Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

9Co/149/2022

Uznesenie

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zuzany Posluchovej a členov senátu JUDr. Romana Huszára a JUDr. Magdalény Florekovej v právnej veci žalobcov : 1/ C.. L. M., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom L. Č.. XXXX/XX, V., 2/ U.. Y. M., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom L. Č.. XXXX/XX, V., zastúpených spoločnosťou: ACRES spol. s r. o. so sídlom Digital Park III, Einsteinova č. 19, Bratislava - mestská časť Petržalka, IČO: 36 861 987, proti žalovaným: 1/ HG International s. r. o. so sídlom Jeséniova č. 49, Bratislava - mestská časť Nové Mesto, IČO: 52 186 725, 2/ U. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom L. Č.. XXXX/XX, V., žalovaní 1/,2/ zastúpený spoločnosťou : Bobák, Bollová a spol, s.r.o. Tomášikova 28, Bratislava - mestská časť Ružinov, IČO : 35 855 673 , 3/ VYMYSLICKÝ - VÝTAHY spol. s r.o. so sídlom Pivovarská č. 542, Jarošov, Uherské Hradište, Česká republika, IČO: 449 62 185, konajúca na území Slovenskej republiky prostredníctvom organizačnej zložky: VYMYSLICKÝ - VÝŤAHY spol. s r. o., organizačná zložka so sídlom Mikovíniho č. 11, Trnava, IČO: 52 734 340, o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, na odvolanie žalovaných 1/,2/ proti uzneseniu Okresného súdu Bratislava III č.k. -45 zo dňa 14. apríla 2022 takto

rozhodol:

Odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie v napadnutých výrokoch I., II., IV., VI potvrdzuje. Žalobcovia 1/,2/ majú voči žalovaným 1/,2/ nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100%.

odôvodnenie:

1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie rozhodol tak, že : I. Uložil žalovaným 1/ a 2/, aby sprístupnili žalobcom 1/ a 2/ riadne užívanie vonkajšieho výťahu (bližšie špecifikovaný o výroku napadnutého uznesenia), a to zabezpečením vykonania potrebného servisného (technického) zásahu žalovaným 3/ alebo inou oprávnenou osobou bez zbytočného odkladu, najneskôr však do troch pracovných dní. II. Uložil žalovaným 1/ a 2/ aby sa zdržali akéhokoľvek konania, ktoré by viedlo k obmedzeniu riadneho užívania výťahu špecifikovaného v I. výrokovej časti tohto uznesenia žalobcami 1/ a 2/. III. Súd návrh na nariadenie neodkladného opatrenia voči žalovanému 3/ zamietol. IV. Žalobcom 1/ a 2/ sa priznáva voči žalovaným 1/ a 2/ nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu. V. Žalovanému 3/ sa nepriznáva voči žalobcom 1/ a 2/ nárok na náhradu trov konania. VI. Súd poučuje žalovaných 1/ a 2/ o možnosti podania žaloby voči žalobcom 1/ a 2/, ktorej predmet sa môže týkať aj nárokov na navrátenie do pôvodného stavu alebo nárokov na náhradu škody alebo inej ujmy spôsobenej výkonom neodkladného opatrenia s tým, že konanie vo veci samej sa začína doručením žaloby a podaním žaloby vzniká žalobcovi poplatková povinnosť podľa osobitného predpisu. 1.1. Súd prvej inštancie vychádzal z tvrdenia že žalobcovia sú bezpodielovými spoluvlastníkmi bytu č. X a žalovaný 1/ je výlučným vlastníkom bytu č. X na treťom poschodí toho istého bytového, teda je susedom a žalovaný 2/ je jediným spoločníkom a jediným konateľom žalovaného 1/, ktorý v susednom byte č. 1 so svojou rodinou býva s tým, že iné byty na treťom poschodí, ktoré je nadstavbou bytového domu, sa nenachádzajú a byty č. X a č. X sú prístupné vonkajším výťahom umiestneným na pozemku priľahlom k bytovému domu (parc. č. XXXX/XX na LV č. XXXX), ktorý svojím konštrukčným riešením slúži výlučne na prístup do nadstavby bytového domu, poukazujúc na skutočnosť, že podľa bodu 4.3 zmluvy o budúcej kúpnej zmluve výťah tvorí súčasť bytu ako vonkajšie vybavenie bytu a podľa bodu 3.2 kúpnej zmluvy,

