Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_41CoCsp-26-2022.pdf
PDF · 130.73 KB
Case nature
Area
Subarea
41CoCsp/26/2022
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Miriam Boborovej Sninskej a členov senátu JUDr. Miroslavy Púchovskej a JUDr. Janky Boroškovej, v právnej veci žalobkyne Q., nar. XX.XX.XXXX, bytom B. XXXX/XX, XXX XX B. B., právne zastúpenej spoločnosťou SUCHÝ & PARTNERS s. r. o., so sídlom Horná 13, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 52 826 791, proti žalovanému Koala Tours, a.s., Dunajská 8, 811 08 Bratislava, IČO: 35 822 244, právne zastúpenému spoločnosťou Petruška & partners s.r.o., so sídlom Kupecká 18, 949 01 Nitra, IČO: 47 254 882, o zaplatenie 752,40 Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Banská Bystrica č.k. 9Csp/62/2021-125 zo dňa 11. mája 2022, takto
rozhodol:
I. Rozsudok Okresného súdu Banská Bystrica č.k. 9Csp/62/2021-125 zo dňa 11. mája 2022 v napadnutej časti prvej a tretej výrokovej vety p o t v r d z u j e .
II. Odvolanie žalovaného proti druhej výrokovej vete rozsudku Okresného súdu Banská Bystrica č.k. 9Csp/62/2021-125 zo dňa 11. mája 2022 o d m i e t a .
III. Žalobkyňa má proti žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.
odôvodnenie:
1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom prvou výrokovou vetou žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobkyni sumu 752,40 Eur s úrokom z omeškania 5 % ročne od 15.09.2021 až do zaplatenia, všetko v lehote troch dní odo dňa právoplatnosti. Druhou výrokovou vetou v prevyšujúcej časti žalobu zamietol a treťou výrokovou vetou žalovanému uložil povinnosť nahradiť žalobkyni trovy konania v rozsahu 100 % v lehote troch dní do dňa právoplatnosti uznesenia, ktorým bude rozhodnuté o ich výške.
2. Svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že žalobkyňa sa od žalovaného domáhala zaplatenia sumy 752,40 Eur s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne od 25.06.2021 až do zaplatenia. Súd prvej inštancie zistil, že žalobkyňa tvrdila, že uzatvorila so žalovaným Zmluvu o zájazde č. XXX XXX XXX (ďalej len „zmluva“, resp. „zmluva o zájazde“), predmetom ktorej bol záväzok žalovaného pre ňu obstarať zájazd do Turecka v termíne od 21.08.2020 do 01.09.2020 a jej záväzok zaplatiť cenu zájazdu vo výške 2.197,20 Eur. Ďalej zistil, že dňa 07.04.2020 žalovaná odstúpila od zmluvy a žalovaný vypracoval storno protokol dňa 07.04.2020, na základe ktorého jej vrátil časť uhradenej sumy vo výške 1.444,80 Eur dňa 09.04.2020. Nevrátil jej sumu 619,20 Eur ako odstupné vo výške 30 % a sumu za poistenie vo výške 133,20 Eur, čo spolu tvorí žalovanú sumu. Dôvodom odstúpenia bola nemožnosť plnenia záväzku zo strany žalovaného, ktorá spočívala v tom, že všeobecne vo svete nastali neodvrátiteľné a mimoriadne okolnosti, ktoré ovplyvnili poskytnutie služieb cestovného ruchu - šírenie pandémie infekčného ochorenia COVID-19 a v zmysle § 21 ods. 2 zákona č. 170/2018 Z.z. o zájazdoch, spojených službách cestovného ruchu, niektorých podmienkach podnikania v cestovnom ruchu a o zmene a doplnení niektorých zákonov
(ďalej len „zákon o zájazdoch“) jej preto mala byť vrátená celá uhradená suma, a to najneskôr v lehote 14 dní od doručenia oznámenia. Na pojednávaní dňa 09.03.2022 súd prvej inštancie v zmysle § 140 ods. 2 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“) rozhodol o pripustení zmeny žaloby spočívajúcej v rozšírení dôvodov pre jej vyhovenie.
3. Súd prvej inštancie konštatoval, že predmetom sporu bolo zaplatenie sumy zadržanej žalovaným z titulu odstupného (storno poplatkov a poistného) z dôvodu odstúpenia od zmluvy o zájazde žalobkyňou. Vzhľadom na to, že žalovaný v zmluve o zájazde vystupoval ako dodávateľ konajúci v predmete svojej činnosti a žalobkyňa ako spotrebiteľka - fyzická osoba, súd prvej inštancie na daný spor považoval za potrebné okrem špeciálnej úpravy zákona o zájazdoch aplikovať aj všeobecné ustanovenia o ochrane spotrebiteľa uvedené v § 51 a nasl. Občianskeho zákonníka.
4. Zo zmluvy o zájazde uzatvorenej medzi žalobkyňou a žalovaným zistil, že táto bola uzatvorená podľa zákona o zájazdoch, kde vo formulári štandardných informácií pre zmluvy o zájazde pod bodom 11 bolo uvedené, že je možné odstúpiť od zmluvy o zájazde z dôvodu neodvrátiteľných a mimoriadnych okolností v cieľovom mieste bez zaplatenia odstupného pod bodom 12, bez uvedenia dôvodu s primeraným a odôvodneným odstupným. Súd prvej inštancie nemal za sporné, že žalobkyňa mala právo odstúpiť od zmluvy o zájazde, ktorú možnosť aj využila, a to dňa 07.04.2020. Zároveň zistil, že v zmluve je uvedené, že cestujúci vyhlasuje a potvrdzuje, že bol pred podpísaním zmluvy oboznámený so všeobecnými zmluvnými podmienkami, ktoré akceptuje a ktoré sú neoddeliteľnou súčasťou zmluvy.
