Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

12P/29/2014

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Dunajská Streda v konaní pred sudkyňou JUDr. Evou Bíróovou vo veci starostlivosti súdu o maloletého L. V., B.. XX.XX.XXXX, bytom u matky, dieťa v konaní zastúpené kolíznym opatrovníkom: Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Dunajská Streda, dieťa rodičov: matka - Z. L., B.. XX.XX.XXXX, X. J. U., B.. U. XXX/X, zastúpená JUDr. Helenou Buzgóovou, advokátkou, Dunajská Streda, Alžbetínske nám. 2 a otec - L. V., B.. XX.XX.XXXX, X. J. U., B. P. XXXX/XX, o návrhu otca na zmenu rozsahu styku otca s maloletým dieťaťom, takto

rozhodol:

Súd u p r a v u j e styk otca s maloletým L. V., B.. XX.XX.XXXX nasledovne:

„Otec je oprávnený stýkať sa s mal. L. každý nepárny víkend nepretržite od soboty od 10.00 hod. do nedele 18.00 hod., mimo bežnej úpravy je oprávnený stýkať sa s maloletým počas Vianočných sviatkov každý nepárny rok dňa 24.12. od 9.00 hod. do 18.00 hod., každý Veľkonočný pondelok od 9.00 hod. do 18.00 hod. a každý tretí júlový týždeň roka od pondelka 10.00 hod. nepretržite do nedele 18.00 hod.“

Matka je povinná dieťa v stanovený čas na styk s otcom pripraviť a otcovi dieťa v stanovený čas odovzdať osobne v mieste bydliska dieťaťa a otec je povinný v stanovený čas dieťa osobne matke vrátiť v mieste bydliska dieťaťa.

V prípade, že sa z vážnych dôvodov nebude môcť styk otca s dieťaťom uskutočniť, sú povinní rodičia o tomto dôvode sa navzájom informovať najneskôr 18 hodín pred začiatkom styku.

Týmto sa mení v časti úpravy rozsahu styku otca s mal. L. rozsudok tunajšieho súdu č. k. -29 zo dňa 23.09.2013.

Rodičia sú povinní zaplatiť tunajšiemu súdu na trovách štátu každý sumu 65,79 eur, do 3 dní od doručenia tohto rozsudku.

Žiadny z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

Návrhom zo dňa 28.04.2014 sa otec maloletého (navrhovateľ) domáha zmeny rozsahu styku s dieťaťom. Návrh odôvodnil tým, že matka mu napriek súdnej úprave styku bráni v stretnutiach s dieťaťom, k

nemožnosti styku si vymýšľa nepravdivé dôvody. Navrhol úpravu každý nepárny víkend nepretržite od soboty do nedele, počas Veľkonočného pondelka a a Na Štedrý deň.

Matka v rovnaký deň podala na tunajšom súde vlastný návrh na zmenu úpravy styku s odôvodnením, že dieťa po stretnutiach s otcom sa správa mimoriadne nervózne, agresívne, o čom ju informovali aj v škôlke, dostáva záchvaty zúrivosti a plaču, začalo sa pomočovať. Kvôli tomu navštívila s dieťaťom pedopsychiatra, ktorý odporučil citlivý a pokojný prístup k dieťaťu. Dieťa má podivné rozhovory o budúcom svete, matka má podozrenie z toho, že otec vstúpil do nejakej sekty a dieťa orientuje nesprávnym smerom. V apríli t. r., v čase prípravy dieťaťa na stretnutie s otcom sa dieťa pred otcom schovalo a odmietlo s ním odísť. Otec sa domáhal styku násilím. Nemá záujem brániť dieťaťu v styku s otcom, ale záleží jej na zdravom vývoji dieťaťa. Navrhla zmeniť úpravu styku v zmysle výsledkov navrhovaného znaleckého dokazovania.

Návrh matky bol zaevidovaný pod sp. zn. , uznesením zo dňa 18.07.2014 bol vec zastavená.

Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom rodičov, znalcom z odvetvia poradenská psychológia, oboznámením sa s predloženými listinnými dôkazmi, predchádzajúcou úpravou výkonu práv a povinností rodičov k maloletému a zistil nasledovný skutkový stav veci:

Rozsudkom tunajšieho súdu č. k. -29 zo dňa 23.09.2013 bol maloletý zverený do osobnej starostlivosti matke, otec bol zaviazaný k povinnosti platiť na výživu mal. dieťaťa 100 eur mesačne a zároveň súd upravil rozsah styku otca s maloletým tak, že otec je oprávnený stýkať sa s dieťaťom každú nepárnu sobotu a každú nepárnu nedeľu vždy od 9.00 h do 18.00 h. Maloletý mal v tom čase 3,5 roka, vzhľadom na potrebu dlhšieho rozvíjania vzájomného vzťahu otca a dieťaťa súd upravil styk bez prespatia dieťaťa u otca počas noci.

