Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

8C/205/2014

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Spišská Nová Ves, samosudkyňou JUDr. Blaženou Fedorkovou, v právnej veci navrhovateľa Q. H., T.. XX.X.XXXX, H. C. D. XX, W., právne zastúpeného JUDr Štefanom Kamenickým

- advokátom, Hviezdoslavova 7, Spišská Nová Ves proti odporcovi Komunálna poisťovňa a.s., Vienna Insurance Group, Centrála - Štefánikova 17, Bratislava o zaplatenie sumy 323,45 Eur s príslušenstvom takto

rozhodol:

Odporca je p o v i n n ý zaplatiť navrhovateľovi sumu 323,45 Eur a trovy konania na účet právneho zástupcu navrhovateľa JUDr. Štefana Kamenického, vo výške 239,75 Eur do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

odôvodnenie:

Navrhovateľ sa návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa 29.4.2014 domáhal, aby bola odporcovi uložená povinnosť zaplatiť mu sumu 323,45 Eur a nahradiť trovy konania. Návrh odôvodňoval tým, že dňa 10.5.2012 došlo v Levoči ku škodovej udalosti, pri ktorej došlo k poškodeniu čelného skla môjho motorového vozidla zn. Mercedes VITO - J.: W. XXX Z.. Následne bol vyplnený záznam o dopravnej nehode vodičom motorového vozidla Škoda EVČ: W. XXX Z., (teda odporcom v 2. rade), ktorého vodič bez akýchkoľvek pochybností uznal svoje zavinenie, pretože na asfaltovej ceste sa nachádzala vrstva štrku a spod kolesa tohto motorového vozidla odskočil kameň na predné sklo navrhovateľovho motorového vozidla. Na mieste obaja zastali a popísané skutočnosti oznámili Komunálnej poisťovni a.s. Následne si dal sklo opraviť v servise - konkrétne firme Autosklo servis, s.r.o. v Poprade a doklady o tejto oprave predložil odporcovi. Navrhovateľ odporcu vyzval na zaplatenie vzniknutej škody s pripojenými dokladmi, avšak odporca listom zo dňa 3.7.2012 odmietol plnenie s odôvodnením, že v súlade s ustanovením Zák. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla je navrhovateľ povinný uplatnený nárok preukázať a to najmä vecnú a časovú súvislosť medzi osobitnou povahou prevádzky konkrétneho motorového vozidla ako príčinou a vznikom škody ako následkom. Odporca ďalej v tomto liste konštatuje, že vodič si nemôže byť vedomý toho, že práve spod kolies ním riadeného motorové vozidla došlo k odskoku skalky, ktorá údajne poškodila čelné sklo môjho motorového vozidla. Takáto logika pri odmietavom stanovisku odporcu by mala význam vtedy, ak by k poistnej udalosti došlo na frekventovanej ceste (napr. E 18) a nie na ulici v meste Levoča, kde sa žiadne iné autá v momente poistnej udalosti nenachádzali.

Na pojednávaní navrhovateľ uviedol, že ku škode na jeho vozidle došlo v poobedňajších hodinách v máji, kedy po ceste v W. C. G. z pred ním idúceho vozidla odskočil kameň a ten mu udrel do predného skla. Hneď ako túto skutočnosť zaevidoval, zablikal šoférovi jazdiacemu autom pred ním, aby zastavil. Pohyboval sa rýchlosťou akou sa chodí v obci. Na ceste sa nachádzali kamene. Poprel, že by bol s vodičom motorového vozidla jazdiacim pred ním v nejakom vzťahu, alebo že by sa poznali. Išlo o okrajovú časť mesta, kde je nízka premávka na ceste. V čase vzniku škody na jeho vozidle sa na ceste nenachádzali žiadne vozidlá okrem vozidla, ktorým mu bola škoda spôsobená, ani ho žiadne motorové

vozidlá neobiehali. Vyjadriť sa k tomu, spod ktorého kolesa pred ním kameň udrel do okna, pretože sa venoval riadeniu vozidla. Pokiaľ by kameň prerazil čelné sklo, vedel by sa vyjadriť k tomu, akú veľkosť mala. Bolo by ťažké ju identifikovať. V tom čase ale aj v súčasnej dobe je vlastníkom tohto vozidla.

