Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

K3-9P/256/2014

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Košice - okolie samosudkyňou JUDr. Janou Dudíkovou vo veci starostlivosti súdu o maloletú J. M., nar. XX.X.XXXX, bytom u matky, zastúpenú kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny, Košice, dieťaťa rodičov P. M., nar. XX.X.XXXX, bytom E. XXX, a Q. M., nar. XX.X.XXXX, bytom U. XXX, právne zastúpeného JUDr. Martinou Hopferovou, advokátkou so sídlom v Košiciach, Bajzova 2, v konaní o zníženie výživného, takto

rozhodol:

Návrh zamieta.

Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

Otec podal dňa 23.7.2014 návrh na zníženie výživného na maloletú J. M., nar. XX.X.XXXX, zo sumy 100 eur na sumu 30% životného minima mesačne počnúc mesiacom január 2014. Návrh odôvodnil tým, že mu bol zrušený invalidný dôchodok, je nezamestnaný, vedený v evidencii Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Košice a okrem dávky v hmotnej núdzi vo výške 61,60 eura nepoberá žiaden iný príjem.

Matka v písomnom vyjadrení so znížením výživného nesúhlasila, nakoľko otec neprispieval na maloletú ani centom a bolo jej poskytované náhradné výživné do júna 2014. V júli a auguste 2014 po dlhom čase prispel výživným celou čiastkou, dokázal, že je schopný platiť, bolo to v čase podania návrhu a ako uviedol, že invalidný dôchodok mu bol zrušený,

- 2 -

naznačuje, že je zdravý a schopný človek a nič mu nebráni nájsť si prácu, ale naopak, vyhýba sa jej.

Kolízny opatrovník navrhol návrh otca ako nedôvodný zamietnuť.

Súd vykonal dokazovanie výsluchom matky, výsluchom otca, správou o prešetrení pomerov ako aj ďalším obsahom spisu, oboznámil sa so spisom Okresného súdu Košice - okolie č. k. , a zistil tento skutkový a právny stav:

Rozsudkom Okresného súdu Košice - okolie č. k. zo dňa 7.10.2010, právoplatným dňa 24.11.2010, v konaní o rozvod manželstva a úpravu rodičovských práv a povinností na čas po rozvode, bol otec zaviazaný prispievať na výživu mal. J. sumou 100 eur mesačne. Otec bol vtedy zamestnaný v spoločnosti S. s priemerným čistým príjmom 300 eur mesačne, zároveň poberal invalidný dôchodok vo výške 155,90 eura mesačne. Matka bola vtedy nezamestnaná, evidovaná na úrade práce, poberala

dávku v hmotnej núdzi vo výške 130 eur mesačne. Mal. J. bola v čase rozvodu žiačkou 4. ročníka W. školy v S..

Otec vo svojej výpovedi uviedol, že žiada znížiť výživné na sumu 40 eur mesačne od januára 2014 z toho dôvodu, že odvtedy nezarábal nič. Do zamestnania nastúpil od 22.5.2014, má uzavretú pracovnú zmluvu na dobu určitú do 31.12.2014. Mal priznaný 45 % invalidný dôchodok od r. 2007, zo začiatku vo výške asi 140 eur mesačne, potom sa zvýšil na sumu asi 163 eur mesačne. Invalidný dôchodok poberal do februára 2013. Bol mu odňatý k 8.2.2013. Okrem mal. J. otec nemá inú vyživovaciu povinnosť. Býva u rodičov v 3-izbovom byte v U., ktorý vlastní jeho otec. Obidvaja rodičia sú starobní dôchodcovia. Otec prispieva rodičom na domácnosť sumou 150 eur mesačne, v tom je zahrnutá aj strava a príspevok na elektrinu. Do práce si kupuje desiatu, čo je cca 20-30 eur mesačne. Na telefón vynakladá 10-15 eur mesačne, spláca pôžičku z H. banky, ktorú si vzal vo výške 1 200 eur, a to po 65 eur mesačne. Na cigarety vynakladá 20 eur mesačne, oblečenie asi 30 eur mesačne. Je nemajetný, nevlastní žiaden hnuteľný ani nehnuteľný majetok.