ktorou žalobcovia svoj byt nadobudli, príslušenstvom bytu je okrem iného i výťah a spolu s vlastníctvom bytu je spojené právo užívať výťah so strojovňou. Dňa 27.01.2022 došlo bez vedomia žalobcov k servisnému zásahu do výťahu, po ktorom prístupové čipy žalobcov k výťahu prestali fungovať, žalobcom tak bolo znemožnené výťah užívať, tento stav trvá ku dňu podania návrhu, teda žalobcovia nemôžu výťah vôbec používať na prístup do bytu. Zastávali presvedčenie, že servisný zásah do výťahu nepochybne uskutočnil žalovaný 3/, ktorý podľa štítku umiestneného v kabíne výťahu vykonáva servis výťahu a to na pokyn žalovaného 2/ (pravdepodobne z titulu jeho funkcie konateľa žalovaného 1/), keďže všetku kontrolu nad výťahom vykonával vždy žalovaný 2/ a servisný zásah si vyžaduje konanie žalovaného 3/. Žalobcovia uviedli, že na rozdiel od (zrejme) žalovaného 1/ nie sú zmluvnou stranou servisnej zmluvy k výťahu, nemajú servisnú zmluvu k dispozícii a nemajú bližšie vedomosti o tom, za akých podmienok žalovaný 3/ vykonáva servis výťahu, avšak spoločenstvo vlastníkov bytov a nebytových priestorov vykonávajúce správu bytového domu nevykonáva žiadnu správu vo vzťahu k výťahu. Žalobcovia považovali znefunkčnenie svojich prístupových čipov k výťahu za technickú poruchu, resp. omyl a žiadali žalovaného 2/ prostredníctvom komunikácie v aplikácii Whatsapp o nápravu. Z komunikácie však vyplynulo, že znefunkčnenie prístupových čipov žalobcov k výťahu bolo úmyselné a žalovaný 2/ zneužil svoju faktickú kontrolu nad výťahom (vrátane jeho servisu) k tomu, aby prinútil žalobcov k vyriešeniu vzájomných susedských sporov týkajúcich sa parkovania pred bytovým domom, teda výťah a jeho faktické ovládanie slúži žalovanému ako nástroj nátlaku na žalobcov. Z vyjadrení žalovaného 2/ vyplýva, že len čo budú splnené ním stanovené podmienky, výťah žalobcom opätovne sprístupní. Neodôvodnením zásahom žalovaných 1/ a 2/ do užívacieho práva žalobcov k výťahu tak dochádza ku každodennému ohrozovaniu zdravia žalobcov a ich maloletých detí, keď sú nútení používať na prístup do bytu nebezpečné oceľové schodište vedúce z 2. na 3. poschodie bytového domu, ktoré ani svojou konštrukciou nie je určené na každodenné užívanie a jeho faktický stav (chýbajúce osvetlenie, zábradlie a uložené veci) nebezpečenstvo pri jeho používaní ešte zvyšuje. V tejto súvislosti žalobcovia poukázali na výsledky geodetických meraní sklonu schodišťa s tým, že sklon sa pohybuje okolo 35 stupňov, hoci podľa vykonávacieho predpisu v bytovom dome bez výťahu nesmie byť sklon väčší ako 33 stupňov a teda aj spôsob realizácie schodišťa svedčí o tom, že prioritnú formu prístupu k bytom v nadstavbe bytového domu tvorí výťah a schodište plní skôr funkciu núdzového východu. 1.2. Po právnej stránke súd prvej inštancie svoje rozhodnutie odôvodnil ustanoveniami , , , , , C.s.p , a veta prvá . Výpisom z listov vlastníctva mal súd preukázané tak vlastnícke právo žalovaného 1/ k bytu č. 1 ako aj vlastnícke právo žalobcov k bytu č. 2. Na základe bodu 3.2 kúpnej zmluvy zo dňa 21.12.2017, ktorou žalobcovia nadobudli vlastnícke právo k predmetnému bytu v spojení s bodom 4.3 zmluvy o uzavretí budúcej kúpnej zmluvy, mal súd preukázané, že výťah je príslušenstvom bytu a spolu so strojovňou výťah tvorí súčasť bytu ako vonkajšie vybavenie bytu. Vzhľadom na uvedené súd konštatoval, že žalobcovia náležite osvedčili existenciu ich vlastníckeho práva k výťahu (predmetu kúpy), ktorého obsahom je i právo výťah užívať, čím je zrejmá dôvodnosť trvania nároku žalobcov, ktorému sa domáhaným neodkladným opatrením má poskytnúť bezodkladná právna ochrana.

1.3. Súd prvej inštancie zo vzájomnej komunikácie cez sociálnu aplikáciu Whatsapp (č. l. 32 - 34 súdneho spisu) mal preukázané, že žalobca 1/ dňa 27.01.2022 požiadal suseda U. B. (žalovaného 2/) o nový čip alebo požičanie čipu za účelom jeho okopírovania, nakoľko po návšteve servisákov výťahu toho istého dňa (27.01.2022) žalobcom prestali fungovať čipy a na uvedenú požiadavku žalovaný 2/ napísal, že „zjavne nič nejde tak, ako si to človek nastaví, čiže najprv si vyjasnime vzťahy a pozície. Naozaj som sa snažil, ale asi sa vám chce ako rodine pretláčať a robiť naschvály. Spravíme to takto. Spravíte prejav vôle - tej dobrej - vaša žena určite vie a dovtípi sa a povieme si viac. Zatiaľ takto a uvidíme čo nás čaká ráno.“ Žalobca 1/ v následnej správe prejavil záujem zavolať, stretnúť sa a prebrať s žalovaným 2/ záležitosť s výťahom aj parkovaním. Žalovaný 2/ bezprostredne reagoval, že sa bude s žalobcom 1/ baviť len vtedy, ak bude ráno (pozn. súdu: 28.01.2022) spokojný. V nasledujúci deň - 28.01.2022 žalovaný 2/ napísal žalobcovi 1/ správu s tým, že má vedomosť o tom, že mu žalobca 1/ volal, ale zároveň dodal, že ráno spokojný nebol, „tak počkáme“. Žalobca 1/ sa pripomenul, že opätovne ho prosí o sprístupnenie a o čip k výťahu. Žalovaný 2/ uzavrel komunikáciu s tým, že: „Uvidíme čo uvidím večer, keď prídem domov. Podľa toho si môžeme dohodnúť ďalší postup. Ale to potom jedine osobne na dohodnutom stretnutí. Každopádne poďakujte manželke. Svoje správanie vo vzťahu k susedom a ľuďom v okolí tak stupňovala, že naozaj toto nie je prejav dobrých susedských vzťahov. Len brať. Svet a okolie nie je na to, aby sa podriaďovali jej potrebám. Ale ok, každý vie ustúpiť, na ťahu ste vy“. Z uvedenej komunikácie mal prvoinštančný súd nad akúkoľvek pochybnosť osvedčenú skutočnosť,

