Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_42T-29-2021.pdf
PDF · 94.1 KB
Case nature
Area
Subarea
42T/29/2021
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Pezinok, samosudcom Marekom Mikulčíkom, v trestnej veci obžalovaného A. D., stíhaného pre prečin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 1, ods. 3 písm. b/ Trestného zákona, na hlavnom pojednávaní konanom dňa 17. januára 2023 v Pezinku, takto
rozhodol:
Obžalovaný: A. D., E.. XX. XX. XXXX K. I., J. I. X. XXXX/X, I.,
uznáva sa za vinného, že
v mieste svojho trvalého bydliska a všade tam, kde sa zdržiava si svoju vyživovaciu povinnosť neplní riadne a v plnej výške voči synovi A..D.., E. XX.XX.XXXX, v období od mesiaca apríl 2019 do mesiaca august 2020 a v mesiaci január 2023, a to i napriek tomu, že mu táto povinnosť vyplýva predovšetkým z ustanovenia § 62 Zákona o rodine č. 36/2005 Z.z a taktiež mu bola deklarovaná rozsudkom Okresného súdu Bratislava II, č.k. 11P/55/2019-100 zo dňa 10.12.2019, vykonateľného a právoplatného dňa 27.12.2019, ktorým je povinný prispievať na výživu syna mesačne sumou 80,- EUR, počnúc dňom 03.04.2019, vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám matky I. F., Z. I. K., G. Č.. XXX, čím mu tak vznikol dlh na výživnom vo výške 596,95 Eur,
teda
najmenej dva mesiace v období dvoch rokov úmyselne neplnil zákonnú povinnosť vyživovať iného,
čím spáchal
prečin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 odsek 1 Trestného zákona.
Za to mu súd
ukladá
Podľa § 207 ods. 1 Trestného zákona s použitím § 36 písm. l/ a § 38 ods. 2, 3 Trestného zákona, trest odňatia slobody vo výmere 2 (dva) mesiace. Podľa § 49 ods. 1 písm. a/ Trestného zákona obžalovanému výkon uloženého trestu odňatia slobody podmienečne odkladá. Podľa § 50 ods. 1 Trestného zákona určuje obžalovanému skúšobnú dobu v trvaní 24 (dvadsaťštyri) mesiacov. Podľa § 50 ods. 2 Trestného zákona povinnosť, aby v skúšobnej dobe podľa svojich schopností zaplatil I. F., E.. XX. X. XXXX, I. G. XXX/XXX, K. Y. K. K. K. XXX,XX €..
odôvodnenie:
1 Okresná prokuratúra Pezinok podala na obžalovaného A. D. (ďalej len „obžalovaný“) na tunajšom súde dňa 31. mája 2021 obžalobu pod číslom Pv 544/20/1107-13 (ďalej len „obžaloba“), pričom skutok uvedený v obžalobe právne kvalifikovala ako prečin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 1, 3 písm. b/ Tr. zák, ktorého sa obžalovaný mal dopustiť na skutkovom základe uvedenom v predmetnej obžalobe.
2 Súd vo veci nariadil hlavné pojednávanie, na ktorom vykonal dokazovanie výsluchom obžalovaného, výsluchom svedkyne I. F. a prečítaním listinných dôkazov: č.l. 35-36 - rozsudok Okresného súdu Bratislava II sp. zn. 11P/55/2019 zo dňa 10. 12. 2019; č.l. 37 - rodný list; č.l. 40-51 - potvrdenia o prijatých platbách; č.l. 40-46, 172-18 -výpisy z bankového účtu svedkyne I. F. za obdobie od 1. 4. 2019 do 1. 12. 2019 a od 1. 9. 2020 do 31. 5. 2021; č.l. 57-59 - správy Sociálnej poisťovne; č.l. 63-68 - správy od zamestnávateľov; č.l. 102-105 - výpis z ústrednej evidencie priestupkov; č.l. 109 - potvrdenie o platbe; č.l. 213 - odpis registra trestov.