Matka vypovedala, že chce zabezpečiť dieťaťu normálne detstvo, ale u otca je psychicky aj fyzicky týrané. Dieťa jej povedalo, že ho otec zbil kuchynskou lyžicou a zatvoril v tme do kúpeľne. Znova sa začalo pomočovať, vykrikuje zo spánku, v škôlke sa správa agresívne a bije sa. Pre chorľavosť a pomočovanie v škôlke nespáva, poobede je v starostlivosti jej matky.

Otec vo svojej výpovedi uviedol, že styk sa podľa súdnej úpravy realizoval do marca t. r., následne sa stretli až v júni na tri hodiny, dieťa sa správalo normálne. Sám si všimol, že maloletý rozpráva akoby z rozprávky divné veci, agresívne správanie u dieťaťa nepozoroval. V čase styku často s dieťaťom navštevoval matku a najmä bratov jeho nebohej manželky, dieťa tam trávilo čas v prítomnosti otca s ich deťmi. Spoločne sa hrávali, športovali, bicyklovali.

Podľa správ kolízneho opatrovníka zo šetrenia výchovného prostredia u matky aj u otca matka s dieťaťom býva u svojich rodičov v trojizbovom byte, v starostlivosti o dieťa jej rodičia - dôchodcovia pomáhajú. V byte má matka spoločne s dieťaťom vyhradenú jednu izbu, matka má pre dieťa zabezpečené všetky veci osobnej potreby, dieťa má vytvorený vhodný priestor na pokojný spánok. Otec býva so svojim ďalším dieťaťom, mal. L., B.. XXXX v dvojizbovom byte, riadne zariadenom, udržiavanom v poriadku a čistote.

Zo správy poradenského psychológa zo dňa 18.07.2014 vyplýva, že bol vykonaný pohovor samostatne s rodičmi a dieťaťom, následne aj v dvojiciach, matka sa ohradila voči výchovným metódam otca a naopak. Rodičom odporučili, aby sa na pravidlách stretnutí otca s dieťaťom dohodli tak, aby túto dohodu mohli obaja rešpektovať s predpokladom slušnej komunikácie medzi rodičmi. Rodičia prisľúbili, že budú rešpektovať potreby a prežívanie dieťaťa a v záujme dieťaťa sa dohodnú.

Uznesením č. k. -32 zo dňa 21.07.2014 súd nariadil dokazovanie znalcom vo odbore psychológia, odvetvie poradenská psychológia. Súdom ustanovený znalec predložil dňa 03.10.2014 znalecký posudok č. 22/2014, z ktorého záverov vyplýva, že medzi rodičmi je vzájomne kritický a vzájomne obviňujúci vzťah so zníženou schopnosťou tolerancie a racionálnej komunikácie, vzťah otca k dieťaťu je bezprostredný, spontánny a prirodzený, vzťah matky k dieťaťu je výrazne citovo sýtený so zvýšeným strachom a výraznými ochraniteľskými postojmi. Medzi rodičmi snaha o devalváciu druhého rodiča pozorovaná nebola. Vzhľadom na vek dieťa súčasnú situáciu nechápe a pokiaľ je primerane jeho rozumovým schopnostiam vedené zo strany matky, nemali by návštevy u otca pôsobiť na dieťa rušivo. Nočné pomočovanie dieťaťa nepovažuje znalec (všeobecne u detí do veku 5 až 6 rokov) za patologické, poukázal na to, že detské chápanie a porozumenie v predškolskom veku je poznačené bohatou fantazijnou činnosťou, ktorá nemusí mať nič spoločné s realitou. Pre správny emocionálny a psychosociálny vývin dieťaťa je dôležité zachovať a podporovať postupný rozvoj citových väzieb a sociálnych vzťahov. Úlohou otca je chrániť a podporovať primárnu väzbu medzi dieťaťom a matkou. Väzba s otcom je sekundárna a pomáha formovať osobnosť dieťaťa. Milujúci a starostliví rodičia nekalkulujú s výmenou, alebo súperením vo svojich rolách a putách k dieťaťu a konajú v záujme zdravého psychosociálneho vývinu dieťaťa. Rodičia dieťa učia, že si zaslúžia jeho dôveru a úctu. Znalec odporučil vytváranie vzťahu dieťaťa k obom rodičom, k čomu majú obaja rodičia predpoklady a za vhodné odporučil celodennú návštevu škôlky z dôvodu zlepšenia jeho psychosociálneho vývinu. Vo svojej doplňujúcej výpovedi znalec uviedol, že sa pridržiava svojich záverov uvedených v znaleckom posudku, vyšetrenie vykonal samostatne pohovorom s matkou aj s otcom, ďalej skúmal interakcie otca a syna bez prítomnosti matky. Dieťa sa v prítomnosti otca správalo prirodzene a nemalo strach. Poukázal na to, že obaja rodičia majú predpoklady na výchovu dieťaťa a malo by to byť umožnené. Nezistil žiadne prekážky v tom, aby dieťa u otca prespávalo, otec sa vie k maloletému správať a vie sa oňho postarať. Vzhľadom k tomu, že dieťa sa s otcom doteraz stretávalo len na niekoľko hodín a u otca nespávalo, nevidel súvis v stretnutiach s otcom a s pomočovaním, s tým, že dieťa je vo veku, kedy sa to stáva. Podľa znalca dieťa z otca nemá strach. V prípade spomínanej tmy podľa znalca mohlo ísť jednorazovú záležitosť, keď zrazu zhaslo svetlo. Poukázal tiež na to, že dieťa chodí medzi väčšie deti a z nich si pre seba vyberá vzorové správanie, nejde však o priamy vplyv otca. Deti v tomto veku majú veľmi veľkú fantáziu a môžu si vymýšľať. Odporúčal celodennú návštevu škôlky, aby si dieťa zvyklo na detskú spoločnosť. Odporúčal spočiatku stráviť čas dieťaťa s otcom celý deň a následne aj s prespaním.