že žalovaný 2/ nebol ochotný vyhovieť požiadavke žalobcu 1/, aby po ním spozorovanej prítomnosti výťahovej servisnej služby a zistení nefunkčnosti elektronického čipu k výťahu, vydal žalobcom nový čip a podmieňoval jeho vydanie neurčitým - v inotajoch opísaným konaním, resp. protislužbou zo strany žalobcov, čím možno konštatovať, že žalobcovia skutočne osvedčili fakt, že k zamedzeniu ich prístupu k výťahu a znemožneniu používať výťah došlo úmyselným konaním žalovaného 2/ - suseda, ktorý napriek vedomiu o vlastníckom a užívacom práve k výťahu slúžiacom výhradne potrebám žalovaného 2/ a žalobcov, neoprávnene zasiahol do ich vlastníckeho práva, ktorého výkon nielenže vážne ohrozil, ale priam znemožnil a preto žalobcovia majúc právnu oporu v ust. a odôvodnene sa domáhali súdnej ochrany vlastníckeho a užívacieho práva k veci. 1.4. Prvoinštančný súd poukázal nato, že vyššie deklarovaný právny záver, svedčiaci o zásahu do výkonu vlastníckych práv žalobcov, požíva z procesného hľadiska primárne právnu ochranu na základe podania vo veci samej vo forme žaloby, ale vzhľadom na obsah návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia (petitu) v spojení s listinami (komunikácia v aplikácii Whatsapp), ktorými žalobcovia náležité osvedčili, že vo výkone ich vlastníckeho a užívacieho práva k výťahu im bráni žalovaný 2/, je zrejmé naplnenie dikcie ust. , t. j. existuje dôvodný predpoklad dosiahnutia trvalej úpravy pomerov strán neodkladným opatrením bez nutnosti podania žaloby. Koncentrujúc sa však na zákonné podmienky inštitútu neodkladného opatrenia, nemožno opomínať podmienku bezodkladnosti úpravy pomerov. V tejto súvislosti súd prvej inštancie hodnotiac žalobcami predložené fotografie zistil, že zo snímky na č. l. 12 súdneho spisu je zrejmé, že výťah predstavujúci hmotný predmet požadovaného neodkladného opatrenia je vonkajším výťahom a slúži na prístup výlučne do bytov nachádzajúcich sa v hornej časti - v nadstavbe bytového domu. Z uvedeného možno logicky vydedukovať, že ostatní vlastníci bytov majú zabezpečený prístup do svojich bytov iba cez schodište, nakoľko pôvodná stavba bytového domu pred postavením nadstavby bola projektovaná a zrealizovaná bez výťahu a tomuto architektonickému stavu zrejme bolo prispôsobené i schodište so sklonom neprevyšujúcim uhol 33 stupňov. Predmetné žalobcami namietané schodisko vedúce z druhého na tretie poschodie, cez ktoré žalobcovia z dôvodu nemožnosti využívania výťahu musia každý deň prechádzať, však podľa nimi objednaného a geodetickou spoločnosťou GeosK, s.r.o. vypracovaného Zamerania sklonu oceľového schodiska (č. l. 41 - 42 súdneho spisu) má sklon 34,77 stupňov a 35,37 stupňov. Vychádzajúc z veta prvá vyhlášky Ministerstva životného prostredia č. , je zrejmé, že vnútorné oceľové schodište nachádzajúce sa v časti nadstavby bytového domu na L. H. Č.. XX v V. nespĺňa technické kritériá hlavného schodiska bytového domu bez výťahu, keďže sklon schodišťových ramien je väčší ako 33 stupňov a preto mal súd zhodne s tvrdením žalobcov riadne osvedčenú skutočnosť, že hlavnú a prioritnú formu vstupu do bytov č. X a č. X v nadstavbe bytového domu, t. j. aj do bytu žalobcov, tvorí vonkajší výťah. Navyše už zo vzhliadnutia schodišťa na žalobcami predložených fotografiách možno pozorovať konštrukciu a materiál schodiskových ramien, ktoré sú z ocele a schodište vykazuje zjavné medzery medzi jednotlivými ramenami, čo skutočne verifikuje ráz schodov typický pre núdzové schodište, ktoré možno využívať iba vo výnimočných prípadoch, a nie za účelom pravidelného prístupu do bytu. Pochybnosti súdu o bezpečnosti a provizórnosti schodišťa podporil žalobca 1/ i lekárskymi správami zo dňa 08.02.2022 a 11.02.2022, v ktorých neurológ a chirurg uviedli, že žalobca 1/ dňa 05.02.2022 spadol na schodisku. 1.5. Z vyššie uvedených dôvodov prvoinštančný súd dospel k záveru, že žalovaný 2/ ako fyzická osoba alebo žalovaný 1/ - vlastník bytu č. X ako právnická osoba, ktorej jediným konateľom a zároveň jediným spoločníkom podľa výpisu z Obchodného registra Okresného súdu Bratislava I, vložka číslo: 134833/B je žalovaný 2/, bráni vo výkone užívacieho práva žalobcov a dochádza tak nielen k samotnému obmedzovaniu žalobcov v prístupe do bytu, v ktorom trvale žijú spolu so svojimi maloletými deťmi (podľa Potvrdenia o trvalom pobyte zo dňa 14.03.2022), ale dochádza aj k ohrozeniu zdravia žalobcov a ich maloletých detí, keďže na prístup do svojho bytu sú nútení užívať výlučne schodište, ktoré nie je stavebno-technicky spôsobilé byť jediným a najmä hlavným prístupom do bytu, preto za konštatovania potreby bezodkladnej úpravy pomerov a možnosti dosiahnutia i trvalej úpravy pomerov súd návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia voči žalovaným 1/ a 2/ ako vecne dôvodnému postupom podľa , vyhovel. 1.6. Za aplikácie obligatórneho ustanovenia , súd poučil povinných žalovaných 1/, / o možnosti podania žaloby vo veci samej, ktorej predmet sa môže týkať aj nárokov na navrátenie do pôvodného stavu alebo nárokov na náhradu škody alebo inej ujmy spôsobenej výkonom neodkladného opatrenia tak, ako je uvedené v poradí šiestej (VI.) výrokovej časti tohto rozhodnutia, hoci súd nevzhliadol žiadnu skutočnosť, ktorá by mohla zakladať určitý nárok žalovaných 1/ a 2/ voči žalobcom a ani sa nejaví súdu opodstatnený predpoklad, že výkonom nariadeného neodkladného opatrenia by mala/