K dokazovaniu
3 Obžalovaný na hlavnom pojednávaní konanom dňa 11. januára 2022 vypovedal nasledovne: „ Ja by som mohol uviesť, že výživné na syna som sa snažil plniť riadne v súdom určenej výške a splácať i dlžné výživné vo výške 10,- €. Výživné som plnil tak, že som ho posielal z účtu mojej priateľky na účet svedkyne F., prípadne vkladom v hotovosti na účet svedkyne F.. Ďalej v období od júna do augusta roku 2020, som sa so svedkyňou F. dohodol na tom, že budem mať počas troch mesiacov v starostlivosti svojho syna a jej budem tým pádom posielať výživné v menšej výške, než určenej súdom. Ja môžem uviesť, že určite mám nejaký dlh na výživnom, avšak neviem ho presne dnes vyčísliť, či je to 400,- € alebo možno až 800,- €. Zároveň uvádzam, že mi pribudla ďalšia povinnosť na ďalšie maloleté dieťa, ktoré mám so svojou priateľkou. Od júna 2021 si výživné plním riadne. Ja bývam v súčasnosti s priateľkou, jej synom z predchádzajúceho vzťahu a našim spoločným maloletým synom v Ivanke pri Dunaji, platíme hypotéku na byt, splátky hypotéky sú vo výške 470,- € mesačne, s energiami na byt nám pomáhajú rodičia mojej priateľky. Ja mesačne zarobím v čistom ledva 600,- €, nakoľko z môjho platu sú vykonávané exekučné splátky. Dňa 23. 9. 2020 sa mi narodilo ďalšie dieťa, je to syn J. D..“ .
4 Obžalovaný na hlavnom pojednávaní konanom dňa 17. januára 2023 ďalej vypovedal, že so svedkyňou F. uzatvorili mimosúdnu dohodu, v zmysle ktorej jej bude dlh na výživnom splácať platením stravného za obedy v základnej škole a nákupom oblečenia a ošatenia pre maloletého. Uviedol, že od septembra 2022 hradí synovi obedy a zakúpil mu i zimné topánky a zimnú bundu , spolu v sume 100,-€.
5 Svedkyňa I. F. na hlavnom pojednávaní konanom dňa 11. januára 2022 vypovedala nasledovne: „Ja by som mohla uviesť, že pokiaľ ide o obžalobou vymedzené obdobie, vznikol tam obžalovanému dlh na výživnom a to do mája roku 2021 vo výške 995,- €, pričom všetky doklady o úhradách výživného i o dlhu na výživnom, som ja už poskytla polícii. Od júna 2021 si obžalovaný plní svoju vyživovaciu povinnosť riadne vo výške 80,- € určenej súdom, žiadne doklady o hradení výživného tu dnes so sebou nemám. Je pravdou, že náš syn bol určité obdobie v minulosti v starostlivosti obžalovaného, bolo to však nanajvýš jeden mesiac a to v období, keď ja s celou rodinou sme mali nejaký vírus a bolo podozrenie, že máme COVID-19, určite to však neboli 3 mesiace, ako uvádza obžalovaný. Ja by som mohla uviesť, že náš spoločný syn bol u obžalovaného v jeho starostlivosti v období december roku 2020. Počas toho decembra 2020 bola medzi nami dohoda, že mi obžalovaný nezaplatí celú sumu výživného vo výške určenej súdom t. j. 80,- €, mal sa však podieľať aj na nákladoch spojených so školou, čo však obžalovaný neurobil. Výživné mi obžalovaný vždy platil z účtu svojej priateľky na môj bankový účet, potvrdzujem, že to bývalo do 15-dňa v mesiaci.“ .
6 Svedkyňa I. F. na hlavnom pojednávaní konanom dňa 17. januára 2023 ďalej vypovedala , že od januára 2022 si obžalovaný svoju vyživovaciu povinnosť riadne plní s výnimkou mesiaca január 2023, za ktorý jej doposiaľ peniaze na výživné neposlal. Okrem riadneho výživného, platí obžalovaný malému aj obedy v ZŠ vo výške, ktorá záleží od počtu stravovacích dní. Okrem toho malému kupuje aj oblečenie. Od septembra 2022 zaplatil obžalovaný na obedy sumy: 25,73 €, 26,94 €, 26,94 €, 58,44 €. Ďalej
maloletému zakúpil oblečenie, ako zimnú bundu, zimné topánky, no nevie, koľko toto stálo. Mimosúdnu dohodu s obžalovaným uzatvorili odkedy bol posledný súd, zatiaľ túto dohodu obžalovaný plní. Dlh 755,- € v peniazoch splatený nebol. Obžalovaný však svoj dlh spláca na základe ich dohody, napr. platením tých obedov a oblečenia. Vie o tom, že obžalovaný zarába málo, narodilo sa mu aj ďalšie dieťa, väčšinu peňazí preto dáva do tej druhej domácnosti, vie, že jemu zostáva na splácanie dlhu veľmi málo. Od júna 2021 platil obžalovaný výživné nasledovne: 11. 6. 2021 - 80,- €, 14. 7. 2021 - 80,- €, 13. 8. 2021 - 80,- €, 14. 9. 2021 - 80,- €, 3. 11. 2021 - 160,- €, 18. 12. 2021 - 80,- €.
