. 1 , musí byť uvedené, proti ktorému súdu a ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej možno odôvodniť len tým, že

- v konaní došlo k vadám uvedených v ,

- konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

- súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

- súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

- doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené ( ),

- rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá právoplatné a vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na súdny výkon rozhodnutia alebo návrh na vykonanie exekúcie podľa (Exekučný poriadok).