mohla vzniknúť žalovaným 1/, 2/ určitá škoda alebo iná ujma, nakoľko nariadené neodkladné opatrenie žalovaných 1/, 2/ nijakým spôsobom neobmedzuje ani neohrozuje. 1.7. Vo vzťahu k žalovanému 3/, len s ohľadom na vizitke v kabíne výťahu označenú spoločnosť žalovaného 3/ ako servisnej služby súd prvej inštancie nepovažoval za dostatočne osvedčenú skutočnosť, že dňa 27.01.2022 znefunkčnil čip k výťahu práve žalovaný 3/, nakoľko žalobca 1/ sa v úvode svojej komunikácie s žalovaným 2/ v aplikácii Whatsapp zmieňoval len o „návšteve servisákov“ a týchto nie je možné určito identifikovať z hľadiska spoločnosti, ktorej sú pracovníkmi. Navyše žalobcovia neosvedčili ani existenciu servisnej zmluvy medzi žalovanými 1/, 2/ a žalovaným 3/, ktorá by nasvedčovala pravdepodobnosti využitia servisných služieb ponúkaných žalovaným 3/. Odhliadnuc však od existencie/neexistencie servisnej zmluvy nie je vylúčené, že žalovaný 1/ alebo žalovaný 2/ mohol využiť služby úplne inej spoločnosti alebo inej možno jemu spriaznenej a technicky v danom smere zdatnej fyzickej osoby, aby uskutočnil svoj zámer uškodiť žalobcom. Súd zároveň dodáva, že ak by aj bolo nepochybné, že čip k výťahu žalobcom znefunkčnil žalovaný 3/, návrh na nariadenie neodkladného opatrenie nie je voči nemu dôvodným a predmetným, nakoľko žalovaný 3/ ako spoločnosť zaoberajúca sa servisom výťahov mohla konať len na podnet žalovaných 1/, 2/ a nie z vlastnej iniciatívy, keďže nemal žiadny motív a dôvod, aby bez ďalšieho obmedzoval žalobcov v užívaní výťahu. So zreteľom na podmienenosť a priamu príčinnú súvislosť medzi správaním žalovaných 1/, 2/ a potenciálnym konaním žalovaného 3/, keď súd uložil žalovaným 1/, 2/, aby sprístupnili žalobcom riadne užívanie vonkajšieho výťahu zabezpečením vykonania potrebného servisného zásahu (či už žalovaným 3/ alebo inou oprávnenou osobou) a zároveň sa zdržali akéhokoľvek konania, ktoré by viedlo k obmedzeniu riadneho užívania výťahu žalobcami, nie je potrebné a je zbytočné nariaďovať uvedené neodkladné opatrenie i žalovanému 3/, ktorý nemá s žalobcami žiadny susedský vzťah a z neho prameniace nezhody, pre ktoré by mohol mať tendenciu do vlastníckych a užívacích práv žalobcov zasahovať a preto návrh voči žalovanému 3/ postupom podľa ust. zamietol. 1.8. O nároku na náhrade trov konania rozhodol súd prvej inštancie podľa v spojení s nakoľko v danom prípade rozhodnutie o neodkladnom opatrení nariadenom pred začatím konania vo veci samej môže byť rozhodnutím, ktorým sa konanie končí. Vzhľadom na plný procesný úspech žalobcov voči žalovaným 1/, 2/, súd priznal žalobcom voči žalovaným 1/, 2/ nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu. Vzhľadom na procesný neúspech žalobcov voči žalovanému 3/, tomuto vznikol voči žalobcom nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu, ale s prihliadnutím na skutočnosť, že žalovanému 3/ v konaní o návhu na nariadenie neodkladného opatrenia žiadne trovy nevznikli, súd mu ich náhradu nepriznal. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (ust. ). 2. Uznesenie odvolaním v zákonom stanovenej lehote napadli žalovaný 1/, 2/ vo výrokoch I., II., IV, VI. vytýkajúc súdu prvej inštancie, že neboli splnené podmienky pre nariadenie neodkladného opatrenia, a nariadenie neodkladné opatrenie bolo vydané na základe nesprávneho právneho posúdenia a nedostatočne zisteného skutkového stavu. V kúpnej zmluve, predmetom ktorej bol prevod bytu bolo v bode 3.2 uvedené, že príslušenstvom bytu je okrem iného aj výťah. Podľa bodu 3.5 predmetnej zmluvy je vlastníctvo bytu vrátane jeho vybavenia a príslušenstva ohraničené vstupnými dverami do bytu, vrátane zárubní, obvodovými stenami a hlavnými uzavieracími ventilmi prívodu vody, plynu a elektrickými poistkami pre byt. Definícia príslušenstva bytu v zmysle z hľadiska stavebno-technického stavu bytu závisí od kolaudačného rozhodnutia. Keďže predmetom kolaudácia nie je výťah, výťah nie je ani príslušenstvom bytu vo vlastníctve žalobcu 1/ a 2/. Zmluvou o nadstavbe bytového domu sa stavebník a vlastníci bytov a nebytových priestorov v roku 2008 dohodli na výstavbe jednopodlažnej nadstavby a príslušenstvom bytu je kuchyňa, predsieň, kúpeľná, wc a balkón. Mestská časť Bratislava Nové Mesto vydala stavebné povolenie, ktorým povolila zmenu dokončenej stavby bytového domu s prístupom cez dvojramenné schodiská. Dodatkom č. 3 k zmluve o nadstavbe bytového domu sa vlastník a stavebník dohodli aj na výstavbe priehľadného montovaného výťahu, pričom výťah bude k dispozícií všetkým obyvateľom. Dodatkom č. 4 k zmluve o nadstavbe bytového domu sa zmluvné strany dohodli, že všetky náklady týkajúce sa odsúhlaseného výťahu budú plne hradené výhradne len vlastníkmi novopostavených bytov a výťah bude zapísaný v katastri ako súčasť ich vlastníckeho podielu. Akákoľvek finančná, prípadne iná majetková spoluúčasť ostatných na prevádzke údržbe revíziách opravách je vylúčená. Spoločnosť GREFIN Group a. s. dňa 17.05. 2016 rozhodla, že výlučným vlastníkom a užívateľom výťahu umiestneného na fasáde bude vlastník bytu č. X, pričom od roku 2017 je výlučne vlastníkom bytu žalovaný 1/ a teda aj jediným vlastníkom bytu s oprávnením užívať ho. Tieto skutočnosti nasvedčuje aj okolnosť, že žalobca 1/ a 2/ nikdy neplatili žiadne náklady, ktoré by boli vynaložené na prevádzku výťahu. K schodišťu , ktoré je údajne nevhodné pre