5. Súd prvej inštancie sa predovšetkým zaoberal spornou otázkou, či mal žalovaný na základe zákona o zájazdoch účinného v čase odstúpenia od zmluvy žalobkyňou, ako aj v súvislosti s novou právnou úpravou účinnou od 29.05.2020 právo zadržať žalovanú sumu z titulu odstupného. Konštatoval, že žalobkyňa v odstúpení od zmluvy neuviedla dôvod odstúpenia a že v zmysle ustanovení zákona o zájazdoch účinných v čase odstúpenia bola povinná zaplatiť žalovanému odstupné. Súd prvej inštancie ďalej uviedol, že žalovaný nespochybnil, že dôvodom odstúpenia od zmluvy zo strany žalobkyne bola obava z dôvodu šíriaceho sa ochorenia COVID-19 vo svete, žalovaný však argumentoval tým, že vzhľadom na značnú dobu odstúpenia od zmluvy do termínu zájazdu nebolo možné jednoznačne konštatovať, že takáto situácia bude pretrvávať aj v čase dojednaného termínu zájazdu a uviedol, že v obdobnom spore rozhodoval Obvodný súd pre Prahu 5 pod č.k. 25C/107/2021, ktorý zaujal rovnaké stanovisko, pričom jeho rozhodnutie potvrdil Mestský súd v Prahe pod sp.zn. 70Co/395/2021.
6. Súd prvej inštancie sa stotožnil s právnym názorom žalovaného, ako aj s názorom uvedenom v rozhodnutiach českých súdov predložených žalovaným, z ktorých vyplýva, že vzhľadom k odstupu času od termínu plánovaného zájazdu nemožno podradiť dôvod odstúpenia od zmluvy pod ustanovenie § 21 ods. 2 zákona o zájazdoch. Nárok na odstúpenie od zmluvy o zájazde bez zaplatenia odstupného môže prichádzať do úvahy len v prípade, ak existujú také nevyhnutné a mimoriadne okolnosti, ktoré majú zásadný dopad na poskytnutie konkrétneho zájazdu alebo prepravu naň v dobe tak časovo blízkej termínu zájazdu, že je relevantné zistenie, že sa zájazd nebude môcť uskutočniť vôbec alebo nie v plnom rozsahu. Takouto dobou podľa názoru súdu prvej inštancie v žiadnom prípade nemohla byť doba piatich mesiacov pred termínom zájazdu. Súd prvej inštancie však v danej veci nemohol vychádzať len z právnej úpravy § 21 ods. 1, 2 zákona o zájazdoch v čase odstúpenia od zmluvy. Vzhľadom k prechodným a záverečným ustanoveniam § 33a tohto zákona účinného odo dňa 28.05.2020, ktorý riešil vzniknutú mimoriadnu situáciu v cestovnom ruchu z dôvodu ochorenia COVID-19 a ktoré prechodné ustanovenie riešilo aj situácie, ktoré nastali v období odo dňa 12.03.2020 do účinnosti tohto zákona, t.j. do dňa 28.05.2020 (pod bodom 10, 11 tohto zákonného ustanovenia) súd prvej inštancie sa musel vysporiadať aj s touto právnou úpravou.
7. Čo sa týka rozhodnutí českých súdov, na ktoré žalovaný poukazoval, súd prvej inštancie uviedol, že z týchto nevyplýva, že by došlo v českej právnej úprave k takým prikázaným postupom, aké sú uvedené v § 33a zákona o zájazdoch s účinnosťou odo dňa 29.05.2020, resp., že by sa súdy s touto otázkou zaoberali. Konštatoval, že vodítkom pre výklad prechodných a záverečných ustanovení v § 33a zákona o zájazdoch je dôvodová správa k citovanému ustanoveniu. Z tejto vyplýva, že novela č. 136/2020 Z.z. bola prijatá z dôvodu potreby dočasne upraviť niektoré ustanovenia v súvislosti s vyhlásením mimoriadnej situácie uznesením Vlády zo dňa 11.03.2020 č.111 pre dynamické šírenie pandémie infekčného ochorenia COVID-19, a to z dôvodu nepredvídateľného vývoja prijímania opatrenia krajín sveta, kedy sa občan SR môže vystaviť reálnemu riziku nemožnosti návratu zo zahraničia alebo
obmedzenia možnosti návratu zo zahraničia. K bodu 10, § 33a je v dôvodovej správe uvedené, že aj keď v čase mimoriadnej situácie do účinnosti zákona cestujúci odstúpil od zmluvy o zájazde z dôvodu mimoriadnej a neodvrátiteľnej okolnosti, ktorou je napr. šírenie vírusu COVID-19, platí, že pôvodná zmluva o zájazde trvá, ak cestovná kancelária nevrátila cestujúcemu všetky platby zaplatené na základe zmluvy. Je to z dôvodu, že ak by aj bolo odstúpenie účinné, nebolo by možné na pôvodnú zmluvu nadviazať a zmaril by sa tým účel zákona, ktorým je zmluvy o zájazde predĺžiť. Ak však cestovná kancelária vrátila cestujúcemu všetky platby, návrh zákona sa takejto situácie netýka. Jedná sa o prípad uvedený v § 21 ods. 2 zákona, čo však nie je prípad žalobkyne už z uvedených dôvodov. K bodu 11, § 33a dôvodová správa uvádza, že tento rieši situácie, keď v čase mimoriadnej situácie do účinnosti zákona cestujúci odstúpil od zmluvy s povinnosťou zaplatiť odstupné (§ 21 ods. 1) a do účinnosti zákona odstupné nezaplatil. V tom prípade sa uplatňuje ods. 1 .