7 Z výpisov z bankového účtu vyplynuli platby výživného v nasledovných dátumoch a sumách: dňa 15. 7. 2019 - 50,- €, dňa 17. 9. 2019 - 50,- €, dňa 22. 10. 2019 - 30,- €, dňa 15. 11. 2019 - 50,- €, dňa 22. 1. 2020 - 80,- €, dňa 9. 3. 2020 - 90,- €, dňa 12. 5. 2020 - 100,- €, dňa 17. 6. 2020 - 35,- €, dňa 17. 7. 2020 - 90,- €, dňa 16. 9. 2020 - 90,- €, dňa 19. 10. 2020 - 90,- €, dňa 5. 11. 2020 - 80,- €, dňa 15. 12. 2020 - 90,- €, dňa 18. 1. 2021 - 80,- €, dňa 17. 2. 2021 - 80,- €, dňa 16. 3. 2021 - 80,- €, dňa 14. 4. 2021 - 80,- €, dňa 14. 5. 2021 - 80,- €.
8 Z rodného listu súd zistil, že obžalovaný je otcom maloletého A. D., narodeného dňa 25. februára 2014 z matky I. F..
9 Rozsudkom Okresného súdu Bratislava II, č.k. 11P/55/2019-100 zo dňa 10.12.2019, právoplatného dňa 27.12.2019, bola obžalovanému určená vyživovacia povinnosť na maloletého syna A. D., E.. XX.XX.XXXX, sumou 80,- EUR mesačne počnúc dňom 03.04.2019, vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám matky I. F..
10 Obžalovaný je všeobecný i špeciálny recidivista, doposiaľ bol v minulosti 8 krát súdne trestaný, avšak všetky predchádzajúce odsúdenia má už zahladené.
K výroku o vine a k právnej kvalifikácií
11 Zhodnotením vykonaných dôkazov jednotlivo i v ich vzájomných súvislostiach dospel súd k záveru, že obžalovaný si najmenej dva mesiace v období dvoch rokov úmyselne neplnil zákonnú povinnosť vyživovať iného. Čin však nespáchal závažnejším spôsobom konania - po dlhší čas, ako to tvrdila obžaloba, pretože od septembra 2020 začal svedkyni F. plniť výživné riadne v súdom určenej výške 80,- €. Riadne a včas si tak neplnil vyživovaciu povinnosť od mesiaca apríl 2019 do mesiaca august 2020 a v mesiaci január 2023, t.j. počas 18 mesiacov, pričom mu vznikol dlh na výživnom vo výške 596,95 €. Konanie obžalovaného súd zo subjektívnej stránky vyhodnotil, ako priamy úmysel, nakoľko obžalovaný chcel spôsobom uvedeným v Trestnom zákone porušiť záujem chránený týmto zákonom. Vzhľadom na vyššie uvedené súd zmenil skutkovú vetu obžaloby v zmysle vykonaného dokazovania a skutok obžalovaného právne kvalifikoval ako prečin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 odsek 1 Trestného zákona.
12 Po zistení formálnych znakov trestného činu - prečinu, skúmal súd aj materiálnu stránku - materiálny znak prečinu uplatňovaný ako materiálny korektív k formálnym znakom, a to z hľadiska posúdenia všetkých skutočností spadajúcich pod kritéria definované v § 10 odsek 2 Trestného zákona. Pritom vychádzal z požiadavky, že skutočnosti uvedené v § 10 odsek 2 Trestného zákona je potrebné hodnotiť vo svojom súhrne bez toho, aby niektorej bol pripisovaný väčší či menší význam (jednej na úkor druhej). Na tomto základe dospel súd k záveru, že konkrétna závažnosť prečinu stíhaného v obžalobe dosahuje Trestným zákonom vyžadovaný stupeň pre vyvodzovanie trestnoprávnej zodpovednosti, teda stupeň vyšší než nepatrný. Tento záver vyplýva z už uvedeného spôsobu vykonania činu a jeho následku popísaného v skutkovej vete rozsudku, z okolností, za ktorých bol spáchaný, ako aj z uvedenej formy a miery zavinenia (priamy úmysel). Tieto všetky rozhodné skutočnosti vo svojom súhrne preukazujú taký stupeň závažnosti činu, pre ktorý je nevyhnutné vyvodzovať voči páchateľovi trestnú zodpovednosť.