každodenný prístup poukazuje na stavebné povolenie zo dňa 31.10.2011 v zmysle, ktorého prístup k bytom , ktoré mali vzniknúť nadstavbou mal byť iba cez schodisko. Záver, že stavba je bezpečná a je možné ju užívať na predpokladaný účel je základný záver, ktorý je potrebné nájsť v rámci kolaudačného rozhodnutia a to v jeho výroku. 2.1. Žalovaní ďalej namietali pasívnu legitimáciu žalovaného 2/ nakoľko tento je len štatutárnym zástupcom žalovaného 1/. Fyzická osoba v prípade, že vystupuje ako konateľ spoločnosti koná v mene spoločnosti nie vo svojom vlastnom mene a právne dôsledky v takom prípade stíhajú spoločnosť nie fyzickú osobu. Keďže žalobca 1/ a 2/ nemá žiaden právny vzťah k výťahu nebola preukázaná potreba bezodkladnej úpravy pomerov, v dôsledku čoho žalovaní 1/,2/ navrhli aby odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie zmenil tak, že návrh na neodkladné opatrenie voči žalovanému 1/ a 2/ zamietne. 3. Žalobcovia 1/, 2/ v písomnom vyjadrení k odvolaniu poukázali na bod 3.2. kúpnej zmluvy a na rozhodnutie NS SR sp. zn. zo dňa 22.9.2010 v zmysle ktorého príslušenstvo bytu nepochybne môže byť umiestnené aj mimo ohraničeného samotného bytu. Znenie návrhu kúpnej zmluvy pripravoval predávajúci. Žalovaný 2/ pred uzavretím kúpnej zmluvy na dopyt žalobcov výslovne potvrdil, že výťah je príslušenstvom bytu žalobcov. Žalovaní 1/, 2/ nepredložili žiadne kolaudačné ani iné užívacie rozhodnutie z ktorého by vyplývalo, že výťah nie je príslušenstvom bytu respektíve, že nepatrí a neslúži bytu. Žalovaní 1/,2/ predložili rozhodnutie spoločnosti GREEFIN Group a.s., ako stavebníka a prvého vlastníka oboch bytov v nadstavbe zo dňa 17.5.2016 podľa ktorého sa výlučným vlastníkom a užívateľom výťahu mal stať iba vlastník bytu č. X. Právna povaha tohto dokumentu nie je zrejmá, rovnako ako otázka či je možné na základe takéhoto dokumentu určiť vlastníctvo spoločného zariadenia bytového domu len pre vlastníka jedného bytu v rozpore so spomenutou zmluvou o nadstavbe. Nie je jasné aký účel by malo rozhodnutie o pridelení výlučného vlastníctva výťahu prijaté 2 roky po kolaudácií a viac ako 2 roky pred predajom prvého z bytov. Ak bol výťah postavený tak, že konštrukčne slúžil na prístup k obom bytom v nadstavbe bytového domu nedávalo by žiaden zmysel, aby bol následne určený len pre susedný byt a druhý byt by bol ponúkaný na predaj bez prístupu. Spomenuté rozhodnutie spoločnosti GREEFIN Group, a.s. nebolo predložené pre účely správy výťahu. Je preto pravdepodobné, že rozhodnutie bolo vyhotovené iba pre účely tohto konania, čo môže napĺňať skutkovú podstatu trestného činu marenia spravodlivosti. Ak aj došlo k platnému vylúčeniu výťahu do vlastníctva len vlastníka susedného bytu, vlastník susedného bytu nebol obmedzený v ďalšom nakladaní s vlastníckym právom k výťahu a mohol ho previesť na žalobcov. Tomu následne by zodpovedalo aj znenie kúpnej zmluvy, ktorá vlastnícke právo k výťahu prevádza k prospech žalobcov. Keďže výťah môže podľa konštrukčného riešenia slúžiť obom bytom v nadstavbe, takýto prevod nie je v rozpore s povahou takéhoto príslušenstva, ktoré v súlade s citovaným rozsudkom NS SR môže byť predmetom dohody o tom, ktorému bytu bude príslušenstvo slúžiť a teda koho majetkom sa príslušenstvo stane. Žalobcovia vždy pristupovali k výťahu ako k spoločnej veci, ktorú používajú s vlastníkom susedného bytu ako im to bolo pred kúpou prezentované a ako je aj v bode č. 4.6. zmluvy o uzavretí budúcej kúpnej zmluvy zo dňa 15.12.2017 uvedené, a to aj napriek tomu, že o takomto spoločnom užívaní nie je v kúpnej zmluve žiadna zmienka. Užívanie bytu bolo nerušené a bezproblémové od nadobudnutia bytu až do 27.1.2022, skutočnosť, ktorú žalovaní 1/,2/ nijako nepopreli a nevysvetlili, prečo nepovažovali výťah dovtedy za predmet svojho výlučného vlastníctva. Žalovaní žiadnym spôsobom nezdôvodňujú prečo mali žalobcovia možnosť výťah užívať až do 27.1.2022, ak údajne jediným vlastníkom a užívateľom výťahu je žalovaný 1/. Žalovaný 2/ taktiež žiadnym spôsobom nevysvetlil prečo napriek presvedčeniu o neexistencií práva žalobcov výťah používať vo vzájomnej komunikácií uviedol, že len čo budú splnené podmienky žalovaného 2/ výťah žalobcom opätovne prístupní. Žalovaní v odvolaní nepreukázali žiadnu skutočnosť, ktorá by preukazovala nedôvodnosť návrhu žalobcom na nariadení neodkladného opatrenia, alebo nesprávny postup súdu prvej inštancie pri posudzovaní splnenia podmienok. Z uvedených dôvodov navrhli, aby odvolací súd napadnuté uznesenie ako vecne správny potvrdil. 4. Žalovaní 1/, 2/ v replike uviedli, že podľa o vlastníctve bytov a nebytových priestorov spoločnými zariadeniami domu sa na účely zákona rozumejú zariadenia, ktoré sú určené na spoločné užívanie a slúžia výlučne tomu domu a to aj v prípade ak sú umiestnené mimo domu. Takýmito zariadeniami sú najmä výťah. Žalovaný 2/ nepripravoval znenie návrhu kúpnej zmluvy. Pravdepodobne ho pripravoval sprostredkovateľ. Zákon o vlastníctve bytov a nebytových priestorov je v tomto smere jednoznačný a definuje čo je spoločným zariadením domu s tým, že ako prvý vo výpočte uvádza výťah. Zmluvné strany nemôžu vzájomnou dohodou prelomiť kogentné ustanovenie, ktoré výťah bez akýchkoľvek pochybnosti zaraďuje medzi spoločné zariadenia domu, teda nemôžu sa dohodnúť, že výťah je príslušenstvom bytu. Žalobcovia, ale opakovane uvádzajú, že výťah je príslušenstvom ich bytu. Ak by bol výťah príslušenstvom ich bytu ako tvrdia potom by bol výťah v ich výlučnom vlastníctve, čo však