Matka vo výpovedi poukázala na to, že pri rozvode pracoval otec v spoločnosti S., následne podal výpoveď. Uviedla, že otec tam aj naďalej pracoval, rozvážal tovar cez dedinu a vie, že zo spoločnosti S. odišiel preto, lebo prišiel o vodičský preukaz. Matka je od 1.11.2014 zamestnaná ako J.-kárka v P., zarába 2,30 eura za hodinu. Nevedela uviesť výšku svojho príjmu, pretože výplatu zatiaľ nedostala. Spolu s maloletou žije v spoločnej domácnosti s rodičmi, v rodinnom dome, ktorého vlastníkom je jej otec. Obidvaja rodičia sú starobní dôchodcovia. Mal. J. je v 8. ročníku W. školy S.. Výdavky na ňu každým rokom rastú. Minule dvakrát v týždni boli zo školy v meste, veľmi túži ísť na lyžiarsky výcvik, ktorý bude stáť 140 eur. Polovicu už musela zaplatiť. Ďalej má rôzne aktivity, treba jej dokupovať rôzne knihy, učebnice, platiť zubára, očnú lekárku. Taktiež jej potrebuje dokupovať oblečenie, keďže je vo veku, kedy rastie a chce sa pekne obliekať. Je veľmi šikovná, má talent, ale nemá na to, aby chodila na platené krúžky. Minulý rok navštevovala jeden mesiac tanečný krúžok, za ktorý matka zaplatila 20 eur, ale na viac nemá financie. Chcela by chodiť napr. na box. Doteraz sa stravovali spolu s rodičmi, ale keďže maloletá sa chce stravovať inak, preto jej musí matka variť zvlášť. Na stravu jej matka vynakladá minimálne 100 eur mesačne. Inkaso je vo výške cca 130-140 eur za elektrinu a plyn, kúria drevom, pričom za drevo na zimu dali 500 eur. Matka prispieva rodičom 50 eur

- 3 -

mesačne na bývanie, viac prispievať nevie. Na cestovné do zamestnania matka vynakladá 66 eur mesačne, na internet 15 eur mesačne, za telefóny pre ňu a maloletú spolu 12 eur. Ďalej sú to rôzne výdavky, napr. teraz jej kúpila wifi router za 30 eur, nový písací stolík za 50 eur.

Právna zástupkyňa otca uviedla, že to, že otcovi odňali invalidný dôchodok, nie je jeho vina. Výživné vo výške 100 eur je neadekvátne minimálnej mzde, ktorú poberá otec. Podľa nej došlo k zmene pomerov, nakoľko otec v čase posledného rozhodnutia o výživnom poberal invalidný dôchodok, teraz ho nepoberá, nemá výrazne vyššiu mzdu, naproti tomu matka v čase rozvodu nebola zamestnaná, teraz má príjem zo mzdy.

Z rozhodnutia Sociálnej poisťovne bolo zistené, že otcovi bol dňa 8.2.2013 odňatý invalidný dôchodok.

Z potvrdenia zamestnávateľa otca - W. a.s. M. vyplýva, že otec je tam zamestnaný od 22.5.2014. Jeho priemerný čistý mesačný príjem za obdobie 06/2014 - 09/2014 bol vo výške 455,03 eura.

Z oznámenia bývalého zamestnávateľ otca - spoločnosti S. J. s.r.o. bolo zistené, že pracovný pomer bol ukončený dohodou dňom 31.1.2011.

Zo správy kolízneho opatrovníka z prešetrenia pomerov zo dňa 8.9.2014 súd zistil, že otec sa na nákladoch spojených s chodom domácnosti spolupodieľa sumou 150 eur mesačne, uhrádza spotrebný úver vo výške 65 eur mesačne a kredit na mobilný telefón. Otec je zamestnaný od 22.5.2014 v spoločnosti W. M., pracuje ako robotník s príjmom cca 355 eur mesačne.

Podľa § 78 ods.1 Zákona o rodine, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie možné len na návrh.

Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.

Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.

Podľa § 62 ods. 4 zákona o rodine, pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.

Podľa § 62 ods. 5 Zákona o rodine výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery

- 4 -

povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

Predpokladom zmeny súdneho rozhodnutia o výživnom je zmena pomerov v tých skutočnostiach, z ktorých vychádzalo predchádzajúce súdne rozhodnutie o výživnom. Na základe vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že od posledného rozhodnutia súdu o výživnom rozsudkom zo dňa 7.10.2010 nedošlo na strane otca k takej podstatnej zmene pomerov, v dôsledku ktorej by prichádzalo do úvahy výživné na mal. dieťa znížiť. V čase poslednej úpravy výživného bol priemerný čistý mesačný príjem otca 300 eur mesačne, zároveň poberal invalidný dôchodok vo výške 155,90 eur mesačne, t.j. spolu mal príjem cca 456 eur mesačne, zatiaľ čo jeho terajší príjem je vo výške 455,03 eura mesačne. Naopak, na strane maloletého dieťaťa došlo od posledného určenia výživného k nárastu výdavkov, keďže naposledy bola v štvrtom ročníku základnej školy, teraz je v ôsmom, príjem otca však neumožňuje, aby prispieval na jej výživu vyššou sumou, ako je určené.

Aj napriek tomu, že otec svoj návrh na zníženie výživného odôvodňoval tým, že mu bol odňatý invalidný dôchodok a poberá len dávku v hmotnej núdzi vo výške 61,60 eura mesačne, je potrebné uviesť, že invalidný dôchodok mu bol odňatý už 8.2.2013, pričom otec samotný návrh na zníženie výživného podal až 23.7.2014.