8. Súd prvej inštancie potom uviedol, že v danom prípade mohol posudzovať vec len podľa ods. 11, kedy povinnosť žalovaného postupovať v zmysle § 33a ods. 1 zákona o zájazdoch, t.j. navrhnúť zmenu zmluvy o zájazde alebo zaslať oznámenie o náhradnom zájazde nastáva len v prípade, ak nedošlo k vysporiadaniu odstupného. Konštatoval, že zástupca žalovaného uviedol, že dôkaz o vysporiadaní odstupného dňa 07.04.2020 je storno protokol zo dňa 07. 04. 2020, ktorý je vlastne akceptáciou odstúpenia od zmluvy. V ňom je vyčíslené aká suma pripadá na odstupné. Z textu ustanovenia § 33a, ani z dôvodovej správy nevyplýva, čo sa myslí pod pojmom vysporiadanie odstupného v bode 11. Súd prvej inštancie mal za to, že pojem „vysporiadanie„ predpokladá konsenzus, t.j. dvojstranný právny úkon predstavujúci zhodný prejav vôle oboch strán. V danom prípade z dokladu nazvaného “Odstúpenie od zmluvy - storno protokol„ táto skutočnosť nevyplýva. Tento doklad bol vyhotovený žalovaným a nebol žalobkyňou podpísaný. Ani z jeho obsahu nevyplýva, že zadržanie odstupného vo výške 30 %, ako aj poistného v sume 133,20 Eur bolo výsledkom /dobrovoľnej / dohody strán.
9. Súd prvej inštancie ďalej uviedol, že po odstúpení od zmluvy žalobkyňou dňa 07.04.2020 bola prijatá novela zákona o zájazdoch práve za účelom vyriešenia takýchto situácií, ktorej znenie, vrátane prechodného ustanovenia § 33a, žalovaný nesporne poznal. Nič mu nebránilo, vzhľadom aj k značnému času do termínu dojednaného zájazdu, aby po zaslaní výzvy na vydanie zadržaného odstupného zo dňa 15.06.2020 navrhol žalobkyni podľa § 33a ods. 1 zákona o zájazdoch zmenu zmluvy o zájazde, alebo urobil oznámenie o náhradnom zájazde. Neurobil to napriek tomu, že tvrdil, že bol na to pripravený. Ak by tak postupoval a nedošlo by k dohode, aj tak by bol povinný v zmysle § 33a ods. 9 zákona o zájazdoch podľa názoru súdu prvej inštancie vrátiť všetky platby, a to najneskôr do dňa 14.09.2021. Mal by však aj dosť času na to, aby ponúkol tento zájazd iným záujemcom.
10. Súd prvej inštancie poukázal aj na znenie ustanovenia § 33a bod 12 zákona o zájazdoch, ktorý však nepôsobí spätne na prípady odstúpenia pred dňom 29.05.2020. Tento rieši situáciu, kedy je možné poskytnúť zájazd, ale cestujúci nesúhlasí s cestovaním, napr. z obavy o svoje zdravie. Aj v takom prípade ukladá zákon povinnosť dojednať náhradný zájazd najneskôr do dňa 31.08.2021 a ak sa cestovná kancelária do tohto termínu s cestujúcim na poskytnutí náhradného zájazdu nedohodne, platí, že odstúpila od zmluvy a je povinná vrátiť všetky platby najneskôr do dňa 14 09.2021. Z uvedených dôvodov mal súd prvej inštancie za to, že nárok žalobkyne je dôvodný v plnom rozsahu a tomuto vyhovel. Ďalšími dôvodmi, ktoré si žalobkyňa uplatnila na poslednom pojednávaní a ktoré boli predmetom rozšírenej žaloby, sa už nezaoberal.
11. Úroky z omeškania súd prvej inštancie priznal až odo dňa 15.09.2021, odkedy sa žalovaný dostal do omeškania s poukazom na § 33a ods. 9 zákona o zájazdoch. v požadovanej výške v súlade s ustanovením § 517 Občianskeho zákonníka a v prevyšujúcej časti žalobu zamietol.
12. O trovách konania súd prvej inštancie rozhodol podľa zásady úspechu v spore v zmysle § 255 ods. 1 CSP.
13. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalovaný. Odvolanie odôvodnil tým, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Trval na tom, že v čase odstúpenia od zmluvy, t.j. dňa 07.04.2022 nebolo možné s určitosťou tvrdiť, či v čase dohodnutého čerpania, t.j. od 21.08.2020 až do 01.09.2020 bude nemožné z dôvodu pandémie COVID-19 poskytnúť zájazd, a preto v čase odstúpenia od zmluvy žalobkyňa nebola na základe tohto
dôvodu v zmysle § 21 ods. 2 zákona o zájazdoch oprávnená odstúpiť od zmluvy spôsobom, aby jej bola vrátená celá suma. Poukázal na to, že s týmto názorom sa súd prvej inštancie stotožnil v napadnutom rozsudku, avšak mal za to, že bolo potrebné postupovať podľa § 33a ods. 11 zákona č. 136/2020 Z.z.. S touto interpretáciou a aplikáciou ustanovení zákona č. 136/2020 Z.z., ako to urobil súd prvej inštancie žalovaný vyjadril svoj nesúhlas. Považoval za dôležité uviesť, že k odstúpeniu od zmluvy zo strany žalobkyne prišlo dňa 07.04.2020 a následne teda aj vysporiadaniu odstupného. Odstúpenie od zmluvy je jednostranný právny úkon, ktorý urobila žalobkyňa a uviedol, že postupoval v zmysle vtedy platných právnych noriem a v zmysle všeobecných obchodných podmienok. Uviedol, že zákon č. 136/2020 Z.z. nadobudol účinnosť až dňa 29.05.2020, pričom mal retroaktívne účinky, avšak nie je ho možné vzťahovať na už ukončené právne vzťahy. Považoval za zrejmé a logické, že za nevysporiadané odstupné by pri aplikácii tohto zákona mohlo prísť iba v čase, ak by prišlo k odstúpeniu od zmluvy, ale zmluvné strany si plnenie nevysporiadali, pričom v tomto prípade k vysporiadaniu prišlo a tým aj k zániku zmluvného vzťahu medzi stranami sporu. Vyslovil názor, že znenie zákona „vysporiadanie“ nie je možné interpretovať čisto účelovo len v prospech žalobkyne, pretože pri takejto argumentácii by „vysporiadaním“ bolo iba úplné vyhovenie nárokom žalobkyne, t.j. úplné vrátenie celej sumy, čo by taktiež bolo v absolútnom rozpore s právnym názorom na interpretáciu uvedenú v odseku 37 napadnutého rozsudku. Mal za to, že pri takejto retroaktívnej aplikácii zákona aj na už skončené vzťahy by vzniklo absolútne bezprávie a právna anarchia. Žiadal, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a žalobu v plnom rozsahu zamietol a priznal mu nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu, prípadne aby napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie a priznal mu nárok na náhradu trov odvolacieho konania.