následne sami popreli. To, že žalobcovia vedeli, že nie sú výlučnými vlastníkmi výťahu osvedčuje aj to, že hoci kúpnu zmluvu podpísali v roku 2017 niekoľko rokov sa o servis výťahu a náklady spojené s užívaním vôbec nezaujímali. Žalobcovia sa nemohli stať výlučnými vlastníkmi výťahu. Pretože z rozhodnutia spoločnosti GREEFIN Group, a.s. vyplýva, že výlučným vlastníkom a užívateľom výťahu je iba vlastník bytu č. X. Nadstavba bytového domu nebola realizovaná za účelom predaja novopostavených bytov tretím osobám o čom svedčí fakt, že ak by tomu tak bolo, oba byty by boli predané hneď po ich kolaudácií v roku 2014. Zmena stavby oproti plánovanému stavebnému povoleniu pozostáva zo zmeny počtu bytov z troch na dva byty s prepojením oboch bytov na jedno schodisko bytového domu pričom stavebný úrad skonštatoval , že v konaní nezistil dôvody , ktoré by bránili užívaniu stavby a nie je ohrozený verejný záujem predovšetkým z hľadiska životného prostredia, ochrany života a zdravia. Zotrváva na tom, že žalovaný 2/ nie je v spore pasívne legitimovaný, keďže nie je v žiadnom právnom vzťahu so žalobcami. 5. Žalobcovia v duplike uviedli, že s pridržiavajú svojej argumentácie uvedenej v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, ako aj vo vyjadrení k odvolaniu. Žalovaní 1/, 2/ argumentáciu žalobcov nevyvrátili ale svojimi selektívnymi a vzájomne si odporujúcimi účelovými tvrdeniami potvrdili nevyhnutnosť úpravy pomerov medzi stranami neodkladným opatrením. Ak by aj žalobcovia v rozpore so zmluvou o budúcej kúpnej zmluve a v rozpore s kúpnou zmluvou nenadobudli žiadne právo k výťahu, v oboch zmluvách bolo žalobcom osobitne garantované užívacie právo k výťahu, čo žalovaný 1/ a 2/ nespochybnili, ale sa k tomu doposiaľ nevyjadrili. Tento definičný znak nemôže spĺňať výťah, ktorý bol podľa tvrdení žalovaných 1/ a 2/ vlastníkom oboch bytov v nadstavbe určený do výlučného vlastníctva vlastníka len jedného z bytov. Žalovaní 2/ nevysvetľujú ako mohla nimi tvrdený kogentný zákonný charakter výťahu ako spoločného zariadenia bytového domu prelomiť spoločnosť GREEFIN Group, a.s., keď rozhodla o určení výlučného vlastníctva výťahu k prospech vlastníka len jedného z bytov v nadstavbe a to nie len v rozpore so zákonom ale aj dohodou obsiahnutou v zmluve o nadstavbe bytového domu v dodatku č. 4. Žalovaní 1/,2/ sa nijako nevyjadrili ku skutočnosti, že výťah bol v kúpnej zmluve označený za príslušenstvo bytu, žalobcovia v návrhu nijako neriešili právny charakter výťahu, ale svoj návrh zakladali predovšetkým na svojom doposiaľ nespochybnenom užívacom práve k výťahu, ktorého ochrany sa domáhali. Nevysvetlili ani to prečo ho žalobcovia nerušene mohli niekoľko rokov bezplatne užívať, hoci nemali k výťahu žiaden právny vzťah a k tomuto užívaniu žalovaní 1/ a 2/ náhle začali brániť až začiatkom roka 2022. Nevysvetlili ani prečo nereagovali na snahu žalobcov situáciu ohľadom výťahu riešiť ešte v čase keď sa výťah užívať mohol. Žalovaní 1/,2/ nerešpektujú nariadenie neodkladného opatrenia a výťah žalobcom doposiaľ nesprístupnili. 6. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací ( ) preskúmal a prejednal vec v zmysle a 380 ods. 1 na základe odvolania žalovaných 1/,2/ v napadnutom rozsahu (výroky I., II., IV., VI.) bez nariadenia odvolacieho pojednávania a dospel k záveru, že odvolanie žalovaných 1/ a 2/ nie je dôvodné. 7. Predmetom odvolacieho prieskumu je uznesenie súdu prvej inštancie, ktorým vyhovel návrhu žalobcov na nariadenie neodkladného opatrenia a ktorým uložil žalovaným 1/ a 2/, aby sprístupnili žalobcom 1/ a 2/ riadne užívanie vonkajšieho výťahu a aby sa zdržali akéhokoľvek konania, ktoré by viedlo k obmedzeniu riadneho užívania. Žalobcovia riadne osvedčili vlastnícke právo k bytu, ako aj okolnosť, že spolu s vlastníctvom bytu je spojené aj právo užívať výťah. Žalovaný 1/ ako vlastník susedného bytu č. X, a žalovaný 2/ ako reálny užívateľ bytu č. X aktuálne zasahuje do užívacieho práva žalobcov tým, že technicky bráni a znemožňuje žalobcom užívať výťah, skutočnosť ktorá je nielen zrejmá z predložených dôkazov žalobcami (komunkácia cez sociálnu aplikáciu Whatsapp; č. l. 32 - 34 súdneho spisu), ale zo strany žalovaných 1/ a 2/ nie je ani spochybnená, čím žalobcovia náležite osvedčili existenciu porušeného práva užívať výťah garantovaného v bode 3.6 kúpnej zmluvy zo dňa 21.12.2017, ktorou žalobcovia nadobudli vlastnícke právo k predmetnému bytu v spojení s bodom 4.6 zmluvy o uzavretí budúcej kúpnej zmluvy. Ak za tejto situácie súd prvej inštacnie dospel k záveru, že je zrejmá dôvodnosť trvania nároku žalobcov, ktorému sa domáhaným neodkladným opatrením má poskytnúť bezodkladná právna ochrana, ako aj potreba bezodkladnej úpravy vzťahov medzi stranami sporu; a teda splnenie podmienok pre nariadenie neodkladného opatrenia, je nutné považovať jeho záver za správny. 8. Za správny je potrebné považovať aj záver súdu prvej inštancie o tom, že pomery strán je potrebné upraviť bezodkladne a to v spojení s prihliadnutím na povahu veci a jej potenciálne vyriešenie trvalou úpravou pomerov strán práve nariadením neodkladného opatrenia bez nutnosti iniciovania súdneho sporu prostredníctvom žalobného návrhu, záveru ktorému nemá čo odvolací súd vytknúť. Správne súd prvej inštancie za aplikácie obligatórneho ustanovenia , poučil povinných žalovaných 1/, / o možnosti podania žaloby vo veci samej, ktorej predmet sa môže týkať aj nárokov na navrátenie do pôvodného stavu alebo nárokov na náhradu škody alebo inej ujmy spôsobenej výkonom neodkladného opatrenia.