V konaní bolo teda preukázané, že v čase rozvodu v rozsudku č.k. zo dňa 7.10.2010 súd vychádzal z príjmu otca 456 eur mesačne (mzda 300 eur mesačne + čiastočný invalidný dôchodok 155,90 eur mesačne). Otec vtedy pracoval v spoločnosti S.., kde pracovný pomer bol ukončený dohodou dňom 31.1.2011, od 2.6.2011 do 31.12.2012 pracoval ako zamestnanec - dohodár v tej istej spoločnosti. Následne bol jediným príjmom otca invalidný dôchodok vo výške cca 160 eur mesačne, ktorý mu bol odňatý dňa 8.2.2013. V ďalšom období až do januára 2014 otec nemal žiaden príjem, finančne mu vypomáhala jeho matka. Od 27.1.2014 do 21.5.2014 bol evidovaný na úrade práce, za obdobie od 01/2014 do 04/2014 poberal dávku v hmotnej núdzi vo výške 61,60 eura mesačne, v mesiaci 05/2014 mu bola vyplatená dávka vo výške 124,70 eura mesačne.

Z oznámenia Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Košice bolo zistené, že otec bol evidovaný na úrade práce aj v období od 1.2.2011 do 28.4.2013 - vyradený bol pre nespoluprácu s úradom práce.

Pri rozhodovaní o znížení výživného súd vychádzal z ust. § 75 ods. 1 Zákona o rodine, podľa ktorého je potrebné zohľadniť aj schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného rodiča, ktoré podmieňujú mieru uspokojenia, resp. sú vždy limitujúcim kritériom vo vzťahu k uspokojovaniu odôvodnených potrieb dieťaťa. Princíp potenciality má prednosť pred princípom fakticity aj v prípade, ak povinný berie na seba neprimerané majetkové riziká, ktoré zahŕňajú aj takú činnosť, ktorá ohrozuje dosiahnutie príjmu, resp.

priamo vyvoláva stratu a súčasne možnosť poskytovania výživného. V danom prípade otec ako povinný rodič majúci mal. dieťa, ktoré nie je schopné samo sa živiť, je povinný využitím svojich subjektívnych vlastností, najmä vzdelania a pracovných skúseností, organizovať svoje pracovné aktivity tak, aby mal reálnu možnosť si riadne plniť vyživovaciu povinnosť voči

- 5 -

mal. dieťaťu. Každá povinná osoba musí vždy, aj keď je to na úkor svojich potrieb, zabezpečiť výživu dieťaťa. Schopnosti a možnosti rodiča má súd zhodnotiť zo všetkých dostupných objektívnych hľadísk, a to najmä z hľadiska jeho veku, zdravotného stavu, dosiahnutej kvalifikácie, možnosti jeho uplatnenia v danom regióne.

Aj napriek tomu, že otec poukazoval na svoj nepriaznivý zdravotný stav, v konaní ničím nebolo preukázané, že by otec pracovný pomer v spoločnosti S. s.r.o. ukončil zo zdravotných dôvodov, naopak, je zrejmé, že pracovný pomer bol ukončený dohodou k 31.1.2011. Uvedené súd musel posúdiť tak, že otec sa bez dôležitého dôvodu vzdal výhodnejšieho zamestnania, zárobku, na čom nič nemení ani skutočnosť, že mu bol dňa 8.2.2013 odňatý invalidný dôchodok. Uvedené práveže poukazuje na to, že otcov zdravotný stav sa v porovnaní s obdobím pri rozvode podstatne zlepšil, keďže mu bol invalidný dôchodok odňatý, preto mu nič nebránilo po odňatí dôchodku nájsť si adekvátne zamestnanie a plniť vyživovaciu povinnosť k mal. dieťaťu. Vzhľadom na to, že aj terajší príjem otca je totožný s príjmom, ktorý dosahoval pri poslednom určení výživného, súd je toho názoru, že výživné určené pri rozvode je primerané možnostiam a schopnostiam otca, neexistuje dôvod na jeho zníženie a preto rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia.

Na záver je potrebné uviesť, že pri posúdení pomerov na strane otca súd nezohľadnil výdavky otca, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť a ktoré nemajú prednosť pred vyživovacou povinnosťou k maloletému dieťaťu, a to sú predovšetkým výdavky otca na pôžičku z H. banky, ktorú spláca po 65 eur mesačne a výdavky na cigarety vo výške 20 eur mesačne, pričom je povinnosťou otca usmerniť svoje výdavky tak, aby plnenie vyživovacej povinnosti k maloletému dieťaťu nebolo ohrozené.

Rozhodnutie o trovách konania sa opiera o ustanovenie , podľa ktorého žiaden z účastníkov konania nemá právo na náhradu trov podľa jeho výsledku, ak konanie mohlo sa začať i bez návrhu.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia na Okresný súd Košice - okolie.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( ) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Ak povinný dobrovoľne nesplní čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na súdny výkon rozhodnutia podľa alebo návrh na vykonanie exekúcie podľa z č. 233 / 1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe

- 6 -

vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e)doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), f)rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.