Odporca v písomnom stanovisku žiadal, aby súd žalobu zamietol, pretože nepreukázal časovú ani vecnú súvislosť medzi osobitnou povahou konkrétneho motorového vozidla ako príčinou a vznikom škody ako následkom. Súhlasné tvrdenie navrhovateľa a poisteného o priebehu škodovej udalosti nemožno považovať za preukázanie nároku, ani za uznanie zodpovednosti, keďže ide len o tlačivo, ktoré slúži na zaznamenanie základných údajov o účastníkoch právnej nehody, resp. škodovej udalosti, nie je ale listinou preukazujúcou, že k vzniku škody došlo práve tým skutkovým dejom, ako uvádza navrhovateľ. Poukázal na to, že po ceste premávajúce motorové vozidlá nemohli ísť tak malou rýchlosťou, aby ich vodiči mohli ešte vnímať, a teda registrovať, že spod kolies nimi riadeného motorového vozidla odskočil kameň a poškodil iné motorové vozidlo. Z uvedeného potom vyplýva, že vodič motorového vozidla, ktorého ako škodcu označuje navrhovateľ, išiel vyššou rýchlosťou, ktorá potom ale vylučuje, aby opísané udalosti, t.j. odskok kameňa spod kolies nimi riadeného vozidla, vnímal. Tvrdenie navrhovateľa o slabej premávke a neexistencii iných vozidiel v mieste škodovej udalosti, považuje odporca za ničím nepreukázané. Kauzálny nexus sa v právnej teórii chápe ako priama nadväznosť objektívnych (v reálnom čase a priestore existujúcich, t.j. nie iba možných, resp. vysoko pravdepodobných) javov, v rámci ktorej jeden jav označovaný ako príčina, bezprostredne a priamo predchádzajúci následku, vyvolá neodvratne druhý jav, t.j. následok. V rámci súboru javov existujúcich v čase a priestore, v ktorom škoda ako následok vzniká, je preto potrebné skúmať, či existuje jav, ktorý je v priamej vecnej súvislosti so vznikom následku, t.j. škody. Nepostačuje pritom tvrdenie poškodeného ani súhlasné tvrdenia poškodeného a poisteného o samotnej existencii kauzálneho nexu. S ohľadom na skutkové okolnosti, za ktorých malo dôjsť k poškodeniu čelného skla vozidla navrhovateľa, nie je podľa názoru odporcu v 1.rade objektívne preukázateľné, že práve vozidlom poisteného odporcu bola spôsobená škoda. Aby mohlo dôjsť k bezpečnému preukázaniu príčinnej súvislosti, musel by navrhovateľ preukázať, že v čase, ktorý udáva ako čas poškodenia skla na udávanom mieste, premávali práve len dve motorové vozidlá- vozidlo navrhovateľa a údajného škodcu, ktorých identita bola bezpečne preukázaná. Odporca požadoval, aby navrhovateľ preukázal vlastnícke právo k motorovému vozidlu Mercedes VITO, W. XXXAH, pretože výlučne na vlastníctve poškodeného mohlo dôjsť ku škode, ktorá znamená zníženie majetku poškodeného v dôsledku nákladov vynaložených na uvedenie veci do predošlého stavu. To že údajný škodca súhlasil s priebehom škodovej udalosti nie je preukázaním nároku. Navyše vzhľadom na okolnosti, za ktorých došlo ku škodovej udalosti, keď vodič označovaný za škodcu rozhodujúci priebeh nehodového deja nevnímal, nie je možné jeho súhlasu s priebehom nehodového deja pripisovať takú dôležitosť, že týmto bez akýchkoľvek pochybností (že sklo bolo poškodené už predtým, že bolo poškodené na viacerých miestach, čo znamená, že poisťovateľ nezodpovedá za opakované poškodenie veci, ktorá vzhľadom na charakter predošlého poškodenia nemá hodnotu) navrhovateľ preukazuje svoj nárok. V zásade sa prevádzateľ motorového vozidla podľa druhej vety ustanovenia môže zbaviť zodpovednosti za škodu, ktorá síce bola vyvolaná osobitnou povahou prevádzky motorového vozidla, avšak bola vyvolaná vonkajšími okolnosťami, ktoré nemajú pôvod v prevádzke. Skalka (kameň) ležiaca na vozovke je jednoznačne okolnosťou vonkajšou, teda nemá pôvod v prevádzke motorového vozidla a je možné za predpokladu preukázania, že sa škode nemohlo zabrániť ani pri vynaložení všetkého úsilia, ktoré možno od prevádzkovateľa požadovať, prevádzkovateľa liberovať zo zodpovednosti za takúto škodu. Možnosť zabránenia vzniku škody vynaložením všetkého úsilia, ktoré možno požadovať sa posudzuje objektívne, t.j. nevychádza sa zo subjektívnych možností konkrétneho vodiča motorového vozidla. Práve naopak, vychádza sa z objektívne možnej starostlivosti, ktorú možno od ktoréhokoľvek vodiča očakávať v danej situácii. V predmetnej právnej veci je nutné zistiť či poistený, ako vodič motorového vozidla prevádzkou ktorého údajne došlo k vzniku škody vyvinul všetko objektívne možné úsilie, ktoré možno požadovať, aby zabránil vymršteniu skalky. Vzhľadom na splynutie kameňa s vozovkou, faktickú nemožnosť rozpoznať "prekážku" na vozovke a zabrániť tomuto druhu nehôd nie je možné od prevádzateľa požadovať väčšie úsilie na odvrátenie škody, a preto je zbavený zodpovednosti za škodu. Odporca poukazuje na rozhodnutie NS SR v súvislosti so zjednotením postupu súdov, podľa názoru ktorého exkulpácia je možná vtedy, ak škoda bola vyvolaná zvláštnou povahou prevádzky ( ), ale nebola spôsobená okolnosťami, ktoré majú pôvod v prevádzke (R 3/1984). Jedná sa teda o ostatnú okolnosť v prevádzke, teda o okolnosť existujúcu mimo samotného vozidla, ktorá je okolnosťou vonkajšou a priamo nesúvisiacou s prevádzkou motorového vozidla. Obdobná okolnosť by nastala, keď by predchádzajúci automobil splašil zviera,

