Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_3C-95-2014.pdf
PDF · 75.64 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
NM-3C/95/2014
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Nové Mesto nad Váhom sudkyňou JUDr. Evou Macúchovou v právnej veci navrhovateľa: M. P., G.. XX.XX.XXXX, bytom A. E., C. XXX/XX proti odporcovi: M. R., G.. XX.XX.XXXX, bytom Z. XXX, právne zastúpenému JUDr. Danielou Mašánovou, advokátkou so sídlom v Piešťanoch, Námestie Slobody 18, o zaplatenie 1.000.- eur s príslušenstvom takto
rozhodol:
Súd návrh z a m i e t a .
Odporcovi sa nepriznáva náhrada trov konania.
odôvodnenie:
Navrhovateľ sa podaným návrhom domáhal, aby súd zaviazal odporcu k zaplateniu sumy 1.000,- eur s úrokmi z omeškania vo výške 10 % ročne z istiny 1.000,- eur od 17.01.2003 do zaplatenia. Na pojednávaní v časti uplatneného príslušenstva opravil svoj návrh v tom smere, že žiadal priznať úroky z pôžičky, a nie úroky z omeškania. Uviedol, že odporcovi dňa 16.01.2003 požičal finančnú hotovosť 1.000,- eur, ktorú mu napriek viacerým telefonickým a osobným výzvam, ani čiastočne nevrátil. Dohodli sa na úrokoch vo výške 10 % ročne. Odporca pohľadávku neuhradil ani po tom, čo dňa 07.07.2014 prevzal písomnú výzvu. Navrhovateľ si uplatnil náhradu trov konania.
Odporca s návrhom nesúhlasil a žiadal ho zamietnuť z dôvodu premlčania. Súčasne namietal výšku uplatnenej istiny, keďže navrhovateľ mu požičal 30.000,- Sk, čo v prepočte na eurá predstavuje 995,82 eura, ako aj výšku úrokov. Náhradu trov konania si neuplatnil.
Súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov, oboznámením písomného potvrdenia zo dňa 16.01.2003 a výzvy zo dňa 03.07.2014 s doručenkou o prevzatí zo dňa 07.07.2014 a zistil tento skutkový stav veci:
Navrhovateľ sa predmetným návrhom domáha od odporcu vrátenia pôžičky vo výške 1.000,- eur, ako aj zaplatenia úrokov vo výške 10 % z tejto istiny.
Na preukázanie svojho tvrdenia o uzavretí zmluvy o pôžičke a odovzdaní peňažnej pôžičky predložil písomné potvrdenie zo dňa 16.01.2003. Z neho vyplýva, že odporca potvrdzuje prevzatie peňažnej pôžičky vo výške 30.000,- Sk s dohodnutými úrokmi 10 % ročne. Z potvrdenia, ktoré je podpísané oboma účastníkmi, nevyplýva, či a ako si dohodli účastníci dobu splatnosti pôžičky, teda kedy odporca peniaze navrhovateľovi vráti.
Listom zo dňa 03.07.2014 vyzval navrhovateľ odporcu na vrátenie pôžičky v sume 1.000,- eur a zaplatenie úrokov do 7 dní od prevzatia výzvy s tým, že istina spolu s príslušenstvom ku dňu výzvy predstavuje 2.147,12 eura. Odporca výzvu prevzal dňa 07.07.2014, pôžičku nevrátil.
Zo zhodných výpovedí účastníkov vyplýva, že dňa 16.01.2003 uzavreli účastníci zmluvu o pôžičke, na základe ktorej navrhovateľ ako veriteľ poskytol odporcovi ako dlžníkovi pôžičku peňažnej sumy 30.000,- Sk, čo v prepočte predstavuje 995,82 eura. V uvedený deň došlo k reálnemu odovzdaniu peňazí a k vystaveniu písomného potvrdenia. Účastníci si dohodli odplatu za požičanie peňažnej istiny, a to úroky vo výške 10 % ročne. Nedohodli si dobu, do kedy odporca požičané peniaze vráti. Z výpovede navrhovateľa vyplýva, že „odporca sa vyjadril tak, že peniaze vráti čo najskôr, že robí, nebude mať problém pôžičku vrátiť“. Zhodne vypovedal aj odporca, ktorý uviedol, že „navrhovateľovi povedal, že keď bude peniaze mať, tak mu ich vráti a navrhovateľ s tým súhlasil“. Uviedol, že počítal s vrátením pôžičky do 2- 3 rokov a navrhovateľovi to aj povedal. Navrhovateľ toto tvrdenie poprel a trval na tom, že sa odporca vyjadril tak, že „peniaze vráti čo najskôr, ako sa mu bude dať“. Zo zhodných výpovedí účastníkov ďalej vyplynulo, že pri náhodných stretnutiach navrhovateľ opakovane žiadal odporcu o vrátenie požičaných peňazí. Odporca si bol vedomý povinnosti vrátiť požičané peniaze a sľuboval navrhovateľovi, že mu peniaze vráti. Nesplnenie tejto povinnosti odôvodňoval svojou zlou finančnou situáciou vyplývajúcou z problémov v podnikaní, ale aj zdravotnými problémami, neschopnosťou splácať aj ďalšie úvery, prípadne lízing na motorové vozidlo, s ktorým podnikal. O týchto svojich osobných problémoch navrhovateľa pri stretnutiach informoval a ubezpečoval ho, že mu pôžičku vráti. Po tom, čo navrhovateľ podal proti nemu návrh na súd, sa rozhodol peniaze mu nevrátiť.