14. K odvolaniu žalovaného sa vyjadrila žalobkyňa. Vo vyjadrení uviedla, že napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie považuje za vecne správne, že súd prvej inštancie riadne zistil skutkový stav veci, na základe čoho zákonne rozhodol. Stotožnila sa s odôvodnením napadnutého rozhodnutia a s odvolaním žalovaného vyjadrila v celom rozsahu nesúhlas. Vyslovila názor, že súd prvej inštancie sa správne vysporiadal so skutkovým, ako aj právnym stavom veci a správne vyhodnotil, že pod pojmom „vysporiadanie“ sa predpokladá konsenzus, t.j. dvojstranný právny úkon, predstavujúci zhodný prejav vôle oboch strán. Z listinného dôkazu označeného ako odstúpenie od zmluvy - storno protokol nie je možné vyvodiť, že by súhlasila so stornom poplatku, nakoľko na uvedenej listine absentuje jej podpis. Už z jej samotného úkonu - odstúpenie od zmluvy z dôvodu mimoriadnych a nepredvídaných okolností mala za zrejmé, že nesúhlasí s vrátením uhradenej ceny zájazdu bez storno poplatku. Storno protokol vypracoval a podpísal výlučne žalovaný. Považovala za potrebné poukázať na to, že v danom spore, ale aj v samotnom zmluvnom vzťahu vystupovala ako spotrebiteľ. Zároveň poukázala na to, že odstúpenie od zmluvy je jednostranný právny úkon, ktorý si nevyžaduje akceptáciu v podobe storno protokolu, ako uvádzal žalovaný. Tento úkon preto nemožno považovať za dohodu, resp. vysporiadanie odstupného, ale za jednostranný úkon žalovaného proti žalobkyni (spotrebiteľke), ktorý ona nijakým spôsobom neakceptovala. Mala za to, že žalovaný počas celého konania nepreukázal dôvodnosť ním uplatneného odstupného a poukázala na znenie § 21 ods. 1 zákona o zájazdoch. Uviedla, že v zmluve o zájazde uzatvorenej medzi ňou a žalovaným nie je odstupné dohodnuté, výška odstupného nie je určená ani v rámci formulára o štandardných informáciách pre zmluvy o zájazde, v ktorom je uvedené právo cestujúceho odstúpiť od zmluvy, avšak výška odstupného a jej prípadný výpočet absentujú. Poukázala na to, že v danom prípade nešlo o zmluvne dohodnuté odstupné, a preto odstupné vo výške žalovanej sumy, ktorú si uplatnil a ponechal žalovaný považovala za nedôvodné, nezákonné a taktiež v rozpore so zákonnými ustanoveniami upravujúcimi práva spotrebiteľa podľa Občianskeho zákonníka, ako aj zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa. Navrhla, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil a priznal jej nárok na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu.
15. Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací podľa § 34 CSP, prejednal odvolanie žalovaného v rozsahu danom ustanovením § 379 CSP, rešpektujúc svoju viazanosť odvolacími dôvodmi podľa § 380 CSP, nenariadil pojednávanie, pretože nepovažoval za potrebné doplniť alebo zopakovať dokazovanie (§ 385 ods. 1 CSP) a contrario a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného proti prvej a tretej výrokovej vete napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie nie je dôvodné, a preto podľa § 387 ods. 1 a 2 CSP rozsudok súdu prvej inštancie v tejto časti ako vecne správny potvrdil. Ďalej dospel k záveru, že odvolanie žalovaného proti druhej výrokovej vete je potrebné odmietnuť podľa § 386 písm. b) CSP, nakoľko bolo podané neoprávnenou osobou.