9. Žalovaní 1/, 2/ vo svojom odvolaní odkazujú na výklad o podmienkach nariadenie neodkladného opatrenia prevzatý z odbornej literatúry spolu s citovanými rozhodnutiami NS SR v akademickej rovine, avšak žiadnym spôsobom nekonkretizujú z čoho usudzujú, že podmienky pre nariadenie neodkladného opatrenia splnené neboli, resp. ako mal súd prvej inštancie pochybiť. Neobstojí ani tvrdenia o nedostatočne zistenom skutkovom stave, keďže nariadenie neodkladného opatrenia súd prvej inštancie posudzoval podľa preukázaných rozhodujúcich skutočností , ktoré tvorili prílohu návrhu na neodkladné opatrenie. 10. V snahe odpútať pozornosť od zasahovania do výkonu užívacieho práva žalobcov k výťahu garantovaného v bode 3.6 kúpnej zmluvy v spojení s bodom 4.6 zmluvy o uzavretí budúcej kúpnej zmluvy sa žalovaní 1/ a 2/ v odvolaní venovali právnemu režimu vlastníckeho práva k výťahu, otázka ktorá nie je pre posúdenie ochrany porušeného užívacieho práva k výťahu podstatná. Súd prvej inštancie z hmotnoprávneho hľadiska posúdil ochranu porušovaného práva žalobcov podľa a veta prvá a považoval za osvedčené vlastnícke právo k výťahu, ktorého obsahom je i právo výťah užívať, s právnym názorom vlastníckeho práva k výťahu ktorým odvolací súd nemôže v tomto štádiu konania súhlasiť. Žalobcovia v návrhu nijako neriešili právny charakter výťahu, ani sa vlastníckeho práva k výťahu nedomáhajú, ale svoj návrh zakladali predovšetkým na svojom do 27.01.2022 nespochybnenom užívacom práve k výťahu, ktorého ochrany sa domáhali. Žalobcovia nadobudli predmetný byt do vlastníctva, nadstavba bytového domu v ktorej vo vlastníctve žalobcov sa byt nachádza je komunikačne napojená na výťah a dôvodne opodstatňuje záver, že ide o spoločné zariadenia bytového domu určené na každodenné užívanie, právny režim ktorý žalovaní 1/ a 2/ aj v odvolaní správne uviedli. Napokon o vlastníctve bytov a nebytových priestorov považuje za spoločne zariadenie bytového domu výťah, a to i vtedy, ak je umiestnený mimo bytového domu. Výťahy sú štandardne spoločnými zariadenia bytových domov, pričom zákonným definičným znakom spoločných zariadení domov je to, že sú určené na spoločné užívanie vlastníkov v bytovom dome. Právo užívať výťah žalobcom je naviac garantované v bode č. 4.6. zmluvy o budúcej zmluve, ako aj v kúpnej zmluve v bode č. 3.6.. Právny charakter výťahu nemá žiaden vplyv na záver o užívacom práve žalobcov k výťahu. V prípade, že by medzi stranami sporu vzišla potreba ustálenia vlastníckeho práva k predmetnému výťahu táto otázka si vyžaduje dokazovanie vo veci samej. Keďže však žalobcovia založili neodkladné opatrenie na porušení užívacieho práva k výťahu, osvedčili, že nemajú plnohodnotný prístup k svojmu bytu a za účelom úpravy užívacieho práva k výťahu je potrebné upraviť vzťahy medzi stranami sporu neodkladným opatrením bolo potrebné rozhodnutie súdu prvej inštancie vo výroku ako vecne správne potvrdiť.