Otec trval na svojom návrhu zmeniť úpravu rozsahu styku tak, aby dieťa u neho aj prespávalo s tým, že všetky problémy, ktoré tu sú, spôsobuje prostredie, v ktorom matka s dieťaťom žije.

Matka cestou právnej zástupkyne navrhla, aby sa dieťa prvé tri mesiace stretávalo s otcom bez prespania a pokiaľ sa neprejavia problémy, následne môže dieťa u otca aj prespávať.

Kolízny opatrovník navrhol návštevy u otca zatiaľ bez prespania, avšak po celý deň a po upevnení vzťahu aj prespávanie dieťaťa u otca.

Rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté dieťa do osobnej starostlivosti. Ustanovenia a 26 sa použijú primerane. ( o rodine)

Podľa § 25 ods. 1 zák. o rodine rodičia sa môžu dohodnúť o úprave styku s maloletým dieťaťom pred vyhlásením rozhodnutia, ktorým sa rozvádza manželstvo; dohoda o styku rodičov s maloletým dieťaťom sa stane súčasťou rozhodnutia o rozvode. Podľa ods. 2 ak sa rodičia nedohodnú o úprave styku s maloletým dieťaťom podľa odseku 1, súd upraví styk rodičov s maloletým dieťaťom v rozhodnutí o rozvode; to neplatí, ak rodičia úpravu styku žiadajú neupraviť. Podľa ods. 4 ak jeden z rodičov opakovane bezdôvodne a zámerne neumožňuje druhému rodičovi styk s maloletým dieťaťom upravený podľa odseku 1 alebo 2, súd môže aj bez návrhu zmeniť rozhodnutie o osobnej starostlivosti.

Rodičia sa musia naučiť vzájomne komunikovať, budú sa stretávať minimálne pri preberaní dieťaťa, k čomu súd poukazuje a upozorňuje rodičov na to, že aj priemerne empatické dieťa sa v prítomnosti dvoch

nepriateľských rodičov nemôže cítiť dobre a jeho nechuť ublížiť niektorému z milovaných rodičov kladie na jeho psychiku ďalšie neúmerné požiadavky, ktoré dieťa zaťažujú a môžu ho ohrozovať v jeho zdravom vývoji. Pre svoj zdravý vývin potrebuje kooperatívny vzťah medzi rodičmi, aj keď rodičia ako partneri spolu nežijú. Je len na rodičoch, aby i v prípade rozpadu partnerského vzťahu vytvorili pre maloleté dieťa prostredie, v ktorom sa cíti bezpečne, s istotou sa môže vyvíjať a najmä sa od rodičov prirodzene učiť ako od dôveryhodných modelov všetkému, čo bude živote potrebovať. Len rodičia sú zodpovední za to, aby následky ich vzájomných konfliktov neprenášali na dieťa a nepoužívali ho ako nástroj boja proti druhému partnerovi. Súd apeluje na oboch rodičov, aby uprednostnili záujem dieťaťa nad svojimi záujmami a pokúsili sa v otázkach úpravy rodičovských práv k maloletému dospieť (i s možnosťou využitia odbornej pomoci) k modelu, ktorý uprednostní záujmy dieťaťa a zároveň bude rešpektovať i práva oboch rodičov, ktorí sú si v rozsahu a výkone rodičovských práv rovnocenní.