Podľa § 657 Občianskeho zákonníka, zmluvou o pôžičke prenecháva veriteľ dlžníkovi veci určené podľa druhu, najmä peniaze, a dlžník sa zaväzuje vrátiť po uplynutí dohodnutej doby veci rovnakého druhu.
Podľa § 563 Občianskeho zákonníka, ak čas splnenia nie je dohodnutý, ustanovený právnym predpisom alebo určený v rozhodnutí, je dlžník povinný splniť dlh prvého dňa po tom, čo ho o plnenie veriteľ požiadal.
Podľa § 564 Občianskeho zákonníka, ak je čas plnenia ponechaný na vôli dlžníka, určí ho na návrh veriteľa súd podľa okolností prípadu tak, aby to bolo v súlade s dobrými mravmi.
Navrhovateľ sa domáha v tomto konaní vrátenia peňazí z poskytnutej pôžičky, existenciu ktorej odporca nepopiera. Bolo preukázané, že účastníci uzavreli zmluvu o pôžičke a že na základe nej došlo aj k reálnemu odovzdaniu 30.000,- Sk veriteľom dlžníkovi (v prepočte 995,82 eura). Odporca ako dlžník požičané peniaze navrhovateľovi nevrátil. Z dokazovania vyplynulo, že doba splatnosti pôžičky, teda čas vrátenia požičaných peňazí nebola dohodnutá, ale táto bola ponechaná na vôli odporcu ako dlžníka.
Ak je čas plnenia ponechaný na vôli dlžníka (§ 564 Občianskeho zákonníka), nemôže veriteľ sám určiť čas splnenia, a to ani tým, že by dlžníka požiadal o splnenie dlhu (ako je tomu v prípadoch uvedených v § 563 Občianskeho zákonníka). V takomto prípade môže veriteľ iba navrhnúť, aby dobu splatnosti určil súd. Ak nie je doba splatnosti určená, nie je povinný dlžník plniť a návrh požadujúci uloženie povinnosti plniť bez toho, aby mu predchádzalo právoplatné rozhodnutie určujúce čas, keď má dlžník dlh splniť, nemôže byť pre predčasnosť úspešný. Z toho vyplýva, že v týchto prípadoch nemôže začať plynúť ani premlčacia doba na vymáhanie dlhu, pretože veriteľ môže svoje právo vykonať v zmysle ustanovenia § 101 Občianskeho zákonníka až po uplynutí lehoty splatnosti určenej rozhodnutím súdu. Oprávnenie veriteľa požiadať súd o určenie splatnosti dlhu podľa § 564 Občianskeho zákonníka predstavuje právny prostriedok, ktorým sa veriteľ môže (ak už ďalej nechce čakať až čas splatnosti určí sám dlžník) dosiahnuť, aby sa jeho pohľadávka stala v súdom určenom čase splatnou a aby ju potom prípadne mohol i nútene v občianskom súdnom konaní vymáhať (viď napr. rozsudok NS SR sp.zn. 5 Cdo 254/2009 zo dňa 28.09.2010).
Na základe vykonaného dokazovania dospel súd k tomu záveru, že v danom prípade bol čas plnenia pôžičky (splatnosť pôžičky), ponechaný na vôli dlžníka, teda odporcu. Navrhovateľ ako veriteľ nebol oprávnený určiť čas plnenia, teda vrátenia pôžičky tak, ako to urobil vo svojej písomnej výzve zo dňa 03.07.2014 (do 7 dní od prevzatia výzvy). Čas plnenia môže podľa § 564 Občianskeho zákonníka určiť jedine súd, a to na návrh veriteľa. Až v prípade, že odporca v súdom určenej lehote dlh nesplní, môže sa navrhovateľ domáhať v súdnom konaní vrátenia pôžičky a jej príslušenstva. Pretože právoplatným rozhodnutím súdu nebol doteraz určený čas plnenia, teda splatnosť pôžičky, predmetný návrh, ktorým
sa navrhovateľ domáha vrátenia pôžičky a jej príslušenstva, je podaný predčasne. Z tohto dôvodu súd tento návrh zamietol.
Úspešný odporca si náhradu trov konania podľa § 151 ods. 1 veta prvá O.s.p. neuplatnil, aj keď mu na ňu vznikol nárok podľa §142 ods. 1 O.s.p. Súd mu náhradu trov nepriznal.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku j e p r í p u s t n é odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Nové Mesto nad Váhom.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (označenie súdu, ktorému je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, podpis, dátum) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že
- v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p.
- konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
- súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
- súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
- doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a O.s.p.),
- rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.
Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy (§ 42 ods. 3, § 205 ods. 1,2,3 O.s.p.).
Ak nebude povinnosť uložená týmto rozsudkom dobrovoľne splnená, možno podať návrh na exekúciu podľa osobitného predpisu.