16. Odvolací súd z obsahu spisu zistil, že žalobkyňa sa proti žalovanému domáhala zaplatenia sumy 752,40 Eur s príslušenstvom na základe zmluvy o zájazde uzatvorenej medzi žalobkyňou a žalovaným. Zo spisu vyplýva, že žalobkyňa a žalovaný dňa 03.01.2020 uzavreli zmluvu o zájazde, na základe ktorej žalovaný poskytol žalobkyni zájazd na cieľové miesto Turecko-Side v termíne od 21.08.2020 do 01.09.2020 a že neoddeliteľnou súčasťou tejto zmluvy sú Všeobecné zmluvné podmienky CK, informácie zverejnené na webovom sídle CK, príslušný katalóg s cenníkom, ďalšie informačné materiály a formulár štandardných informácií pre zmluvy o zájazde pričom žalobkyňa vyhlásila, že sa s nimi oboznámila pred uzavretím zmluvy a že s nimi súhlasí. V článku 11 formulára štandardných informácii pre zmluvy o zájazde je upravená možnosť odstúpenia od zmluvy o zájazde cestujúcim z dôvodu neodvrátiteľných a mimoriadnych okolností, a to tak, že cestujúci je oprávnený odstúpiť od zmluvy o zájazde pred začiatkom poskytovania zájazdu bez zaplatenia odstupného, ak v cieľovom mieste alebo jeho bezprostrednej blízkosti nastanú neodvrátiteľné okolnosti (napr. ak existujú vážne bezpečnostné problémy v destinácii), ktoré významne ovplyvnia poskytovanie zájazdu alebo prepravu cestujúcich do cieľového miesta. V takom prípade odstúpenia od zmluvy o zájazde má cestujúci nárok na vrátenie všetkých platieb, ktoré za zájazd zaplatil. V článku 12 uvedeného formulára je upravená možnosť odstúpenia od zmluvy o zájazde cestujúcim bez uvedenia dôvodu, a to tak, že cestujúci môže kedykoľvek pred začatím poskytovania zájazdu odstúpiť od zmluvy o zájazde za primerané a odôvodnené odstupné. Cestovná kancelária je povinná vrátiť cestujúcemu všetky platby, ktoré od neho prijala, znížené o odstupné. Z podania označeného ako Formulár - odstúpenie od Zmluvy o zájazde vyplýva, že žalobkyňa ku dňu 07.04.2020 odstúpila od zmluvy o zájazde, na základe ktorého žalovaný vypracoval Storno protokol, ktorým žalobkyni vrátil časť uhradenej sumy v sume 1.444,80 Eur. Žalobkyni nevrátil sumu 752,40 Eur pozostávajúcu z odstupného 30 % vo výške 619,20 Eur a z poistenia vo výške 133,20 Eur. Výzvou zo dňa 15.06.2021 žalobkyňa vyzvala žalovaného na vrátenie storno poplatku podľa § 21 ods. 2 zákona o zájazdoch z dôvodu, že v cieľovej destinácii, resp. všeobecne vo svete nastali neodvrátiteľné a mimoriadne okolnosti, ktoré významne ovplyvnili poskytnutie služieb cestovného ruchu a že za túto neodvrátiteľnú a mimoriadnu okolnosť sa považuje šírenie pandémie infekčného ochorenia COVID-19. Na pojednávaní dňa 22.04.2022 súd prvej inštancie pripustil zmenu návrhu vo vzťahu k novým skutkovým okolnostiam, na základe ktorých sa žalobkyňa domáha plnenia, a to na základe tvrdenia, že nedošlo k dojednaniu o odstupnom.
17. Podľa § 21 ods. 1 zákona o zájazdoch, cestujúci je oprávnený kedykoľvek pred začatím zájazdu odstúpiť od zmluvy o zájazde. V zmluve o zájazde možno dohodnúť odstupné, ktorého výška musí zohľadňovať čas odstúpenia od zmluvy o zájazde pred začatím zájazdu, predpokladané zníženie nákladov v dôsledku neposkytnutia služieb cestovného ruchu tvoriacich zájazd cestujúcemu a predpokladaný príjem z náhradného predaja služieb cestovného ruchu. Ak odstupné nie je dohodnuté, jeho výška sa vypočíta ako cena zájazdu znížená o súčet úspory nákladov za neposkytnuté služby cestovného ruchu a príjmov z náhradného predaja služieb cestovného ruchu. Na žiadosť cestujúceho je cestovná kancelária povinná poskytnúť odôvodnenie výšky odstupného.
18. Podľa § 21 ods. 2 zákona o zájazdoch, cestujúci je oprávnený odstúpiť od zmluvy o zájazde pred začatím zájazdu bez zaplatenia odstupného, ak v cieľovom mieste alebo v jeho bezprostrednej blízkosti nastanú neodvrátiteľné a mimoriadne okolnosti, ktoré významne ovplyvnia poskytovanie zájazdu alebo prepravu cestujúcich do cieľového miesta; pri odstúpení od zmluvy o zájazde má cestujúci nárok na vrátenie všetkých platieb, ktoré za zájazd zaplatil.
19. Podľa § 21 ods. 4 zákona o zájazdoch, pri odstúpení od zmluvy o zájazde podľa odsekov 1 až 3 je cestovná kancelária povinná vrátiť cestujúcemu všetky platby, ktoré od neho alebo v jeho mene prijala na základe zmluvy o zájazde alebo v súvislosti s ňou bezodkladne, najneskôr však do 14 dní odo dňa doručenia oznámenia o odstúpení od zmluvy o zájazde alebo odstúpenia cestovnej kancelárie od zmluvy o zájazde. Ustanovenie odseku 1 tým nie je dotknuté.
20. Podľa § 33a ods. 1 zákona o zájazdoch v znení účinnom od 29.05.2020, ak v dôsledku mimoriadnej situácie z dôvodu ochorenia COVID-19 v Slovenskej republike alebo obdobnej situácie v cieľovom mieste alebo v ktoromkoľvek mieste trasy zájazdu nie je možné poskytnúť cestujúcemu základné znaky služieb cestovného ruchu podľa zmluvy o zájazde, je cestovná kancelária oprávnená cestujúcemu a) navrhnúť zmenu zmluvy o zájazde alebo b) zaslať oznámenie o náhradnom zájazde, ak cestujúci neprijme navrhnutú zmenu zmluvy o zájazde podľa písmena a).