ktoré by následne spôsobilo škodu na vozidle jazdiacom za týmto vozidlom. Odporca jednoznačne nezodpovedá za stav vozovky. Príčinná súvislosť medzi porušením právnej povinnosti a škodou je základným predpokladom, ktorý musí byť splnený bez ohľadu na to, či ide o povinnosť k náhrade škody vyvodzovanú zo zodpovednosti založenej na princípe zavinenia alebo na základe objektívnej zodpovednosti. Vzťah príčiny a následku musí byť bezprostredný (priamy). V danom prípade prevádzka vozidla pôsobila priamo na predmet ležiaci na vozovke, kameň či skalku, ktorá následkom pôsobenia vozidla sa uviedla do pohybu a až samotná skalka, kameň, teda odmrštený predmet spôsobil škodu. Pri predmete, ktorý spôsobil škodu poškodením čelného skla na vozidle, sa nejedná o súčasť vozidla alebo jeho nákladu, ktoré vymrštenie kameňa spôsobil. Súd nemá v konaní za preukázané, že by vozidlo N. O. nespĺňalo predpísané požiadavky na prevádzku, resp. že by nebolo riadne spôsobilé na prevádzku po cestných komunikáciách podľa o podmienkach prevádzky vozidiel v premávke na pozemných komunikáciách, alebo v zvláštnej úprave alebo podobne, teda že by prevádzateľ porušil inú povinnosť ustanovenú zákonom. Poistený odporca nemohol udalosti predísť ani pri všetkom možnom úsilí, ktoré je možné od neho požadovať, preto pri plnení si povinnosti účastníka cestnej premávky ako vodiča motorového vozidla, ktoré je povinné pohybovať sa tak, aby nebránilo ostatným účastníkom v premávke nedôvodné pomalou jazdou, venovať sa vedeniu vozidla a situácii v premávke nie je možné odmršteniu kameňa spod kolies predísť. Nakoľko nebolo v silách p. O. zabrániť tejto udalosti a z dôvodu, že udalosť nie je priamo spôsobená okolnosťami v prevádzke motorového vozidla, má odporca za to, že súd má nárok zamietnuť. Prevádzateľ motorového vozidla podľa ustanovenia zodpovedá objektívne, a teda na vznik jeho zodpovednosti nie je potrebné zavinené protiprávne konanie, pričom postačuje preukázanie skutočnosti, že škoda vznikla v súvislosti s osobitnou povahou prevádzky motorového vozidla, vznik škody a existenciu príčinnej súvislosti medzi nimi. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov vo svojom ustanovení požaduje preukázanie nároku poškodeného. Z tohto dôvodu je preto na poškodenom aby preukázal naplnenie podmienok pre vznik objektívnej zodpovednosti navrhovateľa podľa .

Súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov konania, oboznámením sa s obsahom listinných dôkazov a zistil tento skutkový stav :

Zo zoznamu o dopravnej nehode vyplýva, že dňa 10.5.2012 došlo k škodovej udalosti, pri ktorej bolo poškodené čelné sklo na motorovom vozidle vlastnícky patriacom navrhovateľovi. Ku vzniku škody došlo prevádzkou motorového vozidla zn. Škoda, EVČ : W. XXXAI, ktoré má povinné zmluvné poistenie u odporcu.

Z dodacieho listu č. 120481 vystaveného firmou Autosklo Servis, s.r.o. dňa 11.5.2012 vyplýva, že navrhovateľovi bola vyfakturovaná za výmenu čelného skla na motorovom vozidle Mercedes Vito, EČ : W. XXX Z. suma 323,45 Eur.

Motorové vozidlo navrhovateľa je podľa fotokópie technického preukazu vlastníctvom navrhovateľa.

Útvar dohľadu nad finančným trhom NBS v stanovisku zo dňa 16.7.2013 v súvislosti s likvidáciou škodových udalostí v povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla v prípadoch škôd na čelnom skle spôsobených kameňom vymršteným spod kolies iného motorového vozidla uviedol, že ak bola škoda spôsobená okolnosťami, ktoré majú pôvod v prevádzke motorového vozidla, ide o absolútnu objektívnu zodpovednosť za škodu a prevádzkovateľ sa za žiadnych okolností nemôže zbaviť zodpovednosti za vznik takejto škody. V prípade škody na čelnom skle NBS prijala stanovisko, že vymrštenie kameňa spod kolies iného motorového vozidla je okolnosť, ktorá má pôvod v prevádzke. Prejavom prevádzky motorového vozidla je v tomto prípade otáčavý pohyb jeho kolies. Aj keď kameň nie je súčasťou motorového vozidla, bez pôsobenia otáčavého pohybu kolies idúceho motorového vozidla by kameň zostal na svojom mieste na ceste a k jeho vymršteniu a vzniku škody by nedošlo. Prevádzka motorového vozidla je teda príčinou vymrštenia kameňa, ktorý nárazom do čelného skla spôsobí škodu. Ak teda udalosť - škoda na čelnom skle bola spôsobená okolnosťou majúcou pôvod v prevádzke, škoda vznikla a existuje príčinná súvislosť medzi udalosťou a vznikom škody, prevádzkovateľ zodpovedá za škodu na čelnom skle, a pokiaľ má uzatvorené povinné zmluvné poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla, je poisťovateľ povinný takúto škodu zaňho nahradiť.

Svedok N. O. vo svedeckej výpovední uviedol, že s navrhovateľom nie je v žiadnom vzťahu. V deň, kedy ku škode na vozidle navrhovateľa došlo bolo jasno, pretože sa to stalo v popoludňajších hodinách na bočnej ceste, ktorá nie je frekventovaná. Ulica sa volá asi Pri Strelnici. Keďže sa jednalo o cestu, ktorá bola v tvare esíčka, pridal do kopca. Za ním šlo iné motorové vozidlo. Na vozovke boli kamene a kolesom do nich zahrabal. Nezaevidoval, že kameň vyletel spod jeho kolesa a poškodil sklo za ním idúcemu vozidlu. Zaevidoval len ako vodič za ním idúci začal trúbiť a blikať, aby zastavil. Bol si vedomý toho, že sa to mohlo stať, že prehrabaním kolesa v štrku, keď pridal rýchlosť, tak mohol spôsobiť vodičovi škodu. Vodiča motorového vozidla nepozná a nie je medzi nimi žiadny vzťah. Je pravdou, že vozovka bola suchá, ale nachádzali sa na nej kamienky. V čase vzniku škody ani oproti nemu ani predo ním nešlo žiadne vozidlo. Na ceste bol len on a navrhovateľ. Išiel rýchlosťou maximálne 40-50 km/hodinu. Je veľká pravdepodobnosť, že skalka odskočila od jeho kolesa. Sledoval cestu, takže vyjadriť sa od ktorého kolesa a aká bola veľká skalka nevie.

