Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

23To/127/2014

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Františka Kováča a sudcov JUDr. Ondreja Samaša a JUDr. Ondreja Gáboríka na verejnom zasadnutí konanom dňa 1. decembra 2014 prejednal odvolanie obžalovaného

Q. X.

nar. XX.XX.XXXX v A., trvalé bydlisko M. K. XXX/X, W., t.č. v mieste bydliska,

ktoré podal proti rozsudku Okresného súdu Prievidza č.k. -272 zo dňa 04.07.2014 a takto

rozhodol:

Podľa § 321 ods. 1 písm. d) Tr. por. z r u š u j e sa napadnutý rozsudok v celom rozsahu.

Podľa § 322 ods. 3 Tr. por. sa obžalovaný podľa § 285 písm. f) Tr. por. s prihliadnutím na ustanovenie § 86 ods. 1 písm. a) Tr. zák. o s l o b o d z u j e spod obžaloby prokurátorky Okresnej prokuratúry Prievidza č. -64 zo dňa 14.04.2014 pre skutok, ktorého sa mal dopustiť tak, že hoci mu zo Zákona o rodine vyplýva povinnosť starať sa o výživu svojich detí F. X., nar. X.X.XXXX a Q. X., nar. X.X.XXXX, v rámci posudzovania predbežnej otázky v zmysle § 7 odsek 1 Trestného poriadku súd určil, že bol povinný platiť matke detí D. X. od septembra 2011 do 10.11.2011 výživné po 50 eur mesačne na každé dieťa, a to do 5.-teho dňa v mesiaci, a uznesením Okresného súdu Prievidza -22 zo dňa 10.11.2011, ktorý nadobudol právoplatnosť 31.1.2012, bol zaviazaný platiť matke detí D. X. výživné 100 eur mesačne, a to do 5.-teho dňa v mesiaci, túto povinnosť si v Prievidzi úmyselne neplnil v stanovenom rozsahu od septembra 2011 do augusta 2012 vrátane, hoci bol zamestnaný a mal dostatočný príjem, pričom od septembra 2012 do 4.7.2014 zaplatil z dlžného výživného za vyššie uvedené obdobie 201 eur a na výživnom zostal dlhovať D. X. 224,50 eur,

ktorý obžaloba kvalifikovala ako prečin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 1 Tr. zák., pretože trestnosť činu zanikla.

odôvodnenie:

Obžalovaný Q. X. bol rozsudkom Okresného súdu Prievidza sp. zn. zo dňa 04.07.2014 uznaný vinným z prečinu zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 1 Tr. zák. pre skutok, tak ako je tento uvedený vo výrokovej časti tohto rozsudku a odsúdený k trestu odňatia slobody na 3 mesiace s podmienečným odkladom výkonu trestu na skúšobnú dobu 16 mesiacov a povinnosti zaplatiť v skúšobnej dobe zameškané výživné.

Proti tomuto rozsudku podal obžalovaný odvolanie, v ktorom namietal, že sa necíti byť vinným, pretože o svoje maloleté deti sa riadne stará aj nad rámec povinností stanovených súdom, neustále im kupuje nové veci, či už obuv alebo oblečenie, platí im mimoškolské aktivity a iné potreby. Na verejnom zasadnutí konanom o odvolaní obžalovaný vydokladoval, že celé výživné od 10.11.2011 do dňa verejného zasadnutia v sume 3.700 € vyplatil a doložil kópie poštových poukážok o zaplatení sumy od hlavného pojednávania v jeho trestnej veci na súde prvého stupňa od mesiaca júl 2014 doposiaľ vo výške 614 €. Domáhal sa, aby bol spod obžaloby oslobodený.

Prokurátorka krajskej prokuratúry po vykonanom dokazovaní na verejnom zasadnutí poukázala na to, že obžalovaný bol v skutku uznaný vinným za dlžné výživné vo výške 224,50 €, pričom podľa poštových poukážok odo dňa 04.07.2014, teda od vyhlásenia rozsudku, okrem bežného výživného zaplatil z tohto dlhu sumu prevyšujúcu 100 €, a teda ešte stále na výživnom dlhuje. Aby mohol byť oslobodený, musel by zaplatiť celú dlžnú sumu tak, ako je uvedená vo výrokovej časti rozsudku, a preto navrhuje odvolanie obžalovaného podľa § 319 Tr. por. ako nedôvodné zamietnuť.

Keďže odvolanie bolo podané včas a osobou oprávnenou, odvolací súd po preskúmaní všetkých výrokov napadnutého rozsudku a po vykonanom dokazovaní na verejnom zasadnutí zameraného na tvrdenie obžalovaného o uhradení dlžného výživného dospel k záveru, že odvolaniu obžalovaného je možné vyhovieť.

Je taktom, že obžalovaný odo dňa 10.11.2011 doposiaľ uhradil výživné na svoje dve maloleté deti vo výške 3.700 €, čo zodpovedá mesačnej sume 100 €, teda po 50 € na každé dieťa, tak ako bolo určené na základe uznesenia Okresného súdu Prievidza č. k. -22 zo dňa 10.11.2011. Obžalovaný však na výživnom zostal dlhovať sumu 100 €, ktorú súd prvého stupňa v rámci posudzovania predbežnej otázky ustálil za obdobie od septembra 2011 do 10.11.2011. Obžalovaný však vo svojom odvolaní poukazoval na to, že v tomto období zaplatil inkaso na byt, hypotéku a škôlku pre deti vo výške 120 €. Keďže deti nedokončili dochádzku v škôlke, mesto Handlová vrátilo tieto peniaze D. X. späť. Vychádzajúc z uvedeného ako aj z faktu, že okrem plne uhradeného výživného za celé obdobie odo dňa 10.11.2011, obžalovaný sa podieľal na zabezpečovaní potrieb maloletých detí skutočne nadštandardne, dospel odvolací súd k záveru, že je možné aplikovať v jeho prípade podmienky účinnej ľútosti v zmysle ustanovenia § 86 ods. 1 písm. a) Tr. zák., a že splnením si svojej povinnosti za celé obdobie platenia výživného trestnosť trestného činu zanikla.

Z uvedených dôvodov rozhodol preto odvolací súd tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku, teda, že podľa § 321 ods. 1 písm. d) Tr. por. zrušil napadnutý rozsudok v celom rozsahu a keďže mu v tom nebránilo ustanovenie § 322 ods. 3 Tr. por., rozhodol vo veci rozsudkom sám tak, že podľa § 285 písm. f) Tr. por. obžalovaného spod obžaloby oslobodil, pretože trestnosť činu zanikla.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku zákon nepripúšťa žiadny ďalší riadny opravný prostriedok.