21. Podľa § 33a ods. 2 zákona o zájazdoch v znení účinnom od 29.05.2020, ak cestujúci prijme zmenu zmluvy o zájazde podľa odseku 1 písm. a) a cena zájazdu, ktorý je predmetom zmeny zmluvy o zájazde, je rozdielna ako suma platieb prijatých na základe zmluvy o zájazde, zmluvné strany si vzájomne vyrovnajú rozdiel medzi cenou za zájazd, ktorý je predmetom zmeny zmluvy o zájazde, a sumou platieb prijatých na základe zmluvy o zájazde.
22. Podľa § 33a ods. 1 zákona o zájazdoch v znení účinnom od 29.05.2020, oznámenie o náhradnom zájazde má písomnú formu a doručuje sa na trvanlivom nosiči spôsobom, akým bola cestujúcemu doručená zmluva o zájazde, ak sa strany nedohodli inak. Oznámenie o náhradnom zájazde obsahuje najmä informáciu o a) sume platieb prijatých na základe zmluvy o zájazde, b) tom, že základné znaky služieb cestovného ruchu obsiahnuté v zmluve o zájazde môžu byť po dohode s cestujúcim pri náhradnom zájazde zmenené, c) práve cestujúceho postúpiť zmluvu o zájazde podľa § 18.
23. Podľa § 33a ods. 4 zákona o zájazdoch v znení účinnom od 29.05.2020, cestujúci, ktorý uzatvoril zmluvu o zájazde, je oprávnený náhradný zájazd písomne odmietnuť do 14 dní odo dňa doručenia oznámenia o náhradnom zájazde, ak je a) počas mimoriadnej situácie z dôvodu ochorenia COVID-19 v Slovenskej republike zaradený do evidencie uchádzačov o zamestnanie, b) samostatne zárobkovo činnou osobou alebo jednoosobovou spoločnosťou s ručením obmedzeným, ktorej bol priznaný finančný príspevok v rámci projektu na podporu udržania zamestnanosti v súvislosti s vyhlásením mimoriadnej situácie, núdzového stavu alebo výnimočného stavu a odstránením ich následkov, čo sa preukazuje potvrdením o priznaní uvedeného príspevku, c) osamelým rodičom, ktorému bol priznaný nárok na pandemické ošetrovné, čo sa preukazuje potvrdením o priznaní nároku na uvedené ošetrovné a čestným vyhlásením o skutočnosti, že je osamelým rodičom, alebo d) osobou tehotnou ku dňu doručenia oznámenia o náhradnom zájazde, čo sa preukazuje lekárskym potvrdením, e) osobou vo veku 65 a viac rokov, čo sa preukazuje dátumom narodenia v občianskom preukaze alebo inom obdobnom doklade totožnosti.
24. Podľa § 33a ods. 5 zákona o zájazdoch v znení účinnom od 29.05.2020, cestujúci, ktorý uzatvoril zmluvu o zájazde, je oprávnený náhradný zájazd písomne odmietnuť do 14 dní odo dňa doručenia oznámenia o náhradnom zájazde len čiastočne, ak sa aspoň na jedného cestujúceho uvedeného v zmluve o zájazde vzťahuje niektorá zo situácií podľa odseku 4.
25. Podľa § 33a ods. 6 zákona o zájazdoch v znení účinnom od 29.05.2020, ak cestujúci, ktorý uzatvoril zmluvu o zájazde, odmietne náhradný zájazd podľa odseku 4, cestovná kancelária je povinná vrátiť mu všetky platby, ktoré prijala na základe zmluvy o zájazde, bez zaplatenia odstupného, a to bezodkladne, najneskôr však do 14 dní odo dňa doručenia odmietnutia náhradného zájazdu. Ak cestujúci, ktorý uzatvoril zmluvu o zájazde, čiastočne odmietne náhradný zájazd vo vzťahu k jednému alebo viacerým cestujúcim z jednej zmluvy o zájazde podľa odseku 5, cestovná kancelária je povinná vrátiť mu platby, ktoré prijala na základe zmluvy o zájazde, bez zaplatenia odstupného zodpovedajúce účastníkom, ktorí sa náhradného zájazdu nezúčastnia, a to bezodkladne, najneskôr však do 14 dní odo dňa doručenia čiastočného odmietnutia náhradného zájazdu.
26. Podľa § 33a ods. 7 zákona o zájazdoch v znení účinnom od 29.05.2020, cestovná kancelária je povinná dohodnúť sa s cestujúcim na poskytnutí náhradného zájazdu najneskôr do 31. augusta 2021.
27. Podľa § 33a ods. 8 zákona o zájazdoch v znení účinnom od 29.05.2020, ak je cena za náhradný zájazd rozdielna ako suma platieb prijatých na základe zmluvy o zájazde, zmluvné strany si vzájomne vyrovnajú rozdiel medzi sumou v oznámení o náhradnom zájazde a cenou náhradného zájazdu do 14 dní odo dňa, keď sa cestovná kancelária s cestujúcim dohodli na poskytnutí náhradného zájazdu.
28. Podľa § 33a ods. 9 zákona o zájazdoch v znení účinnom od 29.05.2020, ak sa cestovná kancelária s cestujúcim na poskytnutí náhradného zájazdu nedohodne do 31. augusta 2021, platí, že odstúpila
od zmluvy o zájazde a je povinná cestujúcemu vrátiť všetky platby, ktoré prijala na základe zmluvy o zájazde, a to bezodkladne, najneskôr však do 14. septembra 2021.
29. Podľa § 33a ods. 10 zákona o zájazdoch v znení účinnom od 29.05.2020, ak cestujúci alebo cestovná kancelária v čase od 12. marca 2020 do účinnosti tohto zákona od zmluvy o zájazde odstúpili podľa § 21 ods. 2 alebo ods. 3 písm. b) a cestovná kancelária na základe odstúpenia od zmluvy podľa § 21 ods. 2 alebo ods. 3 písm. b) nevrátila cestujúcemu všetky platby, ktoré na základe zmluvy o zájazde prijala, postupuje sa podľa odseku 1.