K výroku o treste
13 Pri úvahách o druhu a výmere trestu postupoval súd v zmysle zásad a kritérií rozhodných pre ukladanie trestov uvedených v ust. § 34 odsek 1, odsek 3 Trestného zákona, podľa ktorých trest má zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľmi tým, že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny život a súčasne iných odradí od páchania
trestných činov, trest zároveň vyjadruje morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou. Trest má postihovať iba páchateľa, tak aby bol zabezpečený čo najmenší vplyv na jeho rodinu a jemu blízke osoby.
14 Vo všeobecnosti treba uviesť, že trest je právnym následkom trestného činu a preto musí byť úmerný k spáchanému trestnému činu (zásada proporcionálnosti trestu). Úmernosť trestu okrem iného určujú aj pohnútka páchateľa a možnosti jeho nápravy. Úsudok o možnosti nápravy páchateľa si súd vytvára z veľkej časti už na základe hodnotenia povahy a závažnosti spáchaného trestného činu (t.j. či ide o prečin, zločin, obzvlášť závažný zločin) pri náležitom zhodnotení osoby páchateľa. Záver súdu o možnosti nápravy páchateľa musí byť vždy v plnom súlade s ochranou, ktorú súd uloženým trestom poskytuje záujmom spoločnosti, štátu a členom spoločnosti pred útokmi páchateľov trestných činov a výchovným pôsobením na ostatných členov spoločnosti.
15 Trest je jedným z prostriedkov na dosiahnutie účelu Trestného zákona, čím je určená aj jeho funkcia v tých smeroch, v ktorých má pôsobiť zákon, t.j. na ochranu spoločnosti a na výchovu páchateľa a ostatných občanov. Ochrana spoločnosti sa uskutočňuje dvoma prvkami, jednak prvkom donútenia (represia), ale tiež prvkom výchovy. Oba prvky sa uplatňujú zásadne súčasne v každom treste, pričom treba mať na zreteli dôležitosť vzájomného pomeru medzi trestnou represiou a prevenciou. Trestný zákon vychádza z myšlienky, že základným účelom a cieľom trestu je ochrana spoločnosti pred trestnými činmi a pred ich páchateľmi.
16 Individuálna prevencia spočíva vo vytvorení podmienok na výchovu odsúdeného k tomu, aby viedol riadny život. Generálna prevencia má zabezpečiť nielen odradenie ostatných potenciálnych páchateľov od páchania trestných činov, ale i utvrdenie pocitu právnej istoty a spravodlivosti u ostatných členov spoločnosti. Spravodlivé a včasné uloženie trestu dáva ostatným členom spoločnosti najavo, že konanie, za ktoré bol uložený trest, je protiprávne a nežiaduce, varuje ich pred páchaním trestnej činnosti a posilňuje pocit právnej istoty a právneho štátu. Trestný zákon vychádza z jednoty individuálnej a generálnej prevencie, pričom obe tieto zložky sa navzájom dopĺňajú a podmieňujú. Disproporcia medzi jednotlivými druhmi prevencie v zásade vedie k nedostatočnému výchovnému pôsobeniu trestu, tak na páchateľa trestného činu, ako i na ostatných členov spoločnosti. Trest samozrejme musí vyjadrovať aj morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou. Inak povedané musí vyjadrovať spoločenské odsúdenie, negatívne ohodnotenie páchateľa a jeho činu, tak právne, ako aj etické.