Podľa § 427 ods. 1, fyzické a právnické osoby vykonávajúce dopravu zodpovedajú za škodu vyvolanú osobitnou povahou tejto prevádzky. Podľa ods. 2 rovnako zodpovedá aj iný prevádzate/ motorového vozidla, motorového plavidla, ako aj prevádzateľ lietadla. Poistenie zodpovednosti sa vzťahuje na každého, kto zodpovedá za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla uvedeného v poistnej zmluve.

Podľa , svojej zodpovednosti sa nemôže prevádzateľ zbaviť, ak bola škoda spôsobená okolnosťami, ktoré majú pôvod v prevádzke. Inak sa zodpovednosti zbaví, len ak preukáže, že sa škode nemohlo zabrániť ani pri vynaložení všetkého úsilia, ktoré možno požadovať.

Podľa o povinnom zmluvnom poistení, poistenie zodpovednosti sa vzťahuje na každého, kto zodpovedá za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla uvedeného v poistnej zmluve.

Podľa § 4 ods. 2 písm. b/ citovaného zákona, poistený má z poistenia zodpovednosti právo, aby poisťovateľ za neho nahradil poškodenému uplatnené a preukázané nároky na náhradu škody vzniknutej poškodením, zničením, odcudzením alebo stratou veci.

Podľa § 15 ods. 1 citovaného zákona, náhradu škody uhrádza poisťovateľ poškodenému. Poškodený je oprávnený uplatniť svoj nárok na náhradu škody priamo proti poisťovateľovi a je povinný tento nárok preukázať.

Podľa § 11 ods. 7 citovaného zákona, poisťovateľ je povinný poskytnúť poistné plnenie do 15 dní po skončení prešetrovania potrebného na zistenie rozsahu povinnosti poisťovateľa poskytnúť poistné plnenie alebo po doručení právoplatného rozhodnutia súdu o výške náhrady škody poisťovateľovi, ak z tohto rozhodnutia nevyplýva iná lehota na poskytnutie poistného plnenia.

Podmienkou vzniku tejto zodpovednosti je spôsobenie škody udalosťou, ktorou je samotná prevádzka dopravného prostriedku a okolnosti, ktoré súvisia s touto prevádzkou s tým, že predpokladom vzniku zodpovednosti za škodu sú udalosť vyvolaná osobitnou povahou prevádzkou dopravného prostriedku, vznik škody a príčinná súvislosť medzi udalosťou a vznikom škody. Súd dospel k záveru, že všetky podmienky zodpovednosti v tomto prípade poisťovateľa v nadväznosti na citované ustanovenie boli dané.

Súd mal v konaní preukázané, že k poškodeniu čelného skla na vozidle navrhovateľa, ktorý bol aj je jeho vlastníkom, došlo prevádzkou motorového vozidla poisteného pána O. a to nielen na základe tvrdenia navrhovateľa ale aj pána O.. Súd nemal dôvod neuveriť pravdivosti ich tvrdení, najmä keď označili svoje stretnutie pri škodovej udalosti za prvé. Zhodne uvádzali miesto a priebeh škodovej udalosti.

Súd neakceptoval vyjadrenie odporcu, pretože žiadnym spôsobom tvrdenie navrhovateľa a škodcu nevyvrátil ani nespochybnil. Právne vec posúdil podľa až a konštatoval, že k škodovej udalosti došlo pri strete prevádzok dvoch motorových vozidiel, a teda ide o objektívnu zodpovednosť škodcu bez zreteľa na zavinenie.