30. Podľa § 33a ods. 11 zákona o zájazdoch v znení účinnom od 29.05.2020, ak cestujúci v čase od 12. marca 2020 do účinnosti tohto zákona odstúpil od zmluvy o zájazde podľa § 21 ods. 1 a k vysporiadaniu odstupného nedošlo, postupuje sa podľa odseku 1.
31. Podľa § 33a ods. 12 zákona o zájazdoch v znení účinnom od 29.05.2020, ak je napriek mimoriadnej situácii z dôvodu ochorenia COVID-19 v Slovenskej republike alebo obdobnej situácie v cieľovom mieste alebo v ktoromkoľvek mieste trasy zájazdu možné poskytnúť zájazd podľa zmluvy o zájazde a cestujúci nesúhlasí s poskytnutím zájazdu, je povinný o tom písomne informovať cestovnú kanceláriu najneskôr 30 dní pred začatím zájazdu; prvých 30 dní odo dňa účinnosti tohto zákona najneskôr 15 dní pred začatím zájazdu. Cestovná kancelária je povinná cestujúcemu do 14 dní odo dňa doručenia informácie podľa prvej vety zaslať oznámenie o náhradnom zájazde podľa odseku 3 a postupovať podľa odsekov 7 až 9; ustanovenia odsekov 4, 5 a 6 sa nepoužijú.
32. Podľa § 33a ods. 13 zákona o zájazdoch v znení účinnom od 29.05.2020, cestovná kancelária nie je počas mimoriadnej situácie z dôvodu ochorenia COVID-19 v Slovenskej republike alebo obdobnej situácie v cieľovom mieste alebo v ktoromkoľvek mieste trasy zájazdu oprávnená požadovať od cestujúceho úhradu splátok ceny zájazdu; to neplatí, ak cestujúci prijme zmenu zmluvy o zájazde podľa odseku 1 písm. a).
33. Odvolací súd preskúmaním veci zistil, že súd prvej inštancie predmetný vzťah vzniknutý medzi stranami sporu správne posúdil ako spotrebiteľský vzťah, na ktorý je potrebné okrem zákona o zájazdoch aplikovať aj všeobecné ustanovenia o ochrane spotrebiteľov upravených v Občianskom zákonníku.
34. Odvolací súd sa stotožnil s názorom súdu prvej inštancie, ktorým sa stotožnil s právnym názorom uvedeným v rozhodnutiach českých súdov predložených žalovaným, z ktorých vyplýva, že nárok na odstúpenie od zmluvy o zájazde podľa § 21 ods. 2 zákona o zájazdoch bez zaplatenia odstupného môže prichádzať do úvahy len v prípade, ak existujú také nevyhnuté a mimoriadne okolnosti, ktoré majú zásadný dopad na poskytnutie konkrétneho zájazdu alebo prepravu naň v dobe tak časovo blízkej termínu zájazdu, že je relevantné zistenie, že sa zájazd nebude môcť uskutočniť vôbec alebo nie v plnom rozsahu a že takouto dobou nemôže byť doba piatich mesiacov pred termínom zájazdu. Odvolací súd sa zároveň stotožnil aj so záverom súdu prvej inštancie, že z týchto rozhodnutí českých súdov nevyplýva, že by aj v českej právnej úprave došlo k takým prikázaným postupom, ako sú uvedené v § 33a zákona o zájazdoch v znení účinnom od 29.05.2020, resp. že by sa tieto súdy touto otázkou zaoberali.
35. Odvolací súd uvádza, že novelizáciou zákona o zájazdoch, a to zákonom č. 136/2020 Z.z. ktorým sa dopĺňa zákon č. 170/2018 Z.z. o zájazdoch, spojených službách cestovného ruchu, niektorých podmienkach podnikania v cestovnom ruchu a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 119/2019 Z.z., ktorá nadobudla účinnosť dňa 29.05.2020 (ďalej len „novela zákona o zájazdoch“, resp. „zákon č. 136/2020 Z.z.“) zákonodarca schválil Prechodné ustanovenia súvisiace s mimoriadnou situáciou týkajúcou sa ochorenia COVID-19 v § 33a. Táto novela sa vzťahuje na zájazdy, ktoré nebolo možné objektívne poskytnúť z dôvodu mimoriadnej situácie z dôvodu ochorenia COVID-19 v Slovenskej republike alebo obdobnej situácie v cieľovom mieste alebo v ktoromkoľvek mieste trasy zájazdu. Z uvedenej novely je zrejmá snaha zákonodarcu dočasne upraviť, resp. vstúpiť aj do tých právnych vzťahov, ktoré vznikli na základe skôr prijatej právnej normy a meniť ich režim, čo vyplýva aj zo samotného doslovného znenia zákona, ktoré má za cieľ jednoznačne upraviť aj vzťahy vzniknuté pred účinnosťou tejto novelizácie, pričom ide o dočasnú úpravu právnych vzťahov dotknutých celosvetovou pandémiou. Z ustanovenia § 33a ods. 10 zákona č. 136/2020 Z.z. je zrejmé, že v prípade, ak v čase mimoriadnej situácie od 12.03.2020 do účinnosti novely zákona o zájazdoch, t.j. do dňa 29.05.2020 cestujúci alebo cestovné kancelárie odstúpili od zmluvy o zájazde z dôvodu