17 Pri úvahe o druhu a výmere trestu, súd vychádzal z vyššie uvedených skutočností a dospel k záveru, že u obžalovaného najlepšie splní účel trestu uloženie podmienečného trestu odňatia slobody, s dostatočne dlhou skúšobnou dobou, v rámci ktorej mu bude uložená povinnosť, aby podľa svojich schopností nahradil zameškané výživné, pretože takýto trest dostatočne zabezpečí ochranu spoločnosti, vytvorí podmienky na výchovu obžalovaného k tomu, aby viedol riadny život a súčasne iných odradí od páchania trestných činov, pričom zároveň vyjadrí morálne odsúdenie obžalovaného spoločnosťou. Súd mal pritom na zreteli to, aký objekt je chránený v ustanovení § 207 Tr.zák., čo je účelom a cieľom trestu, ako aj to, že pri uložení nepodmienečného trestu odňatia slobody nemožno páchateľovi trestného činu zanedbania povinnej výživy zároveň uložiť aj povinnosť zaplatiť zameškané výživné. Inými slovami povedané, pre spoločnosť je vždy lepšie, ak si páchateľ zanedbanie svojej vyživovacej povinnosti len tzv. „neodsedí „ počas výkonu nepodmienečného trestu odňatia slobody , ale keď je pri uložení iného druhu trestu donútený svoju zanedbanú vyživovaciu povinnosť riadne splniť dodatočne a taktiež je počas výkonu iného než nepodmienečného trestu odňatia slobody nútený riadne si plniť svoju vyživovaciu povinnosť v sume určenej mu súdnym rozhodnutím.
18 Pri určovaní druhu a výmery trestu súd v súlade s ustanovením § 34 odsek 4 Trestného zákona prihliadol na spôsob spáchania trestného činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce a poľahčujúce okolnosti, ako aj na osobu páchateľa, jeho pomery a možnosti jeho nápravy. Pri výmere trestu súd taktiež obligatórne prihliadol podľa § 38 odsek 2 Trestného zákona na pomer a mieru závažnosti poľahčujúcich a priťažujúcich okolností.
19 Súd u obžalovaného zistil jednu poľahčujúcu okolnosť , a to že sa k spáchaniu trestného činu priznal a úprimne ho oľutoval. Priťažujúce okolnosti u obžalovaného súd nezistil žiadne. Následne trestnú sadzbu ustanovenú v § 207 ods. 1 Tr. zák. (0 až 2 roky) modifikoval s použitím § 38 ods. 3 Tr. zák. a zistil, že obžalovanému je možné ukladať trest odňatia slobody až do výšky 16 mesiacov. Za toho stavu súd uložil obžalovanému trest odňatia slobody na dolnej hranici takto určeného rozpätia v trvaní
2 mesiace, nakoľko mal za to, že takáto výmera trestu bude vzhľadom na okolnosti prípadu a osobu obžalovaného dostatočne represívna.
20 Ako súd už vyššie uviedol, nedospel k záveru, že na obžalovaného je potrebné pôsobiť uložením nepodmienečného trestu odňatia slobody, práve naopak, sú u neho splnené podmienky podľa § 49 ods. 1 písm. / Trestného zákona a preto obžalovanému výkon uloženého trestu odňatia slobody podmienečne odložil.
21 Následne sa súd zaoberal tým, akú dlhú skúšobnú dobu treba obžalovanému pri povolení podmienečného odkladu výkonu trestu odňatia slobody určiť, pričom vyhodnotil, že v rámci jej rozpätia stanoveného v § 50 ods. 1 Trestného zákona na 1 rok až 5 rokov, bude potrebné obžalovanému skúšobnú určiť v dolnej polovici takto daného rozpätia, t.j. v trvaní 2 roky, nakoľko mal za to, že takáto skúšobná doba bude vzhľadom na okolnosti prípadu a osobu obžalovaného dostatočne individuálne preventívna.
22 Uložený trest na dolnej hranici modifikovanej trestnej sadzby, podmienečne odložený na skúšobnú dobu určenú v dolnej polovici zákonom stanoveného rozpätia považuje súd vzhľadom na všetky vyššie uvedené okolnosti prípadu za trest primeraný, spravodlivý, dostatočne zodpovedajúci represívnej funkcii trestu i potrebám generálnej a individuálnej prevencie, ktorý bude dostatočným prostriedkom na dosiahnutie účelu trestu, ako ho má na mysli Trestný zákon.
23 Na podklade znenia § 50 ods. 2 Trestného zákona súd pri ukladaní podmienečného trestu odňatia slobody obžalovanému uložil aj povinnosť, aby v skúšobnej dobe podľa svojich síl a schopností zaplatil zameškané výživné.
24 To sú dôvody, pre ktoré súd rozhodol tak, ako je to uvedené v enunciáte tohto rozhodnutia.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho oznámenia na Krajský súd v Bratislave, cestou Okresného súdu Pezinok. Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až doručenie rozsudku.