Vozidlo škodcu sa pohybovalo po spevnenom povrchu, na ktorom sa nachádzali kamene. V dôsledku pôsobenia sily (tlaku váhy vozidla škodcu na kamene) došlo k ich vystreľovaniu a v jednom prípade i zásahu čelného skla vozidla navrhovateľa. Pretože v zmysle cit. ustanovení ide o objektívnu zodpovednosť škodcu bez zavinenia navrhovateľa, súd nemal dôvod požadovanú náhradu škody znížiť z dôvodu jeho spoluzavinenia.

V prejednávanej veci je zrejmé, že ku škode spôsobenej kameňom vymršteným z pod kolesa nedošlo na ceste prvej triedy, prípadne na diaľnici, ale bolo tak na vedľajšej ceste, kde sa nachádzal štrk z čoho teda vyplýva, že neobstoja námietky zo strany odporcu, že v tomto prípade je daná liberácia zo strany odporcu, pretože prevádzkovateľ za takúto škodu nemôže zodpovedať, nakoľko bola nepredvídateľná. Za stavu, keď k vzniku pôsobenej škody došlo na ceste na ktorej sa nachádzal štrk, nemožno následne dôvodiť, že by sa jednalo o liberačný dôvod, na ktorý poukazuje odporca vo svojom podaní.

Z vyššie uvedených skutočností mal súd za preukázané, že odporca bezdôvodne odmietol poskytnúť navrhovateľovi požadované poistné plnenie, ktorého výška nebola odporcom spochybnená. Navrhovateľ riadne a včas si uplatnil u odporcu svoj nárok s poukazom na vyššie citované právne normy a odporca nemal kvalifikovaný právny dôvod na odmietnutie poskytnutia tohto poistného plnenia, keďže ani vo vyššie uvedených listoch, ktorými odmietol poskytnúť poistné plnenie a ani počas súdneho konania nevyprodukoval žiaden dôkaz, ktorý by toto jeho stanovisko preukázal. Vzhľadom k vyššie uvedeným skutočnostiam súd návrhu v celom rozsahu vyhovel.

Podľa , účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.

Podľa , ak advokát zastupoval účastníka, ktorému bola prisúdená náhrada trov konania, je ten, ktorému bola uložená náhrada týchto trov, povinný zaplatiť ju advokátovi.

O trovách konania rozhodol súd podľa citovaných ustanovení. Navrhovateľ mal v konaní úspech a preto súd zaviazal odporcu k úhrade trov konania. Trovy navrhovateľa pozostávajú zo zaplateného súdneho poplatku 19 Eur z trov právneho zastúpenia určených podľa vyhlášky č. . Navrhovateľ si uplatnil náhradu trov právneho zastúpenia vo výške 239,75 Eur. Hodnota jedného úkonu právnej pomoci bola 24,90 Eur pri hodnote sporu 323,45 Eur.

Trovy právneho zastúpenia boli priznané za 6 úkonov spolu vo výške 136,95 Eur za tieto úkony - príprava a prevzatie zastúpenia, výzva na náhradu škody, ďalšia porada s klientom, vypracovanie návrhu na začatie konania, zastúpenie na pojednávaní - nemeritórnom dňa 9.10.2014 a zastúpenie na pojednávaní dňa 1.12.2014, teda za 5 úkonov po 24,90 Eur a jeden úkon po 12,45 Eur. Trovy ďalej pozostávajú z režijného paušálu a to za 3 úkony po 7,63 Eur a 3 úkony po 8,04 Eur spolu 47,01 Eur a z DPH 20% v sume 36,79 Eur, celkové trovy právneho zastúpenia činia 220,75 Eur a odporca je povinný uhradiť v zmysle na účet právneho zástupcu navrhovateľa.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní od jeho doručenia cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Košiciach, písomne v troch vyhotoveniach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona č. 233/95 Zb., ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, pri ktorom vznikla poplatková povinnosť zaplatiť súdne poplatky, trovy trestného konania, pokuty, svedočné, znalečné a iné náklady súdneho konania, vedie sa výkon rozhodnutia z úradnej moci.