11. Žalovaní 1/ a 2/ namietajú pasívnu legitimáciu žalovaného 2/, ktorý je však tou osobou ktorá zneužitím svojej faktickej kontroly nad výťahom a jej servisov resp. svojím úmyselným konaním znemožňuje žalobcom užívanie výťahu, preto nie je možné objektívne od seba oddeliť konanie žalovaného 2/ ako fyzickej osoby užívateľa susedného bytu s faktickou kontrolou nad výťahom od konania žalovaného 2/ ako konateľa žalovaného 1/ vlastníka susedného bytu s faktickou kontrolou nad výťahom prostredníctvom svojho konateľa, z dôvodov ktorých je táto námietka nedostatku pasívnej legitimácie bezpredmetná.

12. Vzhľadom na uvedené skutočnosti odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie v napadnutej vyhovujúcej časti (výrok I., II.) podľa ako vecne správne potvrdil vrátane závislého výroku o trovách konania (IV.) nakoľko súd prvej inštancie správne aplikoval zásadu zodpovednosti za výsledok (zásadu úspechu) vyplývajúcu z ust. Rovnako ako vecne správny potvrdil odvolací súd osobitný výrok o poučení žalovaných 1/,2/ (výrok VI.) o ktorej poučovacej povinnosti súd prvej inštancie rozhodol v súlade s ustanovením 13. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa v spojení s a . V odvolacom konaní boli plne úspešní žalobcovia 1/.2/ preto im vznikol voči žalovaným 1/,/ nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %, keď o výške náhrady trov konania v zmysle rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

14. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 ( o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších zákonov, .).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b/ ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c/ strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a/ pri riešení ktorej sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b/ ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c/ je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne ( ). Dovolanie podľa nie je prípustné, ak a/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c/ je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/ ( ). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané ( ). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii ( prvá veta ). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde ( ). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a/ dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b/ dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná, má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c/ dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná, má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa ( ). Dovolanie prípustné podľa možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení ( ). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada ( ). Dovolanie prípustné podľa možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci ( ). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia ( ).