mimoriadnej a neodvrátiteľnej okolnosti, ktorou je napr. šírenie vírusu COVID-19, platí, že pôvodná zmluva o zájazde trvá, ak cestovná kancelária nevrátila cestujúcemu všetky platby, ktoré na základe zmluvy o zájazde prijala, pričom cestujúci nie je povinný nijakým spôsobom dokazovať to, prečo sa s cestovnou kanceláriou nedohodol na náhradnom zájazde. Predpokladom na vrátenie finančných prostriedkov, ktoré cestujúci zaplatil, je uplynutie lehoty a že nová dohoda o náhradnom zájazde medzi cestujúcim a cestovnou kanceláriou nebola uzavretá. V zmysle ustanovenia § 33a ods. 11 zákona č. 136/2020 Z.z., pokiaľ cestujúci v čase od 12.03.2020 do účinnosti novely zákona o zájazdoch odstúpil od zmluvy o zájazde podľa § 21 ods. 1 zákona o zájazdoch a do účinnosti tejto novely nebolo odstupné zaplatené, cestovná kancelária bola povinná postupovať podľa odseku 1 tohto ustanovenia, a to ponúknuť cestujúcemu zmenu zmluvy o zájazde alebo oznámiť náhradný zájazd. V prípade, že z dôvodu mimoriadnej situácie z dôvodu ochorenia COVID-19 v Slovenskej republike alebo obdobnej situácie v cieľovom mieste alebo v ktoromkoľvek mieste trasy zájazdu cestujúci cestovnej kancelárii oznámi, že nesúhlasí s poskytnutím zájazdu, podľa § 33a ods. 12 zákona č. 136/2020 Z.z., cestovná kancelária je povinná postupovať podľa ods. 6 tohto ustanovenia a vrátiť mu všetky platby, ktoré prijala na základe zmluvy o zájazde, bez zaplatenia odstupného, a to bezodkladne.
36. V danom prípade žalobkyňa odstúpila od zmluvy o zájazde uzavretej medzi ňou a žalovaným ku dňu 07.04.2020 z dôvodu mimoriadnej situácie z dôvodu ochorenia COVID-19, čo medzi stranami v predmetnom konaní sporné nebolo. Zo storno protokolu vystaveného žalovaným dňa 07.04.2020 bolo tiež zrejmé, že žalovaný žalobkyni na základe jej odstúpenia od zmluvy o zájazde vrátil zaplatenú cenu zájazdu po odpočítaní odstupného vo výške 752,40 Eur predstavujúceho odstupné vo výške 30 % a poistenie vo výške 133,20 Eur, t.j. nevrátil jej všetky plnenia, ktoré žalobkyňa zaplatila. Nakoľko k odstúpeniu od zmluvy o zájazde došlo v období po 12.03.2020 a pred účinnosťou zákona č. 136/2020 Z.z. z dôvodu mimoriadnej situácie spôsobenej ochorením COVID-19 a žalovaný žalobkyni nevrátil všetky plnenia, ktoré zaplatila na základe zmluvy o zájazde, odvolací súd na základe vyššie uvedeného dospel k záveru, že v danom prípade nedošlo k zániku uvedenej zmluvy o zájazde a žalovaný bol v súlade s ustanovením § 33a zákona č. 136/2020 Z.z. povinný vrátiť žalobkyni celú cenu zaplateného zájazdu bez zaplatenia odstupného. Z uvedeného dôvodu odvolací súd dospel k záveru, že súd prvej inštancie rozhodol správne, keď dospel k záveru, že nárok žalobkyne na vrátenie odstupného je dôvodný v plnom rozsahu.
37. Podľa § 359 CSP odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.
38. Podľa citovaného ustanovenia CSP oprávnenou stranou na podanie odvolania je strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. V danom prípade súd prvej inštancie druhou výrokovou vetou napadnutého rozsudku v prevyšujúcej časti žalobu zamietol, to znamená, že v tejto časti bolo rozhodnutie vydané v prospech žalovaného. Odvolací súd preto dospel k záveru, že žalovaný nie je oprávnenou osobou na podanie odvolania proti druhej výrokovej vete napadnutého rozsudku.
39. Vzhľadom na to, že v predmetnej veci mala žalobkyňa úspech vo veci, nakoľko súd prvej inštancie jej žalobe o zaplatenie sumy 752,40 Eur s úrokom z omeškania 5 % ročne od 15.09.2021 až do zaplatenia vyhovel a žalobu zamietol len v časti úroku z omeškania, čo predstavovalo len nepatrný neúspech žalobkyne v konaní, odvolací súd dospel k záveru, že súd prvej inštancie v súlade s § 255 ods. 1 CSP priznal žalobkyni nárok na náhradu trov konania pred súdom prvej inštancie v rozsahu 100 % správne.
40. S poukazom na vyššie uvedené dôvody odvolací súd dospel k záveru, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaného dokazovania k správnym skutkovým zisteniam a predmetnú vec správne právne posúdil, a preto rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti prvej a tretej výrokovej vety podľa § 387 ods. 1 a 2 CSP ako vecne správny potvrdil a odvolanie žalovaného proti druhej výrokovej vete podľa § 386 písm. b) CSP odmietol, nakoľko bolo podané neoprávnenou osobou.
41. Odvolací súd rozhodol o trovách odvolacieho konania podľa § 396 ods. 1, § 262 ods. 1 a § 255 ods. 1 CSP tak, že nárok na ich náhradu v plnom rozsahu priznal žalobkyni, ktorá bol v odvolacom konaní úspešná. O výške náhrady trov odvolacieho konania rozhodne v súlade s § 262 ods. 2 v nadväznosti na § 251 CSP súd prvej inštancie.
42. Rozsudok bol jednohlasne schválený členmi odvolacieho senátu.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 písm. a/ až c/ CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) CSP (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie ( § 422 ods. 1 a 2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).