Vyhodnotením vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že je potrebné pristúpiť k úprave výkonu práv a povinností rodičov k mal. dieťaťu v časti úpravy rozsahu styku, nakoľko sa na ňom sami rodičia nie sú schopní dohodnúť, pričom je tu dôvod aj na zmenu. Vzhľadom na vek dieťaťa (necelých 5 rokov) a na záujem upevňovať a rozvíjať vzťah medzi otcom a dieťaťom, je žiaduci pravidelný časový harmonogram vzájomných stretnutí a podľa názoru súdu je potrebné budovanie a posilňovanie vzájomného vzťahu otca a dieťaťa podporovať. Tvrdenia matky smerujúce voči spôsobilosti otca o dieťa sa postarať neboli preukázané, práve naopak, znalec potvrdil schopnosť otca zabezpečiť dieťaťu potrebnú starostlivosť a vhodnosť prespávania dieťaťa u otca, ktorý má k tomu vytvorené aj vhodné prostredie. Dokazovaním nebol zistený žiadny dôvod, pre ktorý by nebolo možné vyhovieť návrhu otca, rozsah styku navrhol primerane tak, že aj matka má priestor na vytváranie víkendových aktivít a programov pre dieťa. Na základe uvedeného súd upravil rozsah styku v zmysle návrhu otca. Nebol dôvod ponechať styk v pôvodnej úprave (bez prespatia), nakoľko vzťah dieťaťa s otcom je vybudovaný, treba ho posilňovať a rozvíjať, pričom vzhľadom na to, že aj dieťa je už staršie, súd má za to, že zvládne u otca aj prespávanie, ďalšie odkladanie by bolo na škodu vzťahu. Matka mala priestor od času predchádzajúcej úpravy, aby vplývala na dieťa tak, aby bol v zmysle súdneho rozhodnutia riadne styk realizovaný a upevňovaný vzťah dieťaťa s otcom. Presné vymedzenie rozsahu styku maloletého dieťaťa s otcom je v záujme dieťaťa, aby si vybudovali čo najväčšiu vzájomnú citovú väzbu. Otec iba v čase stretávania sa s dieťaťom môže participovať na jeho výchove a starostlivosti, v čom ho matka v súčasnosti obmedzuje.

O trovách konania súd rozhodol podľa

Podľa štát má podľa výsledkov konania proti účastníkom právo na náhradu trov konania, ktoré platil, pokiaľ u nich nie sú predpoklady pre oslobodenie od súdnych poplatkov. (Podľa na návrh môže súd priznať účastníkovi celkom alebo sčasti oslobodenie od súdnych poplatkov, ak to pomery účastníka odôvodňujú a ak nejde o svojvoľné alebo zrejme bezúspešné uplatňovanie alebo bránenie práva. Ak nerozhodne súd inak, vzťahuje sa oslobodenie na celé konanie a má i spätnú účinnosť; poplatky zaplatené pred rozhodnutím o oslobodení sa však nevracajú.)

Trovy štátu vznikli priznaním znalečného tunajším súdom uzneseniami č. k. -52 zo dňa 24.10.2014 (v sume 527,12 eur), z čoho z prostriedkov štátu bola vyplatená suma 27,12 eur a č. k. -65 zo dňa 01.12.2014 (v sume 104,45 eur), z čoho z prostriedkov štátu bola vyplatená celá suma. Z prostriedkov štátu tak bolo vyplatených celkom 131,57 eur, na každého z rodičov pripadá povinnosť náhrady v rovnakom podiele 65,79 eur. V tejto sume zaviazal otca na náhradu trov štátu, nakoľko uňho neboli tvrdené ani zistené dôvody pre oslobodenie od súdnych poplatkov. Na strane matky, ktorá síce preukázala pomery odôvodňujúce oslobodenie od súdnych poplatkov a je jej poskytovaná pomoc advokáta prostredníctvom Centra právnej pomoci, súd pristúpil k tomu, že matku zaviazal k náhrade v polovici na ňu pripadajúceho podielu (s prihliadnutím na jej príjmy), a to práve z dôvodu, že v prípade druhého znaleckého dokazovania ohľadne jej tvrdení voči otcovi išlo o svojvoľné účelové tvrdenia, nijako nepodložené.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa jeho

doručenia, na Krajský súd v Trnave cestou tunajšieho súdu.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti

ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. (, ).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie,

oprávnený môže podať návrh na výkon rozhodnutia